Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. február 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119211930
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8119211930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Michala Boroňa v sporovej veci žalobkyne: H. N., J.. XX.XX.XXXX, G. L. X,
XXX XX N., zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, IČO:
37941054, proti žalovanému: Občianske združenie Lienka - Sabinov, so sídlom J. Cirbusovej 43, 083
01 Sabinov, IČO: 42419603, zastúpenému JUDr. Jozefom Elsnerom, advokátom so sídlom v Lipanoch,
Sabinovská 65, IČO: 42073952, o zaplatenie dlžného nájomného, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 14C/31/2019-115 z 10.9.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť jej 3.600,- eur s prísl. titulom dlžného nájomného za užívanie nebytových
priestorov. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2.Vychádzalzozistenia,žestranysporuuzavrelizmluvuonájmenebytovýchpriestorov,zktorejvyplýva,
že predmetom zmluvy je časť nebytových priestorov o celkovej rozlohe 118 m2 - celé vrchné druhé

nadzemné podlažie, ako aj časť dvora (ihrisko pre deti o rozlohe 300 m2). Zo zmluvy taktiež vyplýva,
že bolo dohodnuté nájomné vo výške 300,- eur mesačne. Z vykonaného dokazovania, a to hlavne z
výsluchu štatutárky žalovaného, vyplývajú skutkové tvrdenia, ktoré protistrana vyslovene nepoprela,
a preto ich súd prvej inštancie považoval za nesporné. Zo žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje
nájomné za obdobie od 1.9.2016 do 31.3.2019. Z vykonaného dokazovania ale nepochybne vyplynulo,
že žalovaný sa so žalobkyňou dohodol tak, že na vlastné náklady sprevádzkuje predmetnú nehnuteľnosť
(schátraný rodinný dom, ktorý bol 10 rokov odpojený od všetkých energií) a náklady na sprevádzkovanie

tohto objektu sa započítajú na nájomné, pričom takýmto spôsobom došlo k započítaniu nájomného do
30.9.2017. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že prevádzka škôlky bola zahájená až v januári
roku 2017, a to práve z dôvodu, že predmetné priestory bolo potrebné sfunkčniť a technicky vybaviť.
Taktiež je pre súd nesporné, že od októbra roku 2017 do januára roku 2018 žalovaný uhradil žalobkyni
nájomné vo výške 1.200,- eur, t.j. 4 krát po 300,- eur. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval
na to, že priestory neboli odovzdané v prevádzky schopnom stave, tak táto skutočnosť je síce pravdivá,
ale vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany zmluvy, teda aj tohto sporu, sa dohodli na

tom, že tieto priestory sfunkční práve žalovaný s tým, že vynaložené náklady mu budú zarátané na
nájomné. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že štatutárka žalovaného sa so žalobkyňou
dohodla tak, že žalobkyňa vyprace aj priestory prízemia s tým, že by tam bola ďalšia trieda pre škôlku,
čím by vlastne žalovaný užíval celý tento rodinný dom pre účely prevádzky škôlky. Túto skutočnosťpotvrdila aj svedkyňa P.Á.. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žalobkyňa v októbri roku
2017 už odmietla vypratať priestory prízemia a žalovanému povedala, aby si hľadal nové priestory.
Žalovaný preto dal žalobkyni výpoveď, ktorú najprv telefonicky žalobkyňa akceptovala, ale následne sa

už písomne vyjadrila, že túto výpoveď neakceptuje, preto žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
odstúpil od zmluvy, a to z dôvodu neodovzdania predmetu nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté
užívanie, ako aj z dôvodu porušenia rozsahu prenajatej nehnuteľnosti formou stavebnej úpravy záhrady,
a to vykonaním oplotenia v časti, v ktorej tretia osoba začala s chovom hydiny vo väčšom rozsahu,
ako aj z dôvodu neakceptácie možnosti rozšírenia predmetu nájmu na dohodnutý účel tak, ako to bolo

dohodnuté pred podpísaním nájomnej zmluvy. Nemožno akceptovať dôvod odstúpenia od zmluvy, ktorý
spočíva v neodovzdaní predmetu najmä v stave spôsobilom na užívanie, keďže, ako už bolo uvedené
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany zmluvy sa dohodli na tom, že priestory na prevádzku
si upraví, resp. rodinný dom sfunkční práve žalovaný s následným zápočtom vzniknutých nákladov na
nájomné.

3. Vykonaným dokazovaním ale na druhej strane bolo preukázané, že žalobkyňa na základe ústnej
dohodynevypratalapriestoryprízemianarozšíreniepriestoruškôlkytak,akotobolodohodnuté,ataktiež
bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť, otec žalobkyne prehradil dvor pri dome určený ako
vonkajší dvor pre deti a začal tam chovať sliepky, čo je hygienicky neprípustné pre takúto prevádzku
a zároveň tým zmenil (zmenšil) dohodnuté užívanie dvora z hľadiska rozsahu, teda výmery dvora.

Uvedené skutočnosti súd vyhodnotil ako dôvodné pre odstúpenie od predmetnej zmluvy, čo zároveň
korešponduje s požiadavkou žalobkyne, že zmluvu je možné ukončiť iba v súlade s § 9 ods. 3 zákona č.
116/1990 Zb., a teda že nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené
užívanie. Odstúpením od zmluvy, ktoré sa dostalo do dispozície žalobkyne, ktorá túto skutočnosť ani
nespochybňovala (toto odstúpenie je aj súčasťou súdneho spisu a bolo zaslané právnemu zástupcovi

žalobkyne), došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku a prípadný nárok žalobkyne by bolo možné právne
posúdiť iba z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pričom je ale nepochybné, že žalovaný uhradil
nájomné za obdobie, pokiaľ bol v priestoroch žalobkyne do konca aj za mesiac január roku 2018, aj keď
je nepochybné, že tieto priestory na účely prevádzkovania škôlky využíval iba do vianočných prázdnin
roku 2017. Z uvedených dôvodov preto žalobkyňa nemá nárok na nájomné za obdobie od 1.9.2016 do

31.3.2019 ako si to uplatnila žalobou, a preto súd žalobu zamietol. Súd zároveň nezistil žiadne dôvody
neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 3.11.2015, a preto akceptoval odstúpenie
žalovanej od tejto zmluvy.

4. Žalobkyňa sa nedostavila ani na jedno z vytýčených pojednávaní, pričom na pojednávanie sa

nedostavil ani svedok H. U., otec žalobkyne, ktorého navrhol vypočuť právny zástupca žalobkyne, aj
keď bol na termín pojednávania riadne predvolaný, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nepoprela
skutkové tvrdenia žalovaného, a preto ich súd považoval za nesporné.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,ustanovením§365ods.1písm.e)CSP,t.j.žesúdprvejinštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením § 365 ods. 1
písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

8. Poukázala na to, že žalovaný ako nájomca v skutočnosti bez právneho dôvodu sám účelovo vypratal
prenajaté nebytové priestory bez toho, aby bol žalobkyni ako prenajímateľke riadnym protokolárnym
spôsobom odovzdal prenajaté priestory, vrátane všetkých kľúčov do týchto priestorov a okrem tvrdených

aúčtovnepreukázanýchmesačnýchplatiebzaobdobieod1.9.2016dovyprataniapriestorovneuhrádzal
dohodnuté nájomné.9. V tejto súvislosti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia a
nevyporiadania sa s podstatnými otázkami dôležitými pre rozhodnutie vo veci.

10. Úlohou súdu v tomto konaní bolo riešiť, či zmluva o nájme a prenájme nebytových priestorov
bola uzavretá platne, akým spôsobom a či došlo k ukončeniu nájmu, ktoré súd vyhodnotil v dôsledku
odstúpenia žalovaným od zmluvy z dôvodov, ktoré sú uvedené v liste z 2.1.2018, ktoré súd v rámci
hodnotenia dôkazov považoval za výpovedné dôvody v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.

11. Súd však opomenul písomné znenie zmluvy o nájme nebytových priestorov z 3.11.2015, ktoré
definujú vzájomné práva a povinnosti strán zmluvy, vrátane ukončenia nájmu (článok IV zmluvy), ako aj
možnosti po vzájomnom písomnom odsúhlasení kalkulácie nákladov na opravu, ktoré predloží nájomca
s úhradou nájmu v zmysle čl. VI bod 6.5 tejto zmluvy, pričom až po takomto odsúhlasení možno vykonať
započítanie vynaložených nákladov na opravu a rekonštrukciu od úhrady nájmu.

12. V tomto smere súd jednostranne uveril tvrdeniam žalovaného, t.j. jeho štatutárnej zástupkyni S.. L.
K. a výpovedi ňou navrhnutej svedkyne O. P. v tom smere, že došlo k započítaniu nákladov žalovaného
voči žalobkyni vo výške 7.285,- eur.

13. K zániku pohľadávky však nedochádza automaticky, ale na základe prejavu vôle, teda započítaniu

musí predchádzať tzv. kompenzačný prejav, teda prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných
pohľadávok. Žalovaný však žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť a dostatočnú
určitosť prejavu vôle smerujúceho k započítaniu, nepredložil žiadne opodstatnené účtovné doklady,
ktoré by preukazovali výšku vynaložených investícií na rekonštrukciu a opravu prenajatých priestorov,
ku ktorej sa dobrovoľne zaviazal a nepreukázal určitosť a odôvodnenosť výšky pohľadávky, ktorej by

sa započítanie týkalo.

14. I napriek takejto dôkaznej situácii súd jednostranným zhodnotením dôkazov v prospech žalovaného
vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého v
zásade správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej
inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení
skutkovéhostavu.Natýchtosprávnychskutkovýchzisteniachsúduprvejinštancieničsanezmeniloaniv
štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej

veci súdom prvej inštancie a nebola zistená vada spočívajúca v nesprávnom procesnom postupe
znemožňujúcom strane (v danom prípade žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Podľa § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek,

ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak
sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo
obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým
zmaril účel zmluvy.

19. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že 3.11.2015 bola medzi sporovými stranami
uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov pod č. 2016001, ktorej predmetom bola časť nebytových
priestorov o celkovej rozlohe 118 m2 - celé vrchné druhé nadzemné podlažie, vstupná chodba, šatník,
kúpeľňa, kotolňa a schody z prvého podlažia, ako aj časť dvora určená ako ihrisko pre deti v rozlohe
300 m2, a to za účelom prevádzkovania Súkromnej materskej škôlky Lienka žalovaným. Od tejto zmluvy

žalovaný odstúpil 2.11.2018 s poukazom na ustanovenie § 679 Občianskeho zákonníka. Ako dôvod
uviedol neodovzdanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a porušenie rozsahu
prenajatej nehnuteľnosti formou stavebnej úpravy záhrady v podobe vykonania oplotenia v tej časti, v
ktorej tretia osoba začala s chovom hydiny. Dôvodom bolo tiež neakceptovanie zo strany žalobkynemožnosti rozšírenia predmetu nájmu na dohodnutý účel tak, ako to bolo dohodnuté pred podpisom
nájomnej zmluvy.

20. V tejto súvislosti možno akceptovať toto odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, nakoľko
výsledky dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie potvrdili, že došlo k odňatiu časti veci, ktorá
bola predmetom nájmu v tom zmysle, že otec žalobkyne prehradil časť dvora určeného pôvodne v
nájomnej zmluve pre žalovaného tak, aby na tomto dvore sa mohli hrať deti navštevujúce predmetnú
materskú školu. Z výpovede štatutárnej zástupkyne žalovaného, ako aj z výpovede svedkyne O. P.,

naviac vyplynulo, že predmetný dvor by nebolo možné prevádzkovať ako školský dvor z dôvodu
námietok zástupcov orgánov hygieny, ktorí poukazovali na to, že v dôsledku chovu hydiny v ďalšej tzv.
prehradenej časti dvora nie je vhodné, aby sa deti hrali v blízkosti takéhoto chovu.

21. Naviac bolo preukázané, že účel zmluvy bol zmarený aj tým, že žalobkyňa odmietla uzavrieť so
žalovaným rozšírenú nájomnú zmluvu týkajúcu sa aj prvého nadzemného podlažia predmetného domu,

v ktorom bola táto materská škola umiestnená. Tieto okolnosti taktiež vyplývajú zhodne z výpovede
štatutárnej zástupkyne žalovaného, ako aj svedkyne O. P..

22. Bez ohľadu na túto dôvodnosť odstúpenia od zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov,
možno konštatovať, že žalobkyňa súhlasila s tým, aby žalovaný svoju činnosť v tejto nehnuteľnosti

ukončil a aby došlo k zrušeniu nájomného vzťahu, nakoľko 20.1.2018 si prevzala kľúče od predmetnej
nehnuteľnosti a zároveň zakázala prístup žalovaného (jeho štatutárnej zástupkyne) na predmetnú
nehnuteľnosť.

23. Preto nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalobkyne spočívajúcimi v tom, že nedošlo

k ukončeniu nájomného vzťahu založeného predmetnou zmluvou o nájme a podnájme nebytových
priestorov. Výsledky vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie potvrdili opak, vrátane (naviac)
zákazu zo strany žalobkyne, aby žalovaný na túto nehnuteľnosť vstupoval a túto užíval.

24. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou týkajúcou sa toho, že nebolo riadne preukázané

započítanie nákladov vynaložených žalovaným v predmetnej nehnuteľnosti na nájomné, ktoré bol
žalovaný povinný žalobkyni platiť a ktoré je predmetom tohto konania. Dokazovanie na súde prvej
inštancie nepochybne preukázalo, že žalobkyňa a štatutárna zástupkyňa žalovaného sa dohodli na
tom, že úpravu predmetných priestorov vykoná žalovaný na svoje náklady, tieto boli započítané na
nájomné v celkovej výške 2.840,- eur, a to až do konca mesiaca september 2017. V tejto súvislosti

treba poukázať na bod 6.5 predmetnej zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov, z ktorého
vyplýva, že prenajímateľ dáva súhlas na rekonštrukciu predmetných priestorov a táto bude vykonaná po
písomnom odsúhlasení nákladov. Žalovaný začal platiť nájomné (ako to potvrdzujú doklady pripojené
v spise) až za mesiac október 2017 a nasl., žalobkyňa voči tomuto postupu nemala žiadne námietky,
vykonanie stavebných úprav potvrdila aj vo svojom podaní doručenom na súd prvej inštancie (č.l. 10

spisu) z 19.2.2019, a preto nemožno mať pochybnosti o tom, že žalobkyňa súhlasila s vykonaním
predmetných stavebných úprav, ako aj s rozsahom započítaných investícií, pretože v priebehu celého
roka 2017 námietky voči plateniu nájomného, ktorého výška už bola založená na započítaní uvedenej
sumy 2.840,- eur do nájomného, nemala.

25. Taktiež nemožno akceptovať odvolaciu námietku žalobkyne spočívajúcu v tom, že došlo k vade
spočívajúcej v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorý znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené.

26. V tejto súvislosti možno konštatovať, že súd prvej inštancie jednoznačne uviedol v odôvodnení
svojho rozhodnutia čo bolo predmetom konania, aké boli skutkové tvrdenia strán, dôkazné prostriedky,
prostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobrany,pričomjasnevysvetlil,akoposúdilpodstatnéskutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Súd prvej inštancie sa vyporiadal aj s tým, že

nebol vypočutý ďalší svedok (otec žalobkyne), nakoľko tento sa na pojednávanie nedostavil. Vo svetle
iných dôkazov vykonaných na súde prvej inštancie možno konštatovať, že tento výsluch svedka nebol
ani potrebný.27. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ ustálil, že k ukončeniu nájomného vzťahu medzi
sporovými stranami došlo s účinnosťou k mesiacu január 2018 a nájomné za predchádzajúce obdobie
bolo zaplatené, a to buď prevodom na účet žalobkyne (počnúc mesiacom október 2017 až do januára

2018), alebo vo forme započítania (za predchádzajúce obdobie), t.j. od vzniku nájomného vzťahu do
konca mesiaca september 2017. Na základe toho správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu
zamietol. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).