Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Cbi/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116205291
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Mojžišová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6116205291.6

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci
žalobcu G. T., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXXX/XX, XXX XX D., M. D., právne zastúpeného spoločnosťou
Consilior Iuris s.r.o., advokátka kancelária, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 47 231 157,
proti Ž. W.. V. E.W. - C., D. C. G. Ľ. M. XXXX/XX, XXX XX J. J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpeného
JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou, so sídlom Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, v konaní o určenie

pravosti pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.03.2016 bolo na podateľňu tunajšieho súdu doručené elektronické podanie žalobcu označené

ako žaloba o určenie pravosti pohľadávky. Podanie bolo písomne doručené súdu dňa 24.03.2016. V
žalobe žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1R/15/2015 zo dňa
17.12.2015 bola povolená reštrukturalizácia K. W.. V. E. - C. (ďalej len "dlžník"). Uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 23.12.2015. Dňa 22.01.2016 si žalobca súhrnnou prihláškou
prihlásil do reštrukturalizačného konania pohľadávky celkove v sume 35 958,26 Eur. Plnomocenstvo
udelené právnemu zástupcovi predložil žalobca dňa 25.01.2016. Ako dôkaz priložil k žalobe súhrnnú

prihlášku pohľadávok zo dňa 22.01.2016 a prílohy prihlášky zo dňa 25.01.2016. Právnym dôvodom
prihlásenej pohľadávky je bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu v exekučnom konaní
vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 7Er/60/2015 vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Petrom Kohútom pod sp.zn. EX 178/14. Súdny exekútor vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky
z účtu v peňažnom ústave z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov napriek
tomu, že pohľadávka úpadcu (žalovaného) vznikla ešte pred uzavretím manželstva žalobcu. Dňa

22.02.2016 reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky v
celom rozsahu spolu s príslušenstvom ako aj čo do vymáhateľnosti. Ako dôkaz priložil k žalobe kópiu
oznámenia o popretí pohľadávok zo dňa 22.02.2016. S poukazom na ust. § 121 v spojení s § 199
ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu začatia konania
(ďalej len "ZKR") lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula 25.01.2016 a v zmysle § 124 ods. 2
ZKR lehota na popieranie pohľadávok správcom uplynula 24.02.2016. Na základe uvedeného lehota

na podanie žaloby podľa § 124 ods. 4 ZKR uplynula dňa 29.03.2016. Správca v popretí pohľadávky
uviedol, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného voči žalobcovi, bezdôvodné obohatenie
mohlo vzniknúť len medzi žalobcom a jeho manželkou a spornosť prihlásenia pohľadávok osobou, ktorá
bola na to oprávnená a s tým súvisiace doloženie plnomocenstva k prihláške po podaní prihlášky. V
súvislosti so vznikom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca poukázal na ust. § 451
zákona č. 140/1961 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.

29Cdo 325/2012. Žalobca ďalej poukázal na to, že pohľadávka žalovaného vymáhaná v exekučnom
konaní 7Er/60/2015 vznikla dňa 31.03.2008 uzavretím Zmluvy o dielo č. 03/2008, ktorú uzavrel žalobcaso žalovaným. Žalobca uzavrel manželstvo dňa 25.09.2010. Uznesením č.k. 7Er/60/2015-981 zo dňa
28.01.2016 Okresný súd Dolný Kubín povolil odklad exekúcie vedenej na majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na vylúčenie

veci z exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Všetky pohľadávky žalobcu
uplatnené v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vznikli v predmetnom exekučnom konaní, a to
okamihom prijatia plnenia úpadcu v dôsledku zexekuovania peňažných prostriedkov žalobcu, ktoré
patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Všetky tieto pohľadávky boli prijaté úpadcom v
čase, keď bol podaný návrh na vykonanie odkladu exekúcie, čo je v rozpore s § 56 ods. 6 zákona

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V súvislosti s
uvedeným navrhol žalobca pripojiť exekučný spis Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7Er/60/2015,
exekučný spis súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta sp.zn. EX 178/14 a spis Okresného súdu Dolný
Kubín sp.zn. 4C/218/2015, v rámci ktorého sa rieši otázka vylúčenia veci z exekúcie. Žalobca poukázal
na to, že v oznámení o popretí pohľadávok žalobcu ako dôvod popretia uviedol, že nemohlo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu ak dlžník ako oprávnený prijal v rámci exekučného konania plnenie od

žalobcu z masy žalobcovho bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale bližšie neuviedol, prečo
nemohlo k bezdôvodnému obohateniu počas exekučného konania dôjsť. Žalobca má za to, že žiadny
právny predpis nevylučuje vznik bezdôvodného obohatenia v rámci exekučného konania. Žalobca
tiež poukázal na vyjadrenie správcu, že bezdôvodné obohatenie vzniklo medzi žalobcom a jeho
manželkou, pretože došlo k zníženiu vlastných pasív žalobcu ukrojením majetku z bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. K tejto argumentácii žalobca uviedol, že medzi manželmi nemôže dôjsť k
vzniku bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu bezpodielosti majetku manželov. S ohľadom na tieto
tvrdenia žalobca uviedol, že súd by mal prejudiciálne posúdiť neoprávnenosť postihnutia majetku BSM
pre pohľadávku, ktorá vznikla pred manželstvom, a na základe toho rozhodnúť vo veci. V súvislosti
s argumentáciou správcu, že prihláška bola podaná osobou, ktorá nemá aktívnu vecnú legitimáciu

žalobca poukázal na ust. § 122 ods. 2 ZKR v spojení s ust. § 29 ods. 1 až 6 a ods. 8 ZKR, v
zmysle ktorých nepriloženie listín k prihláške nemá vplyv na perfektnosť prihlášky, nakoľko prílohy
prihlášky nie sú obligatórnymi náležitosťami prihlášky v zmysle citovaných ustanovení, ale majú význam
len pre preskúmanie opodstatnenosti a pravosti pohľadávky. Teda veriteľ sa nepriložením príloh k
prihláške vystavuje riziku popretia pohľadávky z dôvodu nepreskúmateľnosti prihlásenej pohľadávky.

Podľa názoru žalobcu môže veriteľ priložiť prílohy prihlášky aj dodatočne, dokonca aj po uplynutí
lehoty na prihlasovanie pohľadávok, čo žalobca urobil predložením plnej moci na zastupovanie v
reštrukturalizačnom konaní v rámci zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, a nie po uplynutí
lehoty ako tvrdí správca. Bez ohľadu na uvedené žalobca poukázal na to, že prílohy pohľadávky možno
priložiť k prihláške vždy, nakoľko nejde o doplnenie alebo o opravu samotnej prihlášky, ale o doplnenie

príloh k nej. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 31/2004. S
ohľadom na tieto skutočnosti žalobca navrhol, aby súd určil, že pohľadávky žalobcu celkovo vo výške
35 458,26 Eur uplatnené v súhrnnej prihláške pohľadávok zo dňa 22.01.2016 do reštrukturalizačného
konania dlžníka W.. V. E.W. - C., C. G. Ľ. M. XXXX/XX, XXX XX J. J., W.: XX XXX XXX, zapísaný v
živnostenskom registri Okresného úradu Banská Bystrica č. XXX-XXXX, vedeného na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp.zn. 1R/15/2015 sú nesporné, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 20.10.2016 uviedol, že pohľadávku
žalobcu poprel z dôvodu, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného voči žalobcovi,

bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť len medzi žalobcom a jeho manželkou a pre spornosť
prihlásenia pohľadávok osobou, ktorá bola na to oprávnená a s tým súvisiace doloženie plnomocenstva
k prihláške po podaní prihlášky. K tvrdeniu, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného
voči žalobcovi ako povinnému v exekučnom konaní žalovaný poukázal na to, že Okresný súd Dolný
Kubín rozsudkom pre zmeškanie č.k. 2Cb/19/2010-68 zo dňa 02.11.2010 rozhodol, že povinný, teda

žalobca v tomto konaní je povinný zaplatiť oprávnenému, ktorý je v tomto konaní žalovaným sumu
72 469,65 Eur s príslušenstvom. Zároveň súd zaviazal žalobcu ako odporcu zaplatiť žalovanému ako
navrhovateľovi v exekúcii trovy konania. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti
tento rozsudok nadobudol v prvej časti výroku právoplatnosť dňa 06.12.2010 a vykonateľnosť dňa
09.12.2010 a v druhej časti výroku právoplatnosť dňa 22.12.2010 a vykonateľnosť dňa 25.12.2010.

Dňa 28.01.2011 Okresný súd Dolný Kubín poveril súdneho exekútora Mgr. Marcelu Zummerovú,
exekútorský úrad Michalovce vykonaním exekúcie. Toho času je exekúcia vedená na exekútorskom
úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, exekútorský úrad Banská Bystrica pod sp.zn. EX 178/14.
Dňa 25.02.2011 oprávnený z rozsudku 2Cb/19/2010 zo dňa 02.11.2010, spoločnosť O. D..O..M.., X.T.postúpil pohľadávku vyplývajúcu z uvedeného rozsudku na W.. V. E.. Dňa 10.03.2015 vydal súdny
exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávok z účtu v banke, nakoľko
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/64/2014-156 spolu s uznesením Krajského súdu Žilina

č.k. 13Cob/25/2015-188 zo dňa 11.02.2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 02.03.2015 zanikol
odklad exekúcie povolenej uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5Er/17/2011-398. Ako dôkaz
označil exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý v kópii
priložil k vyjadreniu. Žalovaný uviedol, že namieta sumu 1 700 Eur, ktorú si žalobca uplatnil v súhrnnej
prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 25.04.2014, nakoľko táto nebola vyplatená na základe

vydaného exekučného príkazu zo dňa 10.03.2015, ale podľa predloženého výpisu išlo o platobný
príkaz na úhradu, ktorá sa vôbec netýka exekúcie a z uvedeného dôvodu je nenáležité, aby ju žalobca
uvádzal v predmetnej žalobe. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej ak ide o exekúciu
prihlásením pohľadávky a počas exekučného konania je na účet povinného pripísaná suma, finančný
ústav je povinný tieto finančné prostriedky blokovať do výšky vymáhanej sumy, následne po vydaní
exekučných príkazov tieto prostriedky previesť na účet určený v exekučnom príkaze. Samotný prevod

prostriedkov z účtov povinného má v kompetencii finančný ústav. V súvislosti s uvedeným poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo 2/2009 zo dňa 30.11.2010, v ktorom súd vyslovil
názor, že vzhľadom k tomu, že výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky sa týka pohľadávky, ktorú
majiteľ účtu na základe zmluvy o účte voči peňažnému ústavu, nie je rozhodujúce koho boli finančné
prostriedky, ktoré boli na účte uložené. Podstatná z tohto hľadiska je jedine skutočnosť kto je majiteľom

účtu, lebo jedine on má pohľadávku z účtu v peňažnom ústave. Ďalej z tohto rozhodnutia vyplýva,
že pojmovo účet v banke vecou nie je. Peniaze sú nesporne zastupiteľnými vecami, momentom
pripísania na účet sa stávajú vlastníctvom banky, ktorá účet spravuje, preto ani zostatok na účte
alebo vkladovom účte nie je vecou patriacou tzv. majiteľovi účtu. Tento zostatok predstavuje len nárok
osoby, pre ktorú sa účet vedie, na vyplatenie aktívneho zostatku. Exekúcii podlieha a predmetom

tohto spôsobu exekúcie podľa § 94 Exekučného poriadku, preto je len tento nárok. Žalovaný poukázal
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 35 Odo 801/2002 zo dňa 10.11.2004, ktorý ohľadom
vlastníctva finančných prostriedkov vyslovil obdobný názor s tým, že čiastka poukázaná z účtu vlastníka
finančnému úradu nie je majetkom vlastníka účtu, ale majetkom banky, voči ktorej má majiteľ účtu len
pohľadávku zodpovedajúcu nároku majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z tohto účtu. S

poukazom na ust. § 104 ods. 1 Exekučného poriadku žalovaný uviedol, že Exekučný poriadok v inej
časti neupravuje žiadne obmedzenia o vylúčení finančných prostriedkov z exekúcie, a to ani pokiaľ ide
o finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný zastáva názor,
že tretej osobe v tomto prípade vzniká právo proti povinnému na vydanie bezdôvodného obohatenia. V
nadväznosti na názor ohľadom vlastníctva finančných prostriedkov na účte v banke žalovaný poukázal

na to, že povinnosťou banky po doručení príkazu na začatie exekúcie bolo tieto prostriedky na účte
zablokovať. Banka potom na účet oprávneného posiela svoje peniaze, nie peniaze tretej osoby, či
peniaze povinného, preto jediný právny vzťah, ktorý existuje medzi oprávneným a ostatnými uvedenými
osobami, je vzťah oprávneného a banky. S ohľadom na uvedené medzi oprávneným a treťou osobou
preukázateľne počas exekučného konania žiadny právny vzťah nikdy nevznikol. Banka len v súlade

so zákonom použije finančné prostriedky na účte povinného tak, ako jej ukladá doručený exekučný
príkaz a splní svoj záväzok (pohľadávku povinného) voči povinnému vyplatiť mu pohľadávku z účtu
v banke, a to modifikovane doručeným exekučným príkazom, teda vyplatením na účet oprávneného
v časti pohľadávky a na účet súdneho exekútora v časti trov exekúcie. Podľa názoru žalovaného
banka ako aj súdny exekútor postupovali v súlade so zákonom. V nadväznosti na uvedené označil

návrh žalobcu o pripojenie exekučného spisu Okresného súdu Dolný Kubín, exekútorského spisu
súdnehoexekútoraaspisuOkresnéhosúduDolnýKubínsp.zn.4C/218/2015zanadbytočný.Kspornosti
prihlásenia pohľadávok osobou, ktorá bola na to oprávnená a s tým súvisiace doloženie plnomocenstva
k prihláške po podaní prihlášky žalovaný uviedol, že v reštrukturalizácii prihlášku možno doplniť alebo
opraviť len tak, že pôvodná prihláška sa nahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia

lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Podľa názoru žalovaného žalobca túto povinnosť nesplnil, nakoľko
pôvodnú prihlášku nenahradil u správcu novou prihláškou doplnenou o prílohy. Lehota na prihlasovanie
pohľadávok uplynula dňa 24.01.2016 a osobne podané doloženie príloh 25.01.2016 bolo správcovi
doručené po termíne bez nahradenia novou prihláškou. Zmeškanie tejto lehoty má za následok, že na
doručenú prihlášku nemožno v reštrukturalizačnom konaní prihliadať, preto žalovaný navrhol, aby súd

žalobu o určenie pravosti pohľadávky zamietol v celom rozsahu.
3. Dňa 08.12.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom poukázal
na rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 23.12.2016. Výpis
z Obchodného vestníka priložil ku svojmu vyjadreniu. S poukazom na ust. § 203a ods. 2 a 3 ZKR mážalobca za to, že lehota na prihlasovanie pohľadávok neuplynula 24.01.2016 ako tvrdí žalovaný, ale dňa
25.01.2016, nakoľko koniec lehoty pripadol na sobotu. Znovu poukázal na to, že nedoloženie príloh k
prihláške pohľadávky má vplyv len na preskúmateľnosť pohľadávky, resp. prihlášky ktorou sa prihlasuje

pohľadávka a nie na to, že na túto prihlášku sa neprihliada. V súvislosti s otázkou vzniku bezdôvodného
obohateniažalobcapoukázalnaust.§56ods.6Exekučnéhoporiadkuakomentárktomutoustanoveniu,
z ktorého vyplýva, že po tom ako oprávnená osoba podala návrh na odklad exekúcie, nemôže
poverený súdny exekútor vykonávať úkony znamenajúce bezprostredné vykonanie exekúcie, ale do
právoplatného rozhodnutia súdu vykonáva len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.

V praxi to konkrétne znamená, že po tom ako bol súdny exekútor oboznámený s tým, že bol podaný
návrh na odklad exekúcie, nesmie vydať exekučný príkaz (prípadne vykonať dražbu). Ide o citáciu z
komentára k Exekučnému poriadku Števček, Ficová a kol. Exekučný poriadok komentár prvé vydanie.
Praha C.H.Beck 2011, 152s.V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na to, že dňa 05.08.2013 bol
OkresnémusúduDolnýKubíndoručenýnávrhnaodkladexekúcie,oktoromrozhodolOkresnýsúdDolný
Kubín uznesením č.k. 5Er/17/2011-389 zo dňa 31.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Žiline sp.zn. 20CoE/17/2013 zo dňa 28.01.2014 tak, že povolil odklad exekúcie vedenej voči povinnému
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb/151/2013 o
určenie, že právo na plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2Cb/19/2010 zo
dňa 02.11.2010 neexistuje. Dňa 27.01.2015 Najvyšší súd SR vydal uznesenie 1NOvro/2/2014, ktorým
zrušil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 5Er/17/2011-389 zo dňa 31.10.2013 v časti výroku,

ktorým povolil odklad exekúcie a vec vrátil okresnému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dňa 01.04.2015
Okresný súd Dolný Kubín uznesením č.k. 7Er/60/2015-646 rozhodol, že návrh povinného na odklad
exekúcie zamieta. Toto rozhodnutie bolo povinnému doručené dňa 09.04.2015. Medzitým povinný dňa
19.03.2015 podal ďalší návrh na odklad exekúcie na základe odlišných skutočností, o ktorom rozhodol
Okresný súd Dolný Kubín uznesením č.k. 7Er/60/2015-710 zo dňa 12.05.2015 tak, že návrh na odklad

exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie bolo povinnému doručené dňa 18.05.2015. Napriek tomu, že o
odklade exekúcie nebolo právoplatne rozhodnuté, dňa 10.03.2015 súdny exekútor vydal exekučný
príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, na základe ktorého bola vykonaná
exekúcia aj zrážkami z účtu povinného a tieto prostriedky boli poukázané oprávnenému. Z uvedeného je
zrejmé, že súdny exekútor konal v rozpore so zákonom, čím zmaril účinky povolenia odkladu exekúcie

a jej následného zastavenia. Takýto právny úkon nepožíva právnu ochranu, čo vyplýva aj z rozhodnutia
NajvyššiehosúduSRsp.zn.7Cdo/85/2013,časťktoréhožalobcacitovalvsúvislostisdefinovanímpojmu
bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného rozhodnutia teda vyplýva, že akékoľvek plnenie, ku ktorému
došlo bez právne uznaného dôvodu, resp. z dôvodu, ktorý právny poriadok neuznáva, zakladá nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalobcu jednoznačným konaním súdneho exekútora

došlo k bezdôvodnému obohateniu, a preto rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukazuje vo svojom
vyjadrení sú pre toto konanie bezpredmetné. Podľa žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení opomenul
osobitný charakter bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého charakteristickým znakom je
neexistencia kvantitatívne určeného podielu vo vlastníkom práve v spoločnej veci, nakoľko v prípade
bezpodielového spoluvlastníctva manželov platí zásada rovnosti manželov v tomto spoločenstve

vlastníckych práv. Záverom ešte žalobca poukázal na to, že k prihláške pohľadávky bol priložený aj
súhlas jeho manželky zo dňa 22.01.2016 na prihlásenie pohľadávok patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorý ho zároveň oprávňuje na všetky úkony v reštrukturalizačnom konaní.
Ako dôkaz priložil k vyjadreniu kópiu udelenia súhlasu zo dňa 22.01.2016. V súvislosti s definovaním
pojmu bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR Cdo/8/2010, z ktorého odcitoval časť odôvodnenia, podľa ktorého ust. § 147 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zohľadňuje vyššie uvedený pojmový znak bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda
bezpodielovosť. Keďže v BSM neexistujú podiely žiadneho zo spoluvlastníkov manželov na spoločnej
veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči
jednému z manželov, obmedziť iba na podiel tohto manžela (dlžníka) na spoločnom majetku. Uvedené

ustanovenie preto umožňuje, aby veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky aj z tých vecí, ktorých
je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom. Predpokladom postúpiť podľa tohto ustanovenia je existencia
pohľadávky vzniknutej len voči jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh) a vedenie
výkonu rozhodnutia (exekúcie) aj na majetok, ktorý patrí do BSM. Žalobca poukázal na to, že v
tomto prípade tiež ide o pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní, ktorá vznikla pred uzatvorením

manželstva, preto nemôže byť postihovaný majetok, ktorý patrí do BSM. Záverom ešte poukázal na to,
že Okresný súd Dolný Kubín uznesením č.k. 7Er/60/2015-1120 zo dňa 26.05.2016 rozhodol o zastavení
exekúcie v exekučnej veci oprávneného W.. V. E. (žalovaný), proti povinnému G. T. (žalobca), aj sohľadom na túto skutočnosť navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na
náhradu trov konania.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 06.03.2019, na ktorom sa zúčastnili obidve
strany sporu. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že
tieto doplnil o to, že podľa vyjadrení žalobcu sa v exekučnom konaní siahlo na majetok manželky
dlžníka, teda žalobcu v tomto konaní, preto si mala prihlásiť pohľadávku do reštrukturalizačného konania
manželka a nie žalobca. S poukazom na túto zmätočnosť žalovaný vyslovil názor, že v tomto konaní

je sporné kto je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke v rámci
exekučného konania žalovaný uviedol, že exekúcia bola vedená na základe právoplatného rozhodnutia
súdu, ktoré bolo v danom prípade exekučným titulom, teda žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna ujma
v exekučnom konaní. V otázke odkladu exekúcie žalovaný poukázal na to, že exekúcia bola odložená
len do právoplatného rozhodnutia súdu o existencii práva, teda právoplatným rozhodnutím súdu v
konaní 2Cb/19/2010 mohol exekútor pokračovať vo výkone exekúcie. V priebehu exekúcie žalobca tiež

podával návrhy na vylúčenie veci z exekúcie a návrhy na vydanie predbežných opatrení, o ktorých súdy
rozhodovali, že tieto návrhy zamietali, resp. vo väčšine prípadov tieto návrhy zobral právny zástupca
žalobcu späť. S ohľadom na to tvrdenia o nezákonnosti exekúcie označil žalovaný za nepravdivé.
Žalovaný tiež na pojednávaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo11/2009 zo
dňa21.07.2010,zktoréhovyplýva,ževykonanieexekúcienemohlamanželkažalobcuovplyvniťrovnako

ako to nemohol ovplyvniť ani žalovaný. Žalovaný zastáva názor, že exekúcia bola vedená zákonne na
základe exekučného titulu, ktorým bolo právoplatné vykonateľné rozhodnutie súdu a v prípade, že mal
žalobca pocit, že exekúcia je vedená nezákonne, mal žalovať štát alebo súdneho exekútora o náhradu
škody a nie žalovaného v tomto konaní. Žalovaný tiež poukázal na to, že jemu nebola na účet poukázaná
žalovaná suma, ale suma znížená o trovy exekúcie, ktoré boli poukázané súdnemu exekútorovi v sume

9 434,19 Eur, preto minimálne v tejto časti je žaloba neoprávnená rovnako ako v časti sumy 1 700 Eur,
ktorá nebola predmetom exekúcie. K otázke nároku manželky žalobcu žalovaný uviedol, že finančné
prostriedky boli zexekuované v rámci exekúcie v roku 2011, pričom manželka žalobcu sa domáhala
vylúčenia veci až 4 roky po zexekuovaní týchto finančných prostriedkov, o čom rozhodol okresný súd
tak, že žalobu zamietol. Pokiaľ sa manželka domnieva, že bola poškodená vykonaním exekúcie, túto

škodu by si mala nárokovať od manžela, ktorý exekúciu zavinil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Tvrdenia žalovaného ohľadom postupu manželky
žalobcu označil právny zástupca za bezpredmetné pre toto konanie.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spise, a to žalobou s jej prílohami, a to súhrnnou

prihláškou nezabezpečených pohľadávok žalobcu (č.l. 13), sobášnym listom žalobcu (č.l. 23), výpisom
z účtu v banke žalobcu (č.l. 24), dokladom o poukázaní súm (č.l. 28), podaním žalobcu adresovaným
správcovi označeným ako doloženie príloh (č.l. 30), oznámením o popretí pohľadávok žalobcu (č.l. 33),
výpisom zo živnostenského registra žalovaného (č.l. 39), výpisom z Obchodného vestníka č. 246/2015
zo dňa 23.12.2015 (č.l. 40), vyjadrením žalovaného s prílohami (č.l. 48), exekučným príkazom súdneho

exekútora JUDr. Petra Kohúta č. EX 178/14 (č.l. 51), vyjadrením žalobcu s prílohami (č.l. 57), výsluchom
strán sporu na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 23.12.2015 bolo v Obchodnom vestníku č. 246/2015 zverejnené uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica sp. Zn. 1K/63/2015 zo dňa 17.12.2015, ktorým konkurzný súd povolil reštrukturalizáciu

dlžníka W.. V. E. - C., D. C. G. Ľ. M. XXXX/XX, XXX XX J. J., W.: XX XXX XXX.

7. Podľa ust. § 206c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v aktuálnom znení,
konania začaté pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.decembra 2015.

8. Vzhľadom na citované ustanovenie a moment začatia konkurzného konania je potrebné aplikovať
zákon v znení účinnom do 31.12.2015 (v texte "ZKR").

9. Podľa § 118 ods. 1 ZKR, Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia
sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

10. Podľa § 121 ZKR, Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť
doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada.
Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.11.Podľa§122ods.1ZKR,ustanovenia§29ods.1až6a8sapoužijúprimerane.Akideozabezpečenú
pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v

reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.

12. Podľa § 122 ods. 2 ZKR, prihlášku možno opraviť alebo doplniť len tak, že sa pôvodná prihláška
nahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

13. Podľa § 124 ods. 2 veta prvá ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od
uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

14. Podľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva

popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

15. Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú

v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.

16. Podľa § 203a ods. 1 až 3 ZKR, do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný

deňlehotyjenajbližšínasledujúcipracovnýdeň.Lehotajezachovaná,akjepodaniedoručenénajneskôr
posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

17. Z predložených listín mal súd za preukázané, že rozhodnutie o reštrukturalizácii dlžníka - žalovaného
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 23.12.2015, teda lehota na prihlasovanie pohľadávok

začala plynúť dňa 24.12.2015. Nakoľko posledný deň lehoty pripadol na 23.01.2016, čo bola sobota,
lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula najbližší pracovný deň, teda dňa 25.01.2016. Podľa
odtlačku pečiatky na podaní prihlášky (č.l.12) žalobca si prihlásil pohľadávku ,ktorá je predmetom tohto
konania dňa 22.01.2016, teda včas rovnako ako v zákonnej lehote predložil súdu prílohy, ktorými sú plná
moc udelená právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý za žalobcu prihlásil pohľadávku a udelenie súhlasu

manželky žalobcu žalobcovi na prihlásenie pohľadávok patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňa 24.02.2016 a nakoľko posledný deň lehoty
na prihlásenie pohľadávok pripadol na deň 25.03.2016, ktorý bol dňom pracovného pokoja, lehota na
podanie žaloby uplynula dňa 29.03.2016. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žaloba
bola podaná včas. Súd považuje za správnu argumentáciu žalobcu, že udelenie plnej moci, keď aj po

uplynutí zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok nie je dôvodom, aby sa na prihlášku neprihliadalo,
aj keď ako už súd konštatoval vyššie doplnenie príloh k prihláške žalobcu bolo správcovi doručené v
zákonnej lehote.

18. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP") ,ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 77 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné
práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo
žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

20. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.22. Z obsahu prihlášky súd zistil, že v prihláške je ako veriteľ označený len žalobca. V priebehu
konania nebolo preukázané, že by si do reštrukturalizačného konania prihlásila pohľadávku aj manželka
žalobcu. Pokiaľ ide o doklad označený ako udelenie súhlasu na prihlásenie pohľadávky, žalobca chcel

zrejme doplniť prihlášku tak, aby bola za veriteľa dlžníka- žalovaného v tomto konaní považovaná aj
manželka žalovaného. Súd považuje tento postup žalobcu za nesprávny, nakoľko ak mienili pohľadávku
do reštrukturalizácie prihlásiť manželia, ktorí nemajú vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, títo mali byť ako veritelia priamo označení v prihláške na mieste určenom na označenie
veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že pre prihlásenie pohľadávky manželky nepostačuje len samotný

súhlas na prihlásenie pohľadávky, nakoľko ide o doplnenie prihlášky, resp. jej opravu, ktorá musí byť
v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami ZKR urobená doručením novej prihlášky, resp. prihlášky
doplnenej o chýbajúci údaj spočívajúci v označení manželky ako veriteľa, ktoré musí byť urobené v
zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok. Tento nedostatok nemožno odstrániť len predložením
súhlasu na prihlásenie pohľadávky. V tejto otázke preto súd zastáva názor, že pohľadávka uplatnená
v tomto konaní bola riadne prihlásená len žalobcom. Bez ohľadu na uvedené, aj keby súd považoval

udelenie súhlasu na prihlásenie pohľadávky len za doplnenie príloh, pokiaľ žalobca trvá na tvrdení,
že pohľadávka je zahrnutá do masy BSM, v takom prípade sú manželia nerozlučnými spoločníkmi
práve z dôvodu neurčitosti ich podielov, ktoré definuje povahu bezpodielovosti a v takom prípade je
žalobapodanáaktívnevecnelegitimovanouosoboulenprípade,žesúakožalobcoviaoznačeníobidvaja
manželia, inak súd žalobu zamietne pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca ako právny

dôvod prihlásenej pohľadávky uviedol bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo z dôvodu nezákonného
postupu súdneho exekútora, ktorý vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky žalobcu z účtu v banke a
druhým dôvodom bolo postihnutie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K
otázke nezákonného postupu súdneho exekútora súd uvádza, že v priebehu konania nebolo sporné, že
exekúcia bola vedená zákonne, teda na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, teda

v exekúcii bola vymáhaná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ktorá mu bola priznaná právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím súdu. Právnym dôvodom vedenia tejto exekúcie je exekučný titul, nie
postup súdneho exekútora na základe exekučného príkazu. Pokiaľ žalobca považoval konanie súdneho
exekútora za nezákonný postup, mal využiť procesné prostriedky v rámci exekučného konania. Postup
domáhania sa bezdôvodného obohatenia žalobcom, voči ktorému je vedená exekúcia, zákonnosť ktorej

nebola spochybnená, v tomto konaní je nesprávny.

23. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že exekúciou bol postihnutý majetok patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu ohľadom postavenia
manželky, ktorá v tomto konaní nie je ani stranou sporu ani účastníkom reštrukturalizačného konania,

čo je jednou zo zákonných podmienok účastníctva v tomto konaní. Teda čisto teoreticky, ak manželke
žalobcu vzniklo neoprávneným siahnutím na majetok patriaci do BSM bezdôvodné obohatenie, tohto
sa môže domáhať voči manželovi pri vyporiadavaní BSM. Finančné prostriedky, z ktoré boli poukázané
na účet žalovaného ako oprávneného v exekúcii sú majetkom banky, voči ktorej má žalobca ako
majiteľ účtu len pohľadávku patriacu do BSM. Banka poukázala finančné prostriedky žalovanému ako

oprávnenému v exekučnom konaní na základe exekučného príkazu, nezákonnosť ktorého rovnako
žalobca nepreukázal. Právnym dôvodom vedenia exekúcie je exekučný titul, ktorého existencia
spochybnená v tomto konaní nebola, a aj preto súd považoval za neúčelné vykonanie dokazovania
pripojením spisov navrhnutých žalobcom. Súd pri posúdení otázky dokazovania v navrhnutom rozsahu
vychádzal aj zo skutočnosti, že žalobca neuviedol skutočnosti, na preukázanie ktorých má byť

dokazovanie vykonané v navrhovanom rozsahu, nakoľko medzi stranami sporu neboli sporné otázky
existencie rozhodnutí v exekučnom konaní. Nakoľko exekúcia bola vedená na základe zákonného
exekučného titulu, nemožno hovoriť o vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko imanentným znakom
bezdôvodného obohatenia je plnenie bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Skutočnosť,

že exekúcia voči žalobcovi bola zastavená bez akýchkoľvek iných tvrdení žalobcu nemá vplyv na
posúdenie otázky bezdôvodného obohatenia. Tiež súd poukazuje na zásadu koncentrácie, ktorou je
spravované prihlasovanie pohľadávok a ich popieranie. Táto zásada vyplýva z vyššie citovaného ust. §
124ZKRaspočívavtom,žepredmetomžalobymôžubyťlendôvodyuvádzanévprihláške.Tietodôvody
nemožno nijakým spôsobom rozširovať. Predmet tohto konania je teda vymedzený skutočnosťami

uvedenými v prihláške a v popretí prihlášky. Dôvodmi uvedenými v prihláške na prihlásení pohľadávky
je bezdôvodné obohatenie vzniknuté na základe nesprávneho postupu súdneho exekútora, ktorý konal
v čase, keď nebolo právoplatne rozhodnuté o odklade exekúcie. Druhým dôvodom bolo postihnutie
majetku patriaceho do BSM bez toho, aby bola pohľadávka prihlásená aj druhým z manželov, nakoľkoaj prihláška pohľadávky v insolvenčnom konaní je právnym úkonom, ktorý musia manželia urobiť
ako nerozlučné spoločenstvo. Súd tiež poukazuje na to, že obsahom žaloby je tvrdenie, že majetok
zexekvovaný v rámci exekúcie, na základe ktorého malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, patrí do

BSM, teda mali by byť poškodení obidvaja manželia. Vychádzajúc z týchto tvrdení žalobcu, rovnako ako
prihlášku aj žalobu by mali tvrdení žalobcu podať obidvaja manželia, teda žalobca aj s manželkou, čo v
tomto prípade nekorešponduje s tvrdeniami obsiahnutými v odôvodnení žaloby. Súd preto považuje za
zmätočnú nielen žalobu, ale aj prihlášku pohľadávky žalobcu.

24. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a zmätočná, preto
ju v celom rozsahu zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. Súd nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu

žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica (§ 357 písm. a/ a m/ CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa § 365 ods. 2 CSP, proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.