Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/443/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217206066
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217206066.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., IČO: 00
686 930, Hodžovo nám. 3, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: advokátska kancelária MCGA
legal, s.r.o., Bratislava (zn. TBHYP-62017), proti žalovanému: M. X., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/
X, Y. W. - F. W., o 52.359,40 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská

Streda, č. k. 16Csp/85/2017-88 zo dňa 22. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa vo výroku II. (zamietnutia žaloby) a výroku III. (súvisiacej náhrady trov
konania) r u š í a vec sa v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. zastavil konanie sa kvôli čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie
420 eur. Výrokom II. žaloba o zaplatenie 51.979,40 € a 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy

48.209,88 € od 10. marca 2017 zamietol a výrokom III. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu 100 % trov konania.

2. V prerokúvanej veci zo základných podmienok zmluvy o úvere vyplývalo, že jednotlivé splátky sú
splatné vždy do 22. dňa v mesiaci. Z výslovného prejavu žalobcu a aj zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 22. januára 2014 a ďalšie splátky

v celosti nezaplatil. Žalobca žiadal zaplatenie celého úveru listom z 14. mája 2014, a to po predošlom
upozornení, čo žalovaný vôbec nerozporoval. Vzhľadom na dátum listu (14. máj 2014) tak k zosplatneniu
mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 22. januára 2014, keďže od jej splatnosti do
14. mája 2014 uplynuli viac ako tri mesiace. Toto právo teda žalobca mohol uplatniť najskôr 23. apríla
2014 (trojmesačné omeškanie so splátkou) a v zmysle podaného výkladu § 565 v spojení s § 53 ods.
9 Obč. zák. ho mohol vykonať najneskôr do splatnosti najbližšej splátky po tomto dátume, teda do 22.

mája 2014. Z už uvedeného je zrejmé, že toto právo bolo vykonané riadne a platne pre omeškanie so
splátkou splatnou 22. januára 2014. V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia
doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu prejavu o zosplatnení, ani odo dňa, ktorý veriteľ
určil ako deň mimoriadnej splatnosti, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa
žiadať predčasné splatenie. To isté v podstate vyplývalo aj z § 392 ods. 2 Obch. zák. použiteľného
do 31. marca 2015. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 22. januára 2014, začala týmto

dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba
zosplatneného zvyšku dlhu v zmysle § 103 Obč. zák. aplikovateľného od 1. apríla 2015 tak uplynula
najneskôr 22. januára 2017. V prerokúvanej veci v tejto súvislosti nevznikajú pochybnosti o prípadnej
retroaktivite zákona č. 106/2014 Z. z. Trojročná premlčacia doba totiž podľa uvedeného uplynula až
takmer dva roky potom, ako tento zákon nadobudol účinnosť. Žalobca teda v čase legisvakancie (do
nadobudnutia jeho účinnosti) a potom ešte takmer tri mesiace potom mohol podľa neho postupovať

a riadne uplatniť svoju pohľadávku pred uplynutím (skrátenej trojročnej) premlčacej doby. Treba preto
uzavrieť,žepremlčaciadobanasplateniezvyškudlhužalovanéhozozmluvyobezúčelovomsplátkovomúvereč.9909003469zabezpečenomzáložnýmprávomknehnuteľnostiz29.septembra/1.októbra2009
uplynula najneskôr 22. januára 2017. Nárok na úroky, ako aj úroky z omeškania ako akcesorický nárok
na príslušenstvo k hlavnému záväzku (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) pritom podlieha rovnakému premlčaniu

ako záväzok hlavný (porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 157/2009). Premlčanie istiny k 22.
januára 2017 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd
16. marca 2017 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celého zvyšku úveru, ako aj zodpovedajúcich
úrokov a úrokov z omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle už cit. § 52 ods. 4 Obč. zák.
musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie

práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného.

3. Okrem toho si žalobca uplatňoval nárok na poplatok za predčasné splatenie podľa ods. 7.5
všeobecných podmienok. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
alebo v prípade predčasného splatenia (dlžníkom) má žalobca nárok na tento poplatok upravený v
zmluve. Už z jazykového vyjadrenia (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tohto ustanovenia je jasné,

že nárok na tento poplatok má žalobcovi patriť tak v prípade mimoriadnej splatnosti (upravenej v ods.
7.1 obchodných podmienok), ako aj predčasného splatenia. Už tým je vyvrátené tvrdenie žalobcu o
odlišnom posudzovaní mimoriadnej splatnosti a predčasného splatenia. Z ods. 7.2.8 zmluvy potom ale
plynie, že poplatok za predčasné splatenie závisí od plynutia doby fixácie úrokovej sadzby. Po uplynutí
doby fixácie je tento poplatok „bezplatne“, teda má nulovú výšku. Podľa základných ustanovení zmluvy

je doba fixácie dva roky od poskytnutia úveru. Zmluva bola uzavretá 1. októbra 2009, úver bol poskytnutý
žalovanému 16. októbra 2009, takže doba fixácie uplynula 16. októbra 2011. Po tomto dátume tak ani
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa ods. 7.1 všeobecných podmienok nezakladá žalobcovi nárok
na poplatok za predčasné splatenie, keďže jeho výška po tomto dátume je za každých okolností nulová.
Takýto výklad je inak aj priaznivejší pre spotrebiteľa - žalovaného, v dôsledku čoho podľa § 54 ods.

2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach platí namiesto opačného výkladu žalobcu. Nevyhnutne a
účelne vynaložené náklady spojené s dobrovoľnou dražbou pri výkone záložného práva sú podľa § 151l
ods. 3 Občianskeho zákonníka záložnému veriteľovi nahraditeľné, avšak primárne z výťažku z výkonu
záložného práva v zmysle § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka. Takéto náklady by sa inak dali
považovať aj za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky. Podľa už uvedeného však príslušenstvo pohľadávky vzhľadom
na svoj akcesorický charakter zdieľa osud istiny, teda premlčaním istiny sa premlčí aj jej príslušenstvo.
Premlčanie istiny pohľadávky k 22. januáru 2017 znamená aj premlčanie nároku na náhradu nákladov
spojených s jej uplatnením, čo znamená, že ani tieto náklady nemožno priznať v súdnom konaní (§ 100
Obč. zák.). Odhliadnuc od toho však tieto náklady nemožno považovať ani za preukázané v zmysle §

151m ods. 9 Občianskeho zákonníka. Tým samozrejme nie je vylúčené ich uspokojenie z prípadného
výťažku z výkonu záložného práva (porov. § 151j ods. 2 Obč. zák.). Zo všetkých uvedených dôvodov
súd žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok II). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný mal vo veci plný úspech (výrok III).

4. Odvolanie žalobcu: Proti výroku II. a III. Rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.8.2017
sp. zn. 16Csp/85/2017-88 (ďalej len "Rozsudok") podáva odvolanie v zmysle ust. § 355 ods. 1, ust.
§ 356, ust. § 359 zákona č. 160/2015 Z. z. V zmysle zaužívaného výkladu je pri posudzovaní, či sa
rozhodlo v neprospech žalobcu, rozhodujúcim meradlom porovnanie petitu posledného procesného
úkonu urobeného žalobcom v priebehu konania na súde I. inštancie, s výrokom rozhodnutia súdu

I. inštancie. Navzájom sa má porovnať ich obsah a rozsah v tom zmysle, či výrok rozhodnutia
znevýhodňuje žalobcu. Odvolateľ má za to, že rozsudok bol vydaný v neprospech žalobcu, nakoľko
návrhu žalobcu nebolo vyhovené - súd žalobu zamietol. Nakoľko sa žalobca nevzdal práva na odvolanie,
je osobou oprávnenou na podanie odvolania. Lehota na podanie odvolania začala plynúť dňom
nasledujúcim po doručení rozsudku. Nakoľko bol rozsudok doručený dňa 22.9.2017, lehota na podanie

odvolania začala plynúť dňa 23.9.2017 a uplynie dňa 7.10.2017. Nakoľko však tento deň pripadá na
deň pracovného pokoja, lehota na podanie odvolania uplynie dňa 9.10.2017. V zmysle uvedeného
máme za to, že odvolanie je podané v zákonom stanovenej lehote. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
a) a písm. h) CSP: "Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) súd I. inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.“ V zmysle zaužívaného výkladu vykonané dôkazy hodnotí súd
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie
vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená
ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hradiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu kzisťovaným skutočnostiam), zákonnosti a pravdivosti. Po "individuálnej selekcii" následne súd hodnotí
všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd
dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel

formálnej logiky. V prípade nesprávneho právneho posúdenia veci ide o právnu vadu rozhodnutia. Ten je
v tomto konaní naplnený, nakoľko obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, resp. správne
zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Žalobca podáva odvolanie proti
výroku II. Rozsudku z nasledovných dôvodov: Súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd I. inštancie obsah správnej právnej normy nesprávne

interpretoval a správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Má za
to, že do konania boli predložené všetky relevantné listinné dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú
oprávnenosť nároku žalobcu voči žalovanému. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o bezúčelovom
splátkovom úvere č. 9909003469 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti dňa 29.9.2009.
Predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
a v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou predmetnej

zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie bezúčelových úverov zabezpečených
záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby účinné od 1.8.2009 (ďalej len "VOP"). V zmysle
ust. článku 7. bod 7.1. písm. a) VOP: "Banka má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j.. má
právo požadovať splatenie pohľadávky banky a dlžník je povinný pohľadávku banky zaplatiť aj pred
dňom konečnej splatnosti úveru, ak je dlžník v omeškaní so splatením pohľadávky banky alebo jej

akejkoľvek časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace." Zaradením tohto ustanovenia do VOP, čiže aj do
samotnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, mal žalobca v úmysle týmto spôsobom a postupom
upozorniť dlžníka (žalovaného) už pri uzatváraní zmluvy na to, že tu existujú nejaké možnosti na strane
banky (žalobcu) v prípade porušenia zmluvy zo strany dlžníka (žalovaného) spôsobom uvedeným práve
v ust. článku 7. Bod 7.1. VOP. Toto ustanovenie sa banka (žalobca) snažila sformulovať zrozumiteľným

spôsobom, tak, aby dlžníkovi už pri podpise zmluvy dala na vedomie, že pokiaľ dôjde k omeškaniu z jeho
strany (teda zo strany dlžníka), banka (žalobca) bude mať zákonné a zmluvné oprávnenie postupovať
v súlade s ustanoveniami § 53 ods. 8 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný
v čase uzatvárania zmluvy. Týmto spôsobom mala banka (žalobca) už v čase uzatvárania zmluvy v
úmysle určitým spôsobom chrániť spotrebiteľa v tom zmysle, že zo strany banky (žalobcu) nedôjde

k vymáhaniu dlžnej sumy (dlžných splátok) počas trvania zmluvného vzťahu, ale až následne, keď
banka (žalobca) pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru práve v zmysle ust. § 565 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník, resp. článku 7. bod 7.1. VOP. Takýmto postupom bola zo strany banky
(žalobcu) počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vždy poskytnutá dodatočná
lehota na plnenie si čiastkových záväzkov (splátok). Banka (žalobca) má totiž v prvom rade eminentný

záujem na tom, aby zo strany dlžníkov dochádzalo k mesačným (aj keď oneskoreným) úhradám splátok,
čím sám žalobca prispieva určitým spôsobom k ochrane spotrebiteľa, nakoľko nepristupuje ihneď k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, kedy by mu to tak zákon, ako aj zmluva umožňovala. Nakoľko
zo strany žalovaného došlo niekoľkokrát k porušeniu zmluvných povinností, žalobca bol nútený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, čo aj vykonal listom zo dňa 14.5.2014, a to po predošlom upozornení,

čo žalovaný nerozporoval. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k omeškaniu so splátkou splatnou
22.1.2014, mohol žalobca ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 zákona Č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník účinný v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, uplatniť v čase od 23.4.2014 do 22.5.2014
(ďalej ako "rozhodný čas"). Zo samotnej žaloby a z priložených listinných dôkazov je zrejmé, že toto
právo na strane žalobcu bolo vykonané riadne a platne pre omeškanie so splátkou splatnou 22.

1.2014, čo vo svojom rozhodnutí potvrdil aj súd I. inštancie. Zároveň však súd I. inštancie vyslovil, že
trojročná premlčacia doba sa počíta práve odo dňa 22.1.2014, a teda podľa názoru prvoinštančného
súdu premlčacia lehota uplynula 22.1.2017. Uvedené súd vysvetlil tak, že účelom ust. § 103 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa ust.
§ 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pri omeškaní dlžníka, resp. uvedené ustanovenie

zákona má motivovať k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. S predmetným názorom súdu si
dovolí nesúhlasiť, a to z nasledovných dôvodov: Je potrebné uviesť, že v tomto prípade veriteľ (banka)
neotáľal s použitím a využitím zákonného ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a
zmluvného ust. článku 7. bod 7.1., pretože ako je uvedené vyššie, veriteľ (banka) využil svoje právo
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v rozhodnem čase. Problém by následne mohol nastať v

prípade momentu (časového okamihu), do ktorého má veriteľ (banka) uplatniť toto právo na súde, pokiaľ
by zo strany dlžníka (žalovaného) nedošlo k úhrade na základe Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru. Pokiaľ by veriteľ mal postupovať, tak ako je uvedené v rozhodnutí súdu I. inštancie,
to znamená, že svoje právo mal na súde uplatniť žalobou najneskôr do 22.1.2017, stratil by akýkoľvekvýznam inštitút "vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru", nakoľko sa trojročná premlčacia doba má v
zmysle rozhodnutia súdu počítať aj tak od tej splátky, ktorá nebola splnená. Márne za to, že takýmto
spôsobom je veriteľ (banka) poškodený na svojich právach, keďže uplatnením ust. § 103 Občianskeho

zákonníka by došlo na strane veriteľa k skráteniu trojročnej premlčacej doby minimálne o 3 mesiace,
kedy je povinný voči spotrebiteľovi uplatniť ustanovenia § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Zároveň sa táto premlčacia doba skracuje o ďalší časový úsek, počas ktorého veriteľ (banka)
musí vyčkávať, či zo strany dlžníka (spotrebiteľa) dôjde alebo nedôjde k úhrade v zmysle Oznámenia o
vyhlásenímimoriadnejsplatnosti.Týmtospôsobomjedanádlžníkoviďalšiadodatočnálehotanaplnenie.

Veriteľ teda uvedeným spôsobom musí čakať 3 mesiace, aby mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, pokiaľ zo strany dlžníka dôjde k porušeniu zmluvných povinností, a pokiaľ toto právo veriteľ
využije, teda vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru v rozhodnom čase, môže svoje právo na súde využiť
v premlčacej dobe, ktorej dĺžka by v tomto prípade bola len 2 roky a 9 mesiacov (skrátený a ďalší
časový úsek, počas ktorého veriteľ vyčkáva na úhradu), čo je v rozpore s ďalšími ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, poľa ktorých je dĺžka všeobecnej premlčacej doby 3 roky. Na základe

vyššie uvedených skutočností, zákonných a zmluvných ustanovení a s prihliadnutím na zaužívaný
výklad máme za to, že pokiaľ by sa žalobca v tomto prípade mal riadiť ust. § 103 Občianskeho
zákonníka, teda uplatniť svoje právo na súde najneskôr do 22.1.2017, bolo by to v rozpore s princípmi
formálnej logiky a s princípmi a základmi, na ktorých je postavená spravodlivosť v právnom štáte,
len pre to, že niekoľkokrát poskytol dlžníkovi (žalovanému) dodatočnú lehotu na plnenie a týmto

spôsobom sám prispel k ochrane spotrebiteľa (dlžníka). Skrátenie premlčacej lehoty čo len o jeden
deň by bolo neoprávneným a protizákonným zásahom do práv veriteľa a zároveň by takéto skrátenie
premlčacej lehoty bolo narušením právnej istoty, ktorý je "jedným z definičných princípov právneho
štátu. Požiadavkou právnej istoty je, aby zákony v právnom štáte bolí pochopené dostatočne a aby
umožňovali ich adresátom urobiť si aspoň predstavu o svojej právnej situácii. Jednou z nevyhnutných

súčastí obsahu princípu právneho štátu je požiadavka právnej istoty. S uplatňovaním tohto princípu
sa spája nielen požiadavka po všeobecnej platnosti, trvácnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom
obsahu právnych noriem a ich dostupnosti občanom (publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci (právna istota), ktorej základom je jednoznačný jazyk
a zrozumiteľnosť právnych noriem..." (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 15/98). Má

teda za to, že žaloba, ktorá bola doručená súdu I. inštancie dňa 16. 3. 2017, bola poslaná včas, nakoľko
trojročné premlčacia doba uplynie najskôr až doručením Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
ktoré sa dispozičnej sféry žalovaného dostalo listom zo dňa 14.5.2017, čo žalovaný, ako sme uviedli
vyššie, a ako to konštatoval aj súd, nijako nerozporoval. Nakoľko v zmysle VOP sa listiny považujú v
tuzemsku za doručené na tratí deň od ich odoslania, premlčacia doba mohla uplynúť až dňom 18.5.2017,

a nie 22.1.2017, ako je to uvedené v rozhodnutí súdu I. inštancie. Žalobca podáva odvolanie proti
výroku III. Rozsudku z nasledovných dôvodov: Nakoľko žalobca namieta rozhodnutie súdu vo výroku
II. Rozsudku, a žiada odvolací aby zmenil Rozsudok, je namieste namietať aj nesprávnosť výroku
III. predmetného Rozsudku, ktorý bezprostredne súvisí s predchádzajúcim výrokom. Pokiaľ dôjde k
zmene Rozsudku zo strany odvolacieho súdu v zmysle odvolacieho návrhu, žiadame, aby odvolací súd

rozhodolajopriznanínáhradytrovprvoinštančnéhokonaniaatrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu
žalobcovi. Z uvedených dôvodov žiada súd, aby rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
22.8.2017, sp. zn. 16Csp/85/2017-88 podľa ust. § 388 CSP zmenil a vydal nasledovný ROZSUDOK:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 47.829,88 €, nesplatený zostatok úrokov vo výške 1.411,46
€, nesplatený zostatok úrokov z omeškania vo výške 16,08 €, nesplatený zostatok poplatkov vo výške

2.721,98 € a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 47.829,88 € odo dňa 10.3.2017 do
zaplatenia. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného odvolacieho
konania.

5. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu. Ako súd I. inštancie už vyšetril s predloženými dôkazmi sa

navrhovateľovi skončila trojročná premlčacia lehota. Navrhovateľovi uplynula 22.01.2017. Navrhovateľ
ho oslovil v roku 2014, že mi vypovedá zmluvu a uplatní si nárok na záložné právo na môj dom. Viackrát
obracal s prosbou aby mi umožnili resp. dali nový splátkový kalendár. Jeho prosby však odbili a povedali,
že už túto možnosť nemá a pridali, že mi to neschvaľujú. Medzi časom však jeho prípad posunuli
dražobnej spoločnosti a začala sa dražba domu. V tej dobe sa aj sám snažil dom predať s povolením na

predaj od banky, lenže, z dôvodu, že na doma mal dražbu mi kupujúci odchádzali. Pritom sa neustále
snažil u Banky o umožnenie nového splátkového kalendára, banka a navrhovateľ ho odmietali, čo trvalo
tri roky. Navrhovateľ po čase zistil, že dom sa tak ľahko nepredá a až po uplynutí troch rokov rozhodol
konať. Ako posledné možné riešenie mu dala banka možnosť na splátkový kalendár, ak uhradím sumu10.000 až 17.000 tisíc eur. Ako obyčajný zamestnanec nemal možnosť na zaplatenie takej vysokej
sumy. Po zistení, že dom sa nevie predať a on nevie uhradiť takú čiastku, podali žalobu. Nie som
schopný zaplatiť takú vysokú sumu naraz. Jedná sa o sumu 52.359,40 eur. Práve pre odmietavý prístup

navrhovateľa prosí súd, aby ich návrhu nevyhovel a odmietol ho v celom rozsahu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil, že v časti zamietnutia a súvisiacej časti výroku o nároku
na náhradu trov bolo potrebné rozhodnutie zrušiť.

7. Žalobca 29. septembra 2009 a žalovaný 1. októbra 2009 podpísali listinu označenú ako „ZMLUVA
O BEZÚČELOVOM SPLÁTKOVOM ÚVERE č. 9909003469 ZABEZPEČENOM ZÁLOŽNÝM PRÁVOM
K NEHNUTEĽNOSTI“ (č. l. 3 až 8). V jej základných podmienkach sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému bezúčelový úver 52.000 € úročený sadzbou 8,79 % ročne s fixáciou na dva roky. Žalovaný
ho mal splácať v 240 pravidelných mesačných splátkach s poistením po 460,86 eur vždy do 22. dňa

príslušného mesiaca končiac 20 rokmi od splatnosti prvej splátky. Celkové náklady žalovaného mali
dosahovať 60.055,97 eur. Suma 52.000 eur bola žalovanému poskytnutá 16. októbra 2009. Žalovaný
zaplatil postupne 23. novembra, 29. decembra 2009, 2. marca, 17. decembra 2010, 29. marca, 29. júna,
5. septembra 2011 po 470 eur, 29. januára 2010 sumu 460 eur, 21. apríla 2010 sumu 500 eur, 17. mája
2010 sumu 490 eur, 23. júna 2010 sumu 515 eur, 7. júla 2010 sumu 515 eur, 6. augusta 2010 sumu 460

eur, 8. septembra 2010 sumu 300 eur, 22. septembra 2010 sumu 207 eur, 19. októbra 2010 sumu 545
eur, 19. januára 2011 sumu 522 eur, 21. februára 2011 sumu 485 eur, 9. mája 2011 sumu 505 eur, 21.
novembra 2011 sumu 185 eur, 22. decembra 2011 sumu 190 eur, 20. januára 2012 sumu 189 eur, 22.
februára 2012 sumu 190 eur, 18. apríla 2012 sumu 192 eur, 21. mája 2012 sumu 190 eur, 20. júna 2012
sumu 193 eur, 20. júla a 22. augusta 2012 sumu 367 eur, 21. septembra 2012 sumu 370 eur, 22. októbra

2012 sumu 270 eur, 23. novembra 2012 sumu 100 eur, 30. novembra 2012 sumu 130 eur 21. januára
2013 sumu 150 eur, 19. februára 2013 sumu 190 eur, 28. marca 2013 sumu 500 eur, 19. apríla 2013
sumu 250 eur, 6. mája 2013 sumu 1.485 eur, 22. mája 2013 sumu 287 eur, 19. júna 2013 sumu 95 eur,
12.augusta2013sumu801eur,2.januára2014sumu1.900eur,6.mája2014sumu380eur,čijezrejmé
z výpisov na č. l. 53 až 73. Ďalšie splátky nesplácal, preto mu žalobca po predchádzajúcich výzvach

listom zo 14. mája 2014 (č. l. 24) oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru podľa ods. 7.1 písm.
a) všeobecných podmienok pre poskytovanie bezúčelových úverov zabezpečených záložným právom
k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby a vyzvala ho na zaplatenie istiny 48.209,88 eur, úrokov 3.381,62
eur, úroku z omeškania 15,14 eur a poplatku za predčasné splatenie 482,10 eur. List bol žalovanému
odoslaný v ten istý deň na adresu trvalého pobytu. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca začal

dobrovoľnú dražbu založenej nehnuteľnosti, ktorá však neviedla k jej predaju.

8. Na nároky žalobcu, ktoré posudzoval súd I. inštancie za premlčané v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadal na to aj bez návrhu ( ex offo), však musel odvolací súd prihliadnuť
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený

27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.)

9. Pod sp. zn. 271/2018 Z. z. Ústavný súd SR uviedla časovú verziu predpisu účinnú od 27.9.2018 :
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018. Ústavný súd rozhodol, že
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov účinnosť.

10. Súd I. inštancie pri rozhodnutí zamietnutia nárokov žalobcu považoval tieto za premlčané v zmysle
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadol na to aj bez návrhu, v tejto časti
návrh zamietol a aj s úrokom z omeškania. Odvolací súd však o odvolaní v tejto časti musel prihliadnuť
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.). Keďže Ústavný súd SR
rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s

čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca §
5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov účinnosť, rozhodnutie pri aplikácii uvedeného § 5b je protiústavné.

11. Odvolací súd preto podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie v časti zamietnutia rozsudok

súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Keďže sa dotýka rozhodnutie o tejto zrušenej časti aj výroku o trovách konania, bolo potrebné odvolacím
súdom ako závislý výrok zrušiť aj rozhodnutie v časti práva na náhradu trov konania (§ 379 písm. a)
CSP).

12. Úlohou súdu I. inštancie preto bude v ďalšom konaní posúdiť nárok žalobcu, pritom zistiť, či došlo

za toto obdobie k úhrade časti uplatnenej sumy, ak áno treba ju v prospech žalovanej zarátať. Zároveň
v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP rozhodne súd I. inštancie aj o nároku na náhradu trov konania súd I.
inštancie v novom rozhodnutí o veci.

13. V zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov tohto konania súd I. inštancie v novom

rozhodnutí o veci.

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).