Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. december 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/170/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212229585
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7212229585.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša
Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25 proti povinnej: L. Z., V.. XX.X.XXXX, P. L. R. V. P., V. R. Č.. X, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o vymoženie

334,- eur s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20.4.2021
č.k. č. 39Er/3278/2012-48 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že novelizované znenie Exekučného poriadku v ust. § 243f ods. 1 určilo
oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa
uplatňujú nároky zo zmenky. Ďalej súd uviedol, že v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4
Exekučného poriadku bol oprávnený povinný predložiť súdu doplnenie návrhu do 22.1.2016, teda v

lehote 30 dní od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 243f ods. 1, ktorá začala plynúť deň po
zverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t.j. dňom 24.12.2015 a ktorá teda uplynula
dňa 22.1.2016.

3. Oprávnený mal teda doručiť v lehote do 22.1.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie priamo
na súd a nie na sídlo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, ktorý následne doplnenie

postúpil súdu.

4. Právnym následkom konania oprávneného, keď doplnený návrh najskôr doručil na sídlo exekútora,
ktorý bol následne postúpený na súd po lehote ustanovenej zákonom je nutnosť konštatovania súdu o
tom, že návrh na vykonanie exekúcie nebol doplnený v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku,
a teda súd postupom podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

5. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V odvolaní uviedla, že nebol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie, pretože tento dôvod na
zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a ak medzi

oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Posudzovanie povinného
ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Poukázala na skutočnosť, že uzavrela s povinnou zmluvu o úvere nazákladektorejjejbolposkytnutýúvernaúčelpovolania.Vzmluveoúvereuviedlaaajosobitnepodpísala
vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Dôležité teda je, na aký
účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil.

Pri poskytnutí úveru vychádzala z vyhlásenia povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania.

7. V odvolaní ďalej namietala, že v exekučnom konaní došlo k vade a to tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Má za to, že v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnila zákonom uloženú povinnosť doplniť
návrh na vykonanie exekúcie. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú
od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je
vykonávaná exekúcia. Rozhodovacia činnosť súdu vykonaná podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zohľadnila logicky všetky skutočnosti, pretože súd sa s obsahom exekučného titulu a dôvodmi jeho

vydania v celosti oboznámil a nevyžadoval žiadne ďalšie spresnenia. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti
pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku od počiatku výkonu exekúcie sú súčasťou exekučného
spisu a boli v minulosti súdom preskúmané. Má teda za to, že uvedené svedčí o tom, že si povinnosť
splnenú v zákonných ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnila, a teda doplnila návrh na
vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Súd teda dospel k nesprávnemu záveru.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že oprávnená nedoplnila návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní, ktorý
následne aj správne právne posúdil, ak exekúciu zastavil. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k
zmene skutkového ani právneho vzťahu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré
uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu oprávnenej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že v danej veci nebol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie, pretože dôvod na zastavenie
exekúcie sa vzťahuje iba na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, ak medzi oprávneným
a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah, avšak povinnej bol poskytnutý úver na

účel výkonu povolania.

12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 28.6.2013 sp. zn.
1CoE/53/2013-28, v ktorom sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo
dňa 23.9.2010 je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V

zmluve o úvere je iba krížikom označené, že sa úver poskytuje na výkon povolania, čo však bez ďalšieho
nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Z ust. § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva,
že spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania. Avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy
za účelom povolania, tak tento neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinná vykonáva a

aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie zmluvy má, preto nemožno takúto zmluvu vyňať z
aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. Navyše je potrebné uviesť, že ani samotná výška poskytnutého úveru
300,- eur, ktorý mala povinná vrátiť, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 288,- eur nesvedčí o jeho
podnikateľskej povahe.

13. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie je potrebné uviesť, že súd prvej
inštancie správne vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 774/2016,
ktorý konštatoval, že návrh na doplnenie exekúcie bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu.
Za správny preto treba považovať záver súdu, že ak oprávnený doplnenie návrhu nedoručil v lehote
do 22.1.2016, t.j. do 30 dní po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t.j. dňa

24.12.2015, nedoplnil návrh v zákonom stanovenej lehote, preto správne súd prvej inštancie podľa ust.
§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku konanie zastavil.14.Vzhľadomnauvedenémožnokonštatovať,ženiesúdanéoprávnenouuvádzanéodvolacienámietky
spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnuté
uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

15. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana, v danom prípade povinná,
ktorej však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania strán sporu nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).