Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208010
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3114208010.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.

Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu L. U., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom Z. Z.,
1. mája XXX, zastúpeného L.. L. P., advokátom so sídlom Y. M., E. XXXX, proti žalovanému H.
zastúpenému advokátskou kanceláriou G. o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o
odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.mája 2019,
č. k. 18C/72/2014-324 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej zamietajúcej časti II. p o t v r d z u j e.

Napadnutý rozsudok vo výrokovej vyhovujúcej časti I. z m e ň u j e tak, že žalobcu o určenie neplatnosti
uznesenia zhromaždenia H., konaného dňa 12.01.2014 v bodoch 4, 5, 6, 7 a 8 z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že uznesenie zhromaždenia Urbárskej
spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z., konaného dňa 12.01.2014, je v bodoch 4, 5, 6, 7,
8, ktorými sa: - ruší Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Z. Z., XXX XX Z. Z. - bez
právnej subjektivity, -zakladá pozemkové spoločenstvo s názvom "Urbárska spoločnosť pozemkové

spoločenstvo Z. Z." adresa: XXX XX Z. Z. XXX, - schvaľuje zmluva o pozemkovom spoločenstve a
stanovy Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z., - volí výbor Urbárskej spoločnosti,
pozemkového spoločenstva Z. Z. v zložení: I. F., V. F., X. L., C. Jašo, C.. U. G., C.. arch. U. V., -
volí dozorná rada Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z. v zložení: U. G., C.. C. E.,
L. F., - ukladá novozvolenému výboru: a) previesť registráciu urbárskej spoločnosti, pozemkového
spoločenstva Z. Z.: notár, Okresný úrad Trenčín, odbor pozemkovo-lesný, X. banka, Štatistický úrad
SR, daňový úrad, b) skontrolovať stav majetku, c) zostaviť finančný a hospodársky plán USPS

dokonca marca 2014, d)vyrovnať záväzky voči podielnikom za roky 2005 až 2013 je neplatné. Vo
výroku II. vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že
uznesenie Valného zhromaždenia Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z., konaného
12.01.2014, valné zhromaždenie: 1. súhlasí s programom zhromaždenia, 2. volí pracovné orgány
zhromaždenia: A) mandátovú komisiu v zložení: Ing. U. G., V. F., L. X., B) navrhol komisiu v zložení:
I. F., C. L., C) volebnú komisiu v zložení: U. B., L. v B., M. P., D) zapisovateľ: C.. R.. U. V., E)

overovateľ zápisnice: I. P., U. X., 3. berie na vedomie správu o stave a hospodárení USPS prednesenú
predsedom výboru s pripomienkami, 4. ruší Urbársku spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Z. Z.,
XXX XX Z. Z. - bez právnej subjektivity, 5. zakladá pozemkové spoločenstvo s názvom "Urbárska
spoločnosťpozemkovéspoločenstvoZ.Z."adresa:XXXXXZ.Z.XXX.Schvaľujezmluvuopozemkovomspoločenstve a stanovy Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z., 6. zvolilo výbor
Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z. v zložení: I. F., V. F., X. L., C. L., C.. U. G.,
C.. arch. U. V., 7. zvolilo dozornú radu H. spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z. v zložení:

U. G., C.. C. E., L. F., 8. ukladá novozvolenému výboru: a) previesť registráciu urbárskej spoločnosti,
pozemkového spoločenstva Z. Z.: notár, Okresný úrad Z., odbor pozemkovo-lesný, X. banka, Štatistický
úrad SR, daňový úrad, b) skontrolovať stav majetku, c) zostaviť finančný a hospodársky plán USPS
dokonca marca 2014, d) vyrovnať záväzky voči podielnikom za roky 2005 až 2013 je neplatné. Na
základe vykonaného dokazovaniu dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti celého uznesenia prijatého na zhromaždení
vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti dňa 12.01.2014, pričom celé uznesenie pozostávalo z viacerých
čiastkových rozhodnutí. Súd zastáva názor, že jednotlivé body uznesenia sú samostatné, o každom
bolo možné prijať samostatné uznesenie, a preto je možné v každom bode uznesenia skúmať
splnenie podmienok pre určenie neplatnosti toho ktorého bodu. Ako vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 2
zákona o pozemkových spoločenstvách neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia sa môže domáhať len

prehlasovaný člen spoločenstva. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je členom spoločenstva,
ktorý sa zúčastnil na uvedenom zhromaždení a na tomto aj hlasoval. Z notárskej zápisnice notárky
K. M. N 14/2014, Nz 2728/2014, NCRls 2760/2014 zo dňa 12.01.2014 vyplynulo, že pri voľbe členov
mandátovej komisie, návrhovej komisie, volebnej komisie, overovateľov zápisnice a zapisovateľa nebol
žiaden člen spoločenstva proti, t. z. nikto nebol prehlasovaný, teda ani žalobca, a preto žalobca v

tejto časti uznesenia (bod 2 uznesenia) nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie
neplatnostidotknutéhouznesenia.Čosatýkabodu1abodu3uznesenia,ktorýmibolschválenýprogram
zasadnutia a zhromaždenie zobralo na vedomie správu o stave a hospodárení spoločenstva, možno
konštatovať, že tieto rozhodnutia nemajú vplyv na práva a povinnosti členov spoločenstva, resp. práva
a povinnosti členov spoločenstva neboli týmito rozhodnutiami nijak ukrátené, a preto nevzniká potreba

určenia neplatnosti takýchto rozhodnutí. Sankcia určenia neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia ako
kolektívneho orgánu je krajným riešením, ktoré je možné aplikovať v prípadoch, kedy by spôsob, akým
bolo valné zhromaždenie vedené, alebo akým bolo jeho rozhodnutie prijaté, porušoval právo niektorého
zčlenovvalnéhozhromaždeniatým,žebyhoukrátilnajehoprávach.Inásituácianastávavprípadebodu
4dotknutéhouznesenia.Týmtobodomuzneseniasarušípôvodnépozemkovéspoločenstvobezprávnej

subjektivity. Z už citovanej notárskej zápisnice vyplýva, že členovia spoločenstva odhlasovali zrušenie
pôvodného spoločenstva tak, že za zrušenie hlasovalo 168 podielnikov, čo je 54,37 % z celkového počtu
podielnikov, proti hlasoval 1 člen a nikto sa hlasovania nezdržal. Keďže jeden člen bol proti, mohol
týmto byť i žalobca. Súd tak ustálil, že žalobca je v tejto časti aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby o určenie neplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa § 15 ods. 1 zákona sa na zrušenie spoločenstva

vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých hlasov členov zhromaždenia. Nestačí preto, že za
zrušenie spoločenstva hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov, pretože títo spolu nemusia
dosiahnuť nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov. Nie každý člen má totiž rovnaký počet hlasov. Počet
hlasov každého člena sa odvíja od podielu tohto člena na spoločnej nehnuteľnosti. Nakoľko z notárskej
zápisnice nevyplýva, aký počet hlasov bol udelený za zrušenie pôvodného spoločenstva, nemožno

uzavrieť inak, ako že uznesenie o zrušení pôvodného spoločenstva nebolo prijaté zákonom stanovenou
väčšinou hlasov a z toho dôvodu je neplatné. Ďalším bodom, bodom 5, bolo prijaté rozhodnutie o
založení spoločenstva a schválení zmluvy o pozemkovom spoločenstve a stanov. Z obsahu zmluvy o
pozemkovom spoločenstve, ktorá bola predmetom schvaľovania, mal súd za preukázané, že táto sa
dotýka tam uvedených nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania. V zmysle

§ 2 ods. 1 písm. d) zákona sa teda jedná o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Na založenie
spoločenstva v prípade spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti sa v zmysle § 4 ods. 1 zákona
vyžaduje súhlas všetkých vlastníkov. V danom prípade však súhlas všetkých vlastníkov udelený nebol.
O založení spoločenstva sa hlasovalo v rámci bodu 11, kedy bolo prijaté záverečné uznesenie (z obsahu
notárskej zápisnice nevyplýva, že by sa o založení spoločenstva hlasovalo v priebehu zasadnutia, či

už prostredníctvom hlasovacích lístkov alebo zdvihnutím ruky; navyše na zasadnutí neboli ani všetci
vlastníci prítomní). Toto uznesenie bolo schválené jednoznačnou väčšinou prítomných podielnikov. Už
zo samotného vyjadrenia "väčšina prítomných" možno mať za to, že súhlas všetkých vlastníkov udelený
nebol. Odhliadnuc od toho, možno dať za pravdu žalobcovi, že vyjadrenie "jednoznačná väčšina" je
neurčité. Nie je zrejmé, koľko členov zhromaždenia sa na hlasovaní zúčastnilo, koľkí hlasovali za, koľkí

proti, príp. či sa niekto zdržal hlasovania. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie
nebolo prijaté zákonom predpísaným spôsobom, a preto je neplatné. Súčasťou tohto bodu bolo aj
rozhodnutie o schválení zmluvy o spoločenstve a stanov. Zmluva o spoločenstve ako aj stanovy sa
schvaľujú nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov. Na tomto mieste žalobca tvrdil, že nebolstanovený spôsob prideľovania hlasov jednotlivým členom. Súd teda skúmal, či predmetné rozhodnutie
bolo prijaté zákonom predpokladaným spôsobom. V zmysle § 15 ods. 2 zákona sa na schválenie
zmluvy vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých členov, pričom každý člen má taký počet

hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti na výkone práv a povinností a tento pomer je vyjadrený
podielom na spoločnej nehnuteľnosti. Ak je však spoločná nehnuteľnosť zapísaná na viacerých listoch
vlastníctva a nie je možné pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností určiť, tento
pomer možno určiť dohodou alebo rozhodnutím zhromaždenia. V danom prípade sa jedná o spoločnú
nehnuteľnosť,ktorájezapísanánaviacerýchLV,pričomnakaždomLVjepodielčlenovspoločenstvainý.

Bolo preto potrebné určiť či už dohodou alebo rozhodnutím zhromaždenia pomer členov spoločenstva,
akým sa budú podieľať na výkone práv a povinností. Takáto dohoda, príp. rozhodnutie zhromaždenia
však absentuje, čo v konaní nebolo sporné. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že určil pre každého vlastníka
1 hlas na každých 1.000 m2, takéto rozhodnutie súd považuje za svojvoľné, nemajúce oporu v zákone,
v dohode, či v rozhodnutí zhromaždenia. Uvedeným postupom totiž žalovaný zasiahol nežiaducim
spôsobom do práv tých členov spoločenstva, ktorých výmera nehnuteľnosti je menšia ako 1.000 m2

a svojvoľne ich vylúčil z hlasovania tým, že im nepriznal žiaden hlas. Pre úplnosť súd dodáva, že
žalovaný nepostupoval ani v súlade so stanovami pôvodného pozemkového spoločenstva bez právnej
subjektivity, nakoľko podľa týchto stanov by každému vlastníkovi na podiel 10 prináležal 1 hlas. Za takto
zisteného stavu potom počet hlasov nezodpovedá skutočnosti, v dôsledku čoho nie je možné určiť, či
hlasovania sa zúčastnila skutočná nadpolovičná väčšina všetkých hlasov a či predmetné rozhodnutie

bolo touto aj prijaté. S poukazom na uvedené má súd za to, že rozhodnutie o schválení zmluvy a stanov
nebolo prijaté zákonom stanoveným spôsobom a z toho dôvodu je neplatné. Rovnako tieto dôvody platia
aj pre voľbu členov orgánov spoločenstva, keď ani v tomto prípade nie je možné určiť, či sa hlasovania
zúčastnil potrebný počet hlasov a či rozhodnutie bolo potrebným počtom hlasov odsúhlasené. Čo sa týka
posledného rozhodnutia v bode 8 uznesenia, ani toto nebolo prijaté zákonom stanoveným spôsobom,

nakoľko, ako vyplýva z notárskej zápisnice, toto odsúhlasila v bode 11 notárskej zápisnice jednoznačná
väčšinaprítomných,pričomvôbecniejezrejmé,akýpočettátoväčšinapredstavuje,akýpočethlasovbol
za prijatie rozhodnutia v bode 8, aký počet bol proti. Z tohto pohľadu súd aj toto rozhodnutie považuje za
neplatné. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalobca poukazoval na to, že sa hlasovalo zdvihnutím ruky,
nie hlasovacími lístkami a hlasovania sa zúčastnilo len asi 28 členov, tieto jeho tvrdenia neboli v konaní

preukázané. Je síce pravda, že niektoré hlasovania prebehli aj formou zdvihnutia ruky, ale ani vypočutí
svedkovia nevedeli uviesť, o čom (o ktorom bode programu) sa takýmto spôsobom hlasovalo. Práve
naopak žalovaný dostatočne v konaní preukázal, že hlasovanie prebehlo aj formou hlasovacích lístkov,
ktoré v konaní predložil. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, že body 4, 5, 6, 7, 8 uznesenia
určil za neplatné a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Právne vec posudzoval podľa § 4 ods. 1, § 9 ods.

4, 5, § 14 ods. 4, § 15 ods. 1, 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách účinného v
čase konania zhromaždenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď v predmetnej
veci mala každá strana úspech čiastočný (žalobca mal úspech v časti určenia neplatnosti 5 rozhodnutí,
žalovaný v časti 3 rozhodnutí), keďže pomer úspechu oboch strán bol približne rovnaký, tak žiadnej
strane nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidve strany sporu.

3. Žalobca svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby
v bodoch 1/, 2/ a 3/ a v časti výroku o náhrade trov konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími

dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ a písm. h/ CSP.
Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pri voľbe členov mandátovej komisie, návrhovej
komisie, volebnej komisie, overovateľov zápisnice a zapisovateľa nebol žiaden člen spoločenstva proti,
t. z. že nikto nebol prehlasovaný a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o
určenie neplatnosti dotknutého uznesenia v bode 2/ a čo sa týka bodov 1/ a 3/, ktorými bol schválený

program zhromaždenia, ktoré zobralo na vedomie správu o stave a hospodárení spoločenstva, že tieto
rozhodnutia nemajú vplyv na práva a povinnosti členov spoločenstva a preto nevzniká potreba určenia
neplatnosti týchto rozhodnutí. Upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že z obsahu notárskej zápisnice
notárky Zuzany Karasovej N 14/2014, NZ 2728/2014, NCRls 2760/2014 z 12.01.2014 /strana 2 prvý
odsek/ je zrejmé, že žalobca vzniesol voči programu zhromaždenia námietky, ktoré sú uvedené v bodoch

1 až 3/. Za tejto situácie mal za to, že konštatovanie súdu uvedené v bode 23. odôvodnenia rozsudku
o tom, že v tejto časti uznesenia bod 2/ nebol žiaden člen spoločenstva proti , t. z. že nikto nebol
prehlasovaný je zrejme v rozpore s vykonaným dokazovaním. Čo sa týka bodu 3/ programu schôdze v
znení„berienavedomiesprávuostaveahospodáreníprednesenúpredsedomvýboruspripomienkami“,o takomto programe schôdze nebolo možné rozhodnúť, nakoľko správu o stave a hospodárení je možné
alebo schváliť alebo neschváliť, resp. zobrať na vedomie, ale nie podmienečne. Z obsahu notárskej
zápisnice nie je zrejmé aké pripomienky mali byť schválené a ktoré nie. Neobstojí ani tvrdenie súdu, že

rozhodnutiami v bodoch 1/ až 3/ nebol zasiahnuté do práv žalobcu. Žalobca ako člen spoločenstva má
záujem na tom, aby členské schôdze boli zvolané a vedené v súlade so zákonom, aby boli uznesenia
prijaté zákonom stanoveným spôsobom. Ďalej namietal zmätočnosť výroku II. a III. z dôvodu, že pokiaľ
súd ustálil, že na schôdzi konanej dňa 12.01.2014 sa nezúčastnil dostatočný počet podielnikov a z
toho vyvodil neplatnosť uznesení prijatých v bodoch 4/ - 8/, potom je zrejmé, že rovnaká vada sa

vzťahuje aj na rozhodnutia prijaté pod bodom 1/ - 3/. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za
nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nedostatočne odôvodnený. Vytýkal súdu, že vychádzal z vysoko
formalistického výkladu príslušných právnych noriem, z formalistického výkladu listinných dôkazov a
súd svoj právny názor prijal na základe domnienok a dohadov, nie na základe skutočne preukázaných
skutočností. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku spočíva v tom, že súd pre žalobcu z nepochopiteľných
dôvodov vzhliadol v predmetnom spore nedostatok aktívnej legitimácie vo vzťahu k uzneseniu bode 2/

a nevzhliadol neplatnosť uznesení v bodoch 1/ až 3/, aj keď dôvody, pre ktoré určil neplatnosť zvyšných
uznesení v bodoch 4/ až 8/ sa v celom rozsahu vzťahujú na prvé tri body. Ďalej namietal nesprávnosť
rozsudku aj v časti výroku o náhrade trov konania, keď je zrejmé, že žalobca v konaní nebol úspešný
len v nepatrnej časti / uznesenia prijaté v bode 1/ až 3/, poukázal na viaceré rozhodnutia ÚS SR. Trval
na tom, že v podstatnej časti bol úspešný a preto mal súd rozhodnúť o trovách konania tak, že zaviaže

žalobcu /zrejme myslel žalovaného/ povinnosťou náhrady trov konania v rozsahu 100%. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. a III. zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie, alt. aby rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

4. Žalovaný svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch na
základe odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP. Namietal záver
súdu prvej inštancie, že celé uznesenie pozostávalo z viacerých čiastkových rozhodnutí, že jednotlivé
body uznesenia sú samostatné a o každom bolo možné prijať samostatné uznesenie, nakoľko o žalobou
napadnutom rozhodnutí sa hlasovalo ako celku a vyslovenie neplatnosti týchto čiastkových rozhodnutí

prijatých na valnom zhromaždení žalobca žalobou nenapadol. Aj keby sa prijal výklad súdu, že je možné
v každom bode uznesenia skúmať splnenie podmienok pre určenie neplatnosti tohto ktorého bodu, tak
sa nemožno stotožniť so záverom, že uznesenie je v bodoch 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ neplatné. Za správne
považoval konštatovanie súdu, že pri voľbe členov mandátovej komisie, návrhovej komisie, volebnej
komisie, overovateľov zápisnice a zapisovateľa /bod 2/ uznesenia/ nebola žiadny člen spoločenstva

proti, nikto nebol prehlasovaný, preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Rovnako
za správne považoval aj konštatovanie, že čo sa týka bodu 1/ a 3/ uznesenia, ktorými bol schválený
program zasadnutia a zhromaždenia zobralo na vedomie správu o stave a hospodárení spoločenstva,
že tieto rozhodnutia nemajú vplyv na práva a povinnosti členov spoločenstva. Za správny považoval aj
záver, že sankcia určenia neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia ako kolektívneho orgánu je krajným

riešením, ktoré je možné aplikovať v prípadoch, kedy by spôsob, akým bolo zhromaždenie vedené,
alebo akým bolo jeho rozhodnutie prijaté, porušoval právo niektorého z členov zhromaždenia tým, že by
ho ukrátil na jeho právach. Za nesprávny však považoval záver súdu prvej inštancie o neplatnosti bodu
4/ uznesenia, ktorým sa ruší pôvodné pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity. Poukázal na
ust. § 31 ods. 5, 6 a 9 prvá vety zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, z ktorého je

zrejmé, že ak by aj nedošlo k zrušeniu pôvodného pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity
na zasadnutí zhromaždenia, k tomuto by došlo zo zákona. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že
z notárskej zápisnice vyplýva, že členovia spoločenstva odhlasovali zrušenie pôvodného spoločenstva
tak, že za zrušenie hlasovalo 168 podielnikov, čo je 54,37% z celkového počtu podielnikov, proti hlasoval
1 člen a nikto sa hlasovania nezdržal. Za nesprávny však považoval názor súdu, že uznesenie o zrušení

pôvodného spoločenstva nebol prijaté zákonom stanovenou väčšinou a z toho dôvodu je neplatné.
S poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, ako vyplýva z notárskej
zápisnice na zhromaždení bolo prítomných 169 členov s celkovým podielom na spoločnej nehnuteľnosti
o veľkosti 857 636/1 420 000-ín. Podiel žalobcu na spoločnej nehnuteľnosti predstavuje 10 098/1 420
000-ín, keďže za hlasovalo 168 členov, proti 1 /žalobca/ a nikto sa nezdržal, tak za prijatie predmetného

rozhodnutia hlasovali členovia s celkovým podielom na spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu 857 636/1
420 000-ín mínus 10 098/1 420 000-ín t. j. 847 538/1 420 000-ín, čo predstavuje 59,68% -ný podiel
na spoločnej nehnuteľnosti. Preto záver súdu o tom, že uznesenie o zrušení pôvodného spoločenstva
nebol prijaté zákonom stanovenou väčšinou, a z toho dôvodu je neplatné, je celkom zjavne v rozpore soskutočnosťou, respl v rozpore s vykonaným dokazovaním. Rovnako za nesprávny považoval aj záver
súdu o neplatnosti bodu 5/ uznesenia, ktorým malo byť prijaté rozhodnutie o založení spoločenstva
a schválení zmluvy o pozemkovom spoločenstve. Poukázal na ust. § 4 ods. 1 pred bodkočiarkou

zákona o pozemkových spoločenstvách, z ktorého je zrejmé, že spoločenstvo sa zakladá zmluvou o
spoločenstve, ktorá sa uzatvára tak, že za ňu hlasujú členovia spoločenstva s nadpolovičnou väčšinou
hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Nesprávny je záver súdu prvej inštancie,
že o založení spoločenstva sa hlasovalo v rámci bodu 11, keď v skutočnosti sa hlasovalo o zmluve o
spoločenstve ako i stanovách, a to v rámci bodu 7 za použitia na to určených hlasovacích lístkov. O

zmluve o spoločenstve ako i stanovách hlasovali členovia s celkovým počtom hlasov /počítaných podľa
podielov/ 709, proti boli s počtom hlasov 4, pričom už z toho je zrejmé, že hlasujúcim proti nemohol byť
žalobca, nakoľko tento mal počet hlasov 10. V tomto prípade tak žalobca nemohol byť prehlasovaný a
teda nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Za nesprávny považoval aj záver súdu o tom,
že v danom prípade sa jedná o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť v zmysle § 2 ods. 1 písm.
d/ zákona o pozemkových spoločenstvách, a teda že na založenie spoločenstva v prípade spoločne

obhospodarovanej nehnuteľnosti sa v zmysle § 4 ods. 1 cit. zákona vyžaduje súhlas všetkých vlastníkov.
V predmetom prípade sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, kedy
o založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov
počítaných podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Poukázal aj na ust. § 4 ods. 2, § 30 cit. zákona
a § 14 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorých účastníkom konania o registráciu spoločenstva

- žalovaného, bo žalobca, ktorý mohol využiť všetky právne prostriedky proti rozhodnutiu správneho
orgánu, čo však nespravil a akékoľvek súdne rozhodnutie v tomto spore už nie je spôsobilé zmeniť
právne postavenie žalobcu. Za rovnako nesprávny považoval aj záver súdu o neplatnosti bodu 6/ a
7/ uznesenia, týkajúcim sa voľby členov orgánov spoločenstva, keď ani v tomto prípade nie je možné
určiť, či sa hlasovania zúčastnil potrebný počet hlasov a či rozhodnutie bolo potrebným počtom hlasov

odsúhlasené. Nesprávny je záver súdu, že členovia orgánov sa volili v rámci bodu 11/, v skutočnosti
sa volili v rámci bodu 8/. Tvrdil, že pri voľbe členov orgánov nejde o prijatie rozhodnutia ako uvádza
súd, ale o voľbu v ktorej je potrebné , aby zvolený člen získal nadpolovičnú väčšinu hlasov členov
spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond
podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o pozemkových spoločenstvách. Považoval za logické, že členmi orgánov

sa stanú tí, ktorí vo voľbe získajú najväčší počet hlasov a je pojmovo vylúčené, aby bol niekto vrátane
žalobcu prehlasovaný. Vo voľbe sa totiž volí z kandidátov ich krúžkovaním, a nehlasuje sa za alebo
proti prijatiu rozhodnutia. Žalobca preto ani v tomto prípade nie je aktívne legitimovaný na podanie
žaloby. S poukazom na ust. § 15 ods. 1, 2 a § 9 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách mal
za to, že z týchto ustanovení je zrejmý spôsob výpočtu hlasov jednotlivých členov spoločenstva. Ako

vyplýva z prezenčnej listiny, ktorá bola prílohou notárskej zápisnice, pri každom členovi spoločenstva je
uvedená výmera jeho pozemkov a od tejto sa odvíja počet hlasov s tým, že každý člen spoločenstva
mal 1 hlas na každú 1000/1 420 000-inu jeho podielu, teda o niečo menej ako v skutočnosti, a to
výlučnezdôvoduuľahčeniaspočítavaniahlasov,keďžespoločenstvomá309členov.Uvedenápraxbola
zaužívaná i v spoločenstve bez právnej subjektivity a v žiadnom prípade nešlo o svojvoľné stanovenie

počtu hlasov. Navyše, ak je rozhodnutie prijaté väčšinou hlasov členov, ktorí majú každá o niečo menej
hlasov ako v skutočnosti, zodpovedá matematickej logike, že uvedené rozhodnutie bude prijaté s ešte
väčším počtom hlasov v prípade spočítania skutočného počtu. Ďalej poukázal na ust. § 31 ods. 1
zákona o pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorého Urbárska spoločnosť poz. spol. Trenčianska
Turná /bez právnej subjektivity/ ak právny predchodca žalovaného, boli povinné upraviť svoje pomery

novým požiadavkám cit. zákona, čo bolo prvoradým dôvodom konania zhromaždenia, a teda bolo v
záujme všetkých členov spoločenstva bez právnej subjektivity. Mal za to, že výrok rozsudku je v rozpore
s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti, nakoľko nie je riadne odôvodnený. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia a skutočnosť
v ňom uvedené sú účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Názor žalovaného, že jednotlivé uznesenia
prijaté na zhromaždení nemožno od seba oddeliť nemôže obstáť, ak totiž žalovaný podľa vlastných
tvrdení vyhotovil viacero hlasovacích lístkov, potom je zrejmé, že hlasovaní a uznesení muselo byť

viacero. K tvrdeniam žalovaného v bode V. odvolania uviedol, že sú čistou fabuláciou a špekuláciou,
pričom ide o nové skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie nikdy
nepredniesol a preto na ne v rámci odvolacieho konania nemožno prihliadať. Mal za to, že súd prvej
inštancie správne ustálil, že body 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ uznesenia zhromaždenia konaného dňa 12.01.2014 súneplatné. Okolnosť, že v zápisnici nie je dostatočne uvedené o aké hlasovanie sa pri jednotlivých bodoch
programu jednalo, a kto z členov spoločenstva bol proti, nemožno dať na ťarchu žalobcovi. Mal za to, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v časti výroku I. vecne správny. V ostatnom sa pridržiaval

svojho odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil ako
vecne správny, a vo výroku II. a III. rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, alt. aby
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nikdy netvrdil, že jednotlivé
uznesenia prijaté na schôdzi nemožno od seba oddeliť. Avšak žalobca sa podanou žalobou domáha
určenia neplatnosti celého uznesenia prijatého na schôdzi. O žalobou napadnutom rozhodnutí sa na
schôdzi hlasovalo v rámci bodu 11. programu, a to ako celku, nie jednotlivých bodoch. V rámci programu
schôdze sa prijalo viacero rozhodnutí, o ktorých sa hlasovalo, a ktoré rozhodnutia žalobca žalobou
nenapadol. Ďalej poukázal na to, že sa v predmetnom prípade jedná o spoločnú nehnuteľnosť a nie

o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, a na základe uvedeného je potrebné na predmetnú veci
aplikovať výlučne zákonné ustanovenia týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti a nie ustanovenia týkajúce
sa spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný uvádza v
bode V. odvolania nové skutkové tvrdenia, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo aká
väčšina hlasovala o predmetnom bode.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku II. vecne správny a vo výroku I. je treba rozsudok

zmeniť a žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietnuť.

8. SúdprvejinštanciezaložilsvojvyhovujúcivýrokI.napadnutéhorozsudkunatomprávnomzávere,že
uznesenie zhromaždenia Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Z. Z. bez právnej subjektivity
konajúceho sa dňa 21.01.2014, ktorým bolo zrušené pôvodné pozemkové spoločenstvo bez právnej

subjektivity, ktorým bolo založené pozemkové spoločenstvo s názvom Urbárska spoločnosť pozemkové
spoločenstvo Z.. Z. s právnou subjektivitou, ktorým bola schválená zmluva o pozemkovom spoločenstve
a stanovy spoločenstva, ktorým bol zvolení výbor pozemkového spoločenstva v zložení I. F., V. F., X. L.,
C. L., C.. U. G., C.. arch. U. V., ktorým bola zvolená dozorná rada pozemkového spoločenstva v zložení
U. G., C.. C. E., L. F., a ktorým bolo uložené novozvolenému výboru a) previesť registráciu urbárskej

spoločnosti, pozemkového spoločenstva Z. Z.: notár, D. úrad Z., odbor pozemkovo-lesný, X. banka,
Štatistický úrad SR, daňový úrad, b) skontrolovať stav majetku, c) zostaviť finančný a hospodársky plán
USPS dokonca marca 2014, d)vyrovnať záväzky voči podielnikom za roky 2005 až 2013 je neplatné
z dôvodu, že žalobca bol jednak aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby v zmysle § 15 ods. 2
zákonaopozemkovýchspoločenstváchajednakuvedenéuznesenianeboliprijatézákonomstanovenou

väčšinou hlasov členov spoločenstva a zákonom stanoveným spôsobom. Svoj zamietajúci výrok II.
založil súd prvej inštancie na tom právnom názore, že pri voľbe členov mandátovej, návrhovej, volebnej
komisie,overovateľovzápisniceazapisovateľanebolžiadnyčlenproti,t.j.niktonebolprehlasovaný,teda
ani žalobca a preto žalobca na vyslovenie neplatnosti v tejto časti uznesenia nie je aktívne legitimovaný.
Čo sa týka bodu 1/ a bodu 3/ uznesenia, ktorým bol schválený program a zhromaždenie zobralo na

vedomie správu o stave a hospodárení spoločenstva konštatoval, že tieto rozhodnutia nemajú vplyv na
práva členov spoločensetva a preto nevznikla potreba určenia neplatnosti týchto rozhodnutí.

9. Odvolací súd považuje právny záver súdu prvej inštancie vo výroku II. za správny a právny názor
vyslovený vo výroku I. za správny nepovažuje z nasledovných dôvodov:

10. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách spoločenstvá založené
podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona
do 30.06.2014 a podať návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis
podľa § 25 ods. 2, ak sú zapísané v registri.

11. Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona, spoločenstvá bez právnejs ubjektivity založené podľa
doterajších predpisov sú povinné do 30.06.2014 podať návrh na zápis podľa § 24.12. Podľa § 31 ods. 9 veta prvá citovaného zákona, ak spoločenstvo nesplní povinnosť podľa ods. 5,
zmluva o spoločenstve stráca platnosť a spoločenstvo sa zrušuje.

13. Podľa § 31 ods. 10 citovaného zákona, ak spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa
doterajších predplisov nesplní povinnoť podľa odseku 6, zrušuje sa.

14. Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších
predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona. Spoločenstvá bez právnej subjektivity

založené podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa
doterajších predpisov až do splnenia povinnosti podľa odseku 5.

15. Hore uvedené zákonné ustanovenie § 31 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách
obsahuje prechodné ustanovenie o postavení pozemkových spoločenstiev a o konaniach vo vzťahu
k zákonu č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zrušovacie

ustanovenia a ustanovenia o účinnosti. Ustanovuje sa, že spoločenstvá s právnou subjektivitou, ktoré
boli založené podľa doterajších predpisov - zákonom č. 181/1995 Z.z., a ktoré sa podľa tohto zákona
považovali za pozemkové spoločenstvá sú spoločenstvami podľa tohto zákona. Spoločenstvá bez
právnejsubjektivityzaloženépodľadoterajšíchpredpisovsabudúpovažovaťzatakétospoločenstváipo
nadobudnutí účinnosti tohto zákona, avšak len do splnenia povinnosti prispôsobiť svoje právne pomery

tomuto zákonu (t.j. najmä nadobudnúť právnu subjektivitu). Takto je stanovená povinnosť spoločenstvu
bez právnej subjektivity (ods. 6) založenú podľa doterajších predpisov podať návrh na registráciu
spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, t.j. transformovať (zmeniť) sa na spoločenstvo s
právnou subjektivitou podľa tohto zákona.

16. Z listinných dokladov založených v spise jednoznačne vyplýva, že zhromaždenie Pozemkového
spoločenstva, Urbárskej spoločnosti Z. Z. bez právnej subjektivity konajúce sa dňa 12.01.2014 bolo
zvolané práve za účelom transformácie spoločenstva v zmysle hore citovaných ustanovení zákona
č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2013. Táto
skutočnosť vyplýva z notárskej zápisnice notárky K. M. č. N 14/2014, Nz 2728/2014, NCRls 2760/2014

zo dňa 12.01.2014, ktorou bol osvedčený priebeh zasadnutia valného zhromaždenia Urbárskej
spoločnosti,PozemkovéhospoločenstvaZ.Z.,akoajzozápisnicezozhromaždeniavlastníkovspoločnej
nehnuteľnosti,Urbárskejspoločnosti,PozemkovéspoločenstvoZ.Z.konanéhosadňa12.01.2014.Ikeď
v tejto zápisnici sa konštatuje v bode 6/ a 7/, že programom zhromaždenia bolo zrušenie pozemkového
spoločenstva bez právnej subjektivity a založenie pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,

z bodu 5/ jednoznačne vyplýva, že program zhromaždenia sa týkal novej právnej úpravy zákona č.
97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, v zmysle ktorého sa pozemkové spoločenstvo bez právnej
subjektivity malo „pretransformovať“ na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Nešlo teda o
zrušenie pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity, ale len o jeho premenu na pozemkové
spoločenstvo s právnou subjektivitou. Napokon to vyplýva aj z Potvrdenia Okresného úradu Trenčín,

Pozemkový a Lesný odbor z 07.02.2014, ktorý podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona o pozemkových
spoločenstvách zaregistroval návrh I. F. a Ing. arch. U. V. a dňa 07.02.2014 zapísal Urbársku
spoločnosť, Pozemkové spoločenstvo Z. Z. do registra pozemkových spoločenstiev ako pozemkové
spoločenstvo s právnou subjektivitou.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v
čase konania zhromaždenia (dňa 12.01.2014) každý člen spoločenstva pri rozhodovaní o právach a
povinnostiach má taký počet hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone
práv a povinností podľa § 9 ods. 4.

18. Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona, zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a),
b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva, v ostatných prípadoch
zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na
spoločnej nehnuteľnosti nespravuje, alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní
členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia

zhromaždenia.

19. Z obsahu spisu a žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti rozhodnutia -
uznesenia zhromaždenia pozemkového spoločenstva v bodoch 1/ až 8/, konaného sa dňa 12.01.2014a ako dôvod uvádza samotný priebeh hlasovania, keď nikde nie je uvedený spôsob hlasovania, podľa
akého vzoru boli pridelené hlasy jednotlivým členom spoločenstva a či vôbec bolo zhromaždenie
uznášaniaschopné.

20. Z notárskej zápisnice notárky K. M. zo dňa 12.01.2014 č. N 14/2014, Nz 2728/2014,
NCRls 2760/2014, ktorou sa osvedčil priebeh zhromaždenia Urbárskej spoločnosti, Pozemkového
spoločenstva Z. Z., ako aj zo zápisnice Urbárskej spoločnosti, Pozemkového spoločenstva Z. Z. zo
dňa 12.01.2014 vyplýva, že z celkového počtu spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti 309, bolo na

zhromaždení prítomných 169 členov, čo predstavovalo 54,69% z celkového počtu spoluvlastníkov, čo
predstavovalo majetková podiel 857636/1420000, t.j. 60,40% celkového majetku, čo predstavovalo
844 hlasov z celkového počtu hlasov 1300. Za body uznesenia prijatého na tomto zhromaždení, a to
schválenie programu zhromaždenia, voľbu mandátovej komisie, návrhovej komisie, volebnej komisie,
zapisovateľa a overovateľov zápisnice, hlasovalo 169 prítomných členov spoločenstva, nikto nehlasoval
proti. I keď žalobca tvrdí, že voči týmto bodom uznesenia vzniesol námietky, čo je napokon uvedené

aj v zápisnici zo zhromaždenia, pri následnom hlasovaní o týchto bodoch uznesenia však nikto nebol
proti. Preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia v uvedených
bodoch, nakoľko nebol prehlasovaný tak, ako to vyžaduje ust. § 15 ods. 2 zákona o pozemkových
spoločenstvách. Odvolací súd tiež zdiela názor súdu prvej inštancie, že daným rozhodnutím nijakým
spôsobom nebol žalobca ukrátený na svojich právach člena spoločenstva, nakoľko sa nejednalo o také

rozhodnutie, ktoré by malo zásadný vplyv na jeho práva.

21. Pokiaľ ide o správu o stave a hospodárení spoločenstva, ktorá bola zhromaždením vzatá na
vedomie, odvolací súd uvádza, že v zákonnom ustanovení § 14 ods. 4 písm. a) až j) citovaného zákona
sa neuvádza, že je potrebné o nej hlasovať. Len pod písmenom e) sa uvádza, že do pôsobnosti

zhromaždenia patrí rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti
a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva, teda nehovorí o
rozhodovaní pri podávaní správy o stave a hospodárení spoločenstva. Preto odvolací súd nevzhliadol
tiež potrebu o tomto bode hlasovať členmi spoločenstva a tak ani nemožno hovoriť o prehlasovaní člena
spoločenstva.

22. Pokiaľ ide o ostatné rozhodnutia zhromaždenia - zrušenie pozemkového spoločenstva bez
právnej subjektivity, založenie pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, schválenie zmluvy
o pozemkovom spoločenstva a Stanov Urbárskej spoločnosti , Pozemkového spoločenstva Z. Z.,
zvolenie výboru spoločenstva, zvolenie dozornej rady a uloženie výboru povinnosť registrovať

pozemkovéspoločenstvo, skontrolovaťstavmajetku,založiťfinančnýahospodárskyplánpozemkového
spoločenstva do marca 2014 a vyrovnať záväzky voči podielnikom za roky 2005 až 2013, na rozdiel
od súdu prvej inštancie, odvolací súd je toho názoru, že tieto rozhodnutia boli riadne schválené
zhromaždením v súlade so zákonom o pozemkových spoločenstvách. Ako už odvolací súd hore
uvádzal, na zhromaždení spoločenstva podľa notárskej zápisnice bola prítomná nadpolovičná väčšina

všetkých členov spoločenstva a nadpolovičná väčšina všetkých hlasov. Z notárskej zápisnice a
vypočutých svedkov i ďalších listinných dôkazov vyplýva, že hlasovanie prebiehalo tajne, pri hlasovaní
o zmluve o založení pozemkového spoločenstva a stanovách platil hlasovací lístok bielej farby, na
voľbu členov výboru spoločenstva platil hlasovací lístok zelenej farby a na voľbu členov dozornej rady
hlasovací lístok žltej farby. Na každom hlasovacom lístku bol uvedený počet hlasov (pre konkrétneho

člena spoločenstva). Za zmluvu o pozemkovom spoločenstve a stanovy hlasovalo 709 hlasov, t.j. 54,5%,
za členov výboru spoločenstva hlasovalo - za I. F. 722 hlasov, t.j. 55,54 %, za V. F. hlasovalo 721 hlasov,
t.j. 55,46%, za X. L. hlasovalo 712 hlasov, t.j. 54,77%, za C. L. hlasovalo 739 hlasov, t.j. 56,85%, za
Ing. U. G. hlasovalo 746 hlasov, t.j. 57,62 %, za Ing. arch. U. V. hlasovalo 712 hlasov, t.j. 54,77%, za
členov dozornej rady - za U. G. hlasovalo 718 hlasov, t.j. 55,23%, za Ing. C. E. 741 hlasov, t.j. 54% a

za L. F. 742 hlasov, t.j. 57,08%.

23. Uvedené rozhodnutia boli takto prijaté nadpolovičnou väčšinou členov spoločenstva a odvolací
súd zdiela názor, že na prijatie týchto rozhodnutí postačovala nadpolovičná väčšina hlasov všetkých
členov spoločenstva. Za nesprávne považoval tvrdenie súdu prvej inštancie, že na založenie

spoločenstva a schválenie zmluvy o pozemkovom spoločenstve a stanov bol potrebný súhlas všetkých
vlastníkov spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o pozemkových
spoločenstvách. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa nejedná o spoločne
obhospodarovanú nehnuteľnosť, ale o spoločnú nehnuteľnosť v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) citovanéhozákona, čo vyplýva z listov vlastníctva a v danom prípade sa nejednalo o založenie spoločenstva v
zmysle § 4 ods. 1 citovaného zákona, ale už ako bolo hore konštatované o transformáciu spoločenstva
podľa § 31 zákona o pozemkovom spoločenstve , na schválenie ktorej bola potrebná nadpolovičná

väčšinačlenovspoločenstva.Pokiaľideourčeniehlasov,ktorébolistanovenéakojedenhlasna1000m2
nehnuteľnosti, takýto počet bol podľa vyjadrenia žalovaného stanovený už v minulosti počas existencie
pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity. Preto odvolací súd nepovažuje takýto výpočet za
nesprávny, v rozpore so zákonom.

24. Odvolací súd preto odvolacie námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné a odvolacie námietky
žalovaného považoval za opodstatnené.

25. Odvolací súd na základe hore uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie nie je vo výrokovej časti I. správny a preto ho v tejto časti v zmysle § 388 CSP zmenil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku. Pokiaľ ide o výrokovú časť II. v tejto časti tiež z

hore uvedených dôvodov odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za správny a preto ho v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

26. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).