Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Adamčíková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/115/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520206180
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7520206180.3

Uznesenie

Okresný súd Košice-okolie v spore žalobcov: X. P. J., K.. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, 2. H. F., rod.
F., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, 3. H. F., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom J.É. XX a 4. E. F., rod. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. XX, všetci zast. JUDr. Jozefom Sábom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach,
Čajakova 5, proti žalovanému: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, Bratislava, IČO:
31 351 026, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností
evidovaných na LV č.XX, okr. Košice-okolie, obec J., kat.úz. J. ako pozemok - parc.reg.C, parc.č.142/2,
vo výmere 81 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavba, rodinný dom, súp.č. 33, postavený na
parc.č.142/2 a nehnuteľností evidovaných na LV č.XXXX, okr. Košice-okolie, obec J., kat.úz. J.

ako pozemok, parc.reg.C, parc.č.142/1, vo výmere 830 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok
parc.reg.C, parc.č.142/3, vo výmere 106 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc.reg.C,
parc.č.144 vo výmere 1180 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba, rodinný dom so súp.č.200,
postavený na parc.č.142/3, ktorého začatie výkonu záložného práva bolo žalovaným oznámené listom
žalovaného zo dňa 18.8.2020, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci sp.zn. 7C/2/2021.

II. Žalobcom v 1.-4.rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1.-4.rade sa podanou žalobou domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
by žalovanému uložil povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami opísanými vo výroku tohto uznesenia,
a to formou výkonu záložného práva, to znamená, aby ich nepredal a spôsobom určeným v záložnej
zmluve k úverovej zmluve č.XXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.5.2013 a aby ich nepredala na dražbe podľa

zák.č.527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

2. V dôvodoch žaloby uviedli, že žalobkyňa v 1.rade a žalovaná uzavreli dňa 17.5.2013 Úverovú zmluvu
č. XXXXXXXX/XXXX a zároveň uzavreli aj záložnú zmluvu zo dňa 22.5.2013. Touto záložnou zmluvou
žalobcovia zriadili záložné právo každý k svojmu spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach

zapísaných na LV č. XX, obec J., kat. úz. J. ako parc.č.142/2, vo výmere 81 m2, rodinný dom súp.č.33,
postavený na parc.č.142/2 a na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXXX, obec J., kat.úz. J., ako
parc.č.142/1, vo výmere 830 m2 a parc.č.142/3 vo výmere 106 m2, zastavaná plocha a nádvorie a
parc.č.144 vo výmere 1180 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súp.č.200, postavený
na parc.č.142/3.3. Žalobcovia uviedli, že žalovaná požiadala o zosplatnenie celého úveru listom zo dňa 29.9.2014.
Žiadosťou o zosplatnenie úveru sa stala platnou celá pohľadávka žalovanej, ktorá mu vznikla
poskytnutím úveru podľa úverovej zmluvy. Žalovaná sa od žalobkyne v 1.rade domáhala uhradenia

tejto pohľadávky na Okresnom súde Košice-okolie, pričom žalobný návrh po vznesení námietky
premlčania zo strany žalovanej (teraz žalobkyne v 1.rade) Okresný súd Košice-okolie rozsudkom zo dňa
10.7.2020 pod sp.zn. 16C/193/2018 žalobu v celom rozsahu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby bola
skutočnosť, že žalovaná žalobu podala dňa 1.10.2018, pričom 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie
práva začala plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky, t.j. dňa 1.4.2014 a uplynula dňa 1.4.2017.

4. Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že premlčacia doba pri záložných právach, rovnako ako
pri ostatných majetkových právach, začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý ráz.
Poukázali na čl. III ods.1 Záložnej zmluvy s tým, že žalovaná ako záložný veriteľ mohla prvýkrát prikročiť
k výkonu záložného práva v deň zosplatnenia celej pohľadávky z úveru. Okresný súd Košice-okolie v

konaní pod sp.zn. 16C/193/2018 ustálil, že celá pohľadávka zabezpečená záložným právom sa stala v
celosti zročnou dňa 1.4.2014, kedy žalovaná mohla realizovať výkon svojho záložného práva viažuceho
sa na predmetnú pohľadávku. Z toho dôvodu žalovaní vznášajú námietku premlčania v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka na výkon záložného práva žalovanej, keďže výkon záložného práva sa premlčal
ku dňu 1.4.2017.

5. Žalovaná zaslala žalobcom výzvu, ktorou im oznámila začiatok výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby a zároveň ich vyzvala na súčinnosť pri ohodnotení nehnuteľností. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaná smeruje k výkonu záložného práva, a to napriek skutočnosti, že sa jedná, rovnako

ako v prípade pohľadávky z úverovej zmluvy, o premlčané právo. Podľa žalobcov, konanie žalovanej
vykazuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia poukázali na to, že realizáciou
dobrovoľnej dražby by u žalobcov došlo k nenapraviteľnému zásahu do ich majetkových práv. Zároveň,
vzhľadom na premlčanie práva na výkon záložného práva na strane žalovanej, by bol takýto zásah
v rozpore so zákonom. Žalobcovia sa nachádzajú v stave vysokej právnej neistoty, keďže konaním

žalovanej je ohrozený jeden z hlavných statkov - ich bydlisko. Z toho dôvodu je potrebná okamžitá
neodkladná úprava pomerov medzi žalobcami a žalovanou.

6. Z listinných dôkazov pripojených žalobcami súd pre potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení zistil

nasledujúci skutkový stav: Súd mal z LV č.XX, kat.úz. J. a č.XXXX, kat.úz. J. preukázané, že žalobcovia
v 1.-4.rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností opísaných vo výroku tohto uznesenia. Na
predmetných LV je v časti C: ťarchy je evidované zákonné záložné právo v prospech Wüstenrot
stavebná sporiteľňa a pri vlastníkoch (žalobcoch v 1.-4.rade) sú vyznačené poznámky č.P 552/20 zo
dňa 24.8.2020 - oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.8.2020 veriteľom Wüstenrot

stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026 formou dobrovoľnej dražby -
č.z.728/20.

7. Z predloženého oznámenia o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa

18.8.2020 mal súd osvedčené, že navrhovateľ dražby - záložný veriteľ Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s., Grősslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026 oznámil, že začína výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby podľa zák.č.527/2002 Z.z. zriadeného v jeho prospech na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v kat.úz. J., obec J., okr. Košice-okolie, zapísaných na LV č.XX a na LV č.XXXX v
kat.úz. J., obec J.. Predmetom dražby sú nehnuteľností uvedené na týchto LV.

8. Z výzvy na sprístupnenie nehnuteľností zo dňa 7.9.2020 mal súd preukázané, že spoločnosť
Dražobník s.r.o. oznámila žalobcom v 1.-4.rade, že podpísala zmluvu o vykonaní dražby na
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov s Wüstenrot stavebnou sporiteľňou a.s., ktorá začala s výkonom

záložného práva predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby.9. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 16C/193/2018-227 zo dňa 10.7.2020 bola žaloba
žalobkyne Wüstenrot stavebná sporiteľňa proti žalovanej Helene Porubskej zamietnutá z dôvodu
vznesenej námietky premlčania žalovanou. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že v danom prípade

došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého dlhu, aj 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva
začala plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky, t.j. dňa 1.4.2014 a uplynula dňa 1.4.2017. Žaloba
bola podaná na súde až dňa 1.10.2018, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Nakoľko premlčané
právo veriteľovi nemožno priznať, žaloba bola zamietnutá.

10. Dňa 9.11.2020 Okresný súd Košice-okolie uznesením pod sp.zn. 14C/115/2020-51 nariadil
neodkladné opatrenie v znení: Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou nehnuteľností evidovaných na LV č.XX, okr. Košice-okolie, obec J., kat.úz. J. ako pozemok
- parc.reg.C, parc.č.142/2, vo výmere 81 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavba, rodinný dom,
súp.č. 33, postavený na parc.č.142/2 a nehnuteľností evidovaných na LV č.XXXX, okr. Košice-okolie,

obec Ploské, kat.úz. J. ako pozemok, parc.reg.C, parc.č.142/1, vo výmere 830 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, pozemok parc.reg.C, parc.č.142/3, vo výmere 106 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
pozemok parc.reg.C, parc.č.144 vo výmere 1180 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba, rodinný
dom so súp.č.200, postavený na parc.č.142/3, ktorého začatie výkonu záložného práva bolo žalovaným
oznámené listom žalovaného zo dňa 18.8.2020, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci

sp.zn. 7C/2/2021. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Košiciach ako
odvolací súd uvedené uznesenie zrušil dňa 7.6.2021 uznesením sp.zn. 9Co 92/2021 z dôvodu, že
prvostupňový súd nedodržal procesný postup podľa § 331 ods.1 CSP a týmto postupom súdu bolo
porušené právo žalovanej na spravodlivý proces nedoručením návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a k nemu prislúchajúcich príloh spolu s uznesením. Uvedený nedostatok vytvára tak stav

nerovnosti strán sporu v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a
rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Krajský súd ďalej konštatuje, že dodatočné
doručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až po doručení uznesenia súdu prvej inštancie
tento nedostatok nemôže zhojiť a napraviť.

11. Elektronickým podaním, došlým súdu dňa 16.12.2020, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
oznámil,ženazákladepovinnostiuloženejsúdom,neodkladnýmopatrenímzodňa9.11.2020žalobcovia
podalivstanovenejlehotežalobuourčenieneexistenciezáložnéhoprávanaOkresnýsúdKošice-okolie,
ktorej bola pridelená sp.zn. 20Csp/900/2020.

12. Súd po oboznámení sa so spisom tunajšieho súdu 20Csp/900/2020 zistil, že vec bola z oddelenia
Csp prevedená do odd. C a vedie sa pod sp.zn. 7C/2/2021.

13. Právny zástupca žalobcov v elektronickom podaní, došlým súdu dňa 30.7.2021, uviedol, že žalovaná
od doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva ďalej nekontaktovala žalobcov, a preto je
možné usúdiť, že naďalej má úmysel prikročiť k výkonu záložného práva. Poukázal na to, že na LV č.XX
kat.úz. J. sa v poznámke naďalej uvádza „P 552/20 zo dňa 24.8.2020 - oznámenie o začatí výkonu

záložného práva zo dňa 18.8.2020 veriteľom: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, 824
68 Bratislava, IČO: 31 351 026 formou dobrovoľnej dražby, - č.z. 728/20" a v poznámke na LV č.XXXX,
kat.úz. J. sa uvádza: „P 552/20 zo dňa 24.8.2020 - oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa
18.8.2020 veriteľom: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31
351 026, formou dobrovoľnej dražby, - č.z. 728/20". Z uvedeného možno usúdiť, že hrozba zásahu do

práv žalobcov naďalej trvá. Preto je daný záver, že vo veci sú naďalej splnené zákonné dôvody, ktoré
odôvodňujú vydanie neodkladného opatrenia. Zároveň k tomuto podaniu na podporu svojich tvrdení
priložil výpis z LV č.XXXX a výpis z LV č.XX.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

21. Súd po posúdení obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných
dôkazovdospelkzáveru,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniamávšetkyformálnenáležitosti
v zmysle § 324 a nasl. CSP.

22.Uznesenieonariadenieneodkladnéhoopatreniapredstavujevzásadedočasnérozhodnutie,ktorého
účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom

nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho
riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršila pozícia žalobcu alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril

nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko,
aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní
musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie
neodkladného opatrenia potrebné.

23. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to
však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola

osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným
opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom
chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatreniadotknutejstrane.Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusívziaťdoúvahyajmožnosťuvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.

jej zväčšovanie.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre

sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť
rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ust. § 186 a nasl. CSP, ale
vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorých dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej

inštancie,ktorýzamietolnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Vzhľadomnadočasnosťazmysel
tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje
ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou
ústnosti) tak striktne ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti či druhu konania
súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov

z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícií len jedna strana. Záujem na rýchlej a
účinnejdočasnejochraneprávžalobcumáprednosťpredprávomžalovanéhovyjadriťsaknavrhovaným
skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania
a navyše, zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012 uzn. Najvyššieho
súdu SR z 9.2.2017 sp.zn. 3Obdo/1/2017).

25. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

26. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým

nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

29. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo,
ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčaniu podlieha záložné právo v 3-ročnej premlčacej
dobe, ktorá začína plynúť odo dňa keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo

zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola
zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ neuplatnil v
premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu,
má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôžeúspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja
zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významný iba vo vzťahu

k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže
vzniesť iba záložca a prvý ráz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj
zabezpečovanej pohľadávky, nielen 3-ročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa
domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Samostatnou otázkou ostáva, aký je ďalší právny osud samotného
záložného práva, t.j. či premlčané záložné právo po vznesení námietky premlčania záložcom naďalej

existuje v naturálnej forme, alebo zaniká. Z toho dôvodu súd uložil žalobcom povinnosť podať v lehote
30 dní žalobu vo veci samej, t.j. o určenie neexistencie záložného práva (§ 336 ods. 1 CSP).

31. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobcov je opodstatnený a súčasne že je nevyhnutné upraviť pomery strán takým spôsobom,

aby nedošlo k nenapraviteľným, resp. k ťažko napraviteľným následkom v prípade, ak by dočasne
neobmedzil žalovanú vo výkone záložného práva.

32. Súd prihliadal pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia pri posudzovaní nevyhnutnosti

nariadenianeodkladnéhoopatrenianamieruzásahudoprávžalovanej.Neodkladnéopatreniežalovanej
žalovanú síce obmedzí pri uspokojovaní svojej pohľadávky a bude mať načas sťažené uplatnenie
pohľadávky, avšak na druhej strane ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil a výkon záložného práva
by sa zrealizoval, hrozí riziko ďalších sporov, či už vo vzťahu k vlastníckemu právu, k platnosti dražby
alebo k prípadnej náhrade škody.

33. Ďalej súd prihliadal aj na mieru ujmy, ktorá žalobcom hrozí ak by neodkladné opatrenie nariadené
nebolo. V takom prípade môže byť na dobrovoľnej dražbe predaný rodinný dom, ktorý je ich obydlím.
Prípadnou dražbou by nepochybne došlo k poškodeniu žalobcov ako osôb, ktoré v predmetnom dome,
ktorý má byť vydražený aj bývajú a majú tam trvalý pobyt.

34. Pri posudzovaní proporcionality zásahu do práva žalobcov na bývanie a do práva žalovanej na
uspokojenie jej pohľadávky predajom zálohu súd dospel k záveru, že závažnejšie a ťažšie napraviteľný
(alebo úplne nenapraviteľný) by bol zásah do práva žalobcov na bývanie, ak by súd návrhu nevyhovel

ako zásah do práva žalovanej na jednoduchšie uspokojenie svojho majetkového nároku proti žalobcom
výkonom záložného práva. Ochranu práv žalobcov pritom v súčasnosti nie je možné dosiahnuť
miernejšími prostriedkami, pretože výkon záložného práva sa už začal.

35. Keďže žalobcovia svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili predpoklady
na vydanie nimi navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože preukázali predloženými listinnými
dôkazmi, že zo správania žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by práva
žalobcov mohli byť ohrozené z dôvodu správania sa žalovaného. Žalobcovia existenciu dôvodov na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by žalovaný svojím konaním ohrozoval

výkon súdneho rozhodnutia vo veci tak, ako to uvádzali žalobcovia vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne preukázali.

36. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

37. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

38. Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7C/2/2021 súd zistil, že žalobkyne podali
dňa 8.1.2021 na Okresný súd Košice-okolie žalobu o určenie neexistencie záložného práva proti
žalovanému Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s., Grősslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, ktorému
bolo pridelené číslo sp.zn. 20Csp/900/2020, avšak prevodom z registra Csp bolo prevedené do reg.C pod sp.zn. 7C/2/2021. Žalobcovia týmto, podľa názoru súdu, dostatočne preukázali obavu, že je
potrebná bezodkladná úprava pomerov strán sporu, kým nebude právoplatne rozhodnuté v konaní o
určenie neexistencie záložného práva.

39. O nároku žalobcov v 1.-4.rade na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Žalobcovia v 1.-4.rade boli v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia úspešní v celom rozsahu, preto majú nárok voči žalovanej v rozsahu 100 %. O

výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie.
Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené
v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.