Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207514
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121207514.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Zeleneč, so
sídlom Družstevná 716, 919 21 Zeleneč, IČO: 31 103 227, zastúpený advokátkou Mgr. Evou Bačikovou,
so sídlom Paulínska 17, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. B. O., nar. X.X.XXXX, bytom M. R. O.
XXX/XX, XXX XX E., 2.O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. O. XXX/XX, XXX XX E., obaja žalovaní

zastúpení advokátskou kanceláriou HALADA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 21,
917 01 Trnava, o nahradenie prejavu vôle, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 16C/1/2021-41 zo dňa 17.
decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odvolací súd r u š í výrok II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v
tomto znení:
„Žalovaným v 1. a 2. rade sa zakazuje previesť alebo zaťažiť záložným právom ich spoluvlastnícke

podiely
-2/16 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. zapísané na liste vlastníctva č.
XXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, pre obec a k. ú. E., a tam označené ako parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 1591/227 orná pôda o výmere 158 m2, parc.
č. 1591/269, orná pôda o výmere 80 m2, parc. č. 1591/271, orná pôda o výmere 178 m2,
-2/16 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. zapísané na liste vlastníctva č.

XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, pre obec a k. ú. E., a tam označené ako parcely
registra„C“evidovanénakatastrálnejmapeakoparc.č.2196/115zastavanáplochaanádvorieovýmere
100 m2, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu a tam označené ako parc. č. 1915,
orná pôda o výmere 5780 m2, parc. č. 1916/1, orná pôda o výmere 1176 m2, parc. č. 1916/2, orná
pôda o výmere 742 m2, parc. č. 1917/1, orná pôda o výmere 4893 m2, parc. č. 1917/2, orná pôda o
výmere 205 m2,

-2/8 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. zapísané na liste vlastníctva č. XXX
Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pre obec a k. ú. E., a tam označené ako parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 2212/92 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 61 m2,
parc. č. 2212/119, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2, parc. č. 2212/123, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 11 m2,
-2/8 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. zapísané na liste vlastníctva č.

XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pre obec a k. ú. E., a tam označené ako parcely
registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. 1129orná pôda o výmere 478 m2,
-12/48 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území W. zapísané na liste vlastníctva č.
XXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pre obec a k. ú. W., a tam označené ako parcely

registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. 2193/7 orná pôda o výmere 11135 m2,
-10/48 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území E. zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru pre obec a k. ú. E., a tam označené ako parcely
registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. 2102 orná pôda o výmere 5276 m2, parc.
č. 2103/1, orná pôda o výmere 3510 m2, parc. č. 2103/2, orná pôda o výmere 5226 m2,

a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej.
Výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.“

1.1. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 140 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „OZ“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1

a 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a 2 druhá veta, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 a 2, § 330
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte len „C. s. p.“).

1.2. Vecne súd dôvodil tým, že žalobca sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by
súd zakázal žalovaným previesť a zaťažiť záložným právom ich spoluvlastnícke podiely vo veľkosti

a na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia. Mal obavy, že žalovaní by tieto
podiely na nehnuteľnostiach previedli alebo zaťažili záložným právom, v dôsledku ktorého konania
by bol výkon rozhodnutia, ktorého sa žalobca domáha podanou žalobou nemožný a žalobca by sa
musel domáhať svojich nárokov voči iným subjektom - ako nadobúdateľom spoluvlastníckych podielov
žalovaných, alebo by žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely zaťažené právom tretej osoby. S

poukazom na ustanovenie § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p. sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia uvedeného vo výroku tohto uznesenia a to po dobu trvania súdneho konania, ktorým podľa
žalobcu nedôjde k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalovaných, ktorí nebudú v inom
užívaní svojich spoluvlastníckych podielov obmedzovaní. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha
nahradenia prejavu vôle žalovaných, že ako predávajúci uzatvárajú so žalobcom ako kupujúcim kúpnu

zmluvu uzavretú podľa § 588 a nasl. OZ, na základe ktorej žalovaní v postavení predávajúcich a
žalobca v postavení kupujúceho nadobudne do svojho výlučného vlastníctva spoluvlastnícke podiely na
nehnuteľnostiach uvedené vo výroku tohto rozhodnutia za kúpnu cenu 3.752,34 eura.

1.3. Vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených listín dospel prvoinštančný súd k záveru, že

žalobca osvedčil skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Hoci z výpisov z listov
vlastníctva nevyplýva, že by v danom čase prebiehalo na príslušnom katastrálnom odbore konanie
o zmene vlastníka dotknutých spoluvlastníckych podielov na strane žalovaných, súd považoval za
nevyhnutné nariadením neodkladného opatrenia zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu
začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu ako v čase začatia konania a

nepredlžoval sa súdny spor zbytočne v dôsledku zmeny strán sporu (porovnaj uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 9Co/47/2017 zo dňa 12.4.2017).

1.4. Súd prvej inštancie pristúpil ku skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu
práva tej-ktorej strany. Konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je

spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaných v 1. a 2. rade, preto bol
súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do
týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a
právom chránených záujmov žalovaných uložením predmetného obmedzenia súd v predmetnej veci
považoval za primeraný. Bolo osvedčené, že žalovaní nadobudli spoluvlastnícke podiely od jedného z

podielových spoluvlastníkov a z ich strany nebolo dosiaľ preukázané, že predkupné právo ostatných
podielových spoluvlastníkov bolo zachované, pričom žalobca uvedené popieral. Z tvrdenia žalobcu
preto vyplýva, že medzi stranami existuje spor civilnoprávneho charakteru, ktorým sa žalobca, a na
základe dohôd o spôsobe výkonu predkupného práva, aj ostatní podieloví spoluvlastníci, domáhajú
realizácie svojho predkupného práva. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie v prejednávanej veci

má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v
rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu
podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Za
daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovanéhoneodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob ochrany svojich práv a záujmov zo strany
žalobcu. Súd ďalej poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah,
ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Obmedzením dispozičného oprávnenia osoby,

proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje nesmie dôjsť k ujme zjavne neprimeranej výhode, ktorú
žalobca získa. V danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu zákazu zaťažiť a predať
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, čím nebudú žalovaní obmedzovaní na svojom práve vec
užívať a požívať jej plody a úžitky. Súčasne súd poukázal na to, že v danom prípade súd neodkladným
opatrením upravil pomery medzi stranami dočasne, kým nerozhodne vo veci samej.

1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. na základe zásady
úspechu. Žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom
rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu týchto trov
v rozsahu 100 %.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2 rade
vychádzajúczustanovenia§365ods.1písm.h)C.s.p.anavrhli,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenie
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

2.1. Žalovaní dôvodili tým, že súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie napriek tomu, že neboli

splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie a uznesenie je tak nezákonné. Žalobca vo svojom
podaní označenom ako „Návrh o nahradenie prejavu vôle a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia“ (ďalej len ako „žaloba“) neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Takmer celá žaloba sa týka len skutočností, ktoré majú osvedčiť
dôvodnosť a trvanie žalobcovho nároku. Žalobca k potrebe neodkladnej úpravy pomerov len stručne

uviedol (v bode III. žaloby), že má obavu, že žalovaní svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach
prevedú na iné osoby, respektíve tieto podiely zaťažia záložným právom. Ide tak evidentne len o
subjektívny pocit žalobcu, ktorý sa však neopiera o žiadnu objektívnu skutočnosť. Nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorým sa významným spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných nemožno len
na základe subjektívnej obavy žalobcu. Žalobca je pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

značnelimitovaný,pokiaľideomožnosťosvedčiťskutočnostiodôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravy
pomerov. To však neznamená, že by súd mohol od podmienky stanovenej Civilným sporovým poriadkom
celkom odhliadnuť a nariadiť neodkladné opatrenie napriek tomu, že žalobca celkom zjavne vôbec
nesplnil jednu zo základných zákonných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa žalovaných údajná potreba zachovať totožné strany sporu počas celého konania nemôže

nahrádzať chýbajúce náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia stanovené Civilným
sporovýmporiadkom(t.j.skutočnostiodôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravypomerov),pokiaľtakéto
skutočnosti vôbec neboli osvedčené žalobcom. V danom prípade mohla byť z pohľadu súdu (na základe
žaloby a jej príloh) osvedčená nanajvýš dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Súd však nemôže celkom upustiť ani od skúmania toho, či žalobca osvedčil aspoň v určitej miere

potrebu neodkladnej úpravy pomerov (napríklad osvedčením, že žalovaní odmietli splniť svoju povinnosť
dobrovoľne napriek výzve žalobcu). Súd však v danom prípade celkom rezignoval na skúmanie potreby
neodkladnej úpravy pomerov a na vydanie neodkladného opatrenia mu stačilo osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku. Takýto prístup je však v rozpore s vôľou zákonodarcu, ktorý príslušnou právnou úpravou
s určitosťou nesledoval to, aby bolo neodkladné opatrenie možné nariadiť vždy, keď sa nárok žalobcu

po predbežnom posúdení skutočností tvrdených žalobcom javí ako dôvodný, pričom by žalobca zároveň
vyjadril svoju subjektívnu obavu z určitého konania žalovaných (pri žalobe o nahradenie prejavu vôle
obavu z dispozície s príslušnými nehnuteľnosťami, pri žalobe o peňažné plnenie obavu z dispozície s
majetkom, z ktorého by mal byť žalobca uspokojený a podobne). Práve skúmanie potreby neodkladnej
úpravy pomerov bráni bezbrehosti pri využívaní inštitútu neodkladného opatrenia. Preto nemožno

akceptovať, ak súdne orgány túto podmienku na vydanie neodkladného opatrenia prehliadajú (prípadne
na ňu prihliadajú len formálne).

3. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade sa
prostredníctvom právnej zástupkyne písomne vyjadril tak, že z napadnutého uznesenia je zrejmé, že

žalobca svojimi tvrdeniami i predloženými listinami hodnoverne osvedčil dôvodnosť ním uplatneného
nároku. Túto skutočnosť nespochybňujú ani žalovaní. Žalobca v žalobe poukazuje na skutočnosť, že
žalovaní sú oprávnení v rámci realizácie im patriacich vlastníckych práv, kedykoľvek spoluvlastnícke
podiely na nehnuteľnostiach previesť alebo ich zaťažiť záložným právom. O realizácii takýchto úkonovsa žalobca môže dozvedieť až z plomby vyznačenej na príslušnom liste vlastníctva alebo až zo
zmeny zápisu na tom-ktorom liste vlastníctva. V prípade realizácie prevodu vlastníckeho práva k
spoluvlastníckychpodielomžalovaných,bysúdmuselskúmaťpasívnulegitimáciužalovanýchvkonanía

jej prípadné zmeny. Výkon rozhodnutia súdu, ktorým by súd nahrádzal vôľu žalovaných previesť celé ich
spoluvlastníckepodielydovlastníctvažalobcu,bybolvdôsledkuprevoduvlastníckehoprávažalovanými
v čase pred vydaním súdneho rozhodnutia vo veci samej znemožnený. Zriadenie záložného práva na
spoluvlastnícke podiely žalovaných v prospech tretích osôb, by viedlo k znehodnoteniu predmetných
spoluvlastníckych podielov. Uvedenými skutočnosťami žalobca má za osvedčenú potrebu neodkladnej

úpravy pomerov a súčasne obavu, že exekúcia bude ohrozená.

3.1. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej účelom neodkladného opatrenia nie je
poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. V prípade,
ak by žalobca bol povinný preukázať, že žalovaní majú záujem s predmetnými spoluvlastníckymi
podielmi nakladať, musel by čakať až na realizáciu takéhoto právneho úkonu zo strany žalovaných.

V takomto prípade (v prípade realizácie právneho úkonu žalovaných, ktorým by previedli vlastnícke
právo k ich spoluvlastníckym podielom) by neodkladné opatrenie nebolo ani možné nariadiť, čím by
takátoformaprávnejochranyúčastníkakonaniabolaneefektívna,oneskorenáailuzórna.Prenariadenie
neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje potreba zachovať skutkový a právny stav,
aký tu existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými účastníkmi ako v čase

začatia konania a súdny spor sa v dôsledku zmeny účastníkov zbytočne nepredlžoval. Žalobca vo
svojom návrhu opísal a doložil skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie ním uplatneného nároku,
ako i skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú úpravu pomerov a obavu, že prípadná exekúcia by bola
ohrozená. Zo žaloby je zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa domáha a že toto neodkladné
opatrenie bude trvať iba do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej. Nariadením

navrhovaného neodkladného opatrenia tak nedôjde k neprimeranému zásahu do práv a oprávnených
záujmov žalovaných. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, boli splnené všetky zákonné podmienky pre
vydanie neodkladného opatrenia, žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovaných zaviazal na náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods.1 C. s. p.), po zistení, že odvolanie je podané včas a
oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.
2 a § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C. s. p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.

s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaných je dôvodné.

5. Po preskúmaní napadnutého uznesenia s prihliadnutím na odvolací dôvod uplatnený žalovanými,
odvolací súd konštatuje, že so závermi súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok

nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné súhlasiť.

6. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáha voči žalovaným v 1. a 2. rade

nahradenia prejavu vôle žalovaných, že ako predávajúci uzatvárajú so žalobcom ako kupujúcim kúpnu
zmluvu v znení uvedenom v žalobnom návrhu, a to z dôvodu porušenia žalobcovho predkupného práva.
Súčasne sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal voči žalovaným v 1. a
2. rade neodkladným opatrením zakázať previesť alebo zaťažiť záložným právom ich spoluvlastníckepodiely opísané v návrhu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil obavou, že
žalovaní svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach prevedú na iné osoby, resp. tieto podiely
zaťažia záložným právom. V dôsledku takéhoto konania žalovaných by podľa žalobcu bol výkon

rozhodnutia, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha nemožný a žalobca by sa musel domáhať
svojich nárokov voči iným subjektom - ako nadobúdateľom spoluvlastníckych podielov žalobcov, alebo
by žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely zaťažené právom tretej osoby.

11. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že podľa citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 C. s. p.

neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov - z dôvodu potreby bezodkladne upraviť
pomery medzi účastníkmi, pričom tieto pomery musia mať vždy povahu právnych vzťahov a jednak
z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z osobitnej povahy tohto procesného inštitútu vyplýva
zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd
spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a bez vykonania
dokazovania Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádza z obsahu

návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že potreba úpravy právnych
pomerov musí byť bezodkladná, naliehavá a nevyhnutná. Takúto potrebu musí osvedčiť navrhovateľ.

12. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu odvolací súd
dospel k záveru, že potreba bezodkladne upraviť právne pomery medzi účastníkmi z návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva. Žalobca len veľmi všeobecne uviedol, že má obavu, že
žalovaní svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach prevedú na iné osoby, resp. tieto podiely
zaťažia záložným právom. Neuviedol však, z čoho jeho obava vyplýva, neosvedčil tak reálnosť takejto
obavy, teda ani rozhodujúce skutočnosti, zákonodarcom predpokladané ako nevyhnutné pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

13. Odvolací súd tak narozdiel od súdu prvej inštancie po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej
veci nedošlo k osvedčeniu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, ako jednej zo
základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolacia námietka žalovaných, ktorí
poukázali na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, je dôvodná. Súd prvej inštancie

nesprávne aplikoval ustanovenie § 325 ods. 1 C. s. p., keď konštatoval, že má za osvedčenú potrebu
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Z vyššie citovanej argumentácie odvolacieho súdu
je zrejmé, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie nebola daná.

14. Podľa § 388 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je potrebné uzavrieť, že nie sú splnené podmienky na
potvrdenie napadnutého rozhodnutia, ani na jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

preto odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia § 388 C. s. p. zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle
ktorej v prípade, ak by žalobca bol povinný preukázať, že žalovaní majú záujem s predmetnými

spoluvlastníckymi podielmi nakladať, musel by čakať až na realizáciu takéhoto právneho úkonu zo
strany žalovaných. V takom prípade by neodkladné opatrenie nebolo ani možné nariadiť, čím by takáto
forma právnej ochrany účastníka konania bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Žalobca necitoval
konkrétne rozhodnutie súdnej autority, o ktoré svoj názor opiera, odvolací súd sa preto k uvedenému
názoru, keď nepozná konkrétne okolnosti veci, z ktorej svoj názor žalobca odvodzuje, nevyjadruje.

Súd prvej inštancie odkázal vo svojom rozhodnutí na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
9Co/47/2017zodňa12.04.2017,keďvyslovilnázoropotrebevyriešeniasporumedzitotožnýmistranami
ako v čase začatia konania, aby sa spor nepredlžoval v dôsledku zmeny strán sporu. Po oboznámení
sa s uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, odvolací súd konštatuje, že z citovaného
rozhodnutia vyplývajú odlišné skutkové okolnosti veci. V citovanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala

odporovateľnosti právnemu úkonu - Dohody o vyporiadaní zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva,
ktorou sa jej účastníci dohodli na tom, že všetok nehnuteľný majetok v celkovej hodnote 50.000,-
eur bude vlastniť iba manžel bez povinnosti vyplatenia finančnej náhrady manželke, ktorá však bola
dlžníčkou žalobkyne, pričom žalobkyňa preukázala predložením právoplatného rozsudku existenciuexekučného titulu, a teda vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníčke. V uvedenej veci súd konštatoval,
že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel,
ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých

pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila a zásah do ktorých je reálny. Závery citovanej veci sú preto
rozdielne ako závery, ku ktorým dospel odvolací súd v tejto preskúmavanej veci.

17. V súlade s § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia,vprípadeneodkladnéhoopatrenia,ktoréniejeneodkladnýmopatrenímvovecisamej(§123a

§ 128 ods. 1 C. s. p.), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť. Výrok II.
napadnutého uznesenia o nároku na náhradu trov konania bolo preto potrebné zrušiť podľa ustanovenia
§ 391 ods. 1 C. s. p., keď o nároku na náhradu konania rozhodol súd prvej inštancie predčasne. O tomto
nároku súd prvej inštancie rozhodne v konečnom meritórnom rozhodnutí.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 C. s. p.).