Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208219
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8116208219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu Ing. E. P., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho vo M., Na Z. XX, právne zastúpeného JUDr. Stelou Wildeovou, advokátkou, so sídlom v
Prešove, na ul. Palárikovej 3, proti žalovanému Mgr. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo M., Na Z. XX,
právne zastúpenej Mgr. Mariánom Bérešom, nar. 06.03.1977, bývajúcim v Ľuboticiach, na ul. Hapákovej
7, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 06.10.2020
č.k. 28C/72/2016-716 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 18.01.2021 č.k.
28C/72/2016-747 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak,
že žalovaná nadobúda do svojho výlučného vlastníctva byt č. X na X. poschodí, vchod č. XX v bytovom
dome so súp. č. XXXX postavenom na parcele registra C-KN evidovanej v katastrálnej mape pod parc.
č. XXXX, v podiele 1/1, spoločné časti a spoločné zariadenia domu, v podiele 51/2588, LV č. XXXX a
pozemok C-KN parc. č. XXXX, o výmere 878 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v podiele

51/2588, LV č. XXXXX a žalobca nadobúda do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti rodinný dom
so súp. č. XXX postavený na parcele registra C-KN evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/
X, zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1, pozemok C-KN parc. č. XXX/X, o výmere 410 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v podiele X/X, pozemok C-KN parc. č. XXX/X, o výmere 121
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1 na LV č. XXX, pozemok k.ú. R. zapísaný v
LV č. XXX, C-KN parc. č. XXX/XX. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej ako vyrovnávací podiel z
vyporiadania BSM sumu 27.465,- eur, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Ďalej vyslovil,

že štát má voči žalobcovi a žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške po 50 %. Žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 28.06.1986.
Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/351/2014 zo dňa
18.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 13.05.2015. Z manželstva sa narodili dve,
v súčasnosti už plnoleté, deti.

3. V priebehu sporu sa strany zhodli na tom, že predmetom vyporiadania BSM nebudú hnuteľné veci,
ktoré uvádzali počas sporu, pretože ide o majetok nepatrnej hodnoty a teda ich vlastníkom je ten, kto
tieto veci užíva v súčasnej dobe.4. Nebolo sporným to, čo patrí do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, okrem bytu,
pri ktorom žalovaná uvádzala, že mal patriť do jej výlučného vlastníctva. Pri ustálení vlastníctva k

predmetnému bytu sa vychádzalo z toho, že manželia v rozhodnom čase boli manželmi a žalobca
nebýval so žalovanou len krátke obdobie 7 mesiacov. Dôležité je aj zvýrazniť tú skutočnosť, že k
nadobudnutiu vlastníckeho práva, teda k zápisu v katastri nehnuteľností došlo už v čase, kedy manželia
obnovili spolužitie a to na mnoho ďalších rokov. Takého krátke opustenie spoločnej domácnosti nemá
za následok to, aby vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti patrilo len žalovanej. Preto sa uzatvorilo, že

aj byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a je predmetom vyporiadania.

5. Pri hodnote bytu sa vychádzalo zo sumy 55.200,- eur vyplývajúcej zo znaleckého posudku. Nakoľko
žalovaná namietala, že jej matka dala sumu 7.800,- Sk, pričom žalobca túto sumu potvrdil, avšak tvrdil,
že nie do výlučného vlastníctva žalovanej, táto suma prepočítaná na eurá vo výške po zaokrúhlení 259,-
eur bola odpočítaná z podielu žalovanej. Túto finančnú čiastku matka darovala žalovanej v čase, kedy

manželia nežili v spoločnej domácnosti, boli odlúčení a v spore a je teda vysoko pravdepodobné, že dar
vo výške 7.800,- Sk (259,- eur), bol mienený len pre žalovanú.

6. Hodnota druhej nehnuteľnosti a to rodinného domu a priľahlých pozemkov, bola taktiež nesporná,
znaleckým posudkom ohodnotená na 85.600,- eur. Spornou sa stala len skutočnosť odpočítania

výlučných peňazí zo strany žalobcu. Pri stanovení výšky náhrady treba vždy prihliadať na zníženie
hodnoty spoločných vecí nadobudnutých z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov.
Tak ako to bolo urobené pri byte v prospech žalovanej, táto možnosť sa zvažovala aj pri rodinnom
dome. Žalobca navrhol odpočítať z hodnoty jeho podielu sumu 16.000,- eur, o čom ako doklad a dôkaz
predkladal výpisy z účtov, kedy pracoval v zahraničí, pričom hodnota ním zarobených devízových peňazí

bola na tú dobu vysoká. Predložil o tom výpisy a evidenčné listy. Nie je však preukázaná suma, aká
bola investovaná do rodinného domu z výlučných peňazí žalobcu. Z listinných dôkazov, ktoré predložil
žalobca je zrejmé, že vlastnil finančné prostriedky pri vstupe do manželstva vo vyššej miere. Nebola
preukázanávšakcelkováhodnotafinančnýchprostriedkovprivstupedomanželstvaaniejetedazrejmé,
čo zo mzdy z predchádzajúcich rokov zostalo žalobcovi. Je ale vysoko pravdepodobné, že nejaké

peniaze tam museli byť, keď sa novomanželia pustili do výstavby rodinného domu. Z evidenčného listu
hrubého zárobku bola preukázaná mzda tri roky pred uzavretím manželstva, čiže v rokoch 1983, 1984,
1985celkovovhodnote111.514,-Sk,čovprepočteje3.701,-eur.Sprihliadnutímnamožnévýdavkyako
vnos žalobcu bola započítaná 1/3 z tejto sumy, čo predstavuje 1.233,- eur. Žalobca mal nadštandardný
príjem na dobu 80-tych rokov, mal devízové príjmy, a teda jeho zárobky boli nadštandardné. S poukazom

však aj na spotrebu sa započítala 1/3 zárobku za 3 roky pred uzavretím manželstva ako vnos žalobcu.
Hoci žalobca uniesol len sčasti dôkazné bremeno v tomto smere, javí sa takýto zápočet ako férový. S
odstupom takmer 40 rokov nie je možné relevantným spôsobom zistiť úplný skutkový stav v tom čase
a takýto výpočet sa javí ako najpravdepodobnejší.

7. Vyporiadanie ostatných častí BSM na záver konania už nebolo sporné. Strany sa dohodli o hodnote
pozemku, aj o tom, že má pripadnúť do vlastníctva žalobcu. Pokiaľ ide o hodnotu firiem žalobcu, s touto,
ako bola stanovená v znaleckom posudku, súhlasila aj žalovaná strana.

8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

9. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť vyplatiť žalovanej ako vyrovnávací podiel sumu 27.465,-
eur. Žalovaná nadobudla byt v hodnote 55.200,- eur a polovica z tejto hodnoty tvorí sumu 27.600,- eur.
Po odpočítaní 259,- eur žalovanej vznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 27.341,- eur (27.600,- eur

- 259,- eur).

10. Žalobca nadobudol dom v hodnote 85.600,- eur, z čoho polovica je 42.800,- eur. Po odpočítaní
sumy 1.233,- eur ako vnosu žalobcu, suma, ktorú má žalobca vyplatiť z domu je 41.567,- eur. Žalobca
nadobudol aj pozemok v hodnote 3.740,- eur, z čoho polovica predstavuje sumu 1.870,- eur. Hodnota

podniku žalobcu bola znaleckým posudkom vyčíslená v celkovej výške 22.986,- eur, polovica z tejto
sumy je 11.493,- eur.11. Po spočítaných všetkých vyššie uvedených súm je zrejmé, že žalobca má vyplatiť žalovanej ako
vyrovnávací podiel hodnotu 54.930,- eur (41.567,- eur + 1.870,- eur + 11.493,- eur). Ako vyrovnávací
podiel ,po vzájomnom započítaní medzi žalobcom a žalovanou, vychádza žalobcovi povinnosť zaplatiť

sumu 27.465,- eur.

12. Keďže sa jedná o vyššiu sumu peňazí súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanej ako vyrovnávací podiel túto čiastku v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

13. O trovách konania štátu bolo rozhodnuté podľa ustanovení § 262 CSP a 255 CSP, pričom každá zo
strán sporu bude tieto trovy štátu znášať rovnakou mierou.

14. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 2 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná. Navrhla rozsudok zrušiť a

vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne požadovala rozsudok zmeniť a určiť, že byt č. X zapísaný na
LV č. XXXX kat. územia H., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu so súp. číslom XXXX a pozemok C-KN s parc. č. XXXX zapísaný na LV č. XXXXX kat. územia
H. nepatria do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rodinný dom so súp. číslom XXX,
pozemok registra C-KN parc. č. XXX/X a pozemok registra C-KN parc. č. XXX/X navrhla určiť do

podielového spoluvlastníctva strán sporu v podiele 1/2. Do výlučného vlastníctva žalobcu žiadala určiť
pozemok C-KN s parc. č. XXX/XX. Z titulu zaplatenia vyrovnávacieho podielu navrhla, aby žalobca bol
povinný zaplatiť žalovanej sumu 11.492,97 eura. Ako dôvod uviedla, že byt č. X nepatrí do masy BSM
a to z dôvodu, že bol nadobudnutý z finančných prostriedkov darovaných od matky žalovanej, ktoré jej
matka nadobudla ako dedičstvo po svojom manželovi, otcovi žalovanej.

16. V zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko,
čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii

majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. V čase zakúpenia bytu v roku 1996 žalobca opustil spoločnú domácnosť a mal súdom upravené
práva a povinnosti voči maloletým deťom. Okrem toho zo strany žalobcu dochádzalo k opakovanému

fyzickému a psychickému týraniu počas trvania manželstva, čo bolo riešené aj oznámením na polícii.

18. Čo sa týka rodinného domu s pozemkami vo M., tieto nehnuteľnosti mali byť prikázané do
podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v rovnakom podiele. Stavba rodinného domu bola
realizovaná počas trvania manželstva a zo spoločných prostriedkov a novomanželskej pôžičky. Pokiaľ

ide o údajné financovanie výstavby rodinného domu zo mzdových prostriedkov žalobcu na základe
priložených pracovných zmlúv (od 01.08.1982 do 31.03.1984) je takmer nemožné a objektívne
nepreukázateľné zistiť po približne 40-tich rokov konkrétnu výšku vlastných finančných prostriedkov
žalobcu použitých na výstavbu rodinného domu a žiadať ich započítanie, resp. kompenzáciu v
celom rozsahu deklarovaných príjmov pri rozdelení majetku patriaceho do BSM. Žalovaná sa takisto

podieľala na financovaní výstavby rodinného domu podľa svojich možností a schopností. Súčasne sa
permanentne starala o vedenie spoločnej domácnosti - upratovanie, varenie, pranie, žehlenie, výchova
maloletých detí a pod. Uvedenú starostlivosť je potrebné podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka pri
vyporiadaní BSM zohľadniť, aj keď nie je možné ju presne finančne vyčísliť.

19. Žalovaná je na rodinný dom vo M. citovo silno naviazaná, pričom aktívne využíva záhradu tohto
domu na pestovanie zeleniny a ovocia. Vzhľadom na to, že žije sama, má táto činnosť pre ňu mimoriadny
a zásadný zmysel. Vysťahovanie z rodinného domu by malo pre žalovanú veľmi nepriaznivý dopad.

20. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

21. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.22. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

23. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého byt č. X zapísaný na LV č. XXXX
kat. územia H. nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právna zástupkyňa žalovanej na

pojednávaní dňa 09.09.2020 za prítomnosti samotnej žalovanej poukázala na to, že byt predmetom
vyporiadania BSM nie je, nakoľko ho nadobudla výlučne žalovaná. Zároveň zdôraznila, ak by sa súd
nestotožnil s týmto názorom, navrhla odpočítať sumu 7.800,- Sk, ktoré poskytla matka žalovanej na
odkúpenie bytu. V tom čase manželia nežili v spoločnej domácnosti a je preto potrebné odpočítať
uvedených 7.800,- Sk. Aj za predpokladu, ak by išlo o dar výlučne adresovaný žalovanej zo strany
jej matky, tak uvedené by nemohlo ovplyvniť nadobudnutie tejto nehnuteľnej veci do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Zmluva o prevode vlastníctva bytu bola uzatvorená dňa 13.12.1996, teda za
trvaniamanželstva.Kúpnacenaboladohodnutánasumu9.219,-Skapoposkytnutízľavyvovýške15%
zcenybytu,tedavčiastke1.383,-Sk,ztitulukúpnejcenybolouhradených7.836,-Sk.Ajzapredpokladu,
ak by čiastka 7.800,- Sk predstavovala finančný dar žalovanej zo strany jej matky, kúpna cena výšku
tohtodarupresahovala.Toznamená,ženanadobudnutiebytuboličiastočnepožitéiprostriedkypatriace

do BSM.

24. Pri nadobudnutí veci pomocou prostriedkov, ktoré boli vzaté jednak z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a jednak z osobného majetku niektorého z manželov, stávajú sa veci takto
nadobudnuté predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na rozsah použitých

prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

25. Za situácie, keď na zakúpenie bytu neboli použité iba prostriedky výlučne patriace žalovanej, sporná
nehnuteľnosť bola správne zaradená do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

26. Správnym je rozhodnutie o prikázaní rodinného domu a pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom
územíM.dovýlučnéhovlastníctvažalobcu.Akotovyplývaizvyjadrenísamotnejžalovanejvzťahymedzi
stranami sporu nie sú dobré a sú hlboko a trvalo rozvrátené. Ďalšie trvanie spoluvlastníckych vzťahov
vo forme podielového spoluvlastníctva by len prehlbovalo tieto negatívne vzťahy a mohlo by prispievať
k vzniku ďalších konfliktov. Navyše nezodpovedalo by ani zásade spravodlivého usporiadania vzťahov

medzi stranami ak by z dvoch nehnuteľností určených na bývanie jedna bola prikázaná do výlučného
vlastníctva žalovanej a druhá zostala v podielovom spoluvlastníctve oboch strán sporu.

27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok v spojení
s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

28. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že
o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).