Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. január 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201146
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7819201146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Všeobecnej úverovej banky, a.s., so
sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 1 proti žalovaným: 1. F. E., bytom v S. V., Y. Č.. XXX, zastúpeného
Združením na ochranu práv občana - AVES, so sídlom v Bratislave, Jána Poničana č. 9, 2. U. E., bytom
v S. V., Y. Č.. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom
v Bratislave, Šumavská č. 3, o zaplatenie 24.682,06 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.6.2020 č.k. 11Csp/52/2019-162 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v časti zamietajúceho výroku, ako aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu

k žalovanému v prvom rade.

M e n í rozsudok v časti zamietajúceho výroku, ako aj vo výroku o trovách konaniach vo vzťahu k
žalovanej v druhom rade tak, že rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému v prvom rade trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom poskytnutého
úveru.

3. Rozsudok odôvodnil tým, že pojednávanie vo veci nariadil na deň 15.6.2020, na ktorom právny
zástupca žalovaného v prvom rade navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko

žalobca sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.

4. Súd konštatoval, že predvolanie na pojednávanie bolo žalobkyni doručené 14.5.2020, žalobkyňa sa
pojednávania nezúčastnila, svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnila.
V predvolaní bola riadne poučená o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie. Keďže boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, rozhodol v
zmysle § 278 C.s.p. z dôvodu neúčasti žalobkyne na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa.

7. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, resp. rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne voči žalovanému v prvom rade a prizná mu
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. V odvolaní uviedla, že predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené v čase trvania
celospoločenských prísnych preventívnych opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, kedy

takéto prísne bezpečnostné opatrenia boli prijaté aj v rámci jej organizácie. Zásielka s predmetným
predvolaním na pojednávanie nebola jej zamestnancami podateľne riadne spracovaná a zaslaná na
príslušné oddelenie, t.j. zamestnancom povereným zastupovať ju v tomto súdnom konaní. Zásielku s
predmetným predvolaním sa jej zamestnancom podarilo dohľadať až na základe vydaného rozsudku
pre zmeškanie. Uviedla, že svoje právo na súde si uplatnila riadne a včas a v konaní riadne
prebehol zákonom predpísaný spôsob vzájomných replík a duplík medzi ňou a žalovanými. Aj keď

doručenie predvolania na pojednávanie v čase pandémie COVID bolo vecou úvahy zákonného sudcu,
považuje za nanajvýš nespravodlivé voči stranám, keď sa súd rozhodol nariadiť pojednávanie práve
v čase, kedy sa mali vykonávať pojednávania len v absolútne nevyhnutnom rozsahu. V danom
prípade predvolanie na predmetné pojednávanie nebolo riadne spracované a doručené jej príslušným
pracovníkom. Nemala absolútne žiaden dôvod, aby sa nezúčastnila daného pojednávania, jediným

dôvodom neúčasti bola chyba spôsobená na strane podateľne jej zamestnancov, čo však považuje
vzhľadom na epidemiologickú situáciu za dostatočne ospravedlniteľný dôvod.

9. Podľa jej názoru však mohli byť splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie nanajvýš v
prospech žalovaného v prvom rade, avšak v žiadnom prípade nie v prospech žalovanej v druhom rade, u

ktorej neexistoval žiaden dôvod na jeho vydanie vzhľadom na absenciu jej návrhu na vydanie rozsudku
pre zmeškanie, preto súd rozhodol vo vzťahu k žalovanej v druhom rade nad zákonný rámec. Je tomu
tak preto, že ak právny zástupca žalovaného v prvom rade navrhoval rozhodnúť vo veci rozsudkom
pre zmeškanie, súd bol oprávnený rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie len vo vzťahu k žalovanému v
prvom rade a to znamená, žalobu žalobcu zamietnuť len vo vzťahu k žalovanému v prvom rade. Voči

žalovanej v druhom rade nebol súd oprávnený žalobu zamietnuť rozsudkom pre zmeškanie a mal ďalej
pokračovať v konaní. Je tomu tak preto, že žalovaných treba považovať za samostatných spoločníkov.

10. Žalovaní vo svojich písomných vyjadreniach k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

12. Podľa § 278 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a/ sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a predvolaním
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b/ žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu obidvoch sporových strán,
zásadne rovnako, preto citované ust. § 278 C.s.p. umožňuje sankciu za procesnú pasivitu aj na strane
žalobcu. Procesnou sankciou za pasivitu žalobcu je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného

rozsudku.

14. Predpoklady vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu sú upravené v citovanom ust. § 278 C.s.p.
a to tak, že
- súd riadne a včas predvolá žalobcu na pojednávanie, pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že

ak sa žalobca nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu
zamietne;
- žalobca sa nedostavil na pojednávanie v určený čas;
- žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami;- návrh žalovaného na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.

15. Rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu je pri splnení uvedených zákonných

predpokladov obligatórne, to znamená, že súd rozhodne spor rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ak sú
splnené zákonné predpoklady uvedené v citovanom ust. § 278 C.s.p.

16. V prejednávanej veci je nesporné, že súd prvej inštancie riadne a včas predvolal žalobcu na
pojednávanie,ktoréobsahovalorelevantnépoučenieomožnostirozhodnutiarozsudkomprezmeškanie,

žalobca sa nedostavil na pojednávanie v určený čas a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a
vážnymi okolnosťami a žalovaný v prvom rade podal návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu. Preto bez významu je námietka žalobkyne v odvolaní, že zásielka s predmetným
predvolaním na pojednávanie nebola jej zamestnancami podateľne riadne spracovaná a zaslaná na
príslušné oddelenie, t.j. zamestnancom povereným zastupovaním v tomto súdnom konaní. Uvedené
nevylučuje povinnosť súdu vzhľadom na obligatórnosť ustanovenia rozhodnúť na návrh rozsudkom pre

zmeškanie. V tejto časti preto považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v
prvom rade za nedôvodné.

17. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne vo vzťahu k žalovanej v druhom rade.

18. Podľa § 76 C.s.p. samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

19. Podľa § 77 ods. 1 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca

alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných.

20. Ako vyplýva z citovaného ust. § 76 C.s.p. v prípade samostatných spoločníkov, každý koná sám za
seba a súd rozhoduje o konečnom nároku a povinnosti samostatne.

21. V prípade nerozlučného spoločenstva sa jedná o také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného
subjektu spoločenstva, v ktorom ide o spoločné práva alebo povinnosti a to tak, že sa rozsudok musí
vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný.

22. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa v konaní uplatňuje peňažný nárok

poskytnutý žalovaným na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej hypotéky z hmotného práva. Z toho
vyplýva, že je len na úvahe žalobkyne, či bude celé plnenie, alebo jeho časť žiadať len od niektorého
alebo od oboch žalovaných, čo znamená, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek z dlžníkov sám
o sebe. Ak teda o založení procesného spoločenstva rozhoduje iba vôľa veriteľa, treba z toho vyvodiť
záver, že sa jedná o samostatných spoločníkov.

23. Žalobkyňa teda mohla uplatniť svoju pohľadávku iba vo vzťahu k niektorému z dlžníkov, z čoho
je zrejmé, že sa nejedná o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na
každého zo žalovaných, preto neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie vo
vzťahu k žalovanej v druhom rade, ak sa jedná o samostatných spoločníkov - žalovaných a návrh súdu

na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaná v druhom rade nepodala.

24. Ak súd prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia veci vychádzal z iného právneho názoru (že
žalovaní sú nerozluční spoločníci), ide o nesprávne právne posúdenie, teda že sú splnené podmienky
pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Vo vzťahu k žalovanej v druhom rade jeho rozhodnutie

nemožno považovať za správne, preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.
napadnutý rozsudok v časti zamietajúceho výroku, ako aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu k
žalovanej v druhom rade zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť žalobkyňou

uplatneného žalobného návrhu vo vzťahu k žalovanej v druhom rade.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.27. Výrok o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v prvom rade vyplýva z ust. § 255 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade
žalovaný v prvom rade, preto mu odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu.

28. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).