Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. január 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205402
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3120205402.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, TM., zast. JUDr.
Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, proti žalovaným: 1/ V.. C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N., U., 2/ Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., U., 3/ C.. Z.V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N., U., 4/ I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., U., 5a/ I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 6/ M.. Z. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, U., 7/ C.. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., U., všetci žalovaní

zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Opet, s.r.o., advokát, so sídlom Hroznová 2318, Trenčín, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 19. októbra 2021, č.k. 15C/18/2020-182, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ až 7/ p r i z n á v a proti žalobkyni spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie a výrokom II. žalovaným 1/
až 7/ priznal proti žalobkyni spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - pozemku KNC parc. č. XXXX/XX . v k.ú. U..

3. Žalobkyňa po prvom pojednávaní zobrala žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť.
O náhrade trov konania žiadala rozhodnúť v súlade s § 257 CSP a žalovaným náhradu trov konania
nepriznať. To odôvodnila tým, že zmluva, ktorou bolo založené podielové spoluvlastníctvo, je neplatná

pre nedodržanie podmienok podľa zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí, pričom o tomto sa dozvedela
až počas sporu.

4. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým je
späťvzatie žaloby v celom rozsahu, a vzhľadom na to, že aj všetci žalovaní vyjadrili súhlas so späťvzatím
žaloby, súd prvej inštancie konanie zastavil.

5. K náhrade trov konania súd prvej inštancie uviedol, že v prípade zastaveného konania súd
nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na
zastavení konania. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej
procesný úkon mal za následok zastavenie konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne
z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Neskúma sa, aký je skutkový stav, či žaloba bola

dôvodná, či by s ňou žalobca uspel. Ak teda žalobca vzal žalobu späť a nejde o prípad, kedy sa dôvodne
podaná žaloba vezme späť pre správanie žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobcazavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy, ktoré žalovaný na bránenie svojho práva
v konaní účelne vynaložil. Vôbec nie je podstatné, kto zavinil podanie žaloby, pretože podstatné je to,
kto nesie zavinenie na zastavení konania a nie na jeho začatí.

6. Súd prvej inštancie aplikáciu § 257 CSP odmietol a s argumentáciou žalobkyne sa nestotožnil.

7. Súd prvej inštancie totiž nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovaným
nemal priznať nárok na náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa

je toho názoru, že žalobu by súd zrejme zamietol, lebo je podľa nej samotný nadobúdací titul neplatný.
Žalobkyňa prakticky tvrdila neexistenciu podielového spoluvlastníctva ako takého. Súd prvej inštancie
konštatoval, že toto nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov protistrane.

8. V prvom rade, žalobkyňa sama bola účastníčkou tejto zmluvy a vkladového konania na katastri
nehnuteľností, a teda mala možnosť aj pred podaním žaloby si urobiť názor na to, či zmluva je, alebo

nie je platná a či vzhľadom na to podá žalobu takú, ako podala. Takisto mala zákonné možnosti, ako sa
oboznámiť už pred podaním žaloby s predmetom a priebehom zasadnutia obecného zastupiteľstva, zo
zápisnice o ktorom v spore vyvodila svoje tvrdenie o neplatnosti nadobúdacieho titulu. Tiež treba na jej
ťarchu podľa súdu prvej inštancie zohľadniť, že týmito neskoršími tvrdeniami (produkovanými počas a po
prvompojednávaní)vpodstatepoprelapodstatusvojejžaloby,kdesadomáhalazrušeniaavyporiadania

podielového spoluvlastníctva, o ktorom teraz tvrdí, že nebolo platne založené, pričom nič jej nebránilo
si urobiť úsudok o tomto už aj pred podaním žaloby.

9. Napokon, vzhľadom na to, že žalobu žalobkyňa zobrala späť, súd prvej inštancie ani nemohol
dokazovaním ustáliť, či by ňou tvrdený dôvod neplatnosti z pohľadu hmotného práva mohol aj obstáť,

pretože pre späťvzatie žaloby už nemohol vykonať dokazovanie, ktorým by sa tento dôvod preukázal.
Žalovaní pritom tvrdenia o neplatnosti zmluvy popreli, tieto ostali sporné. Otázkou by bolo tiež, do akej
miery by súd bol z hľadiska hospodárnosti konania povinný vykonať ďalšie dokazovanie za účelom
hľadania (ďalšieho) dôvodu pre zamietnutie žaloby, najmä za stavu, že súd už v predbežnom právnom
posúdení avizoval, že sa mu javí byť vyporiadavaný pozemok pozemkom priľahlým v zmysle zákona

č. 182/1993 Z.z., kde je možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vylúčená, za
účelom potvrdenia ktorého bola zrealizovaná ohliadka na mieste samom, po ktorej sama žalobkyňa
(ako súdu avizovala v žiadosti o odročenie pojednávaní) cítila potrebu zmeniť žalobu, ku ktorej zmene
napokon nepristúpila a žalobu vzala späť.

10. Iné dôvody hodné osobitného zreteľa tvrdené neboli. Súd prvej inštancie preto uviedol, že keď
žalobca z akéhokoľvek dôvodu (ktorý navyše mohol zistiť už aj pred podaním žaloby) vyvodí, že jeho
žaloba by mohla byť neúspešná a rozhodne sa v spore ďalej nepokračovať, toto musí ísť na jeho vrub
a je mu nutné pričítať procesné zavinenie na zastavení konania.

11. K späťvzatiu v tejto veci nedošlo pre správanie sa žalovaných, ktorí by prípadne splnili požiadavku
žalobkyne a pristúpili by na vyporiadanie navrhované žalobou. Žalovaní v spore boli aktívni, bránili
v spore svoje práva, spolupracovali, na výzvy súdu reagovali, na pojednávania sa dostavovali, a za
takéhoto stavu sa súdu prvej inštancie nejavilo byť spravodlivé, aby trovy, ktoré im účelne vznikli, neboli
im nahradené, keď žalobkyňa svoju žalobu prehodnotila.

12. V konaní sa nevyskytla tiež podľa súdu prvej inštancie ani žiadna osobitá, nezvyčajná procesná
situácia, ktorú by musel zohľadniť a ani charakter konania či predmet sporu nezakladá výnimočnosť
situácie,keďžeideoštandardnúžalobu,ktorékonanievšaknebolozakončenévyhlásenímrozsudku,ale
vydaním uznesenia o zastavení konania za stavu, keď späťvzatie žaloby zapríčinila procesne žalobkyňa,

ktorá sa dobrovoľne rozhodla na podanej žalobe ďalej netrvať. S poukazom na tieto skutočnosti súd
prvej inštancie dôvody pre aplikáciu § 257 CSP nevidel.

13. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nesie procesné zavinenie na zastavení
konania a z tohto dôvodu je povinná žalovaným nahradiť trovy konania. Žalovaným tak spoločne a

nerozdielne priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
14. Proti výroku o náhrade trov konania sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Žiadala, aby odvolací súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal a zároveň abyrozhodol, že má proti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

15. Žalobkyňa uviedla, že uplatnila žalobou nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva ku spoločnej nehnuteľnosti. Tento nárok odôvodnila tým, že v prípade spoločného
pozemku dochádza medzi jeho podielovými spoluvlastníkmi k nezhodám o spôsobe jeho užívania a že
ide o pozemok, ktorý je podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov reálne deliteľný, a preto sa domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva jeho reálnym rozdelením. Zároveň uviedla, že

spoločný pozemok nemožno považovať za priľahlý pozemok v zmysle § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993
Z.z. z dôvodov konštatovaných v žalobe a že preto právne vzťahy k tomuto pozemku vyplývajúce z
podielového spoluvlastníctva je potrebné posudzovať podľa všeobecných ustanovení § 137 až § 142
Občianskeho zákonníka. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe, okrem iných skutočností, namietali, že sa
nestotožňujú s tým, že by spoločný pozemok nebol priľahlým pozemkom v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z.
a uviedli, že naopak podľa ich názoru ide o priľahlý pozemok, a preto na jeho právny režim je nutné

aplikovať ustanovenia zák. č. 182/1993 Z.z.

16. Na základe skutkovej a právnej argumentácie žalovaných o charaktere spoločného pozemku
ako priľahlého pozemku ku stavbe bytového domu navrhla na pojednávaní, ktoré sa konalo na
súde prvej inštancie dňa 24.8.2021, doplniť dokazovanie vyžiadaním zápisnice zo zasadnutia

Obecného zastupiteľstva obce U. U. zo dňa 26.5.2014, na ktorom bolo rozhodované o schválení
prevodu spoločného pozemku, a to za účelom posúdenia súladnosti takéhoto prevodu s príslušnými
ustanoveniami zák. č. 138/1991 Zb. Súd prvej inštancie zároveň na tomto pojednávaní uviedol
predbežné právne posúdenie, v rámci ktorého bolo konštatované, že posúdenie charakteru spoločného
pozemku ako priľahlého pozemku bude závisieť predovšetkým od faktického spôsobu jeho užívania a

tiežpolohyvovzťahukpríslušnejstavbebytovéhodomuazatýmúčelomnáslednevykonaldokazovanie
obhliadkou tohto pozemku, ktorá sa uskutočnila dňa 13.9.2021. Za popísaného stavu konania na súde
prvej inštancie boli advokátovi žalobkyne dňa 28.9.2021 doručené zo súdu zadovážené listinné dôkazy
- zápisnica z neplánovaného zasadnutia obecného zastupiteľstva v U. U. zo dňa 26.5.2014.

17. Po oboznámení sa s obsahom týchto listinných dôkazov, zadovážených v rámci dokazovania súdom,
zistila také skutočnosti, pre ktoré sa rozhodla pristúpiť k späťvzatiu žaloby celkom. Podľa žalobkyne
z obsahu uvedenej zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v kontexte jednak s obsahom
námietok žalovaných, ako aj predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie o možnom
charaktere spoločného pozemku ako priľahlého pozemku v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. a jednak s

obsahom kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol spoločný pozemok prevedený do vlastníctva strán sporu
(u žalovaného 5a/ jeho právnej predchodkyne), vyplývajú také skutočnosti, pre ktoré je kúpna zmluva
absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom, čo predstavuje zásadnú prekážku
pre úspešnosť podanej žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde základným
predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia platne založeného právneho vzťahu podielového

spoluvlastníctva. Následne žalobkyňa podrobne ozrejmila, prečo považuje kúpnu zmluvu za absolútne
neplatný právny úkon.

18. Žalobkyňa ďalej uviedla, že mala možnosť zistiť až po doplnení dokazovania, vykonaného
na jej dôkazný návrh súdom prvej inštancie, že nadobúdací titul, ktorým bolo založené podielové

spoluvlastníctvo strán sporu k spoločnému pozemku, je absolútne neplatným právnym úkonom, tak
v prípade posúdenia spoločného pozemku ako priľahlého pozemku podľa ByTZ, ako aj v prípade
jeho posúdenia ako predmetu podielového spoluvlastníctva v zmysle Občianskeho zákonníka. Po
zistení takéhoto stavu veci jej potom neostalo iné, než žalobu vziať späť celkom, keď z takto
doplneného dokazovania vyplynula absencia základného predpokladu úspešnosti podanej žaloby,

ktorou je existencia platne založeného právneho vzťahu podielového spoluvlastníctva.

19. Preto pristúpila k späťvzatiu žaloby cestou svojho advokáta na pojednávaní, ktoré sa konalo na súde
prvej inštancie dňa 19.10.2021, pričom s poukazom na dôvody takéhoto procesného postupu zároveň
navrhla, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP.

20. Žalobkyňa však považuje závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o náhrade
trov konania a predovšetkým záver o nemožnosti aplikácie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o
náhrade trov konania, za nesprávne. Podľa žalobkyne sú splnené podmienky na to, aby žalovanýmnebola náhrada trov konania priznaná, pričom tieto podmienky sú dané práve procesnou situáciou, za
ktorej pristúpila k späťvzatiu žaloby. Žalobkyňa nepovažuje za správny ani záver súdu prvej inštancie
obsiahnutý v bode 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia o tom, že súd nemohol dokazovaním

ustáliť, či by žalobkyňou tvrdený dôvod neplatnosti nadobúdacieho titulu z pohľadu hmotného práva
mohol obstáť, pretože pre späťvzatie žaloby už ani nemohol vykonať dokazovanie, ktorým by sa tento
dôvod preukázal. Podľa žalobkyne bolo práve naopak potrebné, aby súd prvej inštancie preskúmal a
ustálil existenciu či neexistenciu dôvodu, pre ktorý žalobkyňa pristúpila k späťvzatiu žaloby, pretože
práve od výsledku takéhoto prieskumu by záviselo posúdenie možnosti aplikácie § 257 CSP pri

rozhodovaní o náhrade trov konania. Na posúdenie a ustálenie existencie či neexistencie dôvodov,
pre ktoré žalobkyňa pristúpila k späťvzatiu žaloby, nebolo pritom potrebné vykonať žiadne ďalšie
dokazovanie okrem zistenia obsahu listín, ktoré sa už v tom čase nachádzali v súdnom spise a
ich posúdenia podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov, od ktorých žalobkyňa tvrdenú absolútnu
neplatnosť nadobúdacieho titulu, pre ktorú pristúpila k späťvzatiu žaloby, odvodzovala.

21. Ak súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré žalobkyňa pristúpila k späťvzatiu žaloby vôbec neposúdil a
ich existenciu či neexistenciu (bez potreby vykonania akéhokoľvek ďalšieho dokazovania) neustálil, tak
nemohol ani správne posúdiť možnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov
konania, a teda jeho rozhodnutie o náhrade trov konania nemôže byť podľa žalobkyne
z týchto dôvodov správne a zákonné.

22. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/ až 7/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. S napadnutým
uznesením sa v plnom rozsahu stotožnili.

23. Žalovaným sa javia ako nedôveryhodné tvrdenia uvádzané v odvolaní, že žalobkyňa na základe

skutkovej a právnej argumentácie žalovaných o charaktere spoločného pozemku ako priľahlého
pozemku navrhla doplniť dokazovanie vyžiadaním zápisníc a ostatných listín od Obce U. U.. S týmto sa
žalovaní nestotožňujú. Žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie o uvedené v nadväznosti na predbežné
právne posúdenie súdu k otázke charakteru pozemku, kedy súd v predbežnom právnom posúdení
uviedol, že pozemok sa mu javí ako priľahlý pozemok podľa § 182/1993 Z.z., čo v prípade, ak by

sa preukázalo, znamenalo procesný neúspech žalobkyne v konaní, keďže vo vzťahu k priľahlému
pozemku nie je možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Samotný návrh na doplnenie
dokazovania žalobkyňa zdôvodnila potrebou posúdiť platnosť samotnej kúpnej zmluvy, čo bola v konaní
nová argumentácia zo strany žalobkyne, v tom čase žalobkyňou prvýkrát uvedená, čo ako uviedol
správne i súd prvej inštancie, sa i žalovaným javilo ako popretie podstaty žaloby podanej žalobkyňou,

resp. konanie ktoré v zásade smeruje skôr proti procesnému úspechu žalobkyne.

24. Po vykonaní miestnej ohliadky bolo zo strany žalobkyne požiadané o odročenie pojednávania
za účelom prípravy na podanie zmeny žaloby, predmetom ktorej mala byť úprava petitu v tom
smere, že po zmene sa bude žalobkyňa domáhať úpravy spôsobu užívania pozemku, ku ktorému

sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Po tom, ako žiadosti žalobkyne
o odročenie pojednávania vyhovené nebolo, na pojednávaní zobrala žalobu späť celkom. Uvedené
konanie žalobkyne sa žalovaným javí ako snaha vyhnúť sa rôznymi procesnými úkonmi (či už je to
zmena žaloby, alebo návrh na nepriznanie náhrady trov podľa § 257) povinnosti nahradiť žalovaným
trovy konania. Procesné úkony žalobkyne v priebehu súdneho sporu popísané vyššie a vo vzťahu k

nim následná argumentácia žalobkyne, pokiaľ ide o aplikáciu § 257 CSP, sa žalovaným javí ako účelová.

25. Žalobkyňa namieta ako nesprávny i postup súdu, ktorý sa nezaoberal otázku absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorou strany sporu nadobudli pozemok do podielového spoluvlastníctva. Žalovaní však
považujú postup súdu prvej inštancie za správny. Aj prípadné zistenie, resp. posúdenie kúpnej zmluvy

ako absolútne neplatnej by s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nezakladalo dôvod na aplikáciu
§ 257 CSP.

26. Žalovaní boli v konaní zastúpení advokátom, a ako už súd uviedol v napadnutom uznesení, boli
v konaní aktívni, podávali vyjadrenia, zúčastňovali sa pojednávaní, a teda im vznikli trovy konania

spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, pričom žalovaní nevidia absolútne žiadny dôvod k tomu aby
náhrada trov konania nemala byť priznaná.27. Žalovaní preto žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal
im nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

28. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania je
potrebné v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

29. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

30. Žalobkyňa sa odvolaním nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie o náhrade trov konania,
keď odmietol aplikovať § 257 CSP a náhradu trov konania žalovaným nepriznal. Uviedla, že mala
možnosť zistiť až po doplnení dokazovania, že nadobúdací titul založivší podielové spoluvlastníctvo

sporových strán k nehnuteľnosti, je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa ďalej zastávala
presvedčenie, že bolo potrebné, aby súd prvej inštancie preskúmal existenciu či neexistenciu dôvodu,
pre ktorý pristúpila k späťvzatiu žaloby, pretože od takéhoto prieskumu by záviselo posúdenie možnosti
aplikácie § 257 CSP. Nebolo pritom podľa žalobkyne potrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie
okrem zistenia obsahu listín, ktoré sa už v tom čase nachádzali v súdnom spise a ich posúdenia

podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov, od ktorých odvodzovala tvrdenú absolútnu neplatnosť
nadobúdacieho titulu, pre ktorú pristúpila k späťvzatiu žaloby.

31. S týmito námietkami žalobkyne sa odvolací súd nestotožňuje.

32. Správne súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade zastaveného konania sa rozhoduje podľa zásady
procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Tomuto záveru zodpovedá i konštantná judikatúra.
Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že „keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z
hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z
procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu.

Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol
žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.4.2014,
sp. zn. 7 MCdo 1/2014).

33. Podstatné pritom je, že záver o neplatnosti nadobúdacieho titulu k podielovému spoluvlastníctvu

sporových strán bol iba tvrdením žalobkyne. Žalobkyňa tak odvodila späťvzatie od svojej hypotézy,
pre ktorú predpokladala zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie ale v prípade
späťvzatia žaloby nie oprávnený posudzovať nárok uplatnený žalobou z hmotnoprávneho hľadiska. To
zodpovedá racionálnej argumentácií. V prípade, ak by sa súd prvej inštancie napriek späťvzatiu žaloby
k takémuto kroku odhodlal, musel by dokazovaním vlastne posúdiť meritum veci (resp. overiť hypotézu

žalobkyne, či by sa naozaj beztak žaloba pre dôvody, ktoré uviedla, musela zamietnuť). Späťvzatie
žaloby by potom nemalo svoje opodstatnenie, nakoľko kvôli rozhodnutiu o trovách konania by bolo
potrebné spor doviesť dokonca, akoby ani k späťvzatiu žaloby nedošlo (so všetkými, z toho plynúci
dôsledkami, najmä pre vykonané dokazovanie, ktoré by mohlo byť i obsiahle). To nie je zjavne účelom
inštitútu späťvzatia žaloby, ktorým sa má vyhnúť zbytočne finančne i časovo nákladnému sporu, ak

zanikol medzi sporovými stranami spor (resp. i keď nezanikol, ale žaloba už nehodlá pokračovať v spore
z akéhokoľvek dôvodu).

34. Správne súd prvej inštancie tiež upozornil, že žalobkyňa mala zákonné možnosti na oboznámenie sa
so zápisnicou obecného zastupiteľstva, z ktorej odvodzovala absolútnu neplatnosť nadobúdacieho titulu

k podielovému spoluvlastníctvu (a to napríklad prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácií cez
infozákon).Správnetiežsúdprvejinštancieupozornil,žežalobkyňabolaúčastníčkouzmluvyuvedeného
nadobúdacieho titulu a tiež vkladového konania, a tak mohla dospieť k záveru o absolútnej neplatnosti
tejto zmluvy už pred podaním žaloby. Ak sa preto za tejto situácie žalobkyňa rozhodla uplatniť svoj
nárok na súde, hoci záver, pre ktorý späťvzala žalobu, mohla zákonnou cestou poznať už pred podaním

žaloby (napr. prostredníctvom advokáta), nie je tu priestor na prijatie záveru, že o absolútnej neplatnosti
nadobúdacieho titulu k podielovému spoluvlastníctvu sa dozvedela až na základe listín, ktoré vyžiadal
na jej návrh súd prvej inštancie. Samotná žalobkyňa navyše v odvolaní nekonkretizuje svoj úsudok, že
o absolútnej neplatnosti nadobúdacieho titulu sa dozvedela až po vyžiadaní listín súdom prvej inštanciena jej návrh, teda čo je stálo v skoršom zistení uvedenej skutočnosti. Iná situácia by totiž bola, ak by si
žalobkyňa objektívne nemohla zákonnými prostriedkami vyžiadať listiny (resp. akékoľvek dôkazy) pred
uplatnením žaloby na súde, z ktorých by si napevno mohla učiniť záver, či je v práve (ergo či je jej nárok

dôvodný, či nie), a následne po negatívnom zistení by zobrala žalobu späť. Vtedy by bolo opodstatnenie
uvažovať o moderácii náhrady trov konania.

35. Súd prvej inštancie preto dôvodne neakceptoval navrhovanú aplikáciu § 257 CSP, lež rozhodol podľa
zásady procesného zavinenia na zastavení konania podľa § 256 ods. 1 CSP.

36. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne
správne (§ 387 ods. 1 CSP).

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ až 7/ priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni, nakoľko boli v konaní plne úspešní. O výške
náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).