Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/198/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118212706
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5118212706.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a
členovsenátuJUDr.MárieDubcovej,JUDr.RóbertaBebčáka,vprávnejvecipartneraverejnéhosektora:
GS-SERVIS,s.r.o.,sosídlomSasinkova5,81108Bratislava,IČO:35844540,zastúpenéhozástupcom
REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, za
účasti oprávnenej osoby: ADAUS, s. r. o. - pôvodné obchodné meno Advokátska kancelária Bugala -

Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544,
zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Michalom Peckom, advokátom, so sídlom C. XA, XXX XX J. -
mestská časť O., za účasti členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konateľa: C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. O. XXX, XXX XX B. O. a konateľa: W.. G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/
X, XXX XX J. - L. C., obaja zastúpení zástupcom REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., so sídlom
Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016

Z.z., o odvolaní oprávnenej osoby proti výroku I., výroku II., výroku III. uznesenia Okresného súdu Žilina
č.k. 5PPok 2/2018-311 zo dňa 2. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok 2/2018-311 zo dňa 2. júla 2020 v napadnutých výrokoch
I., II., III., V., p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa
- výroku I. uložil partnerovi verejného sektora GS - SERVIS, s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811
08 Bratislava, IČO: 35 844 540 pokutu vo výške 5.433 Eur (slovom: päťtisícštyristotridsaťtri Eur), ktorú je
partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet
č. D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

- výrokom II. uložil členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, t.j. konateľovi C.. O. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. O. XXX, XXX XX B. O. a konateľovi W.. G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.,
XXX XX J. pokutu vo výške 10.000 Eur (slovom: desaťtisíc Eur), ktorú sú povinní zaplatiť do 15 dní od
právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie
ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v

rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných účastníkov,
- výroku III. uložil oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova
5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544 pokutu vo výške 20.000 Eur (slovom:
dvadsaťtisíc Eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet
č. D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
- výroku IV. návrh na prerušenie konania zamietol,

- výroku V. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na podnety oznamovateľov, a to
dňa 23.08.2018 okresnému súdu doručený podnet občianskeho združenia Transparency International
Slovensko, so sídlom Bajkalská 1496/25, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 817 823,

ktorým navrhlo, aby súd preveril, či v súvislosti s overením konečného užívateľa výhod obchodnej
spoločnosti C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, ako aj ďalších 13
obchodných spoločností, medzi ktorými bola uvedená aj obchodná spoločnosť GS - SERVIS, s.r.o., so
sídlomSasinkova5,81108Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:35844540,nedošlokporušeniu
zákazu v zmysle ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej

len „zákon č. 315/2016 Z.z.“). V pozícii oprávnenej osoby vystupovala Advokátska kancelária Bugala -
Ďurček, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 99/5B, PSČ 821 08, ktorej konateľom je C.. I. J.. Z registra
partnerov verejného sektora vyplynulo, že konečným užívateľom výhod bola označená jedna fyzická
osoba, a to K. G.. W. T., G... Občianske združenie Transparency International Slovensko poukázalo na
§ 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa
tohto zákona, ak má akýkoľvek vzťah k PVS alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť

jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora.
V registri partnerov verejného sektora je od 29.08.2017 zapísaná obchodná spoločnosť EKLUB s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08. Podľa verifikačného dokumentu zo dňa 23.08.2017 je
jediným spoločníkom spoločnosti EKLUB s.r.o. spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova
5, PSČ 811 08, ktorá má v súčasnosti troch spoločníkov:

a) spoločnosť BIZZ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, PSČ 821 08, ktorej jediným spoločníkom
je C.. I. J.,
b) spoločnosť G Group Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika,
založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 99,9953 % akcionárom je K.. G.. W. T., G..,
c) spoločnosť PKA Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená

podľa práva Maltskej republiky, ktorej 100 % akcionárom je G.. G. T..
Podľa tvrdenia Transparency International Slovensko pred vykonaním zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o.
do registra partnerov verejného sektora dňa 01.02.2017 boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. dvaja
spoločníci-spoločnosťBIZZ,s.r.o.aK.W.T..W.T.jevsúčasnostinavyšekonateľomspoločnostiGGFS
s.r.o.. Na základe týchto skutočností vzniká podľa Transparency International Slovensko podozrenie,

že C.. I. J. ako konateľ oprávnenej osoby porušil ustanovenie § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.,
vzhľadom na to, že tak ako K.. W. T. má rovnaký podnikateľský záujem na hospodárskom výsledku
spoločnosti GGFS s.r.o., ktorej spoločníkmi sú spoločnosti BIZZ, s. r. o. a G Group Ltd., v ktorých
sú spoločníkmi C. I. J. a K. W. T., a teda ide o určitý vzťah založený na personálnom prepojení
medzi oprávnenou osobou a PVS, ktorý spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby v prípade zápisu

spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra PVS v súvislosti s oznámením o overení konečného užívateľa výhod
zo dňa 05.07.2018.

3.Okresnýsúduviedol,žedňa12.09.2018mubolodoručenépodanieS.E.,vktoromvyjadrilpochybnosť
o nestrannosti oprávnenej osoby pri realizácii úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre viacerých

označených partnerov verejného sektora, medzi inými aj GS - SERVIS, s.r.o., so sídlom Sasinkova 5,
811 08 Bratislava, IČO: 35 844 540, čo vyvoláva dôvodnú pochybnosť, že údaje o konečnom užívateľovi
výhod, zapísané v registri partnerov verejného sektora, nie sú pravdivé alebo úplné. Okresný súd
podanie oznamovateľa p. S. E. podrobne vyjadril v odsekoch 3., 4., 5., 6. a 7. odôvodnenia napadnutého
uznesenia okresného súdu.

4. K podaniu S. E. okresný súd v odseku 8. odôvodnenia uviedol, že bolo podľa obsahu posúdené
ako podnet na začatie konania o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. a bolo pripojené
k podnetu občianskeho združenia Transparency International Slovensko. Na ich základe okresný súd
uznesením č.k. 5PPok/7/2018 - 36 zo dňa 20.09.2018 začal postupom podľa ustanovenia § 23 ods. 2

zákona č. 161/2015 CMP konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Zároveň zaslal
výzvy partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a členovi štatutárneho orgánu, ktorý vykonával
funkciu člena štatutárneho orgánu v čase porušenia povinnosti, v ktorých dotknuté osoby vyzval, aby sa
vo veci vyjadrili a uviedli, či uznávajú, že došlo k porušeniu zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.
a pokiaľ uvedené neuznávajú, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na

ktoré sa odvolávajú, príp. označili ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.5. Okresný súd v odsekoch 9. - 67. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na vyjadrenia
partnera verejného sektora, vyjadrenie oprávnenej osoby, ako aj vyjadrenia štatutárneho orgánu
partnera verejného sektora (konateľov) identické s vyjadrením partnera verejného sektora.

6. Okresný súd uviedol, že v záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces účastníkov
konania, okrem možnosti vyjadrenia sa účastníkov k veci písomne, vytýčil vo veci aj verejné
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12.09.2019 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania.

7. Ďalej v odôvodnení okresný súd poukázal na podanie doručené mu dňa 10.09.2019, ktorým
oprávnená osoba navrhla prerušenie konania. V odseku 68. odôvodnenia napadnutého uznesenia
okresný súd v podrobnosti uviedol dôvody podaného návrhu na prerušenie konania oprávnenou osobou,
ktorým žiadala prerušiť konanie.

8. V samostatnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia bol vyjadrený skutkový stav, keď z

vykonaných listinných dôkazov a z vyjadrení účastníkov okresný súd zistil stav, ktorý posudzoval ku
dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiacemu k prvému zápisu partnera verejného sektora do
Registra partnerov verejného sektora, t.j. ku dňu 18.10.2017.

9. Okresný súd uviedol, že štatutárnym orgánom partnera verejného sektora ku dňu 18.10.2017 boli

konatelia, a to C.. O. D. a W.. G. N.. Spoločníkmi spoločnosti boli spoločnosť GRAFOBAL GROUP
akciová spoločnosť s vkladom 4.613 Eur a C.. O. D. s vkladom 2.324 Eur. Konečným užívateľom výhod
partnera bol K. G.. W. T., G.. a C.. O. D..

10. Ďalej okresným súdom bolo poukázané na obchodnú spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova

5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, ktorá mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s.r.o., so
sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, s vkladom 750 Eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom
1.500 Eur a spoločnosť G GROUP LTD. s vkladom 5.250 Eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s.r.o.
bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli
G.. W. T. a G.. G. T., C... Ďalej okresný súd poukázal, že obchodná spoločnosť BIZZ, s.r.o., so sídlom

Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 858 463, mala jediného spoločníka
a konateľa, a to p. I. J.. Obchodný podiel spoločníka I. J. bol v januári 2019 prevedený na nového
spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal p. C. D..

11. Oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. mala ku dňu 18.10.2017 dvoch

spoločníkov, a to C.. I. J. a I.. G. C., oboch s vkladom 3.320 Eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby
bol C.. I. J..

12. Vykonaním lustrácie obchodného registra okresným súdom bolo zistené, že obchodná spoločnosť
GGFS s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., so sídlom Sasinkova

5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ
NAKLADATEĽSTVO a. s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s. je
predseda predstavenstva, ktorým je od 10.10.2014 G.. G. T., C.. Obchodná spoločnosť má troch členov
dozornej rady, a to W. T., W.. B. Y. a I.. S. Q. C.. Od 10.10.2014 do 02.10.2018 bol namiesto I.. S. Q.
C. členom dozornej rady C.. I. J.. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a. s., založenej v zbierke

listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok
15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm.
g) stanov). Podľa zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. zo dňa
10.10.2014 dozorná rada jednohlasne odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie
člena predstavenstva ustanovila G.. G. T., C. a určila ho za predsedu predstavenstva.

13. Okresný súd uviedol, že na zistený skutkový stav aplikoval právne normy, a to ust. § 13 ods. 1 o
registri partnerov verejného sektora v znení účinnom do 31.08.2019, § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 19
zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v znení účinnom od 01.09.2019 (ďalej
len „zákon č. 315/2016 Z.z.“).

14. V časti právneho posúdenia okresný súd uviedol, že zo strany účastníkov boli predložené rozsiahle
vyjadrenia s množstvom argumentov. Vo vzťahu k uvedenému okresný súd zvýraznil to, že z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že základnéprávo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe okrem iných
práv a záruk zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby

reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný
za rozhodujúci.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m., rozsudok vo veci
Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, Annuaire, č. 303-B).

15.Krozsahuanáležitostiamodôvodneniasúdnehorozhodnutiaokresnýsúdpoukázalnarozhodovaciu

činnosť ústavného súdu a mal za to, že nie je ani vo svetle judikatúry ESĽP dôvodné odpovedať v
súdnom rozhodnutí na každý argument účastníkov, ale je potrebné zamerať sa iba na podstatné dôvody
rozhodnutia, keďže iný postup by bol na úkor zákonnej požiadavky jasnosti a výstižnosti odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Aj napriek rozsiahlosti vyjadrení účastníkov, nie je úlohou súdu v odpovedi na
vyjadrenia účastníkov vytvoriť zo súdneho rozhodnutia z hľadiska jeho rozsahu „dizertačnú prácu“, ale
vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s nosnými argumentmi účastníkov.

16. Okresný súd k rôznym výkladom a stanoviskám k sporným otázkam, ktoré upravuje zákon č.
315/2016 Z.z. uviedol, že v konečnom dôsledku je to súd, ktorý robí právne relevantný výklad zákona
vo svojich rozhodnutiach. Rôzne výkladové stanoviská nemôžu byť a ani nie sú pre súd záväzné a ich
sila a použiteľnosť závisia len od sily argumentov v nich obsiahnutých. Ako jeden z oznamovateľov

podnetu p. S., tak aj oprávnená osoba, vo svojich podaniach zhodne argumentovali v otázke údajnej
podmienenostikonaniaouloženiepokutyzdôvoduporušeniazákazupodľaust.§19zákonač.315/2016
Z.z. predchádzajúcim konaním podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. o kvalifikovanom podnete. S
týmto názorom sa okresný súd nestotožnil. Je pravdou, že výmaz partnera verejného sektora v konaní
podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. automaticky v zmysle § 12 ods. 7 predmetného zákona vyvolá

začatie konania o uložení pokuty. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.08.2019 v konaní o kvalifikovanom
podnete okresný súd rozhodoval podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania súdu. Vyplývalo to z
ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré zakotvuje primerané použitie ustanovení CMP
v konaniach podľa § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP
a ustanovením § 217 ods. 1 CSP. K rozhodnutiu o výmaze partnera verejného sektora podľa ust. §

12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z.z. dochádzalo len vtedy, ak údaje o ňom zapísané v RPVS boli neúplné
alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute v zmysle ust. §
12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z.z. teda nenastávalo napr. v situácii, keď údaje o partnerovi verejného
sektorazapísanévRPVSbolisícevminulostinepravdivé,novčaserozhodovaniasúduokvalifikovanom
podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje. Ustanovenie § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.

však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov v návrhu na
zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute
bolo a je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom
konanízmenou,čibolivymazanézregistra.Akbybolosankčnékonaniepodľaprávnejúpravyúčinnejdo
31.08.2019 podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu

partnera z registra, nebolo by do 31.08.2019 možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v
návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Novela právnej úpravy od
01.09.2019, keď sa zmenil moment, ku ktorému súd posudzuje skutkový a právny stav ku dňu začatia
konania, z hľadiska možnosti začať konanie o uloženie pokuty bez predchádzajúceho konania podľa ust.
§ 12, nič nezmenila. Podľa názoru okresného súdu je potrebné vychádzať zo znenia ust. § 13 zákona č.

315/2016Z.z.,ktoréustanoveniesankcionujetriskutkovépodstaty,kdevporadítretia(porušeniezákazu
podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.) nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát
(uvedenienepravdivýchúdajovvnávrhunazápisanepodanienávrhunazápiszmenyvzákonnejlehote,
čo vlastne znamená tiež, že v registri boli alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nevyhnutne sprevádzaná
zápisom nepravdivých alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou

osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne
dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme pravdepodobnosť zápisu
nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením §
13 v časti porušenia zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. zákonodarca preventívne sankcionuje
konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená alebo v konflikte záujmov. V neposlednom rade, ak by

konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete
podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných
v registri a výmazom partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o
pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát- uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa § 19. Podľa okresného súdu
rozlišovanie týchto skutkových podstát v § 13 by tak nemalo žiaden zmysel. Okresný súd uzavrel, že
konanie o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho

konania podľa § 12 predmetného zákona, ale je možné ho viesť samostatne.

17. Okresný súd uviedol, že ochrana záujmu na nestrannom vykonaní verifikácie oprávnenou osobou
zakotvením ustanovenia § 19 do zákona č. 315/2016 Z.z. je logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že
v minulosti to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali

ukrývať skutočných užívateľov výhod či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi
verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevyplýva iba z
ustanovenia § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ale aj z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. a
ust. § 16 ods. 4 predmetného zákona, podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby
pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve
o kontrolnej činnosti.

18. Na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby s určitými výhradami okresný súd považoval za
možné aplikovať aj judikatúru, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Podľa okresného súdu a
ustálenej judikatúry týkajúcej sa vylúčenia sudcov z rozhodovania veci, nie je možné sa uspokojiť len so
subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti

aj z objektívneho hľadiska. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle od osobného správania
sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie
môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu
chýba nestrannosť. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na
objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno

chápaťtak,žečokoľvek,čomôževrhnúťčoajlentieňpochybnostinanestrannosťsudcu,hoautomaticky
vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych
okolností prípadu. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť
jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré
postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym

zástupcom, svedkom a podobne.

19. Okresný súd mal za to, že názor oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii
nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci je síce na diskusiu,
avšak ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby nemožno brať na ľahkú

váhu, a to nielen berúc do úvahy výšku sankcií za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016
Z.z.. Podľa okresného súdu je potrebné zohľadniť aj účel zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý treba vnímať vo
viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými
prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí.

20. Okresný súd poukázal na to, že v danej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažuje
za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z.. V konaní nebolo preukázané, že
by intenzita vzťahu C. a G.. W. T. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient s výnimkou
vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o.. Z objektívneho hľadiska
personálne prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže

oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade boli spoločník a
konateľ oprávnenej osoby (C.. I. J.) so spoločníkom partnera verejného sektora (G.. W. T.) spoločníkmi
spoločnosti GGFS s.r.o.. Na tom nič nemení to, že obaja boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o.
prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s.r.o. a G GROUP Limited (G.. T. bol do júla 2017 priamo
spoločníkom GGFS s.r.o.). Podľa okresného súdu je potrebné si uvedomiť, že obchodná spoločnosť ako

právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu, t.j. schopnosť
byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu či iných osôb schopnosť
vlastnýmiúkonmipreberaťprávaapovinnosti-spôsobilosťprávnekonať.Vprávnickejosobejepotrebné
rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom zhromaždení)
vytvárajú a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto

vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade
spoločnosti BIZZ, s.r.o. prostredníctvom C.. J.. Nemôže podľa okresného súdu obstáť poukaz na to, že
spoločníkmi v GGFS s.r.o. boli C.. J. a G.. T. nepriamo prostredníctvom iných obchodných spoločností,
ktoré ovládajú. Ak je z verejných registrov zistiteľná vzájomná interakcia medzi G.. T. a C.. J. a ichspoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti, a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale zo
zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. založenej v zbierke listín obchodného
registra (hoc aj C.. J. na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s.r.o., ale bol to on, kto sa valného

zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s.r.o. navonok), a potom jedna z týchto
osôb má vykonať verifikáciu druhej osoby, ktorá je jedným zo spoločníkov posudzovaného subjektu,
môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto verifikácie oprávnenou osobou.

21. Poukaz partnera verejného sektora na to, že zákon č. 315/2016 Z.z. neobsahuje definíciu

personálneho a majetkového prepojenia, a to že pri aplikácii analógie legis zákona o energetike či
daniach z príjmov takéto majetkové a personálne prepojenie medzi partnerom verejného sektora a
oprávnenou osobou nemožno nájsť, nemôže podľa záveru okresného súdu obstáť. Personálne a
majetkové prepojenie partnera verejného sektora a oprávnenej osoby uvedené v ust. § 19 písm. c)
zákona č. 315/2016 Z.z. je len príkladným uvedením dôvodu pre vylúčenie oprávnenej osoby, a to
použitím slova „najmä“, z čoho vyplýva, že vzťahom oprávnenej osoby a partnera verejného sektora

zakladajúcim vylúčenie oprávnenej osoby nie je iba ich personálne alebo majetkové prepojenie.

22. Okresný súd mal za to, že hoci vzťah C.. J. a G.. T. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o.
nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície podľa § 2 ods. 1
Obchodného zákonníka, no ide nepochybne o vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 6 písm.

a) Obchodného zákonníka. Tento vzťah by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci
ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Ak by sa
posudzovala nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kde jednou zo strán by prostredníctvom
svojej obchodnej spoločnosti bol spoluvlastník, napr. nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom by bol aj
sudca konajúci vo veci, objektívne by to mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti

takéhoto sudcu. Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti,
kde je spoločníkom aj spoločník a konateľ partnera verejného sektora, vyvoláva objektívne oprávnené
pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci vzťah medzi C..
J. a G.. T. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov
obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať.

Z objektívneho pohľadu tento vzťah spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov
podľa zákona č. 315/2016 Z.z..

23. Podľa okresného súdu je potrebné poukázať aj na to, že osoby G.. W. T. a C.. I. J. sa stretli aj v
dozornom orgáne obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase

členmi jej dozornej rady, pričom jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a. s. je
spoločnosť GGFS s.r.o.. Dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a. s. pritom nemá len kontrolnú
funkciu, ale do jej pôsobnosti patrí napr. aj menovanie a odvolávanie členov štatutárneho orgánu
spoločnosti, pričom za predsedu predstavenstva bol dozornou radou vymenovaný p. G. T.. O
spoločnom členstve s G.. W. T. v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a. s. sa oprávnená osoba

nezmienila,hociúdajeočlenochdozornejradysúpriamozistiteľnézobchodnéhoregistra.Zdôrazňovala
však, že spoločníci spoločnosti vykonávajúci svoje práva prostredníctvom valného zhromaždenia sa
stretávajú naozaj len sporadicky, a teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia
spoločnosti GGFS s.r.o. nemohol vzťah p. I. J. a p. W. T. alebo p. G. T. objektívne prerásť do pomeru
kolegiálneho a už vôbec nie do pomeru priateľského. V tomto ohľade, keďže je zrejmé, že p. I. J. a p. W.

T. boli spolu členmi dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť členov štatutárneho orgánu,
potom podľa okresného súdu vyjadrenia oprávnenej osoby vyzneli nedôveryhodne.

24. Aj keď tvrdenia oznamovateľa p. E. o závislosti či vďačnosti C.. J. voči G.. T. neboli v konaní
preukázané, objektívnym faktom je, že spoločníkom spoločnosti GGFS s.r.o. sa C.. J. mohol stať len

na základe vôle G.. T. ako väčšinového spoločníka v spoločnosti GGFS s.r.o.. Spoločnosť GGFS s.r.o.
je totiž v zmysle čl. VII jej spoločenskej zmluvy tzv. uzavretou spoločnosťou, t.j. prevod obchodného
podieluatakvstupnovéhospoločníkajeviazanýnasúhlasvalnéhozhromaždeniaspoločnosti.Zmyslom
tohto ustanovenia je snaha doterajších spoločníkov regulovať, kto sa stane spoločníkom spoločnosti.
Vstup C.. J. do spoločnosti preto v danom prípade mohol prebehnúť len po výslovnom prejave vôle

G.. T.. Do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý
hlasovalzaustanoveniečlenkypredstavenstvadojejfunkcieaktorásaneskôrstalazákonnousudkyňou
vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, nestrannosť danej sudkyne bol riešený v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 68/2015 z 11. januára 2017 (následne posúdené ako ústavnékonformné uznesením Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 504/2017-21 z 1. augusta 2017), kde takto
založený vzťah bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci.

25. Okresný súd poukázal na to, že zákon č. 315/2016 Z.z. je nepochybne predpisom verejného
práva. Pokuty zakotvené v § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. majú verejnoprávny charakter. Právne normy
zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ak má
byť verejnoprávna sankcia postihom za protiprávne konanie, musí takto právnou normou aprobované
konanie napĺňať všetky jeho zákonom stanovené definičné znaky. Ustanovenie § 19 písm. c) zákona

č. 315/2016 Z.z. však výslovne ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza
vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo členom jeho orgánov. Zákon výslovne
normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k partnerovi
verejného sektora alebo členom orgánov partnera verejného sektora, ktorý spochybňuje jej nestrannosť.

26. Z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora, vypracovaného oprávnenou osobou

vyplynulo, že G. bol identifikovaný ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora s poukazom
na ust. § 6a ods. 1 písm. a) bod 1 a 4 zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z
trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
a to na základe jeho nepriamej účasti na partnerovi verejného sektora zodpovedajúcej podielu 61,9 %
na základom imaní partnera verejného sektora, a to prostredníctvom BMC international, a.s., so sídlom

Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 47 258 861, ktorej je 99,73% akcionárom, SLOV COUPON,
a.s., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 30 842 000, ktorej je 95,50% akcionárom
je BMC international, a.s., GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, so sídlom Sasinkova 5, 811
08 Bratislava, IČO: 35 750 791, ktorá je 65%-ným spoločníkom partnera verejného sektora. Podľa
okresného súdu partner verejného sektora je v tomto prípade právnickou osobou, spoločnosťou s

ručením obmedzeným (zrejme len omylom v odôvodnení uvedené akciovou spoločnosťou), ktorá má
vlastnú právnu subjektivitu, majetkový základ a vlastné orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné
zhromaždenie, ktoré je tvorené spoločníkmi. G. má nepriamy podiel na základnom imaní partnera
verejného sektora vo veľkosti 61,9%. Bolo zrejmé, že G.. W. T. ako nepriamy spoločník partnera
verejného sektora sa v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľa na prijímaní rozhodnutí

patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, prípadne rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné
zhromaždenie vyhradilo, a teda spolurozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného
sektora. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa C. s najväčším spoločníkom
partnera verejného sektora je úplne zjavný a ľahko spoznateľný jednoduchým nahliadnutím do výpisov
z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS s.r.o., kde je zistiteľná spoločná účasť C.. J.

a G.. T. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov, či už najskôr priamo G.. T. a následne
prostredníctvom G GROUP a C.. J. nepriamo cez BIZZ, s.r.o.. Okresný súd uzavrel, že vzhľadom
na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony
podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k partnerovi verejného sektora GS - SERVIS, s.r.o. a došlo tak
k porušeniu zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z..

27. Okresný súd v odseku 108. odôvodnenia napadnutého uznesenia zovšeobecnene uviedol, že vzťah
medzi najväčším vlastníkom (či už priamym alebo nepriamym) partnera verejného sektora a konateľom
oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, aj
keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných, je objektívne spôsobilý vyvolať

pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo
vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa ust. § 19 písm. c)
zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu
k partnerovi verejného sektora.

28. K uloženým pokutám okresný súd poukázal na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z..
Sankčný mechanizmus podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je možné uplatniť len voči subjektom
obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora, preto okresný súd preskúmal, či
partner verejného sektora bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný dobrovoľne alebo
obligatórne.Ztvrdeníadôkazovpredloženýchpartneromverejnéhosektoraokresnýsúdzistil,žeobjemy

finančných prostriedkov, ktoré získava partner verejného sektora od zdravotných poisťovní, vysoko
prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do
registra partnerov verejného sektora len v roku 2017. Okresný súd preto uzavrel, že partnerovi verejného
sektora je ako obligatórne zapisovanému subjektu možné uložiť pokutu podľa ust. § 13 zákona č.315/2016 Z.z.., keďže sankcia sa má ukladať za protiprávne konanie, ktoré sa malo stať v roku 2017 pri
registrácii partnera verejného sektora do RPVS.

29. Súd prvej inštancie poukázal na význam pokuty, ktorá nemá mať iba sankčný charakter, ale aj
výchovný a stimulačný. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť,
spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora je
stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora
(ďalej len „PVS“) získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné

zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10.000 Eur do 1.000.000 Eur. Určenie výšky pokuty v rámci
zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje
otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, príp. ďalšie okolnosti viažuce
sa k sankcionovanému porušeniu zákona, t.j. napr. dobu trvania protiprávneho stavu, aby pokuta
spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť
správanie sa povinnej osoby, príp. tretích osôb (funkcia individuálnej a generálnej prevencie).

30. K pojmu „hospodársky prospech“ okresný súd vyjadril, že považuje za správne chápanie tohto pojmu
tak,akotobolovysvetlenévdôvodovejsprávekzákonuč.315/2016Z.z.,podľaktorej„spôsobvyčíslenia
hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho
prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora

za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré PVS vynaložil na obstaranie resp.
vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a
boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak PVS nadobúdal majetok, práva k majetku
alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami,
ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal“. Inými slovami, hospodársky prospech

treba chápať nie ako obrat PVS s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol PVS vytvorený z relevantných
transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že na to, aby mohol byť
hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady
(výdavky) PVS vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady).

31. V danom prípade vyčíslenie hospodárskeho prospechu PVS poskytlo okresnému súdu prehľad
o jeho výnosoch a nákladoch z transakcií s verejným sektorom. S týmto vyčíslením sa okresný súd
stotožnil a považoval ho za preukázaný predloženými dôkazmi zo strany partnera verejného sektora,
uložil preto PVS pokutu vo výške zisteného prospechu vo výške 5.433 Eur.

32. Súd prvej inštancie zdôraznil, že primárnym účelom sankcie ukladanej PVS podľa ust. § 13 ods. 1
písm. a) zákona č. 315/2016 Z.z. je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý PVS získal plnením
zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa zákona č. 315/2016 Z.z.. Sankcia za porušenie
zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností
oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do

registra.

33. K pokute uloženej členom štatutárneho orgánu okresný súd uviedol, že pokuta ukladaná
štatutárnemu orgánu je v zásade pokutou za nesprávny výber oprávnenej osoby, o ktorej člen
štatutárneho orgánu PVS musel vedieť, že s ohľadom na znenie § 19 zákona č. 315/2016

Z.z. je táto vylúčená z vykonávania úkonov vo veci PVS. Dôvodov, pre ktoré viedli k uloženiu pokuty
na spodnej hranici zákonného rozpätia, bolo viacero. V prvom rade okresný súd skonštatoval, že išlo
o prvé porušenie zákona č. 315/2016 Z.z. zo strany členov štatutárneho orgánu PVS. Okresný súd
zobral do úvahy kritéria uvedené v § 13 ods. 6 zákona č. 315/2016 Z.z. a zohľadnil, že doposiaľ nebola
spochybnená správnosť údajov zapísaných o PVS v registri partnerov verejného sektora a porušenie §

19 zákona č. 315/2016 Z.z. nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná
pokuta má tak preventívny charakter. V neposlednom rade okresný súd zohľadnil aj to, že problematika
vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. je úplne novou,
preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry, nie je ľahké pre kohokoľvek
sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku

o pokute uloženej členovi štatutárneho orgánu okresný súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za
zaplatenie tejto pokuty, pričom tento výrok zodpovedal záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu
dlžníka a ručiteľa (R 2/1975: Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu
medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudkuo žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi“ istinu
s príslušenstvom v stanovenej lehote s tým, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného“). Pri ukladaní pokuty členom štatutárneho orgánu

okresný súd vzal do úvahy aj zmenu ust. § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z. vykonanú novelou
č. 241/2019 Z.z., a preto zaviazal členov štatutárneho orgánu na zaplatenie pokuty podľa novej právnej
úpravy, ktorá je pre členov štatutárneho orgánu priaznivejšia.

34. K pokute uloženej oprávnenej osobe okresný súd uviedol, že táto má preventívny charakter, keďže

nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Úvahy o výške pokuty,
ktoré uviedol v odseku 94. napadnutého uznesenia (správne malo byť uvedené odsek 110.) platili v
zásade aj pre pokutu ukladanú oprávnenej osobe, no s tým rozdielom, že zákaz uvedený v § 19 zákona
č. 315/2016 Z.z. sa týka priamo oprávnenej osoby. U oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony
podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je
aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Je to predovšetkým

oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva znalá, má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z
vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu PVS a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z
tohto dôvodu okresný súd uložil pokutu oprávnenej osobe vo väčšej výške ako členom štatutárneho
orgánu PVS, avšak takisto v dolnej polovici zákonného rozpätia, a to vo výške 20.000,- Eur.

35. V samostatnom odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že uloženú
pokutu sú účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, vedený v Štátnej pokladnici,
podľa platobných údajov uvedených v pripojených príkazoch na úhradu. Okresný súd upozornil
účastníkov konania na ust. § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého registrujúci orgán vykoná
výmaz zapísaného PVS, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č.

315/2016 Z.z. a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Vzhľadom na tento následok
nezaplatenia pokuty riadne a včas, okresný súd určil lehotu na zaplatenie pokuty na 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku uznesenia.

36.Knávrhunaprerušeniekonaniaokresnýsúduviedol,ženezistildôvodyprevyhovenietomutonávrhu

s poukazom na ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Kľúčové bolo analyzovať, či pokuty, ktoré môžu byť
ukladané podľa zákona č. 315/2016 Z.z. majú trestný charakter. Aj vzhľadom na poukaz účastníkov
konania na rozhodnutie ESĽP vo veci Engel vs. Holandsko, ale aj z hľadiska, že toto rozhodnutie ESĽP
nebolo doposiaľ prekonané vo veci stanovenie kritérií pre zistenie, či konanie vedúce k uloženiu sankcie
má trestný charakter alebo nie, bolo podľa názoru okresného súdu vhodné podrobnejšie sa venovať

kritériám vymedzeným týmto rozhodnutím pre určenie, či vec, resp. sankciu, ktorá môže byť uložená
účastníkovi konania, možno považovať za sankciu trestného charakteru. Pri tzv. Engelovom teste sa
uplatňujú tri kritériá, ktoré boli veľmi presvedčivo vysvetlené v Náleze Ústavného súdu Českej republiky
PL. ÚS 33/09 z 29. septembra 2010, N 205/58 Sb. NU 827. Podrobne tieto kritériá vyjadril okresný súd
pod odsekom 123. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Súčasne za aplikácie kritérií Engelovho testu

na právnu úpravu zákona č. 315/2016 Z.z. okresný súd skonštatoval, že prvé kritérium pri pokutách
ukladaných podľa zákona č. 315/2016 Z.z. zjavne nebolo naplnené, pretože zákon č. 315/2016
Z.z. formálne nie je systematicky zaradený medzi predpisy práva trestného. Ďalej okresný súd uviedol,
že pokuta uložená v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z.z. nemá sankčný, ale
reparačný charakter. Akokoľvek môže výška potencionálnej pokuty pôsobiť drakonicky, cieľom tejto

pokuty je odčerpať PVS hospodársky prospech (zisk), ktorý získal zo zmluvy s verejným sektorom,
pri ktorej porušil zákon. Podľa okresného súdu sa nejedná teda o trest, ale len o aplikáciu klasického
princípu, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Druhé Engelovské kritérium
nebolo v prípade pokút ukladaných podľa zákona č. 315/2016 Z.z. takisto naplnené, ak
porušenie sankcionovaných povinností zjavne nemá trestný charakter. Pokuty ukladané podľa ust. § 13

ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 315/2016 Z.z. sa prima facie môžu javiť ako pokuty trestného charakteru,
v zmysle Engelovských kritérií však nespĺňajú ani tretie kritérium, keďže nemôžu byť uložené každému,
ale len osobám v postavení štatutárneho orgánu PVS alebo v postavení oprávnenej osoby. Posúdenie
otázky prípustnosti odvolania voči rozhodnutiu okresného súdu nie je úlohou okresného súdu, pretože
prípustnosť odvolania musí v prvom rade posúdiť odvolací súd.

37. Okresný súd zdôraznil, že v prípade ukladania pokút podľa zákona č. 315/2016 Z.z. jednoznačne
vystupuje ako nezávislý súd, čo vyplýva z toho, že jeho procesný postup určuje zákon č. 315/2016 Z.z. s
odkazom na CMP (§ 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z.). Okresný súd nepostupoval ako správny orgánpodľa Správneho poriadku alebo trestný súd podľa Trestného poriadku. Uvedené bolo dôvodom, prečo
nemôžeokresnýsúdpriukladanípokútvovýrokuuzneseniavymedzovaťskutok,zaktorýukladápokutu,
jeho právnu kvalifikáciu a podobne, keďže takáto forma výroku je predpísaná Trestným poriadkom, kde

výslovne z ust. § 163 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vyplýva, že ustanovenia, podľa ktorých súd
rozhodol, musia byť uvedené vo výroku rozsudku, na rozdiel od rozsudku alebo uznesenia v civilnom
konaní,kdeprávneposúdeniesúdvzmysleust.§220ods.2CSPuvedienievovýroku,alevodôvodnení
a rovnako z ust. § 163 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že vo výroku súd opíše skutok, jeho právnu
kvalifikáciu, atď.. Okresný súd pri ukladaní pokút podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nepostupuje podľa

zákona o priestupkoch či podľa Správneho poriadku, pretože v zmysle ust. § 16 ods. 5 zákona č.
315/2016 Z.z. výslovne postupuje podľa ustanovení CMP, ktorý upravuje postup súdu, nie správnych
orgánov či trestného súdu.

38. Podľa okresného súdu nemohol obstáť ani argument podobnosti registračného konania podľa
zákona č. 315/2016 Z.z. a konania podľa zákona o obchodnom registri, pretože pri ukladaní pokút podľa

§11zákonaoobchodnomregistrisúdvzmysleust.§11ods.3tohtozákonapriukladanípokútpostupuje
podľa ust. § 102 CSP. Ani podľa zákona o obchodnom registri nie sú pokuty pokutami za spáchanie
priestupku či správneho deliktu, ale poriadkovými pokutami ukladanými podľa CSP.

39. Okresný súd súčasne poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v konaniach, kedy rozhodoval o

kasačných sťažnostiach vo veciach podaných správnych žalôb proti rozhodnutiam Okresného súdu
Žilina o uložení pokút v obdobných veciach, keď napr. v uznesení sp. zn. 3Asan 4/2020 z 20. mája
2020 Najvyšší súd SR uviedol: „rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sú
výsledkomsúdnehokonania(civilnéhomimosporovéhoprocesu)anieadministratívnehokonania.Nejde
o prenesený výkon štátnej správy“. Bolo zrejmé, že Okresný súd Žilina v tomto prípade nie je správnym

orgánom, ktorý by ukladal administratívnu sankciu.

40. Okresný súd uzavrel, že pokuty ukladané podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nemajú trestný charakter
a úprava zákona č. 315/2016 Z.z. je tak ústavne konformná, preto nenašiel dôvod na predloženie veci
Ústavnému súdu SR a návrhy na prerušenie konania zamietol.

41. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 52, § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na to, že dôvod na aplikáciu ustanovení § 55 CMP
a § 56 CMP nezistil, pričom konateľky PVS navrhli, aby okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok a ostatní účastníci konania

návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v priebehu konania neučinili.

42. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie oprávnená osoba, ktorá k rozsahu odvolania
uviedla, že toto smeruje proti výroku I., II., III. uznesenia okresného súdu. Odvolacími dôvodmi bol
poukaz na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. K prípustnosti odvolania oprávnená osoba poukázala

na ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., § 2 ods. 1 CMP, § 59 ods. 1 CMP v spojení s § 357 CSP.
Oprávnená osoba poukázala na rozhodnutie ústavného súdu, z ktorého vyplýva, že každé rozhodnutie o
uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. má v zásade povahu rozhodnutia vo veci samej,
a tým je možné proti takémuto rozhodnutiu podať odvolanie v zmysle § 59 ods. 1 CMP, vychádzajúc z čl.
13 Dohovoru, ktorý upravuje právo na účinný opravný prostriedok. Podľa oprávnenej osoby uznesenie

okresnéhosúduvjehovýrokovejčastiIII.jerozhodnutímopokutepodľa §13ods.4zákonač.315/2016
Z.z., t.j. je rozhodnutím vo veci samej - končeným meritórnym uznesením a je proti takémuto rozhodnutiu
odvolanie prípustné. Oprávnená osoba poukázala na inštitút nerozlučného procesného spoločenstva.
PVS, členovia jeho štatutárneho orgánu, ako aj oprávnená osoba sú účastníkmi konania o pokute,
pretože sa koná o ich právach a povinnostiach. Oprávnená osoba je účastníkom konania o pokute

aj z titulu jej zákonného ručenia na zaplatenie pokuty a v súlade s najnovšou judikatúrou ústavného
súdu je medzi účastníkmi konania o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. nerozlučné procesné
spoločenstvo, z čoho vyplýva, že oprávnenou osobou podané odvolanie zakladá účinky voči rozhodnutiu
o pokute podľa § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. ako celku.

43. Ku skutkovému stavu oprávnená osoba poukázala na PVS, ktorý bol do registra partnerov verejného
sektora zapísaný dňa 21.10.2017 na základe verifikačného dokumentu zo dňa 18.10.2017. Ku dňu
vyhotovenia verifikačného dokumentu, t.j. ku dňu zápisu PVS do registra, boli členmi jeho štatutárneho
orgánu C. a W.. G. N.. K.. G.. W. T., G.. nebol členom žiadneho orgánu PVS s vplyvom na jehoriadenie a kontrolu. Podľa zverejneného verifikačného dokumentu zo dňa 18.07.2017 bol jedným z
konečných užívateľov výhod PVS K. z titulu držby kvalifikovaného nepriameho podielu viac ako 25%
na základnom imaní, hlasovacích právach a hospodárskom výsledku PVS vo výške 31,47%. Z hľadiska

ovládania PVS p. T., vlastnícku štruktúru PVS tvorili GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, IČO: 35
750 791, SLOV COUPON, a.s., IČO: 30 842 000 a BMC international, a.s., IČO: 47 258 861. K.. G..
W. T., G.. disponoval kvalifikovaným nepriamym podielom na základnom imaní, hlasovacích právach a
hospodárskom výsledku PVS prostredníctvom BMC international, a.s., IČO: 47 258 861, v ktorej mal
obchodný podiel vo výške 99,73%, BMC international, a.s., IČO: 47 258 861 mala obchodný podiel v

SLOV COUPON, a.s., IČO: 30 842 000 vo výške 95,50%, ktorá mala obchodná podiel vo výške 50,83%
v GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť. Pán T. nebol priamym spoločníkom PVS, nemal priamo
vplyv na riadenie PVS. Priamy obchodný podiel C.. O. D. v PVS bol väčší než podiel p. T., pretože
podiel p. T. 61,90% bol nesprávne vypočítaný, a teda p. T. nebol najväčším vlastníkom PVS. Úkony
oprávnenej osoby podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vykonávala pre PVS Advokátska kancelária Bugala -
Ďurček, s.r.o. (oprávnená osoba). V čase zápisu PVS v registri boli spoločníkmi oprávnenej osoby C..

I. J. a I., pričom podiel každého z nich na základnom imaní a hlasovacích právach v oprávnenej osobe
predstavoval 50%. V čase identifikácie konečného užívateľa výhod PVS v registri až do 04.10.2018 bol
p. J. aj konateľom oprávnenej osoby.

44. Oprávnená osoba uviedla, že pre všetkých 19 PVS úkony oprávnenej osoby vykonávala Advokátska

kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.. Oprávnená osoba poskytla tabuľkový výpočet PVS, pri ktorých začala
vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vyhotovením verifikačných dokumentov. Všetci 19 PVS,
vrátane PVS - GS - SERVIS, s.r.o., patria do skupiny GRAFOBAL GROUP a ich konečným užívateľom
výhod je K...

Por. č. Obchodné meno partnera verejného sektora IČO Deň podpisu Verifikačného dokumentu Deň
zápisu do registra Spisová značka
1. GPN s. r. o. 36 713 422 29.06.2017 08.07.2017 43PPok/1/2018
2. C.E.N. s. r. o. 35 780 886 30.06.2017 11.07.2017 (overenie KUV) 43PPok/7/2018
3. Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. 35 792 281 06.07.2017 21.07.2017 (overenie KUV)

43PPok/2/2018
4. Slovenská Grafia a. s. 31 321 470 07.07.2017 13.07.2017 (overenie KUV) 43PPok/8/2018
5. Ružinovská poliklinika, a. s. 35 914 793 10.07.2017 22.07.2017 5PPok/9/2018
6. APOTHEKA, s. r. o. 35 682 591 14.07.2017 22.07.2017 5PPok/7/2018
7. MEDIA TRADE spol. s r.o. 31 333 150 14.07.2017 25.07.2017 43PPok/6/2018

8. VITALITA, s. r. o. 31 395 112 14.07.2017 22.07.2017 5PPok/3/2018
9. APOTHEKA ESSENTIAE, s. r. o. 31 396 577 14.07.2017 25.07.2017 43PPok/9/2018
10. TIPO, s. r. o. 36 015 938 14.07.2017 26.07.2017 5PPok/8/2018
11. Becomed, s. r. o. 31 374 069 14.07.2017 25.07.2017 5PPok/10/2018
12. FARMEDIX, s. r. o. 44 673 515 14.07.2017 25.07.2017 5PPok/11/2018

13. Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a. s. 44 444 761 14.07.2017 25.07.2017 5PPok/4/2018
14. GGT a. s. 35 791 829 18.07.2017 28.07.2017 (overenie KUV) 43PPok/4/2018
15. EHC service, s. r. o. 36 507 245 19.07.2017 27.07.2017 (overenie KUV) 43PPok/3/2018
16. VODAX a. s. 35 801 948 19.07.2017 01.08.2017 5PPok/5/2018
17. OMS, a. s. 34 132 333 27.07.2017 03.08.2017 (overenie KUV) 43PPok/5/2018

18. TBB, a. s. 30 225 574 30.08.2017 07.09.2017 (overenie KUV) 5PPok/6/2018
19. GS - SERVIS, s. r. o. 35 844 540 18.10.2017 21.10.2017 5PPok/2/2018

45. Ku dňu datovania odvolania oprávnenou osobou okresný súd rozhodol viacerými samostatnými
rozhodnutiami v právnych veciach PVS, ktorými opakovane uložil pokuty oprávnenej osobe.

Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. Uznesenie zo dňa Vo veci partnera verejného sektora
Sankcionovaná oprávnená osoba Výška pokuty (€)
43PPok/6/2018-172 19.08.2019 MEDIA TRADE spol. s r.o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
5PPok/7/2018-198 19.08.2019 APOTHEKA, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €

43PPok/9/2018-161 28.08.2019 APOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
43PPok/1/2018-209 28.08.2019 GPN s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
5PPok/8/2018-161 30.08.2019 TIPO, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
43PPok/7/2018-141 30.08.2019 C.E.N. s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €5PPok/3/2018-172 30.08.2019 VITALITA, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
43PPok/2/2018-391 30.08.2019 Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
5PPok/10/2018-171 02.07.2020 Becomed, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €

5PPok/11/2018-176 02.07.2020 FARMEDIX, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
5PPok/4/2018-281 02.07.2020 Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a. s. AK Bugala - Ďurček
20 000,- €
5PPok/9/2018-249 02.07.2020 Ružinovská poliklinika, a. s. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €
5PPok/2/2018-311 02.07.2020 GS - SERVIS, s. r. o. AK Bugala - Ďurček 20 000,- €

46. Oprávnená osoba poukázala na to, že okresný súd samostatne napadnutým uznesením a
samostatne každým ďalším sankčným rozhodnutím uložil za porušenie tej istej povinnosti podľa
zákona č. 315/2016 Z.z. 13 pokút oprávnenej osobe - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.,
ktorá vykonávala činnosti oprávnenej osoby aj pre PVS, aj pre všetky ďalšie ostatné sankcionované
spoločnosti, každú v sume 20.000 Eur, čím pokuty uložené sankčnými rozhodnutiami oprávnenej osobe

predstavujú sumu 260.000 Eur, čím úhrnná hranica prevyšuje zákonom stanovenú hornú hranicu.

47. Podľa oprávnenej osoby konanie o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je konanie,
pre ktoré treba aplikovať trestnoprávne princípy a trestnoprávnu úpravu. Oprávnená osoba súhlasila so
záverom okresného súdu, že prvé kritérium ,,Engelovho testu“ nie je pri pokutách ukladaných v režime

zákona č. 315/2016 Z.z., naplnené. So záverom okresného súdu, že uložená pokuta nemá sankčný,
ale reparačný charakter, keďže jej cieľom je odčerpať PVS hospodársky prospech (zisk), ktorý získal
zo zmluvy uzavretej s verejným sektorom, pri ktorej porušil zákon. Oprávnená osoba sa nestotožnila
so záverom okresného súdu, že nie je naplnené druhé „Engelovské“ kritérium. Podľa oprávnenej osoby
pokuty ukladané štatutárnemu orgánu PVS, resp. oprávnenej osobe majú represívny (trestný) charakter.

Ústavný súd SR už vyslovil, že rozhodnutie o uložení pokuty má v zásade povahu rozhodnutia vo veci
samej a navyše má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie, t.j. spĺňa „Engelovské“
kritéria podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej
sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút. Podľa oprávnenej osoby Engelovské kritériá nemusia
byť splnené kumulatívne, postačuje naplnenie hoci len jedného z príslušných kritérií.

48. Oprávnená osoba poukázala na záver ústavného súdu k intenzite hroziacich pokút, ktorá napĺňa
tretie kritérium „Engelovho“ testu. Oprávnená osoba ďalej poukázala na to, že hroziace pokuty sú
svojim rozsahom intenzívnejšie a citeľnejšie než peňažné tresty za niektoré trestné činy podľa Trestného
zákona. Intenzitu týchto priamych peňažných pokút znásobujú ďalšie hroziace postihy, resp. následky

upravené v § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., a to výmaz PVS z registra, nemožnosť opätovného
zápisu PVS do registra po dobu dvoch rokov od jeho výmazu z registra, vylúčenie člena/členov
štatutárneho orgánu PVS podľa § 13a Obchodného zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z..
Tieto sekundárne postihy predstavujú zásadné zásahy do hmotnoprávnej pozície a súkromnej sféry
PVS, resp. členov ich štatutárnych orgánov.

49. Oprávnená osoba uviedla, že na rozdiel od okresného súdu je toho názoru, že je naplnené aj druhé
kritérium „Engelovho“ testu.

50. V odseku 30 odvolania oprávnená osoba uviedla, že peňažné pokuty uložené členom štatutárneho

orgánu PVS a oprávnenej osobe majú výlučne represívny charakter, typický aj pre trestné sankcie,
nemajúreparačnúpovahu,resp.povahunáhradyškody.PodľaoprávnenejosobyajpokutauloženáPVS
má represívnu funkciu, nie funkciu reparačnú. Porušením niektorej zákonnej povinnosti, s následkom
výmazu PVS z registra, resp. s následkom jeho sankcionovania pokutou, subjektu verejného sektora
nevzniká žiadna škoda, pretože tento plnenie od PVS inkasoval. Subjektu verejného sektora vzniká len

právo na odstúpenie od zmluvy uzavretej s PVS, resp. právo na odopretie plnenia bez rizika omeškania
podľa § 15 zákona č. 315/2016 Z.z..

51. Ak deliktuálne konania podľa § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. z hľadiska povahy a intenzity
hroziacich priamych peňažných sankcií napĺňajú tretie kritérium „Engelovho“ testu, resp. podľa názoru

oprávnenej osoby napĺňajú aj druhé kritérium „Engelovho“ testu, táto skutočnosť je spôsobilá vtiahnuť
konanie o pokute podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. do kategórie trestného obvinenia podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru, ktorá skutočnosť robí toto sankčné konanie konaním s trestným charakterom. Podľa
oprávnenej osoby je nevyhnutné podriadiť konanie o pokute v plnej miere zásadám vyjadreným v čl. 6ods. 1 Dohovoru. Inými slovami, trestanie upravenými pokutami musí podliehať rovnakému režimu ako
konanie o trestných činoch a ako trestný postih za trestné činy.

52. Oprávnená osoba v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie, keď došlo k porušeniu zásady
ne bis in idem. Oprávnená osoba uviedla, že pred okresným súdom prebiehali aj prebiehajú súbežne
konania vo veciach 19 PVS, vrátane spoločnosti GS - SERVIS, s.r.o. ako PVS, pre ktorých Advokátska
kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. vykonávala úkony oprávnenej osoby pri ich zápise do registra, resp.
pri overovaní identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri. Skutková a právna stránka konaní

vedených ohľadne všetkých 19 PVS, vrátane PVS GS - SERVIS, s.r.o. je totožná. Všetci 19 PVS patria
do skupiny GRAFOBAL GROUP. Konečným užívateľom výhod všetkých 19 PVS, vrátane spoločnosti
GS - SERVIS, s.r.o. ako PVS bol/je p. T. ako spoločník s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou
v nich. V prípade niektorých PVS je p. T. aj členom štatutárneho orgánu, resp. kontrolného
orgánu, čo ale nie je prípad PVS - GS - SERVIS, s.r.o.. Jednotiacim menovateľom pre porušenie zákazu
podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou, a to vo vzťahu ku všetkým 19 PVS,

vrátane spoločnosti GS - SERVIS, s.r.o. ako PVS, bola nepriama majetková účasť p. J. a p.
T. v spoločnosti GGFS s.r.o..

53. Okresný súd napadnutým uznesením sankcionoval PVS, členov jeho štatutárneho orgánu a
oprávnenú osobu, z dôvodu porušenia zákazu výkonu činností oprávnenej osoby podľa § 19 písm. c)

zákona č. 315/2016 Z.z., pričom diskvalifikáciu oprávnenej osoby z úkonov podľa zákona č. 315/2016
Z.z. pre PVS vyvodil z nepriamej majetkovej účasti p. J. a p. T. v spoločnosti GGFS s.r.o.. Oprávnená
osoba poukázala na odsek 93. odôvodnenia napadnutého uznesenia (správne malo byť uvedené odsek
108.), v ktorom okresný súd konštruoval skutkovú vetu.

54. Oprávnená osoba v odvolaní odmietla, že by sa dopustila porušenia zákazu podľa § 19 písm.
c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k PVS. V prípade, ak by aj k tomu došlo, tak sa nejednalo o
opakovanie deliktu. Takéto deliktuálne konanie oprávnenej osoby by vykazovalo znaky pokračovacieho
deliktu, ktorý sa posudzuje ako jeden delikt, v dôsledku čoho bolo namieste uložiť jednu sankciu,
aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy. Oprávnená

osoba poukázala na blízku časovú súvislosť podľa tabuľkového prehľadu. Oprávnená osoba vyhotovila
verifikačné dokumenty pre účely prvého zápisu jednotlivých sankcionovaných spoločností, vrátane PVS
do registra, resp. pre účely overenia identifikácie ich konečného užívateľa výhod na účely zosúladenia
údajov v súlade s § 4 zákona č. 315/2016 Z.z. v registri v relatívne krátkom čase, v priebehu 16
dní od 29.06.2017 do 14.07.2017. Rovnako aj zápis jednotlivých sankcionovaných spoločností do

registra, resp. overenie identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri, za účelom ktorých boli
verifikačné dokumenty oprávnenou osobou vyhotovené, prebehli v krátkom čase, a to v priebehu 19
dní od 08.07.2017 do 26.07.2017, s výnimkou GS - SERVIS, s.r.o., ktorej verifikačný dokument bol
vyhotovený dňa 18.10.2017 a identifikácia p. T. ako konečného užívateľa výhod do registra bola
vykonaná dňa 21.10.2017. Táto časová súvislosť je podľa oprávnenej osoby z objektívneho hľadiska

najvýznamnejšia. Napokon jednotlivé čiastkové útoky by spájala aj objektívna súvislosť v spôsobe ich
spáchania, ním by bol výkon činností registrácie jednotlivých sankcionovaných spoločností oprávnenou
osobou v rozpore so zákazom podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., ako aj objektívna súvislosť
v predmete útoku; ním by bol záujem vylúčiť vo sfére oprávnenej osoby faktory, ktoré by mohli ohroziť
pravdivé a úplné odhalenie vlastníckej štruktúry jednotlivých sankcionovaných spoločností. Porušenie

zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. zo strany oprávnenej osoby vo vzťahu ku
každej sankcionovanej spoločnosti, vrátane PVS GS - SERVIS, s.r.o., by boli len čiastkovými útokmi
jedného a toho istého pokračovacieho verejnoprávneho deliktu, ktorých protiprávnosť by sa vzhľadom
na analogickú aplikáciu ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona mala posudzovať ako jeden delikt.
Okresný súd mal za viaceré čiastkové útoky uložiť oprávnenej osobe len jednu sankciu podľa § 13 ods.

4 zákona č. 315/2016 Z.z., vzťahujúceho sa na porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z..

55. Oprávnená osoba uviedla, že okresný súd mal prihliadnuť na predchádzajúce sankcionovanie
oprávnenejosobyajednotlivýchčlenovštatutárnehoorgánu,malzohľadniťzásadukonzumpcieskutkua
s tým spojenú zásadu konzumpcie sankcie pri trestaní pokračovacieho deliktu spočívajúceho v porušení

zákazu vykonávania činnosti oprávnenou osobou podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Nakoľko
okresný súd podľa oprávnenej osoby porušil zásadu ne bis in idem vo vzťahu k oprávnenej osobe,
tak konanie trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj, že uznesenieokresného súdu je nezákonné, pretože ním došlo k porušeniu práva oprávnenej osoby a vymenovaných
členov štatutárneho orgánu na spravodlivý proces.

56. Oprávnená osoba namietala nesprávne právne posúdenie vzťahu oprávnenej osoby k PVS, resp.
členom jeho orgánov. Oprávnená osoba uviedla, že v konaní nebolo preukázané ani majetkové ani
personálne prepojenie oprávnenej osoby s PVS. Okresný súd založil vylúčenie oprávnenej osoby z
úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre PVS výlučne len na nepriamej majetkovej účasti p. J.
a p. T. v spoločnosti GGFS s.r.o., t.j. v subjekte odlišnom od PVS a len stroho cez prizmu teórie

zdania, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o vylúčení sudcov z rozhodovania veci konštatoval, že tento
vzťah bol objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS pri jeho
zápise do registra. Podľa oprávnenej osoby okresný súd nešpecifikoval, ako konkrétne bol tento vzťah
objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k predmetu registračného
konania ohľadne PVS, ktorá je odlišným právnym subjektom od spoločnosti GGFS s.r.o., v dôsledku
čoho takto vyslovený názor okresného súdu bol posunutý len do pocitovej roviny, a tým je napadnuté

uznesenie arbitrárne (svojvoľné). Nestrannosť oprávnenej osoby voči PVS je potrebné posudzovať vždy
vo vzťahu k predmetu konania a jeho výsledku. Pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu
k PVS okresný súd odvodil od nepriamej majetkovej účasti p. J. a p. T. v inom, od PVS odlišnom subjekte,
atovGGFSs.r.o..Okresnýmsúdomtvrdenépersonálneprepojeniedotknutýchosôbvrámcispoločnosti
GGFS s.r.o. je veľmi vzdialené PVS a jeho sa týkajúcej veci, konania a jeho výsledku. Úvahy o možnom

vplyve na nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS sú tak špekulatívne, bez opory v reálnej obave
z možného záujmu oprávnenej osoby „skresľovať“ údaje o konečnom užívateľovi výhod PVS. Okresný
súd nezaložil porušenie zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. na priateľskom vzťahu
alebo závislom ekonomickom vzťahu p. J. a p. T.. Podľa oprávnenej osoby obchodný, čisto
formálny vzťah založený nepriamou majetkovou účasťou spoločníka a konateľa oprávnenej osoby (p. J.)

a p. T. v jednej spoločnosti (GGFS s.r.o.), nebol objektívne spôsobilý pozitívne alebo negatívne
ovplyvniť pomer p. J. a už vôbec nie oprávnenej osoby ako právnickej osoby k druhej, inej, odlišnej
spoločnosti, na ktorej majetku, hospodárskych výsledkoch p. J. ani oprávnená osoba neparticipovali,
boli im ľahostajné, na ktorej riadenie a kontrolu nemali vplyv.

57. Právna norma obsiahnutá v ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. je právnou normou verejného
práva a podľa oprávnenej osoby použitý pojem „akýkoľvek vzťah“ je neurčitý a vágny, preto je potrebné
ho vykladať na ťarchu zákonodarcu a nie na ťarchu adresáta právnej normy tak, ako to urobil okresný
súd.

58. Okresný súd poukázal na to, že p. T. a p. J. sa stretli v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES
a. s., keď obaja boli v posudzovanom čase jej členmi, pričom jediným akcionárom spoločnosti
EBR SERVICES a. s. je spoločnosť GGFS s.r.o. (pokiaľ odvolateľ uviedol odsek 89. odôvodnenia
napadnutého uznesenia, tak správne to bol odsek 104.). Zloženie dozornej rady musí byť také, aby
jej členovia mohli konať zásadným spôsobom nezávislé od iných členov dozornej rady a nezávislé

od predstavenstva a akýchkoľvek konkrétnych záujmov. Už len z povahy funkcie člena dozornej rady
vyplýva, že táto funkcia musí byť vykonávaná nezávisle, najmä vo vzťahu k ostatným členom dozornej
rady a členom predstavenstva. Práve skutočnosť, že p. J. a p. T. boli členmi dozornej rady spoločnosti
EBR SERVICES a. s. preukazuje ich vzájomnú nepodmienenosť a nestranný vzťah. Domnienka
okresného súdu o tom, že okrem účasti p. J. a p. T. na valných zhromaždeniach spoločnosti GGFS

s.r.o., sa títo stýkali aj na zasadnutiach dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s., nemá oporu v
spise. Okresný súd za týmto účelom nevykonal dokazovanie, nezisťoval, s akou periodicitou zasadala
v rozhodnom období dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a. s. a či sa p. J., resp. p. T. týchto
zasadnutí osobne zúčastňovali.

59. Oprávnená osoba namietala aj spôsob, akým okresný súd poukázal na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu SR pri posúdení vylúčenia sudcov, resp. vyhodnotení ich nestrannosti. Okresný
súd nezohľadnil konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú oprávnená osoba poukazovala
v súvislosti s aplikáciou teórie zdania, čím okresný súd nesprávne právne vec posúdil. Príslušná
rozhodovacia prax nepovažuje vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci, pokiaľ tieto

neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, za vzťahy vzbudzujúce pochybnosti
o nestrannosti. Podľa oprávnenej osoby v napadnutom uznesení absentuje akékoľvek odôvodnenie,
resp. vysporiadanie sa s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú oprávnená osoba v
konaní poukázala. Pri posudzovaní otázky nestrannosti oprávnenej osoby okresný súd podľa odvolaniaoprávnenej osoby mal nesprávne aplikovať rozhodovaciu prax a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil
odklon od rozhodovacej praxe súdov v otázkach nestrannosti súdov. Vzťah medzi p. J. a p. T.
založený z titulu nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s.r.o. je obchodnoprávnym vzťahom,

vyznačujúcim sa atribútmi profesionality. Vzťah advokát a klient bol vždy určujúci a akákoľvek majetková
účasť p. J. a p. T. v spoločnosti GGFS s.r.o. bola vo vzťahu k tomuto profesionálnemu vzťahu
nepodstatná. Oprávnená osoba mala za to, že okresný súd nedostatočne odôvodnil svoje pochybnosti
o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS v kontexte existencie vzťahu medzi p. J. a p. T. ako
vzťahu advokát - klient, ktorý bol určujúci a ktorý sa vyznačoval atribútmi profesionality. Ak okresný súd

podriadil vzťah nepriamej majetkovej účasti p. J. a p. T. v spoločnosti GGFS s.r.o. pod obmedzenia z
výkonu úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou pre PVS, teda pre subjekt odlišný od
spoločnosti GGFS s.r.o., výsledkom čoho bolo sankcionovanie účastníkov konania, nesprávne právne
vec posúdil a právnu normu obsiahnutú v ustanovení § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. okresný súd
nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval na vzťah oprávnenej osoby k PVS, resp. členom jeho orgánov.

60. Oprávnená osoba namietala absenciu vymedzenia deliktuálneho konania po právnej stránke a
skutkovej stránke vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Podľa oprávnenej osoby okresný súd
neuviedol vo výrokovej časti napadnutého uznesenia ani právne vymedzenie porušenia povinnosti
vymenovanej v hypotéze právnej normy podľa § 13 ods. 1, resp. ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z.,
a rovnako nevymedzil ani kvalifikáciu skutku, ktorým mali byť naplnené znaky tohto protiprávneho

konania a za ktoré uložil PVS, členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe pokuty. K absencii
uvedenéhookresnýsúdvodseku117.odôvodnenianapadnutéhouznesenia(správnemalobyťuvedené
v odseku 130.) argumentoval tým, že nepostupuje ako správny orgán podľa Správneho poriadku, ani
ako trestný súd podľa Trestného poriadku, ale ako nezávislý súd, čo vyplýva z jeho procesného postupu
podľa zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s CMP. Oprávnená osoba poukázala na to, že Najvyšší súd

SR už vo viacerých rozhodnutiach týkajúcich sa pokút za správne delikty konštatoval, že vymedzenie
predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, t.j. za
aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý, ktorý má obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času
aspôsobujehospáchania.Takátomierapodrobnostijenevyhnutnáprecelésankčnékonanie,atonielen
z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, ale aj z dôvodu vylúčenia dvojitého postihu pre rovnaký

skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej. Podľa oprávnenej osoby vzhľadom na skutočnosť, že
natrestanievrežimezákonač.315/2016Z.z.saprimeranepoužijúustanoveniatrestnoprávnejúpravy,je
potrebnéznichvychádzaťajpriposúdenínevyhnutnostikonkretizácieskutkuajehomiestavrozhodnutí.
Z dôvodu, že výroková časť napadnutého uznesenia neobsahuje kvalifikáciu protiprávneho konania
po právnej ani skutkovej stránke, túto možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia, napadnuté uznesenie

okresného súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti a súčasne je nesprávne.

61. Oprávnená osoba namietala to, že konanie o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. nemožno
začať na základe podnetu tretej osoby (oznamovateľa). Podnet oznamovateľa, na ktorý okresný súd
odkázal v odôvodnení napadnutého uznesenia a v ňom formulované domnienky oznamovateľa ohľadne

personálneho prepojenia PVS a oprávnenej osoby, boli tak pre začatie konania o pokute právne
irelevantné. V uznesení o začatí konania, či už v jeho výrokovej časti alebo v jeho odôvodnení, úplne
absentuje akékoľvek vymedzenie protiprávneho konania, čo i len rámcovo, v minimálnom rozsahu, a
to jednak po právnej stránke, keď okresný súd nevymedzil žiadne z porušení povinností, po skutkovej
stránke, keď okresný súd nekonkretizoval žiaden skutok, ktorý účastníkom okresný súd kládol za vinu

a ktorým mali títo naplniť znaky skutkovej podstaty porušenia zákazu podľa § 19 zákona č.
315/2016 Z.z.. Okresný súd vo výrokovej časti príslušného uznesenia, ani v jeho odôvodnení neuviedol
žiadnu vlastnú kvalifikáciu protiprávneho konania. Oprávnená osoba tak namietala vadu právoplatného
uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/2/2018-34 zo dňa 19.09.2018 - uznesenie o začatí konania
s vplyvom na rozhodnutie vo veci samej. Okresný súd vôbec nemal k momentu začatia konania o pokute

substancovaný predmet konania v prejednávanej veci a tento substancoval až počas konania o pokute,
pričom podľa oprávnenej osoby predmet konania nemožno zisťovať a ustáliť v priebehu konania.

62. Oprávnená osoba k právoplatnosti uznesenia o začatí konania poukázala na to, že okresný súd
sa iba formálne obmedzil na označenie konania, počas celého konania okresný súd neuviedol svoj

predbežný právny názor a okresným súdom formulovaný diskvalifikujúci vzťah pre výkon činností
oprávnenou osobou podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sa účastníci konania dozvedeli až z napadnutého
uznesenia, preto napadnuté uznesenie pre účastníkov konania je rozhodnutím prekvapivým.63. Podľa oprávnenej osoby tým, že okresný súd v uznesení o začatí konania vôbec nesubstancoval
predmetkonaniapoprávnejaskutkovejstránke,nevytvorilmateriálnyzákladpresvojerozhodnutievním
iniciovanom konaní o pokute, t.j. nezaložil východiskový stav takým spôsobom, aby aj účastníci konania

o pokute vedeli, o čom sa má konať a rozhodnúť, t.j. uznesenie o začatí konania zásadne vybočovalo z
rámca ústavnej konformity a bolo arbitrárne. Otázku obsahových náležitostí uznesenia o začatí konania
o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je potrebné konfrontovať aj v intenciách práva na súdnu
ochranu a spravodlivý proces, a to aj v spojení s právom účastníkov vyjadriť sa ku všetkým relevantným
skutočnostiam a k dôkazom o nich, uviesť rozhodujúce skutočnosti na ich obranu a označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Vadami uznesenia o začatí konania, t.j. vada nepreskúmateľnosti a
arbitrárnosti spôsobila nemožnosť kvalifikovane sa vyjadriť, a tým bol vo vzťahu k účastníkom popretý
zmysel práva na spravodlivé súdne konanie a došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Oprávnená
osoba navrhla uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že konanie bude zastavené.

64. K doručenému odvolaniu oprávnenej osoby sa písomne vyjadrili PVS a konatelia PVS
prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 05.10.2020 (č.l. 391 - 393 spisu). PVS a štatutárny orgán
PVS v plnom rozsahu súhlasili s podaným odvolaním oprávnenej osoby. Mali za to, že oprávnená
osoba je oprávnená podať odvolanie voči rozhodnutiu o pokute voči PVS, ako aj voči osobám, ktoré
sú štatutárnym orgánom PVS, nakoľko rozhodnutie považovali za nesprávne, nezákonné a vydané v

rozpore s ustanoveniami zákona č. 315/2016 Z.z.. Uviedli, že napriek tomu, že zaplatili rozhodnutím
uloženú pokutu, z dôvodu opatrnosti a hospodárnosti pridržiavajú sa doterajších písomných podaní a
vyjadrení v konaní, ako aj vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že medzi oprávnenou osobou
a PVS, resp. jeho orgánmi nebol žiaden vzťah, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej
osoby. Podľa vykonaného dokazovania osoby konajúce za PVS nielenže nemali k oprávnenej osobe

žiaden vzťah, ale o oprávnenej osobe nemali ani žiadne informácie. Z uvedeného sankcionovať PVS
a členov štatutárneho orgánu PVS predstavuje zjavnú nezákonnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti
poukázali na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 31.10.2018. Mali za to, že prípadný
nepriamy vzťah medzi pánom doc. G.. W. T., G.. prostredníctvom spoločnosti G GROUP LTD. a
pánom C.. I. J. prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s. r. o., ktorý vyplýva z účasti týchto spoločností na

podnikaní v spoločnosti GGFS s.r.o., o ktorom sa klienti dozvedeli až v danom konaní, nedosahuje
zákonom vyžadovanú intenzitu pre vylúčenie oprávnenej osoby podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016
Z.z.. Poukázali na to, že zákon č. 315/2016 Z.z. je právnym predpisom verejného práva. Pôsobnosť
verejnoprávnej normy sa môže vzťahovať len na tie vzťahy, ktoré príslušná právna norma upravuje.
V prípade aplikácie právnej normy je nutné prvotne vychádzať z jej doslovného znenia. Vymedzenie

subjektov, medzi ktorými vzťah zakladá vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa zákona č. 315/2016
Z.z. je v ust. § 19 písm. c) formulované jednoznačne a zrozumiteľne. Z hľadiska pôsobnosti ust. § 19
písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., na základe ktorého bola PVS a štatutárnemu orgánu
PVS uložená rozhodnutím pokuta, bolo aplikované nesprávne a v rozpore s jeho jazykovým výkladom.
PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na to, že zákonné vymedzenie intenzity kvalifikovaného vzťahu

oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo členom jeho orgánov, kde právna norma
demonštratívne poukazuje na prípad personálneho alebo majetkového prepojenia oprávnenej osoby s
PVS ako dôvod spochybňujúci jej nestrannosť nasvedčuje, že vzťah spôsobilý spôsobiť jej nestrannosť
musí byť vzťahom blízkym a vzniknutým výlučne medzi PVS, resp. jej členmi a oprávnenou osobou,
čo v tomto prípade nenastalo. Vzhľadom na to, že nie je možné vykladať ustanovenia o vymedzení

intenzity/kvality vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora v neprospech PVS, resp.
jeho štatutárnych orgánov, mali za to, že je nevyhnutné použiť teleologický výklad tohto ustanovenia
podľa zmyslu a účelu zákona č. 315/2016 Z.z.. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS v konaní bolo
preukázané, že oprávnená osoba - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., ani C.. I. ktorý bol
jej konateľom v čase zápisu do registra partnerov verejného sektora, resp. pri overení konečných

užívateľov výhod, ani žiadna ich blízka osoba nikdy nemala účasť na majetku, kontrole, ani vedení
partnera verejného sektora. Rovnako partner verejného sektora, resp. členovia jej štatutárneho orgánu,
ani žiadna ich blízka osoba nemala/nemá účasť na majetku, kontrole alebo vedení oprávnenej osoby.
Oprávnená osoba a partner verejného sektora neboli a nie sú pod kontrolou alebo vedením tej istej
osoby, ani jej blízkej osoby. Tiež bolo preukázané, že údaje o konečnom užívateľovi výhod PVS uvedené

v registri, boli správne a úplné. Konečnými užívateľmi výhod PVS sú K.. G.. W. T., G.. a C.. O. D.. Ďalej
ohľadom ukladania pokuty poukázali na ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. v tom smere, že v zmysle
ustálenej súdnej praxe ako aj právnej teórie sa na ukladanie sankcie súdmi ako aj správnymi orgánmi
(správne trestanie), použijú trestnoprávne princípy ukladania trestov, a to aj nad rámec trestnéhokonania, najmä s poukazom na Čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Mali za to, že vydaním rozhodnutia boli tieto
zásady porušené napriek tomu, že ich okresný súd mal uplatniť aj na konanie o uložení pokuty podľa §
13 zákona č. 315/2016 Z.z. ako konanie, v ktorom postihuje deliktuálnu spôsobilosť PVS, ako aj členov

jeho štatutárneho orgánu. Navrhli, aby odvolací súd podanému odvolaniu oprávnenej osoby vyhovel,
uznesenie okresného súdu zmenil a konanie o uložení pokuty zastavil.

65. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.10.2020 (č.l. 406 spisu) bolo vyjadrenie PVS a
štatutárnehoorgánuPVSkodvolaniuoprávnenejosobybolodoručenéprávnemuzástupcovioprávnenej

osoby s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť oprávnená osoba v lehote
určenej okresným súdom, ani do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužila.

66. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP na základe podaného odvolania a postupom bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie
okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2

ods. 1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

67. Krajský súd ako primárnu riešil otázku prípustnosti a rozsahu odvolania podaného oprávnenou
osobou. V poučení napadnutého uznesenia okresného súdu bolo uvedené, že proti rozhodnutiu o
pokute podľa ust. § 13 odseku 1 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z.z.“)
môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a
nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z., a to do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Žilina. Ďalej bolo v poučení uvedené, že možno podať odvolanie proti
výroku V. o trovách konania. Z výroku I. napadnutého uznesenia okresného súdu bolo zrejmé, že ním

bola uložená pokuta partnerovi verejného sektora, výrokom II. bola uložená pokuta členom štatutárneho
orgánu PVS, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba, výrokom III. bola uložená pokuta oprávnenej
osobe a výrokom V. bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Krajský súd uvádza, že u oprávnenej
osoby došlo od 28.04.2021 k zmene obchodného mena: ADAUS, s. r. o. (výpis z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 44323/B), avšak pre zabezpečenie kontinuity s

napadnutým uznesením okresného súdu sa ďalej uvádza oprávnená osoba pod pôvodným obchodným
menom Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o..

68. Bolo nepochybné, že napadnuté uznesenie okresného súdu je datované dňa 2. júla 2020. Podľa
ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2019 môže podať proti rozhodnutiu

o pokute podľa odseku 1 odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť
pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b). V zmysle znenia ust. § 13 ods.
7 zákona č. 315/2016 Z.z. účinného od 01.09.2019 môže proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku
1 podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b).
Krajský súd má za to, že i vzhľadom k odlišnému zneniu ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. k

dátumu napadnutého uznesenia okresného súdu a platného v štádiu odvolacieho konania, podstatné
pre prípustnosť odvolania oprávnenej osoby bolo, že v zmysle výroku II. rozhodnutia okresného súdu pri
uložení pokuty konateľom PVS bolo vyjadrené, že za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba - Advokátska
kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 36 731 544. Toto ručenie oprávnenej osoby je vyjadrené aj v ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016

Z.z.. Dôvodová správa k zákonu č. 241/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z.z. vo
vzťahu k ust. § 13 ods. 7 uvádza, že ním „dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods.
5, ktorý vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje za ručiteľský,
nie za vzťah solidárnej zodpovednosti“. Vzhľadom k tomuto zosúladeniu ručiteľského vystupovania
oprávnenej osoby, konkrétne v ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z., účinného od 01.09.2019,

potom prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu mala zo zákona oprávnená osoba. V
zmysle výroku II. napadnutého uznesenia okresného súdu vo vzťahu k oprávnenosti podania odvolania
oprávnenou osobou bolo určujúce vyjadrenie ručiteľského záväzku tejto oprávnenej osoby za pokutu
uloženú konateľom PVS. Ručeniu už podľa ustálenej súdnej praxe zodpovedá výrok plnenia tak, že
plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov.

Podľa vyjadreného krajský súd konštatuje, že oprávnenej osobe priamo zákon č. 315/2016 Z.z. zveruje
podanie odvolania. Oprávnená osoba v podanom odvolaní zo dňa 31.07.2020 uviedla rozsah odvolania,
ktorým napáda výrok I., výrok II. a výrok III. napadnutého uznesenia okresného súdu (bod 1. odsek 3
podaného odvolania).69. Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo
neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 4 písm.

f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného
užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží
a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného
sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10.000,- Eur
do 1.000.000,- Eur,

b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného
sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur;
členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne
a nerozdielne.

70. Podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí

oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba
nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania
o pokute podľa odseku 1 je aj oprávnená osoba.

71. Z ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. nesporne vyplýva, že oprávnená osoba je

účastníkom konania podľa odseku 1, § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Vzhľadom k uvedenému odkazu
vyjadrenému v ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. je tak zrejmé, že oprávnená osoba má
účastníctvo v konaní o uložení pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., t.j. v konaní
o uložení pokuty PVS a štatutárnemu orgánu, v danom prípade konateľom PVS, ktoré účastníctvo je
zachovanéajvovyvolanomodvolacomkonaní.Znamenáto,žeoprávnenáosobajeúčastníkomkonania

oodvolaní,ktorésatýkaajodvolaniaPVSačlenovpredstavenstvaPVS,ktorýmnapadnutýmuznesením
okresného súdu bola podľa výroku I., II. uložená pokuta.

72. Odvolací súd uvádza, že konanie a rozhodovanie o pokute vzhľadom k obsahu zákona č. 315/2016
Z.z. v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu je konaním a rozhodovaním vo veci samej.

V tejto súvislosti poukazuje na odsek 27. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS
147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, z ktorého vyplýva: „Povahu rozhodnutia vo veci samej má v zásade
každé rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré
navyšemáicharaktertrestaniazapredchádzajúceprotiprávnekonanieaspĺňaitzv.„engelovské“kritériá
v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej

sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur). Vychádzajúc z
čl. 13 dohovoru právo na účinný opravný prostriedok má mať ten, komu môže súd ako registrujúci
orgán uložiť pokutu v zmysle § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ďalej z odseku 32.
odôvodnenia predmetného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Zo subsidiárneho vzťahu Civilného
sporového poriadku k Civilnému mimosporovému poriadku možno vyvodiť, že aplikovanie ustanovenia o

nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov
verejného sektora vylúčené.“ V predchádzajúcom odseku 31. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu
SR bolo vyjadrené to, že pre posúdenie samostatného alebo nerozlučného spoločenstva je rozhodujúca
povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; všade tam, kde hmotné právo neumožňuje,
aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o

nerozlučné spoločenstvo s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5
Cdo 1/2018 z 29. januára 2019. Aj v uznesení ÚS SR sp. zn. II. ÚS 345/2020 zo dňa 27. augusta 2020,
ktoré sa týka tejto veci, v odsekoch 28., 29., 30. odôvodnenia sa poukazuje na samostatné, nerozlučné
spoločenstvo, ako aj, že aplikovanie ustanovenia CSP o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o
uloženie pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčené. Na základe skutočnosti,

že priamo ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. poukazuje na primerané použitie CMP na konanie
o pokute, pričom podľa ust. § 59 ods. 1 CMP je odvolanie prípustné proti uzneseniu okresného súdu,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ktorým rozhodnutím vo veci samej je aj rozhodnutie okresného súdu
o uložení pokuty tak PVS, členom štatutárneho orgánu PVS, ako aj oprávnenej osobe, krajský súd v
zhode s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020

konštatuje, že bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu aj zo strany PVS a členov
štatutárneho orgánu PVS. Uvedené závery krajského súdu však nemajú dopad na skutočnosť, že zo
strany PVS a konateľov PVS odvolanie podané nebolo.73. Po skonštatovaní prípustnosti odvolania podaného oprávnenou osobou krajský súd posudzoval,
či má spôsobilý predmet pre odvolacie konanie, a to rozhodnutie okresného súdu, ktoré má zákonom
požadované náležitosti nielen vo výrokovej časti, ale aj v časti odôvodnenia.

74. V podanom odvolaní oprávnená osoba namietala, že rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočne
odôvodnené. Krajský súd uvádza, že na základe ust. § 2 ods. 1 CMP sa subsidiárne aplikujú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, t.j. aj ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP.
Krajskýsúdnezistilopodstatnenosťtohtoodvolaciehodôvodu.Vovšeobecnostiuvádza,žeodôvodnenie

rozhodnutia je tou jeho časťou, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej
konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne ust. § 220 ods. 2 CSP)
vykladaťauplatňovaťtak,žerozhodnutievšeobecnéhosúdumusíuviesťdostatočnédôvody,nazáklade
ktorýchjezaložené.Krajskýsúdjenázoru,žeokresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhouzneseniauviedol
podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku

rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného
súdu je z odôvodnenia dostatočne zrejmý. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom
nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej
judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na
taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Po oboznámení sa s
napadnutýmuznesenímokresnéhosúdujepotrenéodvolacímsúdomkonštatovať,žetotománáležitosti

vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd svoje rozhodnutie riadnym spôsobom zdôvodnil, keď
vyjadril samostatne zistený skutkový stav, vyjadril, ktoré rozhodné ustanovenia zákona č. 315/2016
Z.z. aplikoval, vyjadril právne posúdenie, ako aj rozhodné okolnosti k uloženým pokutám. Okresný
súd vyjadril skutkové a právne východiská, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty oprávnenej
osobe. Všeobecné súdy nie sú povinné dať stanovisko, resp. vyjadriť závery ku každej okolnosti, ktorú

predostiera sporová strana, resp. účastník. Je postačujúce, ak sa dajú skutkové a právne závery a
tieto zdôvodnia len k okolnostiam podstatnej a rozhodnej povahy, ktoré sú určujúce pre samotné súdne
rozhodnutie. Rovnako tak ani konanie o opravnom prostriedku, v danom prípade o odvolaní oprávnenej
osoby, nemá poskytnúť odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré majú pre posúdenie
odvolacej veci podstatný význam (II. ÚS 78/05). Je už ustálenou súdnou praxou Ústavného súdu SR

vyjadrené, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).

75. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené,
keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou a túto argumentáciu, aj

pokiaľ išlo o tvrdenia odvolateľa, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných
predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte
relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že
sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenostialebooarbitrárnostirozhodnutiasúdu(I.ÚS188/06).Okremtohokrajskýsúdpovažuje

za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra
2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnuté uznesenie okresného
súdu i čo do odôvodnenia spĺňa kritériá vyžadované ust. § 220 CSP.

76. Oprávnená osoba v podanom odvolaní ďalej napádala výrokovú časť uznesenia okresného súdu
v tom, že nebola vyjadrená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS, členom
štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe pokuta. Ak registrujúci orgán zahrnul kvalifikáciu skutku
len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná

a chýba opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k
dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne
bis in idem. Oprávnená osoba mala za to, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou, pokiaľ
výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, ktorú možno vyvodiť len z jehoodôvodnenia. Oprávnená osoba v tomto videla porušenie práva na spravodlivý proces. Krajský súd
tento odvolací dôvod nehodnotí ako relevantný. Poukazuje na účel právnej úpravy prijatý zákonom č.
315/2016 Z.z. a charakter konania o uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Predmet

úpravy zákona č. 315/2016 Z.z. v § 1 je vyjadrený tak, že upravuje zriadenie registra partnerov verejného
sektora (ďalej len „register“), údaje zapisované do registra, postup pri zápise údajov do registra, zápise
zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“), overovaní údajov
zapisovaných do registra a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Ústavný
súd SR v uznesení č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 v odseku 25. odôvodnenia uviedol,

že rozhodnutie registrujúceho orgánu, konkrétne Okresného súdu Žilina, o uložení sankcie podľa § 13
ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora (zákona č. 315/2016 Z.z.) je špecifickým typom
rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra
podľa § 278 a nasl. CMP. Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že zákonnú úpravu súdneho sankcionovania
možno nájsť aj v § 11 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho s § 298 ods. 1 CMP.

77. Krajský súd zároveň poukazuje na záver vyjadrený v odseku 11. odôvodnenia rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/4/2020 zo dňa 20.05.2020, z ktorého vyplýva, že
rozhodnutie vydané Okresným súdom Žilina v súdnom konaní podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je
rozhodnutím, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy. Jednalo o rozhodnutie vo veci, v ktorej je

daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. V spojení s odsekom 12. odôvodnenia
predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo konštatované, že rozhodnutia vydané v konaniach
podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu)
a nie administratívneho konania. Z tohto rozhodnutia NS SR plynie záver charakteru konania o uložení
pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. ako konania, v ktorom sú vydávané rozhodnutia ako výsledok

civilného mimosporového procesu, pre ktorý nie je namieste sa domáhať toho, aby vo výrokovej časti
takéhoto súdneho rozhodnutia bola uvedená kvalifikácia skutku, za ktorý bola uložená pokuta.

78. Oprávnená osoba v podanom odvolaní tiež namietala, že rovnakou vadou trpelo už samotné
uznesenie o začatí konania, ktorým registrujúci orgán začal konanie v prejednávanej veci ex offo, ak

neuviedol vo výrokovej časti, v čom vidí deliktuálne konanie PVS, členov štatutárneho orgánu PVS
alebo oprávnenej osoby, pre ktoré začal konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z..
Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vymedzený charakter konania o uložení pokuty podľa § 13
zákona č. 315/2016 Z.z., a to keď ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom súdneho konania (civilného
mimosporového procesu), ktoré konania o uložení pokuty vychádzajú aj z právnej úpravy konania vo

veciach obchodného registra, u ktorého princíp sankcionovania je aj v ust. § 11 zákona č. 530/2003
Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak,
ako tento odkaz a prepojenie vyjadril v odseku 25. odôvodnenia uznesenia č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo
dňa 2. apríla 2020 Ústavný súd Slovenskej republiky, nebol opodstatnený odvolací dôvod oprávnenej
osoby o nepreskúmateľnosti uznesenia okresného súdu, pokiaľ vo výrokovej časti nie je kvalifikácia

skutku, za ktorý došlo k uloženiu pokuty. K uvedenému záveru krajský súd poukazuje aj na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 432/2020 zo dňa 08.10.2020, v ktorom v odseku
21. odôvodnenia sa uvádza: „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov o porušení práv tým, že okresný
súd vo výrokovej časti neuviedol, pre ktoré konkrétne porušenie povinností začal konanie o pokute,
ústavný súd odkazuje na vlastné tvrdenie sťažovateľov, s ktorým sa ústavný súd stotožňuje, a teda,

že „Uloženie pokuty však nie je samo o sebe predmetom ani účelom iniciovaného konania o pokute.
Jeho predmetom a účelom je zisťovanie a rozhodovanie o niektorom protiprávnom konaní uvedenom v
hypotéze právnej normy obsiahnutej v § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.“ Napokon dôvody začatia
konania o uložení pokuty je možné vyvodiť aj z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré
cituje ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorých porušenie napĺňa dôvodnosť

začatia konania o pokute v zmysle § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ústavný
súd SR preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Krajský súd konštatuje, že mal spôsobilý
predmet konania, a to rozhodnutie okresného súdu, ktorého aj výroková časť bola úplná a určitá, t.j.
nevyžadovalo sa vyjadrenie, kvalifikácia skutku vo výroku, za ktorý sa okresným súdom uložila pokuta,
ani vyjadrenie tohto skutku v uznesení č.k. 5PPok/2/2018-34 zo dňa 19.09.2018, ktorým okresný súd

začal konanie v prejednávanej veci.

79. Podstatou odvolania oprávnenej osoby bola námietka nesprávnych skutkových zistení, záverov,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho výkladu rozhodných ustanovení zákona č.315/2016 Z.z. s tým, že došlo k extenzívnemu výkladu verejnoprávnej normy, ktorou podľa odvolateľov
je zákon č. 315/2016 Z.z., námietka nedostatočného odôvodnenia, tvrdenie odvolateľa o nestrannosti
oprávnenej osoby k PVS, nevysporiadanie sa s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktorá riešila nestrannosť sudcov, resp. sudcu na konaní a rozhodovaní vo veci, pokiaľ okresný
súd vychádzal pri kvalifikácii nestrannosti zo súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali posudzovania vylúčenia
alebo nevylúčenia sudcu, porušenie princípu ne bis in idem a konštatovania okresného súdu, ktoré
nemajú oporu v spise.

80. V súhrnnosti k uvedeným odvolacím dôvodom oprávnenej osoby krajský súd uvádza, že ani jeden z
nich nebol vyhodnotený ako relevantný. Krajský súd má za to, že v dostatočnom a potrebnom rozsahu
bolo vykonané dokazovanie okresným súdom, na čo nadväzovalo aj správne právne posúdenie a
vyhodnotenie. K rozsahu vykonaného dokazovania krajský súd poukazuje na ust. § 16 ods. 5 zákona
č. 315/2016 Z.z., keď na konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. sa primerane
použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, avšak ustanovenia Čl. 6, ust. § 35 a § 36 CMP

sa nepoužijú, t.j. nepoužijú sa ustanovenia o dokazovaní v rozsahu, aby bol zistený skutočný stav veci
súdom. Pre účely konania a rozhodovania okresným súdom v zmysle § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.
bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci, ktorý bol aj správnym spôsobom vyhodnotený, a
rovnako správnosť záverov sa konštatuje aj v rovine právneho vyhodnotenia veci.

81. Krajský súd k správnosti výkladu právnej normy - zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý uskutočnil okresný
súd, považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 315/2016 Z.z. zaviedol pre vybrané osoby, ktoré
obchodujú s verejným sektorom (označované ako partneri verejného sektora), novú povinnosť, ktorou
je zápis ich konečných užívateľov výhod do novozriadeného registra partnerov verejného sektora.
Dôvodová správa uvádza, že jeho účelom je „zavedenie registra partnerov verejného sektora“. Z

koncepcie predmetného zákona je zrejmé, že primárnym účelom je zvýšenie transparentnosti vo
vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom. Register partnerov verejného sektora nahradil
pôvodný register konečných užívateľov výhod, ktorý bol zriadený v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z.
o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Zákon č. 315/2016 Z.z. prináša
nový postup identifikácie konečných užívateľov výhod, ktorý má zabezpečiť, aby údaje o týchto osobách

zapísané v registri partnerov verejného sektora zodpovedali skutočnosti a zároveň sa vzťahovali na
čo najširší okruh subjektov obchodujúcich s verejným sektorom. Sankčné mechanizmy sú nastavené,
ak sa poruší najmä povinnosť uvádzať pravdivé alebo úplné údaje o konečnom užívateľovi výhod.
Sankcie platia aj v prípade, ak nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov
týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. alebo

sa poruší zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Oprávnené osoby pri identifikácii konečného
užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sú povinné konať nestranne a
s odbornou starostlivosťou a zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky potrebné dostupné
informácie.Vovšeobecnostizdôvodovejsprávykzákonuč.315/2016Z.z.vyplýva,žeprístupkverejným
zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod

a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Za identifikáciu konečného
užívateľa výhod okrem partnera verejného sektora zodpovedá aj oprávnená osoba. Zákon č. 315/2016
Z.z. predpokladá okrem prvotnej identifikácie konečného užívateľa výhod aj následnú identifikáciu, a
to vždy, keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej
zmluvy a podobne. Je nepochybné, že v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z. sa od oprávnenej osoby

vyžaduje odborná starostlivosť a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu
konečného užívateľa výhod. Oprávnená osoba, tak ako vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení č.k. I.
ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov
výhod, pretože len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis,
zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného

užívateľa výhod. Okresný súd preto správne postupoval, pokiaľ vo svojom rozhodnutí kládol dôraz na
odbornosťoprávnenejosobyajejzodpovednosťvproceseregistrácie,ktorýpredpokladprofesionálneho
vykonávania úkonov s odbornou starostlivosťou sa zákonite a logicky premietol aj do výšky uloženej
pokuty okresným súdom, pokiaľ bolo zistené, že oprávnená osoba porušila zákaz podľa ust. § 19 zákona
č. 315/2016 Z.z.

82. Podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto
zákona, aka) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera
verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby,
b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba,

c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol
spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného
sektora.

83. V danej veci okresný súd zistil vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora. K. je jedným z

členov dozornej rady partnera verejného sektora, pričom hypotéza právnej normy určuje, že dôvodom na
vylúčenie oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. je aj vzťah oprávnenej
osoby k členom orgánov partnera verejného sektora, pričom sa môže jednať tak o výkonný, ako aj
kontrolný alebo aj iný orgán. Okresný súd správne zvýraznil, že v tomto prípade je dotknutý člen dozornej
rady súčasne konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, a preto polemika, či je alebo
nie je zainteresovaný na záujmoch spoločnosti, nie je namieste, keďže to vyplýva z jeho postavenia

konečného užívateľa výhod. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa C. s
členom dozornej rady partnera verejného sektora ako jej kontrolného orgánu K. G.. W. T., G.. je úplne
zjavnýaľahkospoznateľnýpriamonahliadnutímdovýpisovzobchodnéhoregistraspoločnostiBIZZ,s.r.
o. a GGFS s.r.o., z ktorých je zistiteľná spoločná účasť C.. I. J. a K. G.. W. T., G.. v obchodnej spoločnosti
GGFS s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo K.. G.. W. T., G.. a následne prostredníctvom G

GROUP LTD. a C.. I. J. nepriamo cez BIZZ, s. r. o.), pričom ani jedna z týchto osôb nemôže tvrdiť,
že o uvedenom vzťahu nemala vedomosť. Okresný súd tak správne uzavrel, že vzhľadom na vzťah
oprávnenej osoby k členovi orgánu partnera verejného sektora oprávnená osoba nesmela vykonávať
úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora GS
- SERVIS, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z..

84. Krajský súd je názoru, že takto zistený vzťah okresný súd správne vykvalifikoval ako vzťah v zmysle
§ 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa
zákona o registri partnerov verejného sektora. Takto zistený vzťah by mohol vzbudiť pochybnosť o
nestrannosti oprávnenej osoby a nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom o extenzívnom výklade

zisteného vzťahu a ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Nepochybne z ust. § 19 písm. c)
zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva zákaz pre oprávnenú osobu vykonávať úkony podľa tohto zákona,
pokiaľ má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by len
mohol vzniesť pochybnosť jej nestrannosti. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že na
možné vylúčenie oprávnenej osoby z vykonávania úkonov sa súd prvej inštancie inšpiroval judikatúrou,

ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Uvedené inšpirovanie však neznamená bezvýhradné
aplikovanie judikačnej činnosti súvisiacej s otázkou vylúčenia sudcov z rozhodovania veci. Krajský súd
má za to, že prístup k výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. uskutočnil okresný súd
nie v rozpore so zmyslom a účelom tejto zákonnej úpravy, ale v súlade s charakterom právnej normy,
ktorá ak má zabezpečiť zvýšenie transparentnosti vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom,

tak je potom namieste, pokiaľ sa pri vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k
členom jeho orgánov kladie dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti, t.j. či z objektívneho hľadiska
(personálne) prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže
oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby.

85. Okresný súd sa podrobne vyjadroval k zistenému vzťahu oprávnenej osoby a PVS. Zákon
č. 315/2016 Z.z. má pozitívne vymedzenie toho, kto je partnerom verejného sektora, a negatívne
vymedzenie toho, kto ním nie je. Pojmovým spoločným znakom vymedzenia pojmu „partner verejného
sektora“ je nakladanie s verejnými zdrojmi/verejnými financiami/verejnými prostriedkami. Pri pozitívnej
definícii partnera verejného sektora sa jedná predovšetkým o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nie

je subjektom verejného sektora a ktorá prijíma verejné zdroje, vrátane zdrojov z verejného zdravotného
poistenia, pričom ich prijíma priamo alebo sprostredkovane. Práve zákonom č. 315/2016 Z.z. sledovaná
transparentnosť vzťahov pri nakladaní s verejnými prostriedkami dala zákonný podklad k tomu, aby bolo
možné v danej veci vysloviť, že okresným súdom zistený vzťah medzi PVS a konateľom oprávnenej
osoby spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby. Krajský súd konštatuje, že dodržiavanie princípu

transparentnosti sleduje práve ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ktorého porušenie, ako
skonštatoval okresný súd vo svojom rozhodnutí, vyplynulo zo vzťahu medzi nepriamym spoločníkom
PVS a konateľom oprávnenej osoby (boli spoločníci v spoločnosti GGFS s.r.o., účasť v dozornej
rade EBR SERVICES a. s.), čo objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osobypri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi
verejného sektora, preto oprávnená osoba je vylúčená v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016
Z.z. z vykonávania úkonov. Práve prepojenosť nepriameho spoločníka PVS a konateľa oprávnenej

osoby (zároveň spoločníci v spoločnosti GGFS s.r.o.) objektívne narúša nestrannosť oprávnenej osoby
pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z., preto oprávnená osoba podľa § 19 písm. c)
zákona č. 315/2016 Z.z. bola vylúčená z vykonávania úkonov podľa tohto zákona vo vzťahu k PVS.
Výklad rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. bol zo strany okresného súdu podľa názoru
krajského súdu v zhode so zmyslom a účelom tejto právnej normy, ktorý nezasiahol do základných práv

a slobôd odvolateľa. Krajský súd dodáva, že vzťah oprávnenej osoby k PVS je vzťahom cez vystupujúce
osoby za tieto subjekty, a preto pri tomto vzťahu nie je možné reštriktívne nazeranie ako vyjadrila v
odvolaní oprávnená osoba v tom, že C. nie je oprávnenou osobou, ak oprávnenou osobou je Advokátska
kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o..

86. Zákon č. 315/2016 Z.z. v ustanovení § 13 ods. 1 definuje skutky, za ktoré registrujúci orgán ukladá

pokuty PVS, štatutárnemu orgánu PVS, medzi ktorými je aj porušenie zákazu podľa § 19 zákona č.
315/2016 Z.z.. Z ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva uloženie pokuty
oprávnenej osobe registrujúcim orgánom, ak poruší zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z..
V danej veci okresný súd vecne správnym spôsobom skonštatoval porušenie zákazu podľa § 19
písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., z ktorého titulu bol splnený základ pre uloženie pokuty okresným

súdom oprávnenej osobe. Krajský súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého
uznesenia okresného súdu, ktoré sa viaže k stanoveniu výšky uloženej pokuty, keďže sa s postupom
a závermi okresného súdu stotožňuje. Okresný súd postupoval pri ukladaní pokút za rešpektovania
zásad proporcionality, zodpovednosti, odbornej starostlivosti oprávnenej osoby, pričom pri sankcii
uloženej oprávnenej osobe okresný súd zohľadnil to, že u nej sa predpokladá profesionalita a odborná

starostlivosť, pre ktorú v zmysle ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. registrujúci orgán oprávnenej
osobe uložil pokutu vyššiu od spodnej hranice zákonného rozpätia, t.j. nie 10.000 Eur, ale 20.000 Eur.
Okresný súd v zákonne požadovanom rozsahu zdôvodnil aj závery prijaté k výške ukladaných pokút.

87. K odvolacej námietke oprávnenej osoby, že vzhľadom k viacerým vyvolaným konaniam pri uložení

pokuty oprávnenej osobe dochádza k porušeniu princípu ne bis in idem, t.j. zákaz viacnásobného
potrestania za ten istý skutok, krajský súd uvádza, že nebol namieste. V danej veci okresným súdom
bolo posudzované, či vo veci partnera verejného sektora GS - SERVIS, s.r.o. pri vykonávaní úkonov
podľa zákona o registri partnerov verejného sektora došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá postup
registrujúceho orgánu na uloženie pokuty v zmysle ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.. Ak k

takémuto konaniu, resp. vykonaniu úkonov, ktoré podlieha uloženiu pokuty došlo, tak potom namieste
bol postup okresného súdu, ktorý rozhodol o uložení pokuty oprávnenej osobe, ktorá porušila zákaz
podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Oprávnená osoba v odvolaní namietala, že okresný
súd neaplikoval rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR pri konštatovaní vzťahu medzi oprávnenou
osobou a PVS, z ktorej rozhodovacej praxe vyplýva, že vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej

spolupráci, pokiaľ neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, sa nepovažujú za
vzťahy, vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. K uvedenému odvolaciemu dôvodu krajský súd
poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný
súd na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby len ako inšpirujúcu použil judikatúru riešiacu
vylúčenie sudcov z rozhodovania veci s určitými výhradami. Za tohto stavu nemožno bezvýhradne

apelovať na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka posúdenia (ne)zaujatosti sudcov,
resp. sudcu pri rozhodovaní tej ktorej veci. Pre objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby, resp. pre
objektívne vylúčenie spochybnenia nestrannosti oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov,
je vzhľadom k zmyslu a účelu zákona č. 315/2016 Z.z. dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti v
očiach tretej osoby, pokiaľ primárnym účelom zákona č. 315/2016 Z.z. je zvýšenie transparentnosti vo

vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom.

88. K odvolacej argumentácii ohľadom posúdenia deliktuálneho konania oprávnenej osoby vo vzťahu
ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam ako pokračovacieho deliktu s tým, že nešlo o opakovanie
deliktu, ale o jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu aplikujúc zásady ukladania

trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy, krajský súd uvádza, že analogická
aplikácia ustanovení upravujúcich ukladanie trestov za trestné činy, resp. priestupky, nemôže byť
bezbrehá. Je potrebné zvýrazniť, že úprava registra partnerov verejného sektora, vrátane ukladania
sankcií za porušenie povinností uložených týmto zákonom, je obsiahnutá práve v samotnom zákoneč. 315/2016 Z.z., ktorý nielen dotknutým subjektom súkromného práva vymedzuje rámec ich práv a
povinností, ale aj konajúcim súdom vymedzuje rámec ich procesného postupu vrátane postupu pri
posudzovaní porušenia zákonom uložených povinností a ukladania sankcií za toto porušenie. Úprava

posudzovania skutku ako pokračovacieho trestného činu a ukladania trestu za takýto trestný čin je
úpravou výlučne aplikovateľnou v podmienkach trestného konania a túto úpravu nemožno prenášať na
ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý upravuje inú právnu oblasť, len z dôvodu, že táto
úprava by sa pre opakované porušovanie povinností v zmysle tohto zákona javila ako priaznivejšia pre
porušovateľa. Pokračovací trestný čin je upravený v ustanovení § 122 ods. 10 Trestného zákona ako

osobitný,samostatnýinštitúttrestnéhoprávaajehoúpravunemožnobezvýslovnéhozákonnéhoodkazu
aplikovať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., v ktorom obdobná úprava absentuje.
Je namieste zvýrazniť, že Trestný zákon v ustanovení § 122 ods. 13 rámcuje pokračovací trestný čin
okamihom vznesenia obvinenia. Pri absencii akejkoľvek úpravy tejto otázky v zákone č. 315/2016 Z.z.
a celkom zjavnej nemožnosti použitia trestnoprávnej úpravy o okamihu vznesenia obvinenia by potom
pri ukladaní sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nebolo možné vymedziť, ktoré čiastkové skutky by

ešte mali spadať pod jeden „pokračovací“ delikt. V zmysle uvedeného by tak ani nebolo možné určiť, za
ktoré konkrétne porušenia a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym spoločnostiam by mala byť posudzovaná
a uložená jedna, spoločná sankcia, ktorej sa oprávnená osoba v odvolaní domáha.

89. Vzhľadom na obsah spisového materiálu, priebeh postupu konania pred okresným súdom,

vykonané pojednávanie, účastníkom konania, ich právnym zástupcom bol zrejmý predmet konania,
preto napadnuté rozhodnutie nie je možné považovať za prekvapivé.

90. Krajský súd nezistil dôvod na zastavenie konania, pretože úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z.
pre PVS vykonala oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., ktorá bola z týchto

úkonov vylúčená podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Krajský súd nezistil nesprávnosť
skutkovýchzistení,aninedošloknesprávnemuprávnemuposúdeniuveci,ktorésaviazalokpodstatnosti
veci rozhodovanej okresným súdom a ktorá časť rozhodnutia okresného súdu len tvorila predmet
odvolacieho konania (poznámka krajského súdu: predmetom odvolacieho konania nebol výrok IV. a k
tomu sa viažuce odôvodnenie).

91. Výrok V., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania osobitnými
odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výrokov I., II., III., ktoré boli odvolaním
napadnuté, bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

92. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa ust. §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ krajský
súd nezistil dôvod podľa ust. § 55 a § 56 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.