Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315211100
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8315211100.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne J. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
U. XX, zastúpenej Mgr. Valérom Podoľskim, advokátom, so sídlom v Humennom, Námestie slobody 1,
proti žalovaným 1./ F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXX, W., zastúpenému JUDr. Slavomírom
Hrubišákom, advokátom, so sídlom v Humennom, Pugačevova 1, 2./ T. L., nar. X.XX.XXXX, bytom U.

XXXX/XX, U., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 30.11.2018 č. k.
11C/362/2015 - 172 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných

v 1. a 2. rade k pozemku - parcele EKN č. XXX, orná pôda o výmere 4 266 m2, zapísanej na LV č. XXX,
kat. úz. U.. Túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že táto je povinná
zaplatiť žalovanému v 1.a žalovanému v 2. rade za jeho spoluvlastnícky podiel náhradu v sume 265,22
eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Protinávrh žalovaného v 1. rade zamietol a náhradu trov
konania stranám nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že v danom prípade nie je možné rozdelenie nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že rozdelením
by vznikla nehnuteľnosť, ktorej výmera by bola menšia ako 2000m2, ak by sa akceptovalo rozdelenie
nehnuteľnosti medzi všetkých troch podielových spoluvlastníkov. Do úvahy teda prichádzalo prikázanie
veci do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za náhradu. Súd prvej inštancie považoval za účelnejšie
prikázať vec do vlastníctva žalobkyne, vzhľadom na umiestnenie nehnuteľnosti priamo za jej rodinným

domom a mal tiež za preukázané, že žalobkyňa užívala predmetnú nehnuteľnosť aj pred podaním
žaloby, dokonca časť nehnuteľnosti pred podaním žaloby odkúpila od žalovaného v 2. rade, avšak v
inom konaní bola táto kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú. Žalovaný v 2. rade súhlasil, aby jeho podiel
pripadolžalobkynistým,žeonisadohodliajnacenetejtonehnuteľnosti.Žalovanýv1.radenepreukázal,
aby predmetnú nehnuteľnosť on užíval a akým spôsobom. To, že jeho otec nasadil na pozemku stromy
ešte nepreukazuje účelné využívanie tejto nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie teda vychádzal z dôkazov,

ktoré boli v konaní predložené a iba dôkazy predložené žalobkyňou potvrdzujú jej tvrdenia o užívaní
danej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o primeranú náhradu za predmetné spoluvlastnícke podiely, súd prvej
inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX znalca I.. T. C., kde znalec určil hodnotu
tejto nehnuteľnosti sumou 795,66 eur. Pokiaľ žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd prikázal vec do jeho
vlastníctva a uložil mu povinnosť vyplatiť žalobkyni a žalovanému v 2. rade sumu po 1.000,- eur, súd
prvej inštancie nezistil, ako žalovaný v 1. rade dospel k takejto sume. Pokiaľ žalovaný v 1. rade ďalej

tvrdí, že trhová cena je 2.300,- eur, ako bola uvedená v kúpnej zmluve medzi žalobkyňou a žalovaným v
2. rade, išlo o kúpnu cenu, kde sa stany dohodli na kúpe a táto ich dohoda neodráža skutočnú hodnotunehnuteľnosti, čo nespochybňuje ani žalovaný v 1. rade, pretože sám ponúkal cenu nižšiu ako je 2.300,-
eur za podiel žalovaného v 2. rade. 1/3 spoluvlastníckeho podielu žalovaných v 1. a 2. rade predstavuje
v danom prípade sumu po 265,22 eur. O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa

§ 257 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby
po zrušení podielového spoluvlastníctva strán konania k danej nehnuteľnosti, bola celá nehnuteľnosť
prikázaná do jeho výlučného vlastníctva s tým, že mu bude uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni

a žalovanému v 2. rade náhradu za ich spoluvlastnícky podiel suma po 1.000,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, alternatívne sumu po 2.300,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku alebo
navrhol prikázať túto nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a jeho spoluvlastníctva,
keďže žalovaný v 2. rade nemá záujem o prikázanie tejto nehnuteľnosti s tým, aby bolo uložené
žalobkyni a jemu - žalovanému v 1. rade zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu po 1.150,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch odvolania žalovaný v 1. rade namieta nesprávny procesný postup

súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnymskutkovýmaprávnymzisteniam.Žalovanýv1.radezdôrazňuje,žepovyhláseníneplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade s tým, že ide o konanie
vedené na OS Humenné pod sp. zn. 21C/215/2016, sú strany konania podielovými spoluvlastníkmi
danej nehnuteľnosti v rovnakom pomere, a to po 4/12. Súd mal možnosť rozhodnúť podľa Občianskeho

zákonníkaajbeznávrhuanehnuteľnosťrozdeliťnadverovnaképolovicemedzižalobkyňuažalovaného
v 1. rade, keďže žalovaný v 2. rade nemá záujem o túto nehnuteľnosť. V priebehu prvoinštančného
konania takýto postup navrhol aj samotný žalovaný v 1. rade a v takom prípade by nešlo ani o drobenie
pozemku podľa zákona č. 180/1995 Z.z. Ďalej poukazuje na to, že trhová cena podielu je 2.300,- eur, čo
vyplýva aj z predtým uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. Toto žalovaný

v 1. rade nespochybňuje a aj na poslednom pojednávaní navrhol ponuku pre každého spoluvlastníka,
pokiaľ ide o náhradu za ich spoluvlastnícky podiel, sumu 2.300,- eur. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal
s týmito návrhmi a vo veci rozhodol nesprávne. Preto navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a má za to, že celé odvolanie žalovaného

v 1. rade je len účelové a tendenčné.

5. Žalovaný v 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
je opodstatnené.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie nedostatočne vyporiadal s námietkami uplatnenými žalovaným
v 1. rade v priebehu konania ohľadom spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k

predmetnej nehnuteľnosti, ako aj posúdenia výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel,
čím došlo k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia, pričom nepreskúmateľnosť rozhodnutia je
nepochybne porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR,
či Ústavného súdu SR vyplýva, že súd na rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky
vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré

sú podstatné pre rozhodnutie. V prípade, ak súd v odôvodnení nereaguje, resp. nesprávne reaguje na
zásadnú a relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú stranou sporu, je
potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti.

9. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.10. Podielové vlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb k určitej nezameniteľnej a
nerozdelenej konkrétnej hmotnej veci vyjadrený určenou výškou podielov (zlomkom alebo percentom),
ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníckeho

vzťahu. Spoluvlastnícky podiel však nemožno chápať tak, že vyjadruje mieru, v akej je spoluvlastník
výlučným vlastníkom reálnej časti veci. U podielových spoluvlastníkov ide o tzv. „ideálny“ podiel na
spoločnej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci.

11.Podľa §142ods.1-3Občianskehozákonníka,aknedôjdekdohode,zrušíspoluvlastníctvoavykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za

náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k
novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na
nehnuteľnosti.

12. V súdnom konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá
vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov
k tejto veci. Súd v tomto druhu konania je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia
a v tejto súvislosti nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán konania, pokiaľ ide o formu

vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje
rozsudkom, teda autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia
jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas
strán konania s navrhovaným vyporiadaním ešte bez ďalšieho neodôvodňuje, aby súd rozsudkom
vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

13. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, teda vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj

naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a záujmu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti
súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom slova zmysle, a aby rozdelenie
bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností.

14. Až ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu.

15. Predmetom daného konania je pozemok zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. U., ako parcela registra E
XXX, orná pôda vo výmere 4266 m2. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v konaní Okresného súdu

Humenné sp. zn. 21C/2015/2016 sú strany konania spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti v rozsahu po 1/3.

16. Z vyjadrení strán konania je zrejmé, že žalovaný v 2. rade na rozdiel od žalobkyne a žalovaného
v 1. rade, nemá záujem o prikázanie danej nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a ani o jej reálnu deľbu.
Súd prvej inštancie však v konaní nepostupoval v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak,

aby zachoval poradie, ktorým sú upravené spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ako
už bolo spomínané, najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov, rešpektujúc výšku ich podielov obzvlášť v situácii, ak žalovaný v 2. rade o
predmetný pozemok nemá záujem, preto pri jeho reálnom rozdelení (ak to je technicky možné) medzi
žalobkyňu a žalovaného v 1. rade v rovnakom podiele, by ostal zachovaný aj postup predpokladaný

ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Je naviac zrejmé, že žalovaný v 1. rade okrem iného aj tento
spôsob usporiadania vzťahov k pozemku v priebehu konania navrhoval a súd prvej inštancie sa s ním
nevyporiadal (č.l. 153, 162).17. S poukazom na vyššie uvedené bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní postupovať
dôslednevzmysle§142ods.1Občianskehozákonníkaasohľadomnaprezentovanýzáujemžalobkyne

aj žalovaného v 1. rade o túto nehnuteľnosť, skúmať možnosť jej reálnej deľby v prospech menovaných
účastníkov, keďže žalovaný v 2. rade túto nehnuteľnosť nežiada a súhlasí s výplatou náhrady za jeho
spoluvlastnícky podiel.

18. Pokiaľ ide o primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel predmetného pozemku, touto by mala byť

všeobecná cena, teda taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde
sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú
niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné
za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za cenu vyššiu. Týmto smerom sa
uberá aj súdna prax (R 43/1997), ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného ust. § 142 ods. 1 OZ, ktoré
hovorí o náhrade primeranej. V konaní ustanovený znalec Ing. T. C. z odboru poľnohospodárstva, odhad

hodnoty poľnohospodárskej pôdy, podal znalecký posudok č. X/XXXX a vykonal odhad hodnoty danej
parcely podľa Vyhlášky č. 254/2010 Z.z. účinnej od 1.7.2010 a ktorou sa mení Vyhláška č. 492/2004 Z.z.
Znalec poukázal na to, že parcela č. XXX v kat. úz. U. je umiestnená mimo zastaveného územia obce,
čiže v extraviláne. Pozemok sa nachádza v blízkosti intravilánu obce, jeho západnú hranicu vytvára
miestny potok vhodný aj pre závlahu parcely. V súčasnosti sa táto parcela poľnohospodársky nevyužíva

ako orná pôda, ale ako trvalý trávnatý porast, jej hodnota bola určená sumou 795,66 eur.

19. Je však zrejmé aj to, že ani jedna zo sporových strán nenamieta, že trhová cena spoluvlastníckeho
podielu 1/3 tejto nehnuteľnosti zodpovedá sume 2.300,- eur, za ktorú v nedávnej minulosti žalovaný
v 2. rade odpredal žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel a túto skutočnosť v prvoinštančnom konaní

akceptoval aj žalovaný v 1. rade (č.l. 164). Skutočnosť, že išlo o kúpnu cenu určenú dohodou žalobkyne
a žalovaného v 2. rade bez ďalšieho neznamená, že z tejto sumy nemožno vychádzať aj pri určení
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel a ani s touto námietkou sa prvoinštančný súd dostatočne
nevysporiadal.

20. Po dôslednom vyporiadaní sa s námietkou žalovaného v 1. rade ohľadom reálnej deľby pozemku
medzi ním a žalobkyňou, súd prvej inštancie ustáli aj výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel
žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie o veci opätovne rozhodne s prihliadnutím na to, že je potrebné
rešpektovať postup v zmysle § 142 ods. 1 OZ tak, aby pokiaľ je to možné, bolo zachované poradie,
ktorým sú upravené spôsoby vyporiadania daného podielového spoluvlastníctva. V novom rozhodnutí

o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).