Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. máj 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/71/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815207024
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5815207024.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: B.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T. XX, A., právne zastúpená: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom
A., P. XXX, proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T. XX, A., právne zastúpená: JUDr. Dušan
Serek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestovo, Hattalova 373/3, IČO: 47 258 781, o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v štádiu rozhodovania o trovách konania, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 10C/413/2015-325 z 01. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch V. a VI. p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovanej k pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. N. T., ktorý bol špecifikovaný v tomto
výroku. Výrokom II. rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej k
uvedenému pozemku tak, že tento reálne rozdelil v zmysle geometrického plánu vyhotoveného pre
tento účel, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozsudku. Výrokom III. zriadil vecné
bremeno práva prechodu, pešo a prejazdu motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi mechanizmami

k novovzniknutému pozemku v prospech vlastníka druhého novovzniknutého pozemku tak ako bolo
toto právo vyznačené v geometrickom pláne , ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Vo výroku IV.
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 71,45 eur. Vo výroku V. rozhodol, že žiadna zo sporových
strán nemá právo na náhradu trov konania. Vo výroku VI. uložil žalobkyni a žalovanej, každej osobitne,
povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 103,19 na účet Okresného súdu Námestovo podľa
priloženého platobného predpisu.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu sú podielové spoluvlastníčky
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N. T., ktorá je reálne deliteľná. Za účelom jej rozdelenia dal
vyhotoviť geometrický plán Ing. U. Q., ktorým boli vytvorené nové parcely s výmerou zodpovedajúcou
spoluvlastníckym podielom žalobkyne a žalovanej. Tieto novovytvorené parcely prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne a žalovanej. V prospech novovzniknutých nehnuteľností, ktorých výlučnou

vlastníčkou sa stala žalobkyňa, zriadil vecné bremeno práva prechodu pešo, prejazdu motorovými
vozidlami a poľnohospodárskymi mechanizmami po novovytvorených nehnuteľnostiach prikázaných
do vlastníctva žalovanej. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za obmedzenie jej
vlastníckeho práva vo výške 71,45 eur.

3. V bode 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že zásadný rozpor medzi

stranami sporu ostal v otázke náhrady trov konania, ktoré si každá zo strán voči druhej strane
uplatňovala. Nepovažoval za opodstatnené argumenty sporových strán, na základe ktorých si náhradutrovkonaniauplatňovali.Vychádzalzcharakterukonaniaazjehovýsledkov,keď žiadnejzostránnebolo
úplne vyhovené. Obe sporové strany mali od začiatku záujem na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, čoho dôkazom bolo aj to, že ešte pred začatím konania sa pokúšali mimosúdnou

cestou o jeho zrušenie a vyporiadanie. Pre obe strany tak bolo prospešné, že rozhodol o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Pripustil, že pôvodný žalobca navrhoval prikázanie pozemku
do svojho výlučného vlastníctva a súd jeho žalobe nevyhovel. Čo sa týka tohto spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva vyhovel žiadosti žalobkyne o zriadenie vecného bremena práva prechodu
a prejazdu cez pozemok, ktorý pripadá do výlučného vlastníctva žalovanej, čo pôvodný žalovaný v

návrhu na mimosúdnu dohodu pôvodnému žalobcovi nenavrhol. Pôvodný žalobca potom oprávnene
nesúhlasil s návrhom pôvodného žalovaného, ktorý by pre neho v konečnom dôsledku znamenal, že
by nemal prístup na svoje pozemky. Na základe toho okresný súd žiadnej zo strán sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Keďže v konaní boli vyhotovené dva znalecké posudky a sporové strany
zaplatili preddavky v sume 800,- eur na ich vyhotovenie, pričom celková výška priznaného znalečného
predstavovala 1.006,38 eur, sumu prevyšujúcu zaplatené preddavky v celkovej výške 206,38 eur uložil

zaplatiť každej zo sporových strán v rozsahu 1/2.

4. Proti rozsudku okresného súdu do výroku V. a VI., t.j. do výroku o trovách konania podala odvolanie
žalovaná. Poukázala na to, že v súdenej veci pôvodný žalovaný dňa 06.09.2017 predložil súdu okrem
iných dôkazov aj mimosúdny návrh adresovaný spolu so susedným vlastníkom U. N. pôvodnému

žalobcovi, v ktorom mu navrhli vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti jej
reálnym rozdelením s následnou zámenou tak, že by mal zabezpečený riadny prístup k novovytvoreným
(reálne vyčleneným) parcelám priamo z hlavnej asfaltovej cesty. Vzhľadom na uvedené označila za
nepravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že mimosúdny návrh pôvodného žalovaného neriešil aj
otázku prístupu k novovyčleneným parcelám v prospech pôvodného žalobcu. V tomto spore pôvodný

žalovaný konzistentne navrhoval reálne rozdelenie spornej nehnuteľnosti, pričom v tejto časti bolo jeho
návrhu v plnom rozsahu vyhovené a napokon v mimosúdnom návrhu navrhoval pôvodnému žalobcovi
aj zabezpečenie trvalého a riadneho prístupu. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná žiadala, aby
odvolací súd napadnuté výroky rozsudku okresného súdu zmenil tak, že jej bude priznaný voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobkyni bude uložená povinnosť na náhradu trov

konania štátu spolu vo výške 206,38 eur.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej z 23.04.2021 označila odvolacie dôvody žalovanej za
neopodstatnené a stotožnila sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Okresný súd nevyhovel v konaní ani
jednej zo strán sporu úplne, dostatočne vyčerpávajúco svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil.

Navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancii v odvolaním napadnutých
výrokoch (§379,§380CSP) a beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)
tento rozsudok vo výrokoch V. a VI. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu zistil a posúdil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie oprávnenosti nároku na náhradu trov konania. Jeho rozhodnutie
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa

v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§
387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade aj s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (napr. III.ÚS
78/05, IV.ÚS 372/08).

8. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovanej
v podanom odvolaní. S ohľadom k obsahu podaného odvolania je zrejmé, že táto sa nestotožnila
predovšetkým so skutkovými závermi súdu prvej inštancie tak ako boli prezentované v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia a následne s tým súvisiacim právnym posúdením veci.

9. Zásadnou odvolacou námietkou bolo tvrdenie žalovanej, že jej právny predchodca v konaní,
t.j. pôvodný žalovaný predložil súdu dňa 06.09.2017 ku svojmu vyjadreniu aj dôkazy o zaslaní
mimosúdneho návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde okrem iného navrholpôvodnému žalobcovi vyporiadanie tak, aby mal zabezpečený riadny prístup k novovytvoreným
reálne vyčleneným parcelám priamo z asfaltovej cesty. Rozporovala tak správnosť záverov súdu
prvej inštancie, že mimosúdny návrh pôvodného žalovaného sa nezaoberal otázkou prístupu k

novovytvoreným parcelám.

10. Odvolací súd zistil, že konanie bolo začaté na Okresnom súde Námestovo podaním žaloby právnym
predchodcom žalobkyne B. T. 17.12.2015. Následne sa k podanej žalobe vyjadril právny predchodca
žalovanej P. T. prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 01.03.2016. V tomto vyjadrení

právny predchodca žalovanej navrhuje vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou reálneho
rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti, a to tak, aby z nej bola vyčlenená výmera 40,83 m2, ktorá
zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, ktorá by sa napájala už na existujúce KN-C parc. č. 98/1 a
98/2, ktoré sú vo vlastníctve jeho dcéry a táto by tak mala zabezpečený prístup k týmto nehnuteľnostiam
odzadnejprístupovejcesty.Zároveňprávnypredchodcažalovanejvtomtovyjadrenípoukázalnasvojlist
z 03.12.2015 adresovaný pôvodnému žalobcovi, obsahom ktorého bolo rovnaký návrh na vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva ako ten, ktorý uviedol vo svojom vyjadrení. Tento návrh aj k vyjadreniu
pripojil (č.l. 11).

11. Právny predchodca žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení, ktoré
adresoval Okresnému súdu Námestovo zo 06.09.2017 (č.l. 42) poukazuje na mimosúdne konania, ktoré

viedol s vlastníkom susedným parciel U. N. s tým, že pokiaľ by došlo k zámene parciel vo vlastníctve
U. N. s novovytvorenou parcelou, ktorá by vznikla rozdelením spornej nehnuteľnosti, riešil by sa tým aj
prístup žalobcu k novovytvoreným nehnuteľnostiam. Neuvádzajú sa tam však žiadne možnosti zriadenia
práva prechodu v prospech žalobcu.

12. Zo samotných vyjadrení právneho zástupcu žalovanej, a to ani v rámci záverečného prednesu
na pojednávaní dňa 01.03.2021, v ktorom mohol reagovať na návrh právneho zástupcu žalobkyne
o zriadení práva prechodu v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nevyplývajú
žiadne skutočnosti, ktoré by sa týkali mimosúdnych rokovaní a prípadného návrhu, či už žalovanej alebo
jej právnych predchodcov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením

nehnuteľnosti a zriadením práva prechodu v prospech žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu.

13. Odvolací súd tak nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej v podanom odvolaní. Z obsahu
spisu zistil, že právny predchodca žalovanej pred podaním žaloby, t.j. pred 17. decembrom 2015
zaslal právnemu predchodcovi žalobkyne návrh na mimosúdne riešenie sporu, ktorého obsahom však

nebola možnosť zriadenia práva prechodu po novovzniknutých nehnuteľnostiach v prospech právneho
predchodcu žalobkyne. Rovnako z písomného vyjadrenia, ktoré bolo dané právnym zástupcom
žalovanej v rámci konania dňa 06.09.2017 a z pripojených listín nevyplýva, že by bol zo strany žalovanej,
resp. jej právneho predchodcu obdobný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
navrhovaný právnemu predchodcovi žalobkyne. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožňuje so

závermi súdu prvej inštancie, na základe ktorých nepriznal žiadnej strane sporu náhradu trov konania
a rozhodol o povinnosti každej strany sporu rovnakým dielom podieľať sa na úhrade trov za znalecké
dokazovanie.

14. Odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalovanej, táto nebola v odvolacom konaní úspešná, podľa §

255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
žalobkyni voči neúspešnej žalovanej.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)