Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/22/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209962
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717209962.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu J. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom XXX XX B. E., B. XX, toho času XXX XX D., G. XXX/X, zastúpeného združením ZASTAVME
ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom 018
41 Dubnica nad Váhom, Pod Hájom 1367/169-44, IČO: 51 255 022, proti žalovanému J. Z., a. s.,
so sídlom XXX XX I., S. M. 7, U.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom,
Advokátska kancelária 811 01 Bratislava, Na vŕšku 12, o zaplatenie 1.193,70 € a o zaplatenie finančného
zadosťučinenia vo výške 1.000,- €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
11Csp/131/2017-187 zo dňa 26. 10. 2018, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu v časti výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 701,84 € potvrdzuje.
II. Vo zvyšku rozsudok zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 1.193,70 € z titulu bezdôvodného obohatenia a nahradenia primeraného
finančnéhozadosťučineniavovýške1.000,-€natomzáklade,žesožalovanýmuzavreldňa30.09.2014
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. D na sumu 500,- €, dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. D na 500,- €, dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na 400,-
€ a neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bola ďalšia zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K na základe
ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 160,- €. Dlžník sa zaviazal
poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Žalovaný titulom úverovej zmluvy D žalobcovi vrátil sumu 855,34 €, pričom fyzicky mal vyplatených
v hotovosti len 408,50 €, a preto úver preplatil o 446,84 €. Na základe úverovej zmluvy č. D vrátil
žalovanému sumu 828,54 €, pričom fyzicky mal vyplatených v hotovosti len 408,- € a úver preto preplatil
o 420,54 €. Titulom ďalšieho úveru žalovanému vrátil sumu 726,32 €, a teda úver preplatil o 326,32
€. Súčasťou zmluvy o úvere č. D bola aj Zmluva o poskytovaní finančných služieb uzavretá podľa §
51 OZ so spoločnosťou L. SK, s. r. o. I., v ktorej sa prijímateľ zaviazal za poskytnuté finančné služby
zaplatiťposkytovateľoviodmenuvprípadeobjednávkyslužbyvýberadoručeniefinančnýchprostriedkov
je odmena za túto službu vo výške 6,- € splatná jednorazovo pri doručení finančných prostriedkov
prijímateľovi. Odmena za službu osobné inkaso platieb splátok úveru vo výške 249,- € je splatná v
pravidelných troch mesačných splátkach vo výške 83,- €.
2.Okresnýsúdpovykonanomdokazovanížalobuzamietolvcelomrozsahuasožalobcompredložených
listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:- Na základe Úverovej zmluvy č. D zo dňa 30. 09. 2014 mala byť poskytnutá žalobcovi suma 500,- €,
v hotovosti mu bolo vyplatených 408,50 €, pre žalovaného uhradil sumu 600,34 € a pre L. SK, s. r. o.
sumu 255,- €. Preplatil tým pre J. Z., a. s. sumu 191,84 € a pre L. SK, s. r. o. sumu 255,- €.
- Na základe Úverovej zmluvy č. D zo dňa 24. 07. 2015 bola žalobcovi poskytnutá suma 500,- €, v ktorej
mu bolo vyplatených v hotovosti 408,50 €, žalobca pre žalovaného uhradil sumu 573,54 € a pre L. SK,
s. r. o. sumu 255,- €. Pre J. Z., a. s. žalobca preplatil 165,04 € a pre L. SK, s. r. o. 255,- €.
-NazákladeÚverovejzmluvyč.XXXXXXXXXzodňa30.06.2016bolažalobcoviposkytnutásuma400,-
€ prevodom na účet žalobcu, žalobca uhradil celkovo sumu 556,30 €, z čoho pre J. Z., a. s. 156,30 €.
- Na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. 06. 2016 bola žalobcovi poskytnutá suma
160,- € prevodom na jeho účet, žalobca uhradil pre J. Z., a. s. sumu 179,10 €, a teda žalobca preplatil
sumu 19,10 €.
3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 6, § 54 ods. 1, 2, § 451
ods. 1, 2, § 107 ods. 1 a 2 OZ, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/ až g/ zák. č. 129/2010 Z. z. a dospel
k nasledovným právnym záverom:
4. Okresný súd čiastočné plnenie žalobcu v sume 2 x po 255,- €, spolu 510,- € považoval za platbu pre
spoločnosť L. SK, s. r. o. I., ktorá skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná, žalobca však žaloval
žalovaného J. Z., a. s. o vydanie bezdôvodného obohatenia, a nie aj spoločnosť L. SK, s. r. o., ktorá
nie je sporovou stranou v tomto spore. Žalovaný J. Z., a. s. preto v časti konania o zaplatenie 510,- €
nie je pasívne legitimovaným subjektom.
5. Pokiaľ ide o časť žalovanej istiny vo výške 191,84 € z dôvodu úhrad titulom Úverovej zmluvy č. D
(žalobcovi bolo vyplatených 408,50 €, žalobca zaplatil 600,34 €, a teda žalobca preplatil sumu 191,84
€) považoval okresný súd nárok žalobcu za premlčaný. K úhrade poslednej splátky úveru zo zmluvy
č. K320142790 došlo 16. 05. 2015, preto dňa 17. 06. 2015 začala plynúť subjektívna premlčacia doba
žalobcovi na uplatnenie sumy prípadného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola
podaná na súde až 17. 07. 2017. Žalovaný namietol v tejto časti premlčanie dlhu a pre jeho premlčanie
okresnýsúdžalobuvtejtočastitaktiežzamietol.Zožalovanejsumyzostávapredmetomsporueštesuma
495,86 €, ktorá suma predstavovala tzv. preplatenú sumu oproti istinám, ktoré si žalobca od žalovaného
na základe vyššie uvedených úverových zmlúv požičal.
6. Okresný súd posudzoval v súdenej veci bezúročnosť a bezpoplatkovosť vyššie uvedených Úverových
zmlúv č. D zo dňa 24. XX. XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX a č. K zo dňa 30. XX. XXXX a
dospel k právnemu záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je potrebné uvádzať termín, resp.
dátum každej jednotlivej splátky úveru s poukazom na záver bodu 50. odôvodnenia rozsudku Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci Home Credit c/a Klára Bíroová sp. zn. C-42/15. Mal za to, že
v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť uvedený nutne iba konkrétny dátum konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, keď konečná splatnosť môže byť jednoznačne určiteľná - vypočítateľný dátum
splatnostiposlednejmesačnejsplátky.VtomtosmerepoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvTrnavesp.
zn. 24Co/795/2014 zo dňa 26. 08. 2016 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/31/2014 zo dňa
21. 02. 2017. V úverových zmluvách bol jednoznačne uvedený počet a boli uvedené aj termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, žalobcovi bola známa výška splátok, ich počet a aj lehota splatnosti, bolo
v nich dokonca uvedené aj aké percento z ktorej splátky sa zaúčtuje na splácanie istiny, na splácanie
úrokov a prípadne na splácanie poplatkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, ani nevyplývalo,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť presne uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a
výška splátku poplatkov. Podľa názoru okresného súdu uzavreté úverové zmluvy majú všetky podstatné
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na základe toho súd
úverové zmluvy v súdenej veci nepovažoval za bezúročné a bez poplatkové, a preto žalobu v plnom
rozsahu zamietol.
7. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP.
8. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)
odvolanie žalobca.9. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel v konaní nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd v bode 27
dôvodov rozsudku uviedol, že žalobca žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a takéto odôvodnenie
sa prebíja a je zjavne zmätočné. Namietal, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. D zo dňa 30. XX.
XXXX nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, keď
bola uvedená len výška úroku vo výške 20 % a servisný poplatok vo výške 9 % z istiny. Výška úroku
odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov vo forme úroku a servisného poplatku odporuje dobrým
mravom. Súd riadne neskúmal úverové zmluvy, inak by zistil, že tieto neobsahujú ročnú úrokovú sadzbu,
i keď v zmluve je uvedené, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny, avšak výška
úrokovej sadzby nie je žiadnym spôsobom vyčíslená, a teda z obsahu zmluvy nie je možné zistiť, v akej
výške veriteľ požaduje odplatu a aká je výška úrokovej sadzby. Pokiaľ je v zmluvách uvedené, že ročná
úroková sadzba činí 20 % z istiny za každý rok splácania úveru, čo je však v rozpore s údajom uvedeným
na prednej strane zmluvy, podľa ktorého je úver poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny, a
teda uvedených 20 % z istiny by malo zahŕňať nielen úrok, ale aj odplatu za poskytnutie úveru a v tom
prípade nie je jasné, koľko z uvedených 20 % z istiny činí samotný úrok. Rovnako absolútny je aj údaj o
RPMN v zmysle ust. § 9 bod 2 písm. j/. RPMN je stanovená až v Štandardných európskych informáciách
pod bodom 3/, a to vo výške 50,22 %, pričom sa opäť nejedná o ročnú mieru nákladov, aj mieru nákladov
za 13 mesiacov. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného
zákona je, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca namietal aj výplatu finančných
prostriedkov bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet. Nestotožnil sa ani s právnym záverom
okresného súdu, že žalobca mal už pri podpise úverovej zmluvy vedomosť o tom, kto je veriteľom zo
zmluvy a o tom, komu a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. Poukázal na to, že v ust. § 107 ods. 1 a 2
OZ je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna. Pre posúdenie začiatku
plynutia objektívnej premlčacej doby je irelevantné, kedy a či vôbec sa stal nárok na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia splatným. Do podania žaloby neuplynula trojročná objektívna premlčacia
doba. Subjektívna premlčacia doba je limitovaná objektívnou premlčacou dobou, t. j. môže plynúť len v
rámci objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o aplikáciu 10-ročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods.
2 OZ, okresný súd sa s týmto tvrdením nevysporiadal. Ďalej žalobca tvrdil, že ust. § 9 ods. 2 a § 11 zák. č.
129/2010Z.z.nadobudliúčinnosť11.06.2010aajsúdyužviacrokovkonštantnejudikovali,ževprípade
absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za
bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by
bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné.
Ďalej žalobca tvrdil, že samotné uzavretie zmluvy o poskytovaní finančných služieb bez zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je nemožné. Predmetom servisu na základe zmluvy má byť služba veriteľa voči
dlžníkovi vo forme poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb. Za túto službu sa podľa
zmluvy žalobca zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odmenu prevyšujúcu odplatu uvedenú v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, a to aj s pripočítaním úroku. Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že bola uzavretá
výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou. Podľa názoru žalobcu ide preto o závislú zmluvu na príslušnej
úverovej zmluve. Hoci táto služba nie je povinná, mnohé súdy za celú svoju činnosť nezistili ani jediného
dlžníka, ktorý by si takúto službu zvolil vedome, dobrovoľne a dlžník mal minimálne vedomosť o tejto
službe. Ak doplnková služba neprináša pre dlžníka viac výhod, prípadne výhody nezodpovedajú reálne
odplate za službu, samotné ponúkanie takejto služby predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Rozsudok
okresného súdu žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
10. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
11. Krajský súd ako súd odvolací (34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario
CSP) a rozsudok okresného súdu sčasti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a sčasti podľa ust. §
389 ods. 1 písm. c/ OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP)
z nasledovných dôvodov:
12. Pokiaľ ide o časť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 191,84 € a sumy 510,- € (2 x 255,- €), okresný
súd správne žalobu zamietol. Pri rozhodovaní o tejto časti nároku okresný súd vec správne právne
posúdil na základe zisteného skutkového stavu veci, o premlčaní nároku na zaplatenie sumy 191,84 €
okresný súd správne rozhodol podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, keď nárok žalobcu považoval za premlčaný z
dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby. Nebol dôvod prihliadať na objektívnu premlčaciu lehotuv tejto dobe, keď v rámci nej uplynula subjektívna dvojročná lehota tak, ako to uviedol súd prvej inštancie
a s týmto jeho názorom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Z obsahu spisu nevyplýva, že by
boli splnené podmienky, na základe ktorých by premlčacia doba uplynula za 10 rokov odo dňa, keď k
bezdôvodnému obohateniu došlo.
13. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 x 255,- €, okresný súd taktiež v dôvodoch
napadnutého rozsudku jasne a stručne vysvetlil, z akého dôvodu nepovažoval nárok žalobcu za daný.
Žalovaný, pokiaľ ide o túto časť nároku, nie je pasívne vecne legitimovanou osobou, keďže žalobca
tieto sumy uhradil tretej osobe, a to spoločnosti L., s. r. o. na základe medzi nimi uzavretých zmlúv
o poskytovaní finančných služieb. Z uvedeného dôvodu potom nebol daný dôvod ani na to, aby
okresnýsúdposudzovalplatnosťčineplatnosťzmlúvoposkytovanífinančnýchslužiebuzavretýchmedzi
žalobcom a spoločnosťou L. SK, s. r. o. Aj v tejto časti potom okresný súd správne žalobu zamietol.
14. Okresný súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 495,96 € zamietol z dôvodu, že Úverové zmluvy č. D
zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX a č. K zo dňa XX. XX. XXXX nepovažoval
za zmluvy, ktoré by boli bezúročné a bez poplatkov z dôvodu, že v úverových zmluvách bol jednoznačne
uvedený počet a aj termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd len stroho skonštatoval, že
uzavreté úverové zmluvy majú všetky podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.
Okresný súd sa nevysporiadal v konaní s tvrdeniami žalobcu, že v predmetných úverových zmluvách
nie je uvedená skutočná RPMN, ktorá priemernú RPMN výrazne prekračuje. RPMN je podľa názoru
žalobcu v zmluve uvedená nesprávne, pretože je uvedená ako miera nákladov za 13 mesiacov a nie
ako ročná miera nákladov a v RPMN nie sú zahrnuté náklady spojené „s finančnou službou“, ktoré celý
úver podstatným spôsobom navýšili (viď bod 7 dôvodov napadnutého rozsudku). Vzhľadom na uvedené
skutočnosti je potom rozsudok okresného súdu v tejto časti nepreskúmateľný a je nepreskúmateľný aj
v časti, v ktorej okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal finančného zadosťučinenia
vo výške 1.000,- €, pretože rozsudok ohľadom tohto nároku žalobcu neobsahuje absolútne žiadne
odôvodnenie. Je síce možné dedukovať, že okresný súd žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že
nepovažoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za daný, z rozsudku však táto
skutočnosť nevyplýva.
15. Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní znovu posúdiť existenciu podstatných náležitostí
úverových zmlúv, a to najmä náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. a posúdiť
ďalej dôvodnosť či nedôvodnosť nároku žalobcu aj na finančné zadosťučinenie. Len z dôvodu
hospodárnosti odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že v zmluve
o spotrebiteľskom úvere nie je potrebné uvádzať termín, resp. dátum každej jednotlivej splátky úveru a v
tomto smere poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.
16. Keďže rozsudok okresného súdu bol čiastočne zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí o veci.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.