Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. október 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205402
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120205402.7

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H. XXX/XX, U. U.,
právne zastúpená: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, proti žalovaným:
1/ V.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H. XXX/XX, U. U., 2/ Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H. XXX/
XX, U. U., 3/ C.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H. XXX/XX, U. U., 4/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. H. XXX/XX, U. U., Xa/ I.. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 6/ M.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX,

bytom J. H. XXX/XX, U. U., 7/ C.. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H. XXX/XX, U. U., žalovaní právne
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Opet, s.r.o., advokát, so sídlom Hroznová 2318, Trenčín,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaní 1/ až 7/ majú proti žalobkyni spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 31.07.2020 žalobkyňa podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti - pozemku KNC parc.č. XXXX/XX v k.ú. U. U..

2. Žalobkyňa po prvom pojednávaní zobrala žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť.

O náhrade trov konania žiadala rozhodnúť v súlade s § 257 CSP a žalovaným náhradu trov konania
nepriznať. Uvedené odôvodnila tým, že zmluva, ktorou bolo založené podielové spoluvlastníctvo je
neplatná z dôvodu, že neboli dodržané podmienky podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o majetku obcí, ktoré
ju robia neplatnou, pričom o tomto sa dozvedela až počas sporu. Žalovaní nesúhlasili s aplikáciou tohto
ustanovenia a poukazovali na to, že popierajú tvrdený dôvod neplatnosti zmluvy s poukazom na to, že
uvedený zákon na vec ani nedopadá.

3. Žalovaní 1/ až 7/ so späťvzatím žaloby súhlasili.

4. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Žalobca môže vziať žalobu
späť.

5. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 CSP, Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7.Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým je späťvzatie žaloby v celom rozsahu a vzhľadom

na to, že aj všetci žalovaní vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby, súd pri aplikácii citovaných zákonných
ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia týkajúceho sa zastavenia konania.8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
10. K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne. V prípade
zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, ale podľa zásady

procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje
zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania s tým, že
otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku, neskúma
sa, aký je skutkový stav, či žaloba bola dôvodná, či by s ňou žalobca uspel. Ak teda žalobca vzal žalobu
späť a nejde o prípad, kedy sa dôvodne podaná žaloba vezme späť pre správanie žalovaného, z
procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť

trovy, ktoré žalovaný na bránenie svojho práva v konaní účelne vynaložil. Vôbec nie je podstatné, kto
zavinil podanie žaloby, pretože podstatné je to, kto nesie zavinenie na zastavení konania a nie na jeho
začatí.

11. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala skutočnosti, ktorými odôvodnila svoj záver, že by súd žalovaným nemal

priznať nárok na náhradu trov konania, a teda poukazovala na skutočnosti hodné osobitného zreteľa v
zmysle § 257 CSP, s touto argumentáciou sa súd nestotožnil.

12. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 CSP) . Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,

ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu
sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri
napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne

splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú, podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na

ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by

sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany
súdu. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

13. Súd však nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalovaným nemal

priznať nárok na náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa je toho
názoru, že žalobu by súd zrejme zamietol (bez ohľadu na to, ako by posúdil otázku, či sa jedná o
priľahlý pozemok podľa zákona č. 182/1993 Zb. a teda aj samotnú možnosť zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nemu- pozn. súdu), lebo je podľa nej samotný nadobúdací titul neplatný.
Žalobkyňa prakticky tvrdí neexistenciu podielového spoluvlastníctva ako takého. Súd je toho názoru,

že toto nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov protistrane. V prvom rade, žalobkyňa sama
bola účastníčkou tejto zmluvy a vkladového konania na katastri nehnuteľností, a teda mala možnosť
aj pred podaním žaloby si urobiť názor na to, či zmluva je alebo nie je platná a či vzhľadom na to
podá žalobu takú, ako podala. Takisto mala zákonné možnosti, ako sa oboznámiť už pred podaním
žaloby s predmetom a priebehom zasadnutia obecného zastupiteľstva, zo zápisnice o ktorom v spore

vyvodila svoje tvrdenie o neplatnosti nadobúdacieho titulu. Tiež treba na jej ťarchu zohľadniť, že týmito
neskoršími tvrdeniami (produkovanými počas a po prvom pojednávaní) v podstate poprela podstatu
svojej žaloby, kde sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, o ktorom teraz
tvrdí, že nebolo platne založené, pričom nič nebránilo jej si urobiť úsudok o tomto už aj pred podanímžaloby. Napokon, vzhľadom na to, že žalobu žalobkyňa zobrala späť, súd ani nemohol dokazovaním
ustáliť, či by ňou tvrdený dôvod neplatnosti z pohľadu hmotného práva mohol aj obstáť, pretože pre
späťvzatie žaloby súd už ani nemohol vykonať dokazovanie, ktorým by sa tento dôvod preukázal.

Žalovaní pritom tvrdenia o neplatnosti zmluvy popreli, tieto ostali sporné. Otázkou by bolo tiež, do
akej miery by súd bol z hľadiska hospodárnosti konania povinný vykonať ďalšie dokazovanie za
účelom hľadania (ďalšieho) dôvodu pre zamietnutie žaloby, najmä za stavu, že súd už v predbežnom
právnom posúdení avizoval, že sa mu javí byť vyporiadavaný pozemok pozemkom priľahlým v zmysle
zákonač.182/1993Z.z.,kdejemožnosťzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvavylúčená,

za účelom potvrdenia ktorého úsudku bola zrealizovaná ohliadka na mieste samom, po ktorej sama
žalobkyňa(akosúduavizovalavžiadostioodročeniepojednávaní)cítilapotrebuzmeniťžalobu,kuktorej
zmene napokon nepristúpila a žalobu vzala späť. Iné dôvody hodné osobitného zreteľa tvrdené neboli.
Súd je toho názoru, že keď žalobca z akéhokoľvek dôvodu (ktorý navyše mohol zistiť už aj pred podaním
žaloby) vyvodí, že jeho žaloba by mohla byť neúspešná a rozhodne sa v spore ďalej nepokračovať, toto
musí ísť na jeho vrub a je mu nutné pričítať procesné zavinenie na zastavení konania. K späťvzatiu

v tejto veci nedošlo pre správanie sa žalovaných, ktorí by prípadne splnili požiadavku žalobkyne a
pristúpili by na vyporiadanie navrhované žalobou. Žalovaní v spore boli aktívni, bránili v spore svoje
práva, spolupracovali, na výzvy súdu reagovali, na pojednávania sa dostavovali, a za takéhoto stavu sa
nejaví byť spravodlivé, aby trovy, ktoré s tým im účelne vznikli, neboli im nahradené, keď žalobkyňa svoju
žalobu prehodnotila. V konaní sa nevyskytla ani žiadna osobitá, nezvyčajná procesná situácia, ktorú by

súd musel zohľadniť a ani charakter konania či predmet sporu nezakladá výnimočnosť situácie, keďže
ide o štandardnú žalobu, ktoré konanie však nebolo zakončené vyhlásením rozsudku, ale vydaním
uznesenia o zastavení konania za stavu, keď späťvzatie žaloby zapríčinila procesne žalobkyňa, ktorý
sa dobrovoľne rozhodla na podanej žalobe ďalej netrvať. S poukazom na tieto skutočnosti súd dôvody
pre aplikáciu § 257 CSP nevidel.

14. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobkyňa nesie procesné zavinenie na zastavení konania
a z tohto dôvodu je povinná žalovaným nahradiť trovy konania. Súd preto žalovaným spoločne a
nerozdielne priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia podľa

§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.