Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/362/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613235240
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613235240.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: W. T.,

nar. 17. 1. 1964, bytom O., Š. XX, právne zastúpený JUDr. Igorom Gažíkom, Advokátska kancelária
Rožňava, Bojnická cesta 7, proti žalovaným: 1./ I.. B. P., nar. X. X. XXXX, bytom O., A.. X. C. XXXX/X,
2./ O. P., L.. XX. X. XXXX, bytom O., A.. X. C. XXXX/X, zastúpený opatrovníčkou I. P., L.. X. X. XXXX,
bytom O., X. C. XXXX/X, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku sumu 7.520,085 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 20. 10. 2003 až do
zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu (protinávrh) zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom tohto konania je nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 33.193,92 eur s príslušenstvom a náhrada vzniknutých trov konania.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C 420/1994 sa pôvodný žalobca B. P.T. domáhal

od žalovaného W. T. návrhom zo dňa 26. 1. 1994 zaplatenia sumy 218.775,50 Sk s prísl. titulom
bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný využíval celú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX
v kat. úz. O., a to dom č. XXX a zastavanú plochu - parc.č. XXX o výmere 615 m2 a to výlučne pre
svoje potreby aj napriek tomu, že nehnuteľnosť bola spolu s prevádzkovou jednotkou T. - J. L. Š. L. Č.. X
vydražená oboma účastníkmi a takto nadobudnutá do ich podielového spoluvlastníctva u každého v 1/2-
ici. Žalovaný však svojim konaním privodil stav, že od 30.9.1991 bol v evidencii nehnuteľností zapísaný
už len ako výlučný vlastník a od 1.10.1991 ju využíval sám na úkor žalobcu. Pôvodný žalobca poukázal

na rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 4C 1533/91, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 29.11.1993 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 16Co 353/93, ktorým bolo
rozhodnuté, že obaja pôvodní účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti každý
v 1/2-ici a to z dôvodu, že vydražiteľmi boli obaja na základe zmluvy o združení - konzorcia s obchodným
názvom Exclusive T+K. Pôvodný žalobca teda ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti sa
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom dlžného nájomného, o ktoré prišiel tým, že žalovaný
mu znemožnil vstup do tejto nehnuteľnosti až do 29. 11. 1993.

PôvodnýžalobcaB.P.dňa10.8.2000zomrel,dokonanianazákladeosvedčeniaodedičstveOkresného
súdu Rožňava sp. zn. D 670/2000, Dnot 247/2000 vstúpili ako právni nástupcovia jeho manželka I. P.
a synovia B. S. O. P.. V závere jediným aktívne legitimovaným subjektom zostal B. P., L.. X. X. XXXX,nakoľko ďalší právni nástupcovia po nebohom B.. P.M.E. D.. zobrali návrh voči W.. T. späť a v časti ich
nároku bolo konanie zastavené.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17. 6. 2009 (čl. 678 spisu 10C 420/1994) súd žalobu B. P. o
zaplatenie sumy 2.622,40 eur s prísl. zamietol. Rozsudok v časti tohto výroku nadobudol v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co 234/2009-717 dňa 23. 9. 2009 právoplatnosť.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C 420/1994 W.. T. podal protinávrh, ktorým žiadal,

aby súd určil právnym nástupcom pôvodného žalobcu B. P.S. - 1. I. P.R., 2. I.. B. P.M., a 3. O. P. zaplatiť
náklady vynaložené na rekonštrukciu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. území O..

Ovyššiepopísanomprotinávrhu súdrozhodolrozsudkomzodňa17.6.2009,určilB.P.M.aO.P.zaplatiť
spoločne a nerozdielne sumu 17.072,55 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 20. 10. 2003 do
zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd protinávrh žalovaného proti žalobcom v 2. a 3. rade zamietol (výška

investícií bola vyčíslená na sumu 1 mil. Sk). Protinávrh žalovaného voči žalobkyni v 1. rade súd v celom
rozsahu zamietol. Ďalej súd určil B. P.M. a O. P. zaplatiť spoločne a nerozdielne štátu preddavkovane
hradené trovy vo výške 913,75 eur a W. T. trovy právneho zastúpenia vo výške 756,84 eur na účet
jeho právneho zástupcu.

B. P. a O. P. proti tomuto rozsudku podali odvolanie, v ktorom okrem iného uviedli, že žalovaný žiadnym
hodnoverným spôsobom nepreukázal ním vložené investície do nehnuteľnosti, ktoré mali byť vo výške
1 mil. Kčs a v tejto časti navrhovali protinávrh v celom rozsahu zamietnuť.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co 234/2009-717 zo dňa 17. 3. 2011 bol rozsudok v

časti vyhovujúceho výroku ohľadne vzájomného návrhu žalobcov v 2. a 3. rade a vo výroku o trovách
konania zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetným zrušujúcim
rozsudkom,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa25.5.2011,boloukončenékonanieohľadompôvodného
žalobného návrhu čo do merita veci. Nebolo však ukončené konanie o protinávrhu a o trovách konania.
Preto súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 11. 2013, vylúčil protinávrh žalovaného W.

T. o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17.072,55 eur s prísl. na samostatné konanie, v ktorom
zároveň vyriekol, že o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku. Toto konanie je vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 7C 362/2013, v ktorom súd vo veci viedol ďalšie dokazovanie.

Ako už bolo vyššie uvedené, súd o protinávrhu žalovaného W. T. viedol v konaní sp. zn. 10C 420/1994

rozsiahle dokazovanie, v ktorom v konaní sp. zn. 7C 362/2013 v intenciách zrušujúceho rozsudku
krajského súdu ďalej pokračoval. Žalovaný svoj nárok opieral o tvrdenie, že v čase, keď sa cítil byť
výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, teda v čase od 1. 10. 1991 do 29. 11. 1993, musel pre
účely sprevádzkovania priestorov v dome na podnikanie vykonať rekonštrukciu, na čo vynaložil len
svoje finančné prostriedky, ktoré vyčíslil pôvodne na sumu 1 mil. Sk. Na popísanie celého skutkového

stavu od roku 1994 súd aj v tomto odôvodnení považuje za potrebné uviesť skutočnosti, ktoré vyplynuli
z dokazovania, ktoré bolo vedené už v pôvodnom konaní.

Súd vychádza zo zistenia, že B. P. D.. a W. T. - v tomto konaní žalobca vydražili prevádzkovú jednotu
Klenoty - Bazár spolu s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX v kat. území O. na podnikateľské

účely. Predmetná nehnuteľnosť v uvedenom období z hľadiska určenia bola teda nebytovým priestorom.
Medzi bývalými spoluvlastníkmi nikdy nebola uzavretá zmluva o prenájme a nebol uzavretý ani iný
právny úkon, týkajúci sa užívania celej nehnuteľnosti, nakoľko W. T. bol v rozhodnom čase v domnení,
že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Z dokazovania je zrejmé, že žalobca využíval len
časť spornej nehnuteľnosti na podnikanie od 1.10.1991, zvyšnú časť musel pre účely sprevádzkovania

rekonštruovať, na čo vynakladal len svoje prostriedky (do nehnuteľnosti do 29. 11. 1993 B.. P. D..
neinvestoval).

V marci 1993 si žalobca sprevádzkoval priestory, ktoré čiastočne využíval do 29. 11. 1993 iba on sám
pre účely podnikania.

Ako už bolo vyššie uvedené, W. T. sa protinávrhom zo dňa 28. 6. 2000 domáhal od pôvodného
spoluvlastníka B.. P.S. D.., zaplatenia nákladov, resp. investícií vložených pri rekonštrukcii nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. O., pričom výška investícií bola dodatočne vyčíslená na sumu 1 000000,- Sk. Proti tomuto protinávrhu vzniesla námietku premlčania právna zástupkyňa žalobcu, s ktorou sa
súd v rozsudku zo dňa 8.12.2004 stotožnil a protinávrh žalovaného zamietol. V tejto časti bol rozsudok
prvostupňového súdu zrušený, pričom v odôvodnení zrušujúceho uznesenia krajského súdu č.k. 1Co

88/2005 bolo konštatované, že ustálená súdna prax posudzuje otázku premlčania pri vykonaných
investíciách bez súhlasu ďalšieho spoluvlastníka tak, že takáto investícia nepredstavuje majetkové
právo investujúceho spoluvlastníka do doby trvania podielového spoluvlastníctva, a teda takéto právo
si tento spoluvlastník za trvania spoluvlastníctva ani nemôže účinne uplatniť. Zmenu v takomto stave
predstavuje situácia, kedy dôjde k zániku podielového spoluvlastníctva a kedy už jeho investície

predstavujú vznik bezdôvodného obohatenia u ďalších spoluvlastníkov. Premlčanie sa posudzuje podľa
§ 107 Občianskeho zákonníka, pričom pre začiatok behu premlčacej lehoty je rozhodujúci okamžik
zániku podielového spoluvlastníctva. V danom prípade súd vzal za preukázané, že W. T. rekonštruoval,
teda investoval do spornej nehnuteľnosti bez súhlasu B.. P. (v danom čase a v konkrétnom prípade
tento súhlas ani nemal dôvod požadovať, nakoľko mal za to, že je výlučným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti), a preto mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom investícií od B.. P.

dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Rožňava v exekučnom konaní EX 47/98,
Er 244/98 zo dňa 13.9.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.1999. Predmetným uznesením
Okresný súd v Rožňave, (potom, čo B.. P. zložil sumu 219 640,- Sk, čím ako spoluvlastník spornej
nehnuteľnosti s predkupným právom zmaril dražbu vyhlásenú na deň 22.12.1998) potvrdil nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu povinného W. T. v 1/2-ici k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat.

úz. O. spoluvlastníkovi B. P., nar. X.X.XXXX. B. P. D.. sa takto stal výlučným vlastníkom sporných
nehnuteľností. V závere súd zhodnotil námietku premlčania vznesenú B. P.M. proti nároku W. T. o
vydanie bezdôvodného obohatenia ako za nedôvodnú a ďalšie dokazovanie teda upriamil na zisťovanie
a preukazovanie výšky investícií, ktoré boli W. T. vložené pri rekonštrukcii spornej nehnuteľnosti.

Dokazovaním súd zistil, že W. T. od 1.10.1991 do 29.11.1993 výlučne sám užíval nehnuteľnosť zapísanú
na LV č. XXXX v kat. úz. O.S., dom č. XXX a zastavanú plochu parc. č. XXX o výmere 615 m2 v
domnení, že je jej výlučným vlastníkom. Tento stav potvrdil B. P. D.. vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 15.2.1995, kde okrem iného tento uviedol, že úver vo výške 560 000,- Sk od VÚB a.s. pobočka
Rožňava, ktorý bol poskytnutý na sprevádzkovanie kaviarne a reštaurácie obom spoluvlastníkom, on

nikdy nesplácal, hradil ho výlučne W.. T.. Aj toto tvrdenie (okrem iného), je dôkazom toho, že prvotnú
rekonštrukciu vydraženej nehnuteľnosti realizoval výlučne on, teda v tomto konaní žalobca, a to aj podľa
jeho výpovede, ktorá bola potvrdená výpoveďami svedkov. Rekonštrukcia mala pôvodne byť realizovaná
cez firmu M. N.. K realizácii prostredníctvom tejto firmy však nedošlo, rekonštrukcia bola vykonaná
W.. T. svojpomocne z vlastných finančných prostriedkov, ktoré mu prevažne poskytol jeho brat W.. O.

T., žijúci vo Švajčiarsku. Z výpovede tohto svedka na pojednávaní dňa 6.9.2006 súd zistil, že tento
mal vystupovať ako tichý spoločník pri dražbe, teda pri kúpe spornej nehnuteľnosti, kedy mal W.. T.
poskytnúť 80 000,- Sk. Ako tichý spoločník vystupoval aj pri rekonštrukcii stavby, kedy v rokoch 1991
až do roku 1996 mal W.. T. poskytnúť na rekonštrukciu a podnikanie od 800 000,- Sk do 1 milióna
korún. Do rekonštrukcie v rokoch 1992-1993 mal investovať 0,5 milióna korún. Na preukázanie tohto

tvrdenia však svedok nepredložil žiadne dôkazy. Tvrdil však, že peniaze posielal na účet brata, zriadený
vo VÚB Rožňava. Vo výpovedi menovaný svedok ďalej uviedol, že žalovanému pomáhal pri montáži
vzduchotechniky a spoločne zakupovali sanitu do rekonštruovaných priestorov. Potvrdil vymenované
rekonštrukčné práce, ktoré v písomnom zozname, ako aj vo výpovedi popísal W.. T..

W..T. pre účely rekonštrukcie bol poskytnutý úver vo výške 190 000,- Sk VÚB a.s. pobočkou v Rožňave
na základe úverovej zmluvy č. 24/92 č. úverového účtu 326-160248582. Že predmetný úver bol čerpaný
pre účely stavby bolo súdu preukázané faktúrami, ktoré boli predložené spoločnosťou GFR s.r.o. ako
postupníkom pohľadávky, ktorú mala VÚB voči žalovanému titulom neuhradenia predmetného úveru. Aj
z uvedených faktúr súd vzal za preukázané, že W.. T. vykonával rekonštrukciu spornej nehnuteľnosti,

na ktorú vyčerpal predmetný úver.

Z dôkazného spisu Okresného súdu Poprad č.k. 12C 382/95 súd zistil, že pôvodný spoluvlastník B. P.
podal dňa 23.9.1994 návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, pričom už
v rámci tohto konania W.. T. v účastníckej výpovedi uviedol, že bude požadovať započítanie všetkých

investícií, ktoré do nehnuteľnosti vložil. Vtedy vyčíslil W.. T. výšku investícií na sumu 837 127,- Sk, pričom
do tejto sumy započítal splácanie úveru, ktorý mal byť k augustu 1995 splatený vo výške 292800,-
Sk. Na č.l. 32-33 predmetného spisu je popis stavebných prác, ktoré mali byť vo výške 408 265,-
Sk. W.. T. sa v tomto konaní však nedomáhal započítania investícií do nehnuteľnosti resp. časovo ktakémuto právnemu úkonu nedošlo, nakoľko späťvzatím žaloby zo strany B. P. súd uznesením zo dňa
27.10.1999 konanie zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2000. W.. T.
sa ani neskôr nedomáhal samostatnou žalobou vydania bezdôvodného obohatenia titulom vložených

investícií do rekonštrukcie spornej nehnuteľnosti. Urobil tak až v rámci konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 10C 420/1994 protinávrhom v rámci odvolania zo dňa 14.6.2000 (súdu doručené
dňa 28.6.2000). Predmetný právny nárok W.. T. teda nie je premlčaný, nakoľko bol podaný v trojročnej
premlčacej lehote podľa § 107 Občianskeho zákonníka, pričom táto lehota začala žalobcovi plynúť dňom
právoplatnosti uznesenia Er 244/98 o potvrdení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovaného B.

P., L.. X.X.XXXX. Od uvedeného dátumu teda plynie trojročná zákonná lehota na vydanie bezdôvodného
obohatenia, nakoľko W.. T. týmto dátumom zaniklo podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti,
pričom jeho spoluvlastnícky podiel nadobudol B.. P. D..

V konaní sp. zn. 10C 420/1994 súd previedol dokazovanie ohľadom preukazovania investícií, ktoré
W.. T. vložil do spornej nehnuteľnosti titulom rekonštrukcie od okamihu, kedy sa stal jej výlučným

vlastníkom, teda od 1.10.1991 do 29.11.1993. Je potrebné pripomenúť, že predmetné dokazovanie bolo
sťažené a skomplikované dlhou časovou odstupnosťou od okamihu realizácie rekonštrukcie. V čase
dokazovania vedeného v konaní sp. zn. 10C 420/1994 (rok 2009) sa jednalo takmer o 16-ročnú časovú
lehotu, ktorá uplynula od ukončenia rekonštrukcie. Súd vychádzal predovšetkým z výpovede účastníkov
konania, hlavne z výpovede W.. T., pretože právny nástupca pôvodného spoluvlastníka B.. P. C.. v

čase rekonštrukcie mal 14 až 16 rokov, v tom čase ani on, ani jeho otec (pôvodný žalobca), ako je
zrejmé zo zisteného skutkového stavu, do spornej nehnuteľnosti nemali prístup, a teda nemohli mať
vedomosti o tom, akým spôsobom rekonštrukcia bola vykonávaná. Na objasnenie popisu prác, ktoré boli
pri rekonštrukcii vykonané, množstva materiálu, a teda celkových investícií do rekonštrukcie vložených,
súd vypočul dostupných svedkov P. C.A., W.. S.. I. O., R. C., S. Š. S. O. O..

Svedok W.. S.. I. O. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.12.2006 uviedol, že v roku 1991 na
základe objednávky W.. T. s projektantkou R. C. vypracoval projektovú dokumentáciu k stavebnej
časti spornej nehnuteľnosti v termíne október 1991. S menovanou kolegyňou vykonali osobnú ohliadku
nehnuteľností, na základe ktorej vyhotovili písomnú dokumentáciu existujúceho stavu. Následne

vyhotovili projekt rekonštrukcie podľa objednávky žiadateľa. Predmetná projektová dokumentácia
obsahuje aj rozpočtovú dokumentáciu, pričom rozpočet robila pani C.. Rekonštrukcia vychádzala na
sumu cca 2 milióny korún. Svedok osobne bol v budove už po jej rekonštrukcii, nakoľko mal na stavbe
autorský dozor. Nerealizovala sa však rekonštrukcia celej časti, len predná časť stavby, pričom po
nahliadnutí náčrtu v dokumentácii presne označil, ktoré miestnosti boli zrekonštruované. Boli to priestory

označené na náčrte pod bodmi 2-6, objekty pod č. 7,8,10,11 a 12 rekonštruované neboli. Ani objekt č.
1, teda podchod nebol upravovaný a nebola realizovaná prístavba, ktorej cena bola taktiež zahrnutá do
rozpočtu. Podľa objemu prác svedok odhadol, že sa do stavby investovalo asi milión korún. Potvrdil,
že rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1991-1993. Svedok sa nevedel vyjadriť, v akom rozsahu bola
vykonaná plynofikácia domu. V čase, keď bol v nehnuteľnosti naposledy, rekonštrukčné práce ešte

prebiehali, neboli teda ukončené. Bol robený topný kanál, boli osekané omietky a robili sa podlahy.
Naposledy budovu videl asi v roku 1995 a vyslovil názor, že rekonštrukčné práce prebiehali podľa jeho
projektu. Ako sa ďalej nakladalo pri rekonštrukcii so stavbou, k tomu by sa podľa výpovede svedka mal
vyjadriť stavebný úrad a stavebný dozor.

Podľa znaleckého posudku č. 7/2009 súd zistil, že predmetná projektová dokumentácia bola okrem
iných dokladov podkladom pre vyhotovenie znaleckého posudku. Okrem projektovej dokumentácie
stavebnej časti bola použitá projektová dokumentácia interiéru, vypracovaná W.. S.. I. O., projektovou
spoločnosťou PRO-POLY so sídlom v Rožňave.

Svedok P. C. na pojednávaní dňa 6.9.2006 uviedol, že v roku 1993, kedy započal so živnosťou ako
vodoinštalatér, zúčastnil sa na rekonštrukcii spornej nehnuteľnosti, kedy kompletne prerobil kanalizáciu,
vodovod, záchody a v kaviarni inštaloval pult. Za predmetnú zákazku mu žalovaný zaplatil od 50 do
60 tisíc korún. Písomné doklady týkajúce sa zákazky nemal k dispozícii. Pred realizovaním týchto prác
muselvykonaťajbúraciepráce,atozbúraťstarézariadenia,umývadlá,záchody,ktorézbudovyvyniesol

a vykonal všetky práce potrebné na zavedenie kanalizácie, vrátane pozinkovaných rúr. Pri zabudovaní
nového barového pultu v reštaurácii zabudoval dres a zapojil batériu.Svedkyňa R. C. vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 28.8.1995 uviedla, že pred vyhotovením
projektovej dokumentácie bola osobne na ohliadke nehnuteľností, ktoré boli v zlom stave, opadávala
omietka, boli hnilé podlahy, stropná omietka bola zamoknutá pretekaním zo strechy, bola nevyhnutná

výmena okien a dverí, boli potrebné tepelno-technické opravy a úpravy, nakoľko sa jednalo o starú,
asi 200-ročnú budovu. Ona ako autorský dozor bola asi trikrát na stavbe počas rekonštrukčných prác.
Potvrdila, že tieto sa vykonávali podľa jej projektu, avšak podľa jej vedomostí, ešte v roku 1995 ukončené
neboli.

Svedkovia S. Š. S. O. O. vo svojich výpovediach uviedli, v akom stave sa nachádzala sporná
nehnuteľnosť v čase, keď navštevovali predajne po jej rekonštrukcii.

Z účastníckej výpovede W.. T. v konaní sp. zn. 10C 420/1994 súd zistil, že tento spornú nehnuteľnosť
nadobudol do podielového spoluvlastníctva s t.č. už nebohým B. P. na verejnej dražbe, konanej dňa
6.7.1991 za kúpnu cenu 560 000,- Sk. Spoluvlastníkom v 1/2-ici bol do 29.9.1999, kedy prišiel

o spoluvlastnícky podiel v exekučnom konaní. Cena nehnuteľnosti vtedy bola znalcom pre účely
exekučného konania určená na sumu 439 280,- Sk. W.. T. vypovedal, že vydražená nehnuteľnosť
bola vo veľmi zlom stave a na jej sprevádzkovanie bola potrebná nevyhnutná rekonštrukcia. Túto
vykonával, v domnení že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, iba on spočiatku s firmou staviteľa M.
N. a neskôr prevažne svojpomocne, o čom predložil súdu písomný zoznam - popis prác pri rekonštrukcii

nehnuteľnosti. Vo svojich výpovediach na pojednávaniach, ako aj vo výpovedi na ohliadke vykonanej
na mieste samom dňa 25.11.2008 W.. T. popísal, aké konkrétne stavebné práce vykonal v jednotlivých
častiach - miestnostiach spornej nehnuteľnosti. Uviedol, že v bývalom prejazde resp. podchode stavby,
ktorý on nazval ako dufart veľa neinvestoval, bola tam opadaná farba a lúpajúca sa omietka. Tento
priestor slúžil ako zásobovací vstup do budovy a nakoľko v zadnej časti domu vo dvore nebola žiadna

prevádzka, tak dvor ani zadné priestory neboli sprístupnené verejnosti. Ďalej uviedol, že v uvedenom
podchode vyspravil strop, pričom z celkovej výmery klenby opravil asi 45 % a to oškrabaním farby,
omietky a vymaľovania, pričom použil bielu hygienickú farbu Primalex. V podchode vybudoval dvere,
pričom os dverí bola v strede od dverného vstupu, vybúral dverný otvor a osadil dvere z dreveného
bukového masívu, k čomu priložil fotodokumentáciu. Dvere sú v súčasnosti zabudované v zadnej časti

predajne bižutérie.

V priestoroch predajne, kde sa nachádzali Klenoty - Bazár, bol na stenách sololit na ich zakrytie, nakoľko
steny boli vlhké. Aby sa tieto priestory mohli využívať na obchodné účely, bolo potrebné celú miestnosť
zrekonštruovať. Na tento účel si W.. T. zobral úver (ako bolo vyššie popísané vo výške 190 000,- Sk).

Miestnosťporekonštrukciislúžilapreúčelykaviarne,pričomstavebnépráceboliukončenévmarci1993.
V miestnosti boli vykonané práce - obitie omietky, zaizolovanie stien, výmena elektrických vedení, nová
omietka, oprava podlahy, urobenie klimatizácie, výmena výkladovej skrine a výmena dverí. Pri prácach
mu pomáhal M. N. a jeho zamestnanci Š. P. a Š. C.. Na ohliadke W.. T. za účasti znalca uviedol, že do
výšky 1,5 metra bola v miestnosti robená hydroizolácia a to tak, že sa lial horúci asfalt a v niektorých

miestach bol robený IPA pás. Na mieste, kde teraz je vikier, vsadil dvere a boli zabudované nové vstupné
dvere z dreveného masívu. Š. C. realizoval elektroinštaláciu za použitia medených drôtov. Vykonala sa
prípojka vody z uvedenej miestnosti cez záchody na podchod. Bolo urobené teplovzdušné kúrenie, ktoré
viedlo cez celú miestnosť a bolo napojené do strojovne. Odťah kúrenia bol nasmerovaný na poschodie.
Do miestnosti bol zamontovaný barový pult a následne bola sfunkčnená prevádzka kaviarne.

V miestnosti sociálne zariadenie - záchody bola robená omietka - hydroizolácia, pred omietkou bola
robená elektroinštalácia a hydroizolácia. Boli zakúpené tri pisoáre, jedno umývadlo a jedno WC. Ďalej
bola vybudovaná tehlová priečka, osadené tri kusy dverí z drevotriesky, opravená podlaha pokládkou
novej dlažby. Na ohliadke dňa 25.11.2008 súd za účasti znalca zistil, že vymenované investície do

sociálneho zariadenia boli odstránené, priečky zbúrané, čo v rozpätí dvoch až troch týždňov pred
ohliadkou zrealizoval B.. P. C..

V priestoroch bývalého skladu alkoholu W.. T. vyspravil strop, vybielil ho, ďalej obil omietky, zaizoloval
steny, natrel ich farbou Primalex, položil dlažbu. Priestory pivnice neboli nikdy využívané, nakoľko bolo

tam množstvo odpadu a hliny. V týchto priestoroch od decembra 1991 do letných mesiacov 1992 W.. T.
vypratával pivnicu, čím znížil nános v hrúbke 20 cm, pričom práce boli robené ručne, hlina a odpad sa
vynášali vo vedrách na skládku na jej rekultiváciu.V dvornej časti W.. T. zbúral kôlňu, ktorá bola vybudovaná zo zmiešaného materiálu tehla +
škvárobetónové tvárnice. Z dvora vypratal veľké množstvo smetí - tzv. obchodné smeti, ktoré tam boli
ponechané ešte z pôvodnej prevádzkovej jednotky. Smeti boli vyvážané tatrovkami, pričom žalobca

nevedel predložiť doklady preukazujúce aká suma bola zaplatená Technickým službám mesta Rožňava
za odvoz smetí. Asi 10 fúr smetí bolo vyvezených po zbúraní stavieb v zadnej časti dvora. Okrem kôlne
žalobca ďalej zbúral suchý záchod.

B.. P. C.. pri ohliadke popieral takmer všetky tvrdenia W.. T., týkajúce sa investícií, vynaložených

na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Uviedol, že v lete 1991 spolu s otcom B. P. D. vyviezol z dvora dve
Avie obchodného odpadu, teda že dvor čistili oni. Poprel tvrdenie žalovaného, že by v podchode dal
vyhotoviť dvoje dverí. Uviedol, že stierky a maľovanie vykonával jeho otec. V pivničných priestoroch
vypratával hlinu a smeti on v roku 2000, čím znížil dno pivnice, ktoré dovtedy znížené nebolo. Poprel,
že by v priestoroch bývalého skladu alkoholu bola vykonávaná nejaká rekonštrukcia. K nainštalovanej
vzduchotechnike uviedol, že sú to len otvory a mriežky, teda len diera, ktorá vedie do povaly, kde je

vysekaný otvor, čím preukazoval, že vzduchotechnika nefungovala. V miestnosti bola akumulačná pec.
Dodal, že v roku 1998 W. T. mal z priestorov sociálnych zariadení odniesť čo sa dalo a zvyšok zničiť.

Ako už bolo vyššie uvedené, súd vykonal dňa 25.11.2008 ohliadku spornej nehnuteľnosti na mieste
samom za účasti súdneho znalca z odboru stavebníctva, odvetvie hodnoty stavebných prác W.. K. D.,

ako aj za prítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu W.. T. JUDr. Igora Gažíka. Znalca súd
ustanovil k zisteniu, popísaniu a oceneniu technického stavu nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX v
kat. úz. O., k oceneniu stavebných prác, ktoré boli W.. T. realizované v čase od 1.10.1991 do 29.11.1993.
Ďalšou úlohou znalca bolo vyčísliť výšku investícií, vložených W.. T. v rámci menších úprav od roku 1993
do roku 1998. Ako samotné dokazovanie, tak aj postup a práca znalca bola veľmi sťažená značným

časovýmodstupomaďalejajtým,žeW.T.rekonštrukciustavbyvykonávalprevažnesvojpomocne,takže
nebolikdispozíciíúčtovnédoklady,pokladničnéblokyainépísomnédôkazy,ktorýmibymoholkonkrétne
a s určitosťou popísať stavebné práce a vyčísliť presnú výšku investícií vložených či už za pracovný
alebo stavebný materiál. Súd ako aj znalec museli vychádzať prevažne zo svedeckých výpovedí a z
ohliadky na mieste samom.

Podľa znaleckého posudku č. 7/2009 vyhotoveného W.. K. D. G.. zo dňa 9.2.2009 súd zistil, že znalec
vychádzal aj z obdržanej projektovej dokumentácie a listinných dokladov - stavebného povolenia a
kolaudačného rozhodnutia, pričom v závere uviedol, že nevedel posúdiť, aký bol stav nehnuteľnosti
pred rekonštrukciou. Konštatuje však, že rekonštrukcia domu bola realizovaná na základe schválenej

projektovej dokumentácie stavebnej časti vypracovanej R. C. v októbri 1991 a podľa projektovej
dokumentácie interiéru vypracovanej W.. S.. I. O. Projektová spoločnosť Pro-poly Rožňava. Stavebné
povolenie pre investora W. T. bolo vydané pod č. ÚRaŠSS 965/1992-Ka v Rožňave dňa 17.9.1992,
predná časť kaviarne kapacita 25 osôb dňa 23.11.1993 skolaudovaná bez závad. Znalec ďalej ocenil
práce a dodávky na základe ohliadky nehnuteľnosti na mieste samom zo dňa 25.11.2008 a následne

vyčíslil výšku investícií, ktoré boli W. T. do domu vložené v rámci menších úprav od roku 1993 do roku
1998. Výsledne uskutočnil celkovú rekapituláciu obstarávacích nákladov, stavebných prác a dodávok
do roku 1993, ktoré sú vo finančnej čiastke vo výške 615647,- Kčs. Túto sumu prepočítal do II. kvartálu
2008, ktorá takto predstavuje sumu 1 028 655,15 Sk, čo pri konverznom kurze 1 euro = 30,126 Sk
predstavuje finančnú čiastku 34 145,10 Eur. V závere znaleckého posudku znalec uvádza, že aj napriek

skutočnosti,žepráceadodávkysavykazovalizhľadiskarealizáciečasovejrozlíšenosti18rokov,napriek
mimoriadnym opatreniam zabezpečil ocenenie podľa vtedy platných cenníkov, vydávaných Ústavom
racionalizácie v stavebníctve.

B.. P. C.. so závermi znaleckého posudku nesúhlasil. Navrhol vykonať kontrolný znalecký posudok,

pričom namietal, že znalec vychádzal len z výpovede W. T., ktorá sa nezakladá na pravde. Namietal,
že znalec nebral do úvahy jeho výpoveď a nezohľadňoval jeho investície vložené do nehnuteľnosti a
nevyjadril výšku zbúranej časti stavby. Navrhoval vypočuť ním dodatočne označených svedkov, ktorí
boli v nájomnom vzťahu v spornej nehnuteľnosti a ktorí videli, v akom stave túto nehnuteľnosť prevzali.
Poukázal na rozhodnutie súdu o zákaze vykonávania akýchkoľvek stavebných a rekonštrukčných prác

na spornej nehnuteľnosti, ktoré rozhodnutie W. T.S.B.S. nerešpektoval a to uznesenie č.k. 4C 1533/91.
Poukázal na znalecké posudky, ktoré boli od roku 1991 do roku 1998 vypracované, podľa záverov
ktorých nevyplynulo, že by sa v spornej nehnuteľnosti uskutočnili také investície a v takom rozsahu, ako
ich uvádza znalec W.. D.. Vymenoval znalecký posudok č. 56/96 a znalecký posudok č. 350/98, podľaktorého cena nehnuteľnosti bola určená na sumu 439 289,- Sk, čím preukazoval, že do nehnuteľnosti
nemohli byť vložené také investície, aké boli vyčíslené znalcom v tomto konaní. V závere poukázal na
skutočnosť, že W. T. nepredložil žiadny relevantný dôkaz o vložených investíciách a nevedel preukázať

sumu, ktorú vložil do spornej nehnuteľnosti. Znalecký posudok zhodnotil za absurdný a výpoveď W. T.
za klamstvo.

Súd uznesením zo dňa 25.5.2009 návrh B.. P.S. C.. o vykonaní dôkazov, ďalších svedkov a vykonaní
kontrolného znaleckého posudku zamietol. Rozhodol tak potom, čo vzal za preukázané, že v čase

vykonávanej rekonštrukcie menovaný bol maloletý a ako sám vo výpovediach uvádzal, ako jeho otec,
tak ani on do 23.11.1993 prístup do spornej nehnuteľnosti nemali. Nezúčastňoval sa na rekonštrukcii
stavby, a preto súd jeho námietky hodnotí ako účelové a tendenčné, viac-menej v tomto konaní rovnako
sa opakujúce. Súd jasne a zrozumiteľne určil úlohu znalcovi, podľa výsledku znaleckého posudku je
zrejmé, že znalec túto úlohu pochopil, teda ocenil investície do rekonštrukcie stavby len do 29.11.1993,
teda do rozhodnutia o kolaudácii. Je teda zrejmé, že znalec do hodnoty investícií nezapočítaval tie práce,

ktoré na dome mal vykonať B.. P. C.. Ako znalec, tak aj súd pri ohliadke na mieste samom videl, v akom
stave sa nehnuteľnosť nachádza. Spozoroval aj tú skutočnosť, že B.. P. C.. ešte pred realizovanou
ohliadkou zbúral tie časti stavby, ktoré v rámci rekonštrukcie zhotovil W.. T.. Takýmto spôsobom
znemožnil a sťažil postup znalca pri oceňovaní investícií. Znalec, tak ako je vyjadrené v záveroch jeho
znaleckého posudku, vychádzal nielen z výpovede W.. T. ale predovšetkým z projektovej dokumentácie

na rekonštrukciu stavby a zo stavebného povolenia. Nešlo teda o akési laické oceňovanie vymyslených
a mylne popísaných stavebných prác a úprav. Na základe týchto skutočností súd vyhodnotil, že v danom
prípade nie je potrebné kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko ďalší znalec by vychádzal opäť z
tých istých podkladov, ktoré mal k dispozícii konajúci znalec. Súd v tomto konaní rešpektoval závery
znaleckého posudku, pričom zohľadnil aj vysokú náročnosť práce znalca, vzhľadom na 16 až 18 ročný

časový odstup realizácie stavebných prác. Tvrdenie B. P.T., že znalecké posudky, ktoré boli vypracované
v rámci exekučného konania, majú byť dôkazom toho, že investície nemohli byť v takej výške ako určil
znalec, súd hodnotí ako tendenčné, nakoľko predmetné znalecké posudky boli vypracované pre účely
dražby spornej nehnuteľnosti. V súvislosti s takouto argumentáciou B.. P.S. C.. by mohol súd na druhej
strane prihliadať na námietky W.. T. v konaní EX 47/98, kde tento namietal cenu určenú znalcom pre

účely dražby, kedy v znaleckom posudku W.. J. P. bola táto určená na sumu 390 590,- Sk. W.. T. tu súd
odkazoval na znalecký posudok č. 5/92 vyhotovený W.. G. B. zo dňa 11.1.1992, podľa ktorého cena
spornej nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 656 679,- Sk.

Na základe vyššie prevedeného dokazovania a popísaného a zisteného skutkového stavu, ktorý si súd

osvojuje a na ktorý poukazuje aj v tomto konaní, súd rozsudkom zo dňa 17. 6. 2009 určil žalovaným B..
P.M. a O.. P.M. povinnosť zaplatiť žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia spoločne a nerozdielne
sumu 17.072,55 eur s prísl., teda nárok žalobcu v tejto časti uznal za dôvodný a preukázaný. Vo veci
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodol tak potom,
čo zistil, že uvedený objekt v O. na ulici Š. Č.. X bol po vydražení schátralý a vyžadoval opravu.

Súd vzal za preukázané a v konaní je teda nesporné, že W.. T. v čase, keď bol výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, teda od 1.10.1991 do 30.11.1993, vykonával jej rekonštrukciu. Vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku súd zistil cenu investícií, ktoré menovaný do nehnuteľnosti vložil a zaplatenia
ktorých sa titulom bezdôvodného obohatenia od P.M. domáhal. Nakoľko dňom 29.9.1999 W.. T. prišiel
o svoj polovičný spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudli v dedičskom konaní po nebohom B. P.Ö. č.k. D

670/00 Okresného súdu v Rožňave právni nástupcovia B.. S. O.. P.M., preto súd iba im určil povinnosť
vydať žalovanému za použitia § 451 Občianskeho zákonníka predmetné bezdôvodné obohatenie, teda
zaplatiť mu sumu vo výške 17 072,55 Eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, nakoľko W.. T. sa
protinávrhom domáhal zaplatenia sumy 33 193,92 Eur s príslušenstvom. V pôvodnom konaní žalobkyňa
v 1. rade (manželka poručiteľa B. P.) sa svojho dedičského podielu zriekla, a preto súd voči nej protinávrh

v celom rozsahu zamietol. Voči tejto časti výroku odvolanie podané nebolo, a preto súd túto časť
výroku nezrušil, takže I.. P. stratila postavenie pasívne legitimovaného subjektu v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Ako už bolo vyššie uvedené, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 10C 420/1994-678 zo dňa 17. 6. 2009

bol vo výroku, v ktorom sa rozhodovalo o protinávrhu W.. T., zrušený a vec bola vrátená na ďalšie
dokazovanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 1Co 234/2009 zo dňa 17.
3. 2011 (č. l. 724-725) sa konštatuje, že súd prvého stupňa sa v danom smere správne vyporiadal s
otázkou pasívnej legitimácie, pokiaľ za pasívne legitimovaných považoval pôvodných žalobcov v 2. a 3.rade - I.. B.. P. a O.. P., nakoľko títo sú dedičmi po poručiteľovi B.. P. D.., a teda do výšky zdedeného
majetku zodpovedajú aj za dlhy tohto poručiteľa. Rovnako sa súd správne vyporiadal aj s námietkou
premlčania nároku, kde v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu uzavrel, že návrh

nie je premlčaný.

Nesprávneho právneho posúdenia sa však súd prvého stupňa dopustil pri ustaľovaní výšky
bezdôvodného obohatenia. Za bezdôvodné obohatenie súd považoval cenu investícií, ktoré W. T. do
nehnuteľností vložil, a to ich zaplatením resp. vykonaním. Takýto postup nepovažuje odvolací súd za

správny. Súdna prax uzavrela, že za bezdôvodné obohatenie v tomto prípade nemožno považovať
hodnotu, ktorú W.. T. do nehnuteľnosti vynaložil (tak ako to nesprávne uzavrel súd prvého stupňa),
ale iba takú hodnotu, o ktorú sa druhý spoluvlastník obohatil v dôsledku zhodnotenia jeho podielu.
Ide teda o posúdenie rozdielu medzi cenou nehnuteľností (podielu) pred vykonaním investície a po jej
vynaložení. Iba v takomto rozsahu sa totiž mohla zvýšiť hodnota podielu právneho predchodcu žalobcov
(P.). Porovnanie takejto hodnoty nemožno stotožniť s hodnotou nákladov, ktoré W.. T. vynaložil, keďže

takýto údaj obsahuje subjektívne ukazovatele (za akú cenu nakúpil materiál, akú cenu dohodol za
jednotlivé práce a podobne), ktoré boli závislé od vyjednania konkrétnych podmienok zo strany W.. T..
Za bezdôvodné obohatenie teda nemožno považovať akékoľvek investície, ale iba tie, ktoré sa premietli
do zhodnotenia nehnuteľnosti, teda tie, v dôsledku ktorých hodnota nehnuteľnosti vzrástla.

Nesprávny právny názor súdu prvého stupňa pri posudzovaní tejto otázky sa odrazil aj pri nesprávnej
úlohe uloženej znalcovi a v nadväznosti na to do nepoužiteľnosti znaleckého posudku pre posúdenie
dôvodnosti vzájomného návrhu. Z obsahu tohto znaleckého posudku sú použiteľné údaje ohľadne
zistenia rozsahu vykonaných investícií, ktoré boli zistené pri ohliadke na mieste samom za prítomnosti
znalca. V ďalšom konaní teda bolo úlohou znalca vyhodnotiť tieto nepochybne preukázané investície z

hľadiska ich zhodnocujúceho charakteru a iba na základe toho bolo možné ustáliť, či a v akom rozsahu
satietoinvestíciepremietlidozhodnotenianehnuteľnostiatýmajzhodnoteniaspoluvlastníckehopodielu
právneho predchodcu žalobcov. Vzhľadom na značný časový odstup od vykonania týchto investícií do
doby, kedy sa žalovaný mohol po prvýkrát domáhať ich náhrady (pri zániku podielového spoluvlastníctva
vykonaním dražby na podiel žalovaného) bolo potrebné zohľadniť pri vyčísľovaní hodnoty týchto

investícií aj ich amortizáciu za obdobie od ich vykonania do zániku podielového spoluvlastníctva.

Úlohou súdu prvého stupňa teda bolo zabezpečiť prepracovanie znaleckého posudku v súlade s
právnym názorom vysloveným odvolacím súdom vo vyššie popísanom zrušujúcom uznesení.

Súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie výsluchmi účastníkov a listinnými dôkazmi. W.. T. predložil
znalecký posudok č. 5/1992 zo dňa 11. 1. 1992 vypracovaný znalcom W.. G. B. z Rožňavy, kde bola
cena nehnuteľnosti určená na sumu 656.679,-Kčs, ďalej znalecký posudok W.. G. C. pod č. 48/2006,
kde bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená na sumu 2.500.000,- Sk.

I.. B.. P.Ö.O.Ö.T. predložil dôkazné listiny, a to potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky na verejnej
dražbe zo dňa 17. 7. 1991, kópiu znaleckého posudku W.. C. E. č. 56/1996 a kópiu znaleckého posudku
W.. K. K. č. 350/1998, k tomu kontrolný znalecký posudok zo dňa 23. 11. 1998.

Súd po oboznámení sa s predmetnými znaleckými posudkami ustanovil znalca W.. K. D., Q.. za

účelom prepracovania znaleckého posudku č. 7/2009. Úlohou znalca bolo v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu prepracovať znalecký posudok č. 7/2009 v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Co 234/2009 (č. l. 717 spisu), teda
zistiť a ustáliť hodnotu rozdielu (aj v Eurách), medzi cenou spornej nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX v katastrálnom území O., dom č. XXX na parc. č. XXX, parc. č. XXX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 612 m2, pred vykonaním a realizovaním investícií do predmetnej nehnuteľnosti W.
T. a po ich vynaložení. Znalcovi bolo určené, aby zohľadnil pri vyčíslení hodnoty amortizáciu doteraz
preukázaných investícií za obdobie od ich vykonania (teda v rozpätí od 1. 10. 1991 do 23. 11. 1993)
do zániku podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, teda do 29. 9. 1999 (teda do právoplatnosti
uznesenia Okresného súdu Rožňava v konaní č. k. Er 244/98, EX 97/98).

Znalcovi bolo ďalej určené, aby pri vypracovávaní doplňujúceho znaleckého posudku vychádzal zo
všetkých dôkazov, ktoré boli v predmetnej veci vykonané pred vyhotovením znaleckého posudku č.
7/2009, za použitia dôkazov - CD, ktoré je pripojené k spisu obsahujúce znalecký posudok č. 5/1992 aznalecký posudok č. 48/2006 - dôkaz predložený W.. T., a aby zobral do úvahy námietku B.. P.Ö.O.Ö.T.,
podľa ktorej W.. T. zbúral časť stavby - kôlňu a suchý záchod, pokiaľ táto skutočnosť má významný
vplyv na znalcom zisťovanú hodnotu nehnuteľnosti.

Ustanovený znalec vyhotovil dňa 5. 1. 2012 znalecký posudok č. 3/2012, v závere ktorého stručne
uviedol, že nevie posúdiť, aký bol stav pred rekonštrukciou spornej nehnuteľnosti. Popísal, aké práce
vykonával W.. T. v súvislosti s rekonštrukciou spornej nehnuteľnosti v čase od roku 1991 do roku
1999: zemné práce, búracie práce, opravy a údržbu budov, lešenie pomocné pracovné kozové, bežné

stavebné práce, demoláciu objektov, izolácie proti vode a zemnej vlhkosti, konštrukcie stolárske,
zdravotechnickú inštaláciu budov, maľby, vzduchotechniku a VZT zariadenia, elektroinštalačné práce a
osvetlenie.

Konštatoval, že W.. T. realizoval udržiavacie práce a dodávky, opravy a údržbu a v závere konštatoval, že
kôlňa a suchý záchod nemajú významný vplyv na znalcom zisťovanú hodnotu nehnuteľnosti z dôvodu,

že išlo o objekty v priemere od 36 do 51 rokov po životnosti v roku 1991.

W..T.pooboznámenísaspredmetnýmznaleckýmposudkom navrholvypočuťznalca,nakoľkomalzato,
že tento nepochopil úlohu, ktorá mu bola daná súdom a ktorá vyplýva zo záverov zrušujúceho uznesenia
krajského súdu. Uviedol, že predchádzajúci stav nehnuteľnosti je možné zistiť zo znaleckého posudku

vypracovaného W.. B. v roku 1991, ktorým bol oceňovaný stav pred rekonštrukciou, tento stav treba
oceniť apotomnáslednepo vykonanírekonštrukcie,sktoroubolznalecoboznámenýazistiťvšeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti v roku 1999. S uvedenými skutočnosťami navrhoval oboznámiť znalca, ktorý po
zistení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred a po rekonštrukcii zistí rozdiel týchto cien.

Vychádzajúc z návrhu žalobcu súd vypočul znalca W.. K. D., Q.., ktorý k vypracovanému znaleckému
posudku uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na záveroch, ktoré vyjadril v oboch znaleckých
posudkoch. Pri vyhotovovaní prvého znaleckého posudku položkovite ocenil zrealizované práce tak,
ako boli popísané pri ohliadke na mieste samom za prítomnosti všetkých účastníkov a sudcu. Pri tomto
položkovitom oceňovaní uviedol cenu vyhotovenia k roku 1993 bez zohľadnenia amortizácie od roku

1993 do roku 2009. Po opakovanom oboznámení sa s celým prípadom dodal, že vedel by odpovedať
na otázku - doplňujúcim znaleckým posudkom, aká je zistená cena prác a dodávok za obdobie do roku
1993 pri amortizácii k 29. 9. 1999. Uviedol teda, že je schopný splniť úlohu, ktorá mu bola daná súdom
uznesením z 13. 10. 2011. K ustáleniu a zisteniu hodnoty rozdielu medzi cenou spornej nehnuteľnosti
pred vykonaním investícií (teda pred rekonštrukciou) a po ich vynaložení uviedol, že všeobecnú cenu,

teda trhovú hodnotu spornej nehnuteľnosti z dôvodu časovej rozlíšenosti už nie je možné dnes vyjadriť.
Nedá sa takáto úloha zrealizovať, nakoľko neexistujú už toho času žiadne relevantné dôkazy, napr.
fotografie objektu, videozáznamy pred a po jeho rekonštrukcii. Bolo by to možné len odhadom, fikciou,
na základe položkovitého ocenenia prác a dodávok, ktoré boli vykonané len na základe výpovedí
účastníkov, hlavne W.. T., opak čoho druhá strana relevantnými dôkazmi nepreukázala. Poukázal

na spornosť výpovedí účastníkov pri preukazovaní rekonštrukčných prác, čo nie je možné dnes už
objektívne zhodnotiť, ktorá z výpovedí je správna, v závere však zhodnotil, že tie-ktoré konkrétne
popísané rekonštrukčné práce boli na nehnuteľnosti vykonané, čo obe zúčastnené strany potvrdili. V
zmysle týchto vyjadrení znalec vysvetlil, prečo v znaleckom posudku č. 3/2012 uviedol, že v danom
prípade sa nedá vyjadriť cena stavby pred a po jej rekonštrukcii tak, ako to požadoval senát krajského

súdu.

Znalec vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že rekonštrukčné práce, ktoré vykonával W.. T., napr. výmena
omietok, kanalizácie a všetky, ktoré boli popísané v pôvodnom znaleckom posudku, sú hodnotené ako
prvky krátkodobej životnosti (investície). K tomu vysvetlil, že prvky dlhodobej investície sú napr. základy

stavby, horizontálne statické konštrukcie, zvislé statické konštrukcie, krov strechy, krytina a podobne.
Dodal, že prvkami krátkodobej investície sú napr. aj priečky, ktoré pri ďalších stavebných úpravách
zbúral B.. P. C.. s vysvetlením, že tieto priečky nie sú nosné. Bez nich by stavba nespadla.

K námietke, ktorú vzniesol k vyhotovenému znaleckému posudku W.. T., ktorý prostredníctvom právneho

zástupcu predniesol názor, že znalec má jednoducho zobrať cenu vyjadrenú v znaleckom posudku W..
B. a túto odpočítať od ceny, ktorá bola vyjadrená znalcom v roku 1999, k tomu znalec vysvetlil, že nie
je dostatok relevantných podkladov na takéto vyjadrenie konečnej ceny, nakoľko v danom prípade cenu
investícií možno vyjadriť jedine na základe zistení z ohliadky na mieste samom a položkovitou metódoutak, ako to vyjadril v pôvodnom znaleckom posudku. Znalecký posudok W.. B. je už nepoužiteľný,
nakoľko spôsob a metodika, ktorou znalec postupoval, nie je už v súčasnosti akceptovateľná. V závere
dodal, že podľa jeho doterajších zistení (vychádzajúc z ohliadky a hlavne z výpovedí W.. T.) v danom

prípade nešlo o rekonštrukciu spornej nehnuteľnosti tak, ako to bolo uvedené v projekte vypracovanom
pani C., ale išlo len o modernizáciu, úpravu a opravu budovy (napr. vôbec nebola realizovaná výstavba
krovu a podobne).

Súd po takomto vysvetlení znalca uznesením zo dňa 3. 4. 2013 opakovane ho ustanovil na doplnenie

znaleckého posudku č. 3/2012, kde bola znalcovi uložená opakovane úloha tak, ako bola stanovená
pred vyhotovením predmetného znaleckého posudku.

Podľa znaleckého posudku vyhotoveného W.. K. D., G.. - doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 3/2012
vyhotoveného ku dňu 14. 5. 2013 súd zistil, že znalec vyčíslil hodnotu prác a dodávok pri zohľadnení
amortizácie doteraz preukázaných investícií spornej nehnuteľnosti za obdobie od ich vykonania (rok

1991 až 1993) do zániku podielového spoluvlastníctva účastníkov konania (29. 9. 1999), ktoré boli
vykonané W.. T. pri realizácii modernizácie, úpravy a opravy spornej nehnuteľnosti, na finančnú čiastku
bez DPH vo výške 15.040,17 eur.

Podľa článku I. znaleckého posudku znalec pri stanovení vyššie popísanej ceny použil podklady, a to

znalecký posudok č. 7/2009 zo dňa 9. 2. 2009, a to časť: Celková rekapitulácia modernizácie objektov
Rožňava a Položkovitý rozpočet vypracovaný znalcom, zohľadnil amortizáciu doteraz preukázaných
investícií za obdobie od ich vykonania až do zániku podielového spoluvlastníctva účastníkov, teda do
29. 9. 1999 (t. j. do právoplatnosti uznesenia OS Rožňava v konaní č. Er 244/98, EX 99/98).

Podľa článku II. predmetného znaleckého posudku súd zistil, že znalec vychádzal zo stavu zisteného z
podkladov a skutočností zistených na mieste samom podľa znaleckého posudku č. 7/2009 zo dňa 9. 2.
2009 a znaleckého posudku č. 3/2012 zo dňa 5. 1. 2012 (v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu
v uznesení č. k. 1Co 234/2009). Pre zabezpečenie úloh stanovených uznesením súdu znalec použil
ukazovateľ klasifikácie: Stavby pre obchod a spoločné stravovanie, katalóg a metodika rozpočtových

ukazovateľov (učebná pomôcka, vydaná STU Bratislava, Stavebná fakulta, Ústav súdneho znalectva
v Bratislave, február 2004), položkovitý rozpočet, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku č. 7/2009 z
hľadiska technológie agregoval do názvu prvkov s typovým popisom pri kv = 1.

Súd po oboznámení sa s obsahom a závermi tohto znaleckého posudku už nemal žiadne výhrady proti

postupu a záverom znalca a tieto závery si pre konečné rozhodnutie vo veci v celom rozsahu osvojil.

W..T. prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Igora Gažíka však opakovane namietal postup a
výsledokznaleckéhodokazovania,keďnapojednávanídňa27.6.2013jehoprávnyzástupcauviedol,že
znalec nevychádzal z názoru odvolacieho senátu krajského súdu, keď neocenil hodnotu nehnuteľnosti

povykonaníprác.Ktejtohodnotemaldospieťtak,žemalvychádzaťzoskutkovéhostavu,keďsajednalo
o pôvodnú nehnuteľnosť bežne opotrebovávanú a mal ohodnotiť, aký cenový dopad malo zhodnotenie
nehnuteľnosti žalovaným na jej výslednú cenu. Znalec mal vychádzať z popisu stavu nehnuteľnosti a
nie z výpočtu ceny nehnuteľnosti. K samotnému výpočtu ceny prác znalec vychádzal z hodnoty prác v
čase ich vykonania s tým, že ju amortizoval. JUDr. Gažík teda vzniesol námietku voči výške amortizácie,

ktorá podľa neho má byť menšia. Namietal, že investície z roku 1991 až 1993 neboli precenené na rok
1999 koeficientom nárastu hodnoty týchto prác. Znalec mal zhodnotiť výsledok práce v roku 1999, ale
on ju zhodnocoval tak, že zobral práce z roku 1991 a znížil ich o amortizáciu. V závere však právny
zástupca žalobcu ďalšie, ani kontrolné znalecké dokazovanie nenavrhoval.

Súd vypočul samostatným výsluchom znalca k vzneseným námietkam W.. T. dňa 27. 6. 2013. Znalec
vo svojom vyjadrení k týmto námietkam uviedol, že naďalej zotrváva na svojich záveroch vyjadrených v
poslednom znaleckom posudku. K tomu okrem iného uviedol, že vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu
považuje za neprimeraný nátlak na osobu znalca, aby si tento osvojil výklad účastníka konania, v zmysle
ktorého by sa mal urobiť nový výpočet zhodnoteného majetku. Znalci, ktorých presadzoval JUDr. Gažík,

podľa jeho zistení pri vypracovaní znaleckých posudkov, nepostupovali podľa vtedy platnej vyhlášky, a
preto nie je možné osvedčiť zhodnotenie tak, ako to navrhuje JUDr. Gažík. V závere znalec vyriekol
názor,žeaniďalšísúdomprípadneustanoveníznalcibynemohlivychádzaťzožiadnychinýchpodkladovako z tých, ktoré boli vykonané ním na ohliadke na mieste samom, a teda iný zákonný postup, ako bol
zvolený ním, by nebol možný.

Súd sa aj s týmto záverečným vyjadrením znalca k námietkam JUDr. Gažíka v celom rozsahu stotožňuje.
Súd pochopil výklad znalca, ktorý jasne vysvetlil, že v tomto konkrétnom prípade nie je možné výšku
bezdôvodného obohatenia vyčísliť ako hodnotu rozdielu medzi cenou spornej nehnuteľnosti pred a po
vykonaní a realizovaní investícií do nej, jednoducho nie je možné spätne túto cenu už vyjadriť ináč ako
položkovitýmocenenímpopísanýchprác.Jejasné,žeznalecnemôžepoužiťpredošléznalecképosudky

už aj vzhľadom na to, že tieto boli vypracovávané takým spôsobom, ktorý vyhovoval objednávke
tej-ktorej zúčastnenej strany. Ani sám súd nemôže plne dôverovať záverom predošlých znaleckých
posudkov už aj vzhľadom na to, že znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený pre účely exekučného
konania, bol podľa záverov Európskeho súdu pre ľudské práva (súdny spor T. proti Slovenskej republike,
podanie č. 57239/00, rozsudok zo dňa 14. 10. 2008) vypracovaný nesprávne a cena určená znalcom
v znaleckom posudku zo dňa 20. 3. 2006 na sumu 518.047,- Sk pre účely kúpy spoluvlastníkom I..

B.. P.Ö.O.Ö.T. bola značne podhodnotená. Európsky súd pri rozhodnutí vychádzal z porovnávania
s iným znaleckým posudkom zo dňa 5. 5. 2006, ktorý bol vypracovaný na žiadosť žiadateľa, teda
W.. T., kde všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti bola určená na sumu 1.758.727,- Sk a v
decembri 1998 sa suma dostala na sumu 2.451.179,- Sk. Už aj z tohto prípadu je zrejmé, že závery
predošlých znaleckých posudkov nemôžu byť podkladom pre vyjadrenie takej hodnoty, o ktorú sa druhý

spoluvlastník (P.Ö.O.Ö.T.) obohatil v dôsledku zhodnotenia ich spoluvlastníckeho podielu. Súd sa teda
stotožnil s odborným stanoviskom a výkladom W.. K. D., Q.., ktorý pri výpočte záverečnej hodnoty zvolil
náhradnú metódu tak, ako to vysvetlil vo vyššie popísanom znaleckom posudku a doplňujúcom vyjadrení
k námietkam.

Žalovaný v 1. rade sa pojednávaní v tomto konaní, odkedy bol protinávrh vylúčený na samostatné
konanie nezúčastňoval s výnimkou účasti na jednom pojednávaní dňa 15. 1. 2014, na ktorom stručne
uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Dodal, že W.. T. nie je nič
dlžný a jeho výpovede označil za klamstvo. K poslednému znaleckému posudku vyhotovenému W.. K.
D., Q.. uviedol, že sa vyjadrí dodatočne písomne, k čomu však nepristúpil. Ostatných pojednávaní sa

nezúčastňoval ani napriek opakovaným predvolaniam súdu, nepreberal písomnosti súdu, resp. prevzal
ich až v poslednej možnej odbernej lehote, a potom žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že o termíne
pojednávania sa dozvedel oneskorene, alebo z iných dôvodov (čerpanie dovolenky, zdravotný stav a
podobne). Súd takýto postup žalovaného v 1. rade hodnotí len ako za tendenčný a účelový s cieľom
vyhnúť sa pojednávaniam a znemožniť takto súdu vo veci rozhodnúť.

Žalovaný v 2. rade podľa vyjadrenia jeho brata - žalovaného v 1. rade, sa nachádza v Anglicku, kde
odišiel za prácou, tento účastník počas celého súdneho sporu vedeného pôvodne aj v konaní sp. zn. 10C
420/1994 sa vôbec nezúčastňoval, v podstate ignoroval predvolania súdu. Nakoľko sa súdu nepodarilo
doručiť predvolanie žalovanému ani na známej adrese v Anglicku, súd mu pre toto konanie uznesením

ustanovil opatrovníčku v osobe jeho matky I. P., ktorá tak isto opakovane nepreberala písomnosti súdu.
Predmetné uznesenie jej bolo napokon doručené prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ v Rožňave
a nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 11. 2014. Avšak ani súdom ustanovená opatrovníčka žalovaného v
2. rade sa pojednávaní nezúčastnila a k veci sa nevyjadrila ani len písomne. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
súd pojednával a v závere v merite veci konečným rozsudkom rozhodol za neprítomnosti žalovaných

v 1. a 2. rade.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré
na vec vynaložil.

V danom prípade skutkovou podstatou vzniku bezdôvodného obohatenia bolo plnenie bez právneho
dôvodu, resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z dokazovania je zrejmé, že žalobca cítiac
sa byť výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX a to domu č. XXX a zastavanej
plochy parc. č. XXX o výmere 615 m2 - objektu na ul. Š. Č.. X v kat. území O., od 1. 10. 1991
do 30. 11. 1993 realizoval modernizáciu, opravu a úpravu tejto nehnuteľnosti. Po 30. 11. 1993 W..

T. zhodnotená nehnuteľnosť bola využívaná oboma podielovými spoluvlastníkmi, teda aj B.. P.M. D..
a následne jeho právnymi nástupcami. Tvrdenie I.. B.. P.S., že znalec nezohľadňoval jeho investície
vložené do nehnuteľnosti, nevyjadril výšku zbúranej časti stavby, je pre daný prípad irelevantné, nakoľko
podľa doterajšej súdnej praxe a z doterajšej známej judikatúry (R 25/1986, R 1/1979) sa uvádza, že
ustanovenie § 458 určuje spôsob a rozsah povinnosti toho, kto neoprávnene získal majetkový prospech
a to tak, že sa musí vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané. Rozhodujúce pri tom je to, o čo

sa nadobúdateľ obohatil v čase získania neoprávneného majetkového prospechu a to bez ohľadu na
to, či medzičasom, keď sa uplatnil nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu, došlo k
zníženiu prospechu, jeho spotrebovaniu, jeho zničeniu, či k jeho prevedeniu na inú osobu. Z uvedeného
teda vyplýva, že hodnota neoprávnene získaného majetkového prospechu sa zásadne vyčísľuje podľa
rozsahu v čase jeho získania. Za smerodajný sa považuje pôvodný vznik a nie ďalšie zotrvávanie

neoprávneného majetkového prospechu. Rozhodujúce je, aký neoprávnený majetkový prospech mal
povinný v čase jeho vzniku, lebo podľa ustanovení § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať
všetko, čo bolo neoprávnene získané. Preto nerozhoduje, čo tomu, kto získal neoprávnený majetkový
prospech, z toho prospechu ešte zostalo, či a o čo je ešte obohatený, ale rozhodujúce je to, o čo sa
obohatil v čase získania prospechu.

Podľa doterajšej súdnej praxe a doteraz známej súdnej judikatúry (napr. R 26/1995) bezdôvodným
obohatením nie je hodnota vynaložených prostriedkov (hodnota vložených investícií), ale vlastné
zhodnotenie majetku týmito investíciami, pričom sa rovnako vychádza zo zákonnej dikcie § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej nie je rozhodné, čo oprávnený stratil, ale to, čo povinný nadobudol.

Súdvtomtokonaníajpristanovenínovejúlohyznalcapostupovalvzmyslevyššiecitovanýchzákonných
ustanovení v súlade s doterajšou platnou právnou judikatúrou.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený len

čo do základu, nie však v celom rozsahu čo do výšky. Žalobca sa titulom bezdôvodného obohatenia
domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 33.193,92 eur s príslušenstvom.

Vychádzajúc zo záverov doplnku znaleckého posudku č. 1 W.. K. D., Q.. k znaleckému posudku č.
3/2012 súd zistil, že hodnota, o ktorú sa podieloví spoluvlastníci, teda žalovaní, nadobudnutím spornej

nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva obohatili, bola v celkovej výške 15.040,17 eur. Nakoľko právny
predchodca žalovaných (B.. P. D..) bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v 1/2, žalobca má
v tomto konaní nárok na polovičnú cenu zhodnotenia tejto nehnuteľnosti. Na veci nič nemení ani tá
skutočnosť, že žalobca prišiel o svoj polovičný spoluvlastnícky podiel v rámci exekučného konania
(využitím predkupného práva I.. B.. P.). Na základe takto zisteného skutkového stavu, vychádzajúc zo

záverov posledného znaleckého posudku, súd určil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi za použitia
vyššie citovaných zákonných ustanovení sumu vo výške 7.520,085 eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca sa ako žalovaný v konaní sp. zn. 10C 420/1994 protinávrhom
domáhal zaplatenia sumy 33.193,92 eur.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Žalobca si uplatnil aj nárok na príslušenstvo, a to úrok z omeškania od 20.10.2003. Prvýkrát sa žalobca
zákonne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v rámci odvolania protinávrhom zo dňa 28.6.2000.
Žalobca sa príslušného úroku z omeškania dožadoval až dátumom dňom 20.3.2003. Ku dňu 28.6.2000
bola výška diskontnej sadzby stanovenej NBS 8,8 %. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/95Z.z. veriteľ má právo na dvojnásobok výšky diskontnej sadzby, preto súd mu priznal požadovaný úrok
vo výške jej dvojnásobku, čo činí 17,6 % ročne z dlžnej istiny.

Podľa § 151 ods. 1, 3 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaaleboväčšiehopočtunárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane

s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko v danom
prípade sa jedná o zložitý prípad z dôvodu nielen väčšieho počtu účastníkov, ale predovšetkým z dôvodu
väčšieho počtu nárokov. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd rozhodne o trovách konania

pôvodného žalobného nároku (v konaní sp. zn. 10C 420/1994), ako aj konania o vzájomnom návrhu,
kde úspešnosť jednotlivých účastníkov bude posudzovať osobitne pri každom z týchto nárokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.