Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. máj 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10Cb/23/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7908202145
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7908202145.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou rozhodol v právnej veci žalobcu: Roľnícke

družstvo, Zemplínske Hradište, IČO: 36193739, proti žalovanému: TEFAN, s.r.o., Veľký Ruskov 172,
075 01 Nový Ruskov, IČO: 36583910, zast.: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r.
o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36854581, v konaní o zaplatenie 6 246,51 Eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy

X.XXX,XX L. (pôvodne XXX.XXX,XX Sk) spolu s príslušenstvom. W. odôvodnil tým, že na základe C.
o odstúpení z užívania pozemkov zo dňa 1. 5. XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, žalobca
ako doterajší užívateľ, odstúpil žalovanému poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území W. U.
v celkovej výmere XXX,X ha v kultúre orná pôda a trvalé trávne porasty. Od 1. 5. XXXX žalovaný
začal aj riadne užívať predmetné pozemky a zaviazal sa v čl. O./X C. uzatvoriť vlastné nájomné zmluvy
s vlastníkmi pozemkov. W. za rok XXXX na ním prevzatú a užívanú výmeru dostal aj dotácie, avšak
žalobca za pozemky, ktoré sú obsahom C. zo dňa 1. 5. XXXX zaplatil daň z nehnuteľností za rok XXXX

v celkovej sume X.XXX,XX L. (XX XXX,XX,- Sk) a zároveň vyplatil aj nájomné pre prenajímateľov -
vlastníkov pozemkov, aj keď v skutočnosti pozemky neužíval, v celkovej výške X.XXX,XX L. (XXX
XXX,- Sk). W. tvrdil, že zaplatil spolu sumu XXX XXX,XX ,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom /
X L. činí XX,XXX,- Sk/ predstavuje X.XXX,XX L.. W. má zato, že vzhľadom k tomu, že plnil namiesto
žalovaného, žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a preto sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia.

X. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol žalobu zamietnuť. H. na to, že žalobca zaplatením dane
z nehnuteľností v roku XXXX plnil len svoju daňovú povinnosť. Má za to, že vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu z dôvodu, že žalobca zaplatil daň z nehnuteľností
za rok XXXX je vylúčený. V danej dobe žalovaný nebol užívateľom predmetných pozemkov, tými sa
mohli stať najskôr XX.XX.XXXX, na základe C. o odstúpení z užívania pozemkov v roku XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako doterajším užívateľom a žalovaným ako novým
užívateľom. W. žalovaný vzniesol námietku premlčania.

X. Okresný súd Q. rozsudkom sp. zn. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX L. s X,XX% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania.X. Proti predmetnému rozsudku žalovaný v zákonnej lehote podal odvolanie. F. predmetný rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť.

X. Krajský súd v P. uznesením sp. zn. XCob/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. H. na to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal dostatočne
námietkami žalovaného, ktorý nárok žalobcu popieral a v odôvodnení rozsudku neprihliadal na všetko,
čo vyšlo za konania najavo. W. upriamil pozornosť na vznesenú námietku premlčania žalovaným.

X. Podľa ust. § 391 ods. 2/ B. sporového poriadku (ďalej len „B.“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

X. Súd po vrátení veci P. súdom v P. vykonal dokazovanie v naznačenom smere v uznesení P. súdu v P..

X. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise /
dohodou zo dňa 1. 5. XXXX, výpisom z účtu o zaplatení dane a nájomného, výdavkovým pokladničným
dokladom , rozsudkom Z. súdu Q. sp. zn. XX Cb XX/XXXX, zo dňa 9. 7. XXXX v spojení s rozsudkom P.
súdu v P. sp. zn. X B./XXX/XXXX, zo dňa XX. 5. XXXX, spoločenskou zmluvou o spoločnom odkúpení

úpadcu H. družstvo W. U. zo dňa XX. 2. XXXX, nájomnou zmluvou č. XXXXXXX, prílohou č. X nájomnej
zmluve č. XXXXXXX, dodatkom č. X k nájomnej zmluve č. XXXXXXX, daňovým dokladom - fa č.
XXXXXXXXXX, oznámením o ukončení platnosti nájomnej zmluvy J. zo dňa XX. 5. XXXX/, výsluchom
svedkyne O.. E. E. , vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav veci.

X. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že na základe C. o odstúpení z užívania pozemkov, zo dňa 1. 5.
XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, žalobca, ako doterajší užívateľ, odstúpil žalovanému
poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území W. U. v celkovej výmere XXX,X ha v kultúre orná
pôda a trvalé trávne porasty. Od 1. 5. XXXX žalovaný začal aj riadne užívať predmetné pozemky a
zaviazal sa v čl. O./X C. uzatvoriť vlastné nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov. W. za rok XXXX na

ním prevzatú a užívanú výmeru dostal aj dotácie, avšak žalobca za pozemky, ktoré sú obsahom C. zo
dňa1.5.XXXXzaplatildaňznehnuteľnostízarokXXXXvcelkovejsumeX.XXX,XXL.(XXXXX,XX,-Sk)
a zároveň vyplatil aj nájomné pre prenajímateľov - vlastníkov pozemkov, aj keď v skutočnosti pozemky
neužíval, v celkovej výške X.XXX,XX L. (XXX XXX,- Sk). W. tvrdil, že zaplatil spolu sumu XXX XXX,XX ,-
Sk, čo po prepočte konverzným kurzom / X L. činí XX,XXX,- Sk/ predstavuje X.XXX,XX L.. W. má zato,

že vzhľadom k tomu, že plnili namiesto žalovaného, žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a
preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.

XX. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí a žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. H. na to, že spoločnosť žalovaného sa na úkor žalobcu nemohla obohatiť, pretože na

jej strane neexistovala právna povinnosť plniť /platiť nájomné prenajímateľom/. V prípade, ak by aj
pripustil žalobcom uplatňovaný právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, z titulu zaplatenia
nájomného, ktoré žalobca zaplatil prenajímateľovi a z titulu zaplatenej dane z nehnuteľnosti za rok
XXXX, ktorú žalobca zaplatil správcovi dane, vzniesol žalovaný námietku premlčania týchto nárokov, s
poukazom na ust. § 107 ods. 1/ Z.. zák. W. namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu - dohody o

odstúpení užívania pozemkov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1. 5. XXXX. H. jeho názoru
dohoda o odstúpení užívania pozemkov, predstavuje právny úkon, pri vzniku ktorého absentovala jedna
zo základných zákonných náležitosti právnych úkonov, a to platný prejav vôle žalobcu.

XX. Z dohody o odstúpení z užívania pozemkov v roku XXXX zo dňa 1. 5. XXXX súd konštatuje, že na

základe tejto dohody, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, žalobca ako doterajší užívateľ odstúpil
žalovanému poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území W. U. v celkovej výmere XXX,X ha v
kultúre orná pôda a trvalé trávne porasty. Od 1. 5. XXXX žalovaný začal aj riadne užívať predmetné
pozemky a zaviazal sa v čl. O./X C. uzatvoriť vlastné nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov. W. za
rok XXXX na ním prevzatú a užívanú výmeru dostal aj dotácie, avšak žalobca za pozemky, ktoré sú

obsahomdohodyzodňa1.5.XXXXzaplatildaňznehnuteľnostízarokXXXXvcelkovejsumeX.XXX,XX
L. (XX XXX,XX ,-Sk) a zároveň vyplatil aj nájomné pre prenajímateľov - vlastníkov pozemkov,
aj keď v skutočnosti pozemky neužíval, v celkovej výške X.XXX,XX L. (XXX XXX,- Sk). W. tvrdil, že
zaplatil spolu sumu XXX XXX,XX,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom / X L. činí XX,XXX,- Sk/predstavuje X.XXX,XX L.. W. má za to, že vzhľadom k tomu, že plnil namiesto žalovaného, žalovaný
sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

XX. Z vyjadrenia žalovaného a z jeho písomného podania zo dňa XX. 5. XXXX súd konštatuje, že
žalovaný má za to, že sa na úkor žalobcu nemohol obohatiť, pretože na jeho strane neexistovala
právna povinnosť plniť / platiť nájomné prenajímateľom/. V prípade, ak by aj pripustil žalobcom
uplatňovaný právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, z titulu zaplatenia nájomného, ktoré
žalobca zaplatil prenajímateľovi a z titulu zaplatenej dane z nehnuteľnosti za rok XXXX, ktorú žalobca

zaplatil správcovi dane, tento nárok žalobcu je premlčaný s poukazom na ust. § 107 ods. 1/ Z. zákonníka.
W.namietalajabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu-dohodyoodstúpeníužívaniapozemkov,uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 1. 5. XXXX. H. jeho názoru dohoda o odstúpení užívania pozemkov,
prestavuje právny úkon, pri vzniku ktorého absentovala jedna zo základných zákonných náležitosti
právny úkonov, a to platný prejav vôle žalobcu. H. dohoda o odstúpení užívania pozemkov bola
podpísaná iba jednou osobou, kde v mene žalobcu konal predseda predstavenstva D. C., teda v

rozpore so spôsobom konania štatutárneho orgánu, ktorý je zapísaný v obchodnom registri. Z
uvedeného dôvodu ide o právny úkon od počiatku absolútne neplatný a nevyvolávajúci žiadne právne
účinky, nakoľko mu chýba esenciálna náležitosť právneho úkonu, a to právne relevantný prejav vôle
žalobcu.

XX. Žalobca s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil. H. na to, že nárok je daný a je dôvodný. H. nárok bol
na súde uplatnený včas v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. H. aj na výpoveď svedkyne O.. E. E.,
ktorá uviedla, že daň z nehnuteľnosti zaplatili v priebehu roka XXXX po tom, čo obdržali dotácie.

XX. R. svedkyne O.. E. E., súd zistil, že pracuje ako ekonómka RD W. U. a súčasne je aj členkou

predstavenstva družstva. T. ňou aj v čase, keď došlo k uzavretiu C. o odstúpení z užívania pozemkov
zo dňa X.X.XXXX. Z jej výpovede vyplynulo, že v roku XXXX bola prítomná spolu s D. C. pri jednaniach
s pánom U., kedy jednali spoločne ohľadom kúpy hospodárskeho dvora W. U.. M. zálohy na kúpu
hospodárskeho dvora dala svedkyňa s D. C., za S. družstvo cca XXX XXX,- Sk a pán U. dal XXX XXX,-
Sk. J. XXX XXX,- Sk odovzdal pán U. v prítomnosti svedkyne pánovi D. C.. T. to XX.X.XXXX. T. to

záloha na kúpu hospodárskeho dvora W. U.. Z jej výpovede vyplynulo, že pánovi U. bola vrátaná suma
XXX XXX,- Sk. J. sa nepamätala z akého dôvodu bola vrátená suma XXX XXX,- Sk. Q. skutočnosť sa
však netýka predmetného sporu, ale týka sa spoločnosti A.. V roku XXXX firma U. s. r. o., nepožičala
žalobcovi, teda ani D. C. , ani svedkyni. W. mája XXXX dostavili sa za svedkyňou a D. C. , pán Š. a pán
U., za účelom prenájmu ďalších pozemkov. J. a D. C. s tým nesúhlasili, pretože daň z nehnuteľnosti

už priznali. F. bola spísaná spoločenská zmluva s tým, že žalovaný vyplatí nájom za rok XXXX a aj daň
z nehnuteľností. J. potvrdila, že v roku XXXX nájomné vlastníkom pozemkov a daň z nehnuteľností
zaplatilo družstvo zo získaných dotácií. V roku XXXX pozemky dali do prenájmu pre U. s. r. o., Q., v
rozsahu XXX ha, a v roku XXXX dotácie na ne požiadal p. U., ktorý bol súčasne konateľom a majiteľom
A. s. r. o., Q., aj U. s. r. o., Q.. V roku XXXX však nájom a daň z pozemkov zaplatil žalobca.

XX. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:

XX. Podľa ust. § 451 ods. 1/ Z.. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

XX. Podľa ust. § 451 ods. 2/ Z.. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

XX. Podľa ust. § 454/ Z.. zák., bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal

plniť sám.

XX. Podľa ust. § 369 ods. 1/ Z.. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.XX. Podľa ust. § 107 ods. 1/ Z.. zák., právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia za premlčí
za dva roky, odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

XX. Podľaust.§107ods.2/Z..zák., najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k
nemu došlo.

XX. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, na hmotnoprávne
posúdenie veci, bolo potrebné použiť ustanovenia Z. zákonníka.

XX. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, preto súd sa zaoberal vznesenou
námietkou premlčania. E. konštatovať, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je subjektívnym
hmotným právom oprávneného, aby mu druhá strana záväzkového vzťahu (ten, kto sa na jeho úkor

bezdôvodne obohatil) vydala všetko, čo bezdôvodným obohatením nadobudla. Je teda plne v dispozícii
oprávneného, či si toto právo uplatní a vyzve toho, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, aby mu
tento majetkový prospech vydal. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca mal za to, že sa žalovaný na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil sumou vo výške XXX.XXX,XX Sk, t.j. X.XXX,XX L. a chcel sa domôcť
vydania tejto sumy súdnou cestou, mal tak urobiť v rámci subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov.

XX. V konaní bolo preukázané, výpoveďou žalobcu, listinnými dôkazmi, že žalobca platil daň aj nájomné
v roku XXXX. C. premlčacia lehota potom uplynula najneskôr XX.XX.XXXX. W. však žalobu podal
na súd dňa XX.XX.XXXX, pričom do toho času neurobil voči žalovanému žiadny právne relevantný
úkon, ktorým by vyzval spoločnosť žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, čím by sa

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia stal splatným. V dôsledku nečinnosti žalobcu tak došlo k
márnemu uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, v rámci ktorej sa mohol domáhať svojich nárokov voči
spoločnosti žalovaného prostredníctvom súdu.

XX. Dĺžka premlčacej doby sa v tomto prípade riadi výlučne ustanoveniami Z. zákonníka, nakoľko sa

žalobcom požadované bezdôvodné obohatenie vzťahuje plneniu nájomného za užívanie nehnuteľnosti.
F. ako nájomné vzťahy, tak aj právne vzťahy týkajúce sa nakladania s nehnuteľnosťami sa historicky
zaraďujú medzi tzv. absolútne neobchodné vzťahy, je potrebné pri regulácii práv a povinnosti z nich
vzniknutých aplikovať výlučne ustanovenia Z. zákonníka.

XX. Žalovaný namietal aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu- C. o odstúpení užívania pozemkov
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX. H. názoru žalovaného dohoda o odstúpení
užívania pozemkov predstavuje právny úkon pri vzniku ktorého absentovala jedna zo základných
zákonnýchnáležitostíprávnychúkonovasíceplatnýprejavvôležalobcu.J.konaniaštatutárnehoorgánu
S. družstvo W. U. je v obchodnom registri podľa stavu platného od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

vymedzený nasledovným spôsobom „písomnosti zakladajúce práva a povinnosti družstva podpisuje
predseda alebo podpredseda spolu s ďalším členom predstavenstva spoločne a to tak, že k písanému
alebo tlačenému obchodnému menu družstva pripája svoje vlastnoručné podpisy“.

XX. Vyššie uvedený spôsob konania predstavoval jediný spôsob konania, ktorým podľa stavu platného

od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mohli členovia štatutárneho orgánu žalobcu (predstavenstva) konať
navonok a zaväzovať žalobcu.

XX. Súd v konaní má za preukázané, že predmetná C. o odstúpení užívania pozemkov, bola podpísaná
iba jednou osobou (ako to vyplýva aj zo záhlavia, kde v mene žalobcu konal predseda predstavenstva

D. C.), a teda v rozpore so spôsobom konania štatutárneho orgánu, ktorý je zapísaný v obchodnom
registri. H. ide o právny úkon od počiatku absolútne neplatný a nevyvolávajúci žiadne právne účinky,
nakoľko mu chýba esenciálna náležitosť právneho úkonu, a to právne relevantný prejav vôle žalobcu.

XX. Z rozsudku Z. súdu Q. sp. zn. XXCb/XX/XXXX súd konštatuje, že predmetným rozsudkom súd

rozhodol, že zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
nemožno považovať za platný právny úkon, pretože za družstvo bol podpísaný iba predsedom družstva,
čo nie je v súlade so stanovami družstva a z ustanovení § 24X ods. X,X/ Z. zákonníka „H. § 243 ods. 2,
3 Z. zákonníka, predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. H. plní uznesenia členskej schôdzea zodpovedá aj za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok
predseda alebo podpredseda. Ak je však za právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná
písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. H. článku N./X J. RD W. U.,

predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých jeho záležitostiach, ktoré zákon alebo
tieto stanovy nevyhradili inému orgánu družstva. H. článku N./X J. družstva, je štatutárnym orgánom
družstva predstavenstvo. H. článku N./X J. družstva, predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze
a zodpovedá jej za svoju činnosť. Za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda
družstva. Ak je však na právny úkon, ktoré robí predstavenstvo predpísaná písomná forma, je potrebný

podpis aj ďalšieho jedného člena predstavenstva. J. konania v mene družstva je zapísaný aj v
obchodnom registri. Z výpisu z Z. registra Z. súdu P. I u S. družstva W. U. vyplýva, že písomnosti
zakladajúce práva a povinnosti družstva odpisuje predseda alebo podpredseda spolu s ďalším členom
predstavenstva spoločne, a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu družstva pripoja
svoje vlastnoručné podpisy. J. konštatuje, že W. o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX nemožno považovať za platný právny úkon, pretože za družstvo, teda za odporcu

bol podpísaný iba predsedom družstva čo nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením ani so
stanovami družstva vyššie špecifikovanými. Je treba skonštatovať, že v danom prípade ide o právny
úkon, ktorý odporuje zákonu a podľa § 39 OZ ho treba považovať za absolútne neplatný právny úkon.
H. sa teda navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako plnenia zo zmluvy, tento nárok mu
neprislúcha, pretože z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať žiadneho plnenia“. S. Z. súdu

Q. sp. zn. N./XX/N. zo dňa XX.XX.N. nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.N. v spojení s rozsudkom P.
súdu v P. N./N./N.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. Žalovaný namietal aj tvrdenia žalobcu, na základe ktorých žiada od žalovaného vydanie
majetkového prospechu z bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho ním zaplatenej dane z

nehnuteľnosti za rok XXXX v celkovej sume XX.XXX,XX Sk, t.j. X.XXX,XX L.. V tejto súvislosti súd
poukazuje na právnu úpravu vzniku daňovej povinnosti týkajúcu sa dane z nehnuteľnosti, ako aj
na právnu úpravu stanovenia rozhodujúceho dňa v súvislosti s vyrubovaním dane z nehnuteľnosti
obsiahnutú v ust. § 18 zákona č. XXX/XXXX Z. z., o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej: „(1) C.

povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom
sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
dane, a zaniká XX. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa,
nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo
užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto

dňom. (2) Na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.
Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho
obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak...“

XX. Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že vznik bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného na úkor žalobcu z dôvodu, že žalobca zaplatil daň z nehnuteľnosti za rok XXXX, na platenie
ktorej bol povinný podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, je vylúčený. I. zmena pomerov
vo vzťahu k nehnuteľnosti v priebehu príslušného kalendárneho roka, nemá vplyv na vznik daňovej
povinnosti, ktorá v prípade nájmu pozemkov vychádza vždy zo stavu k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka.

XX. V súvislosti so stavom k 1. januáru XXXX súd uvádza, že v danej dobe žalovaný nebol užívateľom
predmetných pozemkov, tými sa mohli stať najskôr XX.XX.XXXX, na základe C. o odstúpení z užívania
pozemkov v roku XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako doterajším užívateľom
a žalovaným ako novým užívateľom. W. zaplatením dane z nehnuteľnosti v roku XXXX plnil len

svoju daňovú povinnosť. L. akejkoľvek dohody, na základe ktorej by žalovaný mal znášať túto daňovú
povinnosť, žalobca v konaní nepreukázal.

XX. Súd poukazuje aj na výpoveď O.. E. E., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi tvrdila, že existovali
dohody medzi stranami sporu, ale pri uzatváraní dohôd prítomná nebola. V tejto súvislosti súd uvádza,

že žalobcovi sa nepodarilo preukázať existenciu akejkoľvek dohody. Z. sa iba na nepriame dôkazy,
špeciálne na vyjadrenie svedkyne O.. E. E., ktorá však pri uzatváraní žiadnej z dohôd prítomná nebola.XX.Žalovanývzniesolajnámietkunedostatkupasívnejvecnejlegitimáciespoločnostižalovanéhovčasti
žaloby týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia (plnenie za iného, t.j. za žalovaného) z titulu zaplatenia
nájomného vo výške XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX L.), ktorú sumu žalobca zaplatil prenajímateľom

pozemkov. W. v konaní nepreukázal, že žalovaný od neho obdržal platbu vo výške XXX.XXX,- Sk,
ktorú sumu by mal žalovaný vrátiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia z plnenia prijatého bez
právneho dôvodu podľa § 45X ods. 1 Z.. zák. O plnenie za iného podľa ust. § 454 Z.. zák., ide iba
vtedy, ak existuje právna povinnosť ku konkrétnemu plneniu na strane toho, kto plnil. T. obohatenie v
zmysle § 454 Z.. zák., predpokladá: a) existenciu právnej povinnosti na strane povinného subjektu, b)

neexistenciu takej právnej povinnosti na strane oprávneného subjektu, c) uskutočnenie plnenia tretej
osobe zo strany oprávneného subjektu namiesto povinného subjektu.

XX. Žalobca bol voči prenajímateľovi v postavení subjektu povinného plniť (platiť nájomné). H. povinnosť
na plnenie teda existovala práve na strane žalobcu. Zo žiadneho z ustanovení C. o odstúpení
užívania pozemkov nevyplýva dohoda, na základe ktorej by žalovaný prevzal dlh žalobcu na zaplatenie

nájomného a nastúpil ako dlžník na jeho mieste. W. nevystupoval vo vzťahu k prenajímateľom ako
subjekt povinný na zaplatenie nájomného. J. uvádza, že k prechodu povinnosti platiť nájomné je vždy
potrebný aj súhlas prenajímateľov (veriteľov) § 531 ods. 1/ Z.. zák., ktorý v danom prípade absentuje.

XX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalovaný sa na úkor žalobcu

nemohol obohatiť, pretože na strane žalovaného neexistovala právna povinnosť plniť (platiť nájomné
prenajímateľom).

XX. Podľa článku X B. sporového poriadku (ďalej len B.), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom

hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

XX. Podľa článku XX ods. 4/ B., súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

XX. Podľa článku XX ods. 1/ B., dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

XX. Podľa ust. § 132 ods. 2/ B., opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

XX. Podľa § 150 ods. 1/ B., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

XX. Podľa § 150 ods. 2/ B., na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

XX. Podľa § 153 ods. 1/ B., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. H. procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas,
ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť

konania.

XX. Podľa § 54 /B., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

XX. V občianskom sporovom konaní má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. W.
to, že žalobca je povinný označiť všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatňovaný návrh.
C. povinnosť spočíva v tom, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

XX. Dôkazným bremenom sa potom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že

v priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o
veci samej v jeho neprospech. W. dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v
takých prípadoch, ak určitá skutočnosť významná z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie vo veci
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijaťzáver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. C.
bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie takýchto
skutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnenásledky;idezároveňotohoúčastníka,ktorýexistenciu

týchto skutočností tvrdí.

XX. Dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom nepreukázali skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe a na
pojednávaniach.

XX. Súd považuje žalobu za nedôvodnú potom čo zistil, že žalobca ničím nepreukázal odôvodnenosť
nároku na zaplatenie. C. bremeno bolo na strane žalobcu, ktorý však dôkazné bremeno neuniesol.

XX.Vkonaníbolojednoznačnepreukázané,ženárokžalobcujenedôvodný. W.nasúdbolapodanádňa
XX.XX.XXXX, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. W. v konaní neuniesol dôkazné bremeno. F.,
ktoré uplatnil v žalobe, nie sú zmluvne podchytené. Zo žaloby vyplýva, že ide o vydanie bezdôvodného

obohatenia a na jeho vydanie platia všeobecné princípy vo vzťahu k premlčaniu, upravené v Z.. zák., a
to nie len premlčanie, ale vo vzťahu k splatnosti. R. bezdôvodného obohatenia, resp. nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, je splatný po tom, keď vyjde výzva na vydanie. W. v konaní nepredložil
žiaden listinný dôkaz, ktorým by preukázal, že vyzval žalovaného, aby zaplatil dlžné nájomné, dlžnú daň
za rok XXXX. F., zo žaloby zo dňa XX.XX.XXXX sám žalobca uvádza, že uplatňuje si úroky z omeškania

od XX.XX.XXXX, t.j. odo dňa podania žaloby na súd. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa nedostal do
omeškaniasplnenímpovinnosti.Q.samoholdostaťdoomeškaniaažokamihom,kedybolažalovanému
doručená žaloba. F. žalobcu sa týkajú roku XXXX a boli žalobcom zaplatené v roku XXXX. W. svoje
nároky mal uplatniť na súde najneskôr do XX.XX.XXXX. P. žaloba bola podaná na súd XX.XX.XXXX,
bola podaná oneskorene, po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty.

XX. Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, na základe zisteného skutkového stavu
veci, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

XX. Súd v súlade s ust. § 220 ods. 2/ B., v odôvodnení rozsudku uviedol skutočností, ktoré sú

rozhodujúce pre také meritórne rozhodnutie o žalobe žalobcu, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Aj
keď strany uvádzali aj iné skutočnosti procesného útoku a procesnej obrany, na rozhodnutie vo veci tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, už ostatné tvrdenia strán nebolo potrebné v dôvodoch
rozsudku uvádzať. V súvislosti s rozhodnutím súdu v tejto veci súd poukazuje na rozhodnutie F. súdu
J. republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX a XCdo/XX/XXXX.

XX. Podľa ust. §255 ods.1/ B., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa ust. §262 ods.1/ B., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. Podľa ust. §262 ods.2/ B. ,o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

XX.Súdpriznalplnúnáhradutrovkonaniažalovanému,lebovkonanímalplnýúspech.Poprávoplatnosti
tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.