Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1403899908
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1403899908.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Jana Janics Bajánková, v spore žalobcu: R.. T. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. W. 4, Z., zast.: Mgr. Eva Bognárová, advokátka, Krížna 17, Bratislava, proti
žalovanému:W..F.N.,nar.XX.X.XXXX,bytomN.5,Z.,zast.:JUDr.NoraVíglaská,advokátka,Laurinská
18, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 9C/316/2003-736 zo dňa 23.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 9C/316/2003-736 zo
dňa 23.11.2016 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV napadnutým rozsudkom rozhodol o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva (ďalej aj BSM) strán sporu tak, že do vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti: byt

č. XX nachádzajúci sa na XX. poschodí, vchod č. X, bytového domu s. č. XXXX na ulici B. E. X v Z.,
vrátane podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaný na
LV č. XXXX, k. ú. X. a pozemok - zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXXX zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. X.
v hodnote 82.423,38 eur, hnuteľné veci: stolný vysávač Philips v hodnote 11,90 eur, skrinka na topánky
v hodnote 6,94 eur, hifi veža Philips v hodnote 428,40 eur, zvlhčovač vzduchu v hodnote 11,90 eur,
vešiak na šaty pojazdný v hodnote 8,03 eur, matrac Ikea v hodnote 6 eur, lampu stolnú v hodnote 0,84

eur, dva nočné stolíky v hodnote 12,66 eur, záväzok z hypotekárneho úveru č. XX/XX HYP zo Zmluvy
o hypotekárnom úvere uzavretej medzi HVB Bank Slovakia, a.s. so sídlom Mostová 6, Bratislava a
T. N., bytom A. W. 4, Z. zo dňa XX.XX.XXXX so zostatkom ku dňa 24.06.2003 v sume 22.600.02 eur
(680.848,46,-Sk) s príslušenstvom zmluvou o postúpení zo dňa 24.10.2006 postúpený R.. X.
N., bytom B. Y. XXXX/XX, Z., sa prikazuje stranám sporu do podielového spoluvlastníctva, každému v
podiele 1/2. Do vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti: byt č. XXX nachádzajúci sa na 3. poschodí

bytového domu s. č. XXX, postavený na parc. č. XXXX, na ulici N. X v Z., vrátane podielu XX/XXXXX na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaný na LV č. XXXX- čiastočný, pre obec Z.,
m. č. N. O., k.ú. N. O. v hodnote 79.484,68 eur, hnuteľné veci: chladnička Whirlpool v hodnote 345,09
eur, hriankovač v hodnote 11,90 eur, ručný mixér Moulinex v hodnote 11,98 eur, rýchlovarná konvica
hodnote 11,98 eur, digestor Whirlpool v hodnote 59,50 eur, mikrovlnná rúra Whirlpool v hodnote
35,70 eur, rám mikrovlnnej rúry v hodnote 17,19 eur, varná doska Whirlpool v hodnote 130,89

eur, elektrická rúra Whirlpool v hodnote 249,90 eur, luster Osram- cir. rondel 73026 v hodnote 23,40 eur,
žiarivka bez hodnoty, stôl kuchynský v hodnote 12,50 eur, okenné žalúzie - kuchyňa v hodnote 18,77
eur, stoličky Sedya 2 ks v hodnote 10,57 eur, svietidlo Hornbach v hodnote 3,29 eur, svietidlá Osram
2 ks v hodnote 14 eur, zrkadlo v hodnote 9,44 eur, žiarivka Osram Baumax bez hodnoty, automatická
práčka Whirlpool AVG 650 v hodnote 166,58 eur, sprcha v hodnote 5,43 eur, elektrický sušič v hodnote
35,60 eur, svietidlo Hornbach v hodnote 4,38 eur, televízor Philips 25PT 5302/58 v hodnote 118,99 eur,

videorekordér Philips VR685 v hodnote 95,20 eur, sedacia súprava Segum - boston v hodnote 739,84
eur, žehlička Philips Mistral Hl312 v hodnote 23,80 eur, elektrický ohrievač Philips v hodnote 35,70 eur,okenné žalúzie bez hodnoty, vysávač Moulinex bez hodnoty, stolička detská bez hodnoty, poschodová
posteľ Ikea bez hodnoty, matrac Ikea - Sencello bez hodnoty, matrac Ikea - Sencello bez hodnoty, matrac
Ikea - Sencello bez hodnoty, koberec v hodnote 11,81 eur, lampa stolná bez hodnoty, luster Ragazze

v hodnote 10,41 eur, okenné žalúzie bez hodnoty, polica k posteli Stora bez hodnoty, lampa na stene
Smila mane bez hodnoty, záväzok z hypotekárneho úveru č. XX/XX HYP zo Zmluvy o hypotekárnom
úvere uzavretej medzi HVB Bank Slovakia, a.s. so sídlom Mostová 6, Bratislava a T. N., bytom A.
W. 4, Z. zo dňa XX.XX.XXXX so zostatkom ku dňa 24.06.2003 v sume 22.600.02 eur (680.848,46,-
Sk) s príslušenstvom zmluvou o postúpení zo dňa 24.10.2006 postúpený R.. X. N.,

bytom B. Y. XXXX/XX, Bratislava, sa prikazuje stranám sporu do podielového spoluvlastníctva, každému
v podiele 1/2. Na vyrovnanie majetkových podielov uložil súd prvej inštancie žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanej 2.295,43 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách rozhodol tak, že náhradu trov
konaniastranámsporunepriznal.Súčasnesúdprvejinštancieuložilstranámsporupovinnosťspoločnea
nerozdielne zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 4.260 eur do 30 odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Posúdiac vec právne aplikoval súd prvej inštancie ustanovenie § 143, § 148, § 149 ods.3, § 150
Občianskeho zákonníka.

3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.04.2003, č. k. 9C/56/02-60, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 24.6.2003. Keďže po rozvode manželstva k vyporiadaniu BSM dohodou nedošlo, podal žalobca
dňa 26.6.2009 návrh na vyporiadanie majetku súdnou cestou. V prejednávanej veci bolo preukázané,
že strany sporu za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti:
byt č. XXX nachádzajúci sa na N. ulici X v Z., zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. N. O., ktorého hodnotu
znalec stanovil na sumu 79.484,68 eur a byt č. XX nachádzajúci sa na ulici B. E. X v

Z., zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. X. a pozemok - zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXXX v podiel
XXXX/XXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. X., ktorého hodnotu znalec stanovil na sumu 82.423,38
eur. Spolu hodnota nehnuteľností predstavuje sumu 161.908,06 eur. Nehnuteľnosti súd prikázal do
vlastníctva stranám sporu tak, ako to navrhli, keď takýto spôsob vyporiadania nehnuteľného majetku je
účelný a má racionálny základ. K námietke žalobcu, že pokiaľ ide o hodnotu predmetných

nehnuteľností, súd by mal vychádzať z ich hodnoty podľa pôvodného posudku a nie z jeho dodatku, súd
uvádza, že pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada,
podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania.

4. V posudzovanej veci bolo ďalej preukázané, že za trvania manželstva nadobudli strany sporu do

bezpodielového spoluvlastníctva hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto rozsudku. S
námietkou žalovanej, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva nepatria všetky položky uvedené v
žalobnom návrhu, sa súd stotožnil len čiastočne. Do masy BSM súd prvej inštancie nezahrnul mixér
Philips, ktorý si žalobca podľa tvrdenia žalovanej vzal, bol to dar žalobcovi od jej matky, žalobca na toto
vyjadrenie žalovanej nereagoval, resp. toto jej tvrdenie nespochybnil. Na druhej strane súd zahrnul do

masy BSM aj žiarivky, keď žalobca si nárokoval vyporiadanie aj takejto položky. Medzi položky, ktoré
súd vyporiadal zahrnul aj žalúzie, keď žalovaná síce tvrdila, že tieto jej zabezpečila bezodplatne tretia
osoba po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti, toto svoje tvrdenie však nepreukázala. Obdobne,
pokiaľ ide o položku videorekordér a vysávač Moulinex. Sedaciu súpravu Segum - boston súd prikázal
do vlastníctva žalovanej, keď túto aj po rozvode manželstva užívala, iné rozhodnutie o tejto položke súd

nepovažoval za racionálne. Taktiež, pokiaľ ide o zariadenie detskej izby, aj tieto položky súd zahrnul do
BSM a tieto vyporiadal, keď žalovaná nepreukázala, že tieto veci boli deťom darované (napr. starými
rodičmi a pod.). Nemohla mať na mysli, že tieto veci deťom darovali ako rodičia, keď je podľa názoru
súdu neprirodzené, aby rodičia deťom darovali zariadenie detskej izby. Toto súd považoval za vybavenie
bytu a domácnosti. Ako dar rodičov deťom by súd za určitých okolností mohol vyhodnotiť napr. darček

k narodeninám, alebo darček za úspechy v škole, nie však zariadenie detskej izby (posteľ, matrace,
koberec,lusterapod.).Zoznaleckýchposudkovmalsúdpreukázanúhodnotuhnuteľnýchvecívcelkovej
sume 2.700,51 eur. Veci, ktoré súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva žalobcu majú hodnotu 486,67
eur a do vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci v hodnote 2.213,84 eur.

5. Do majetku v BSM patrili aj pasíva. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že
nesplatený zostatok hypotekárneho úveru poskytnutého stranám sporu peňažným ústavom HVB Bank
Slovakia,a.s.bolkudňu24.6.2003,kedynadobudolprávoplatnosťrozsudokorozvodemanželovvsume
22.600,02 eur (680.848,46,-Sk). Žalobca po rozvode manželstva zo ,,svojho“ na spoločný majetok nasplátkach predmetného úveru splatil sumu 61.842 Sk a na platbách za poistenie bytu a hypotekárneho
úveru zaplatil sumu 20.806,-Sk. Spolu takto zaplatil sumu 2.743,41 eur (82.648,-Sk). Uvedené mal
súd preukázané výpisom spoločnosti UniCredit Bank zo dňa 28.4.2016 a poistenie bytu a úveru listom

poisťovne Uniqa zo dňa 5.11.2014. Výpisom spoločnosti UniCredit Bank zo dňa 28.4.2016 mal súd
rovnako preukázané, že v čase po zániku BSM žalovaná po rozvode manželstva ,,zo svojho“ zaplatila
na splátkach predmetného hypotekárneho úveru sumu 4.911,20 eur (147.955,-Sk). Uvedené sumy súd
zohľadnil v rámci vyporiadania spoločného majetku.

6. Súd v rámci vyporiadania BSM nezohľadnil v prospech žalobcu žiadnu z pôžičiek (jeho rodičmi
požičanú sumu 995,81 eur, t.j. 30.000,-Sk, R.. Q. sumu 2.987,45 eur, t.j. 90.000,-Sk a R.. W. sumu
4.979,08 eur, t.j. 150.000,-Sk, ani sumu 206,69 eur, t.j. 6.227,-Sk, pozostávajúcu z nedoplatku na
platbách za byt na N. ulici v Z. vo výške 5.142,-Sk a zo sumy súdneho poplatku 1.085,-Sk a nezohľadnil
ani sumu 1.991,63 eur, t.j. 60.000,-Sk, ktorú žalovaná údajne vybrala zo spoločného účtu, použila pre
svoje potreby a na spoločný účet nevrátila. Pokiaľ sa jedná o pôžičku v sume 995,81 eur (30.000,-Sk)

od rodičov žalobcu, súd prvej inštancie po vznesení námietky premlčania žalovanou dospel k
záveru, že tento nárok premlčaný nie je. Z výpovede svedka R.. V. N., otca žalobcu, mal súd prvej
inštancie tento nárok žalobcu za nepreukázaný. Žalovaná svojím podpisom nepotvrdila prevzatie tejto
pôžičky a v priebehu celého konania existenciu uvedenej pôžičky poprela. Podľa názoru súdu prvej
inštancie, žalobcovi rodičia uvedenú sumu požičali len jemu. Žalobca nepreukázal, že tieto peniaze

boli použité na spoločný majetok, preto ich súd prvej inštancie do BSM nezahrnul. Súd prvej inštancie
do pasív BSM nezahrnul ani pôžičku od R.. Q.. V tejto súvislosti poukázal na právoplatný rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 2T/120/2010-425 zo dňa 16.5.2011, ktorým bol žalobca - R.. T. N. uznaný za
vinného, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva
R.. T. N. a W.. F. N. vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/316/2003 predložil dňa

13.3.2007 zmenku vystavenú dňa 10.6.2002 na sumu 90 000 Sk, vystavenú na tlačive ŠEVT, vydanom
pod registračným číslom XX XXXX R./XX, o tejto zmenke uviedol, že je pravá, a že ide o jedinú zmenku,
ktorá existuje a že ju vystavil dňa 10.6.2002, pričom ju predložil ako jeden z dôkazov preukazujúci,
že počas trvania manželstva vznikol obom manželom R.. T. N. a W.. F. N. spoločný dlh vo výške 90
000 Sk, pričom predmetné tlačivo „vlastná zmenka“ bolo v skutočnosti zadané do tlače 25.3.2003 a až

po 4.4.2003 sa dostalo do predajnej siete, čím spáchal zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s tým,
že výkon trestu odňatia slobody sa mu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.
Pokiaľ ide o pôžičku od R.. W., žalovaná o takejto pôžičke nemala vedomosť. Svedok R.. W. si v rámci
výpovede pred súdom nepamätal ani kedy, ani akú sumu žalobcovi požičal, ani to, kedy mu žalobca

pôžičku vrátil. Žalobca nepreukázal že tieto peniaze, ak mu skutočne boli poskytnuté, použil na spoločný
majetok strán sporu. Tento nárok žalobcu súd považoval za nedôvodný aj vo svetle vyššie uvedeného
dokazovania a konštatovania tunajšieho súdu v rámci trestného konania vedeného voči žalobcovi. Ani
nárok z nedoplatku na platbách za byt a zo súdneho poplatku nebol v konaní nešpecifikovaný, nebolo
relevantným spôsobom nepreukázané, že sa jedná o spoločný dlh strán sporu, vzniknutý za trvania

manželstva a po jeho zániku zaplatený len žalobcom. Napokon nezohľadnil ani sumu 1.991,63 eur,
t.j. 60.000,-Sk, ktorú žalovaná vybrala zo spoločného účtu a použila pre svoje potreby. Tieto peňažné
prostriedky vybrala žalovaná zo spoločného účtu v máji 2002, kedy boli strany sporu manželia a údajne
ich použila na zabezpečenie dverí do bytu. Išlo len o nakladanie zo spoločným majetkom
tvoriacim bezpodielové spoluvlastníctvom strán sporu.

7. Hrubá hodnota BSM predstavuje sumu 164.608,57 eur (nehnuteľnosti v hodnote 161.908,06 eur,
hnuteľné veci v hodnote 2.700,51 eur). Každý z bývalých manželov má dostať polovicu hodnoty BSM v
sume 82.304,28 eur. Žalobcovi bol prikázaný majetok spolu v sume 82.910,05 eur (82.423,38 + 486,67)
žalovanej majetok v hodnote 81.698,52 eur (79.484,68 + 2.213,84). Na vyrovnanie podielov je takto

žalobca povinný zaplatiť žalovanej sumu 605,77 eur. Po zohľadnení, t.j. sumy 1.083, 89 eur, (polovica zo
sumy 2.167,79 eur, o ktorú zaplatila žalovaná na splátkach hypotekárneho úveru viac), sa
podiel žalobcu na vyporiadaní znížil o sumu 1.083,89 eur a podiel žalovanej sa zvýšil o sumu 1.083,89
eur.Žalobcovpodielnaspoločnommajetkutakpredstavujesumu81.220,39eurapodielžalovanejsumu
83.388,17 eur. Keďže podiel žalobcu predstavuje sumu 82.910,05 eur a v rámci

vyporiadania má nárok na majetok v sume 81.220,39 eur, je povinný zaplatiť žalovanej sumu 1.689,66
eur (82.910,05-81.220,39). Žalovanej bol prikázaný majetok v hodnote 81.698,52
eur má v rámci vyporiadania nárok na majetok v hodnote 83.388,17 eur, potom, ako jej žalovaný
zaplatí sumu 1.689,66 eur, bude mať majetok v sume 83.388,17 eur. Súd preto potom zaviazal žalobcuzaplatiť žalovanej na úplné finančné vyrovnanie sumu 2.295,43 eur (605,77 + 1.689,66). Záväzok z
hypotekárneho úveru č. XX/XX HYP zo Zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej medzi HVB
Bank Slovakia, a.s. so sídlom Mostová 6, Bratislava a T. N., bytom A. W. 4, Z. zo dňa XX.XX.XXXX

so zostatkom ku dňa 24.06.2003 v sume 22.600.02 eur (680.848,46,-Sk) s príslušenstvom súd prikázal
stranám sporu do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo, keďže každá zo strán sporu bola v konaní čiastočne úspešná. Naviac,

ideokonanie,ktorémožnozačaťažvprípade,keďsastranynedohodliovyporiadaníBSM,vyporiadanie
BSM súdom bolo v konečnom dôsledku obom stranám sporu na prospech. Každému zo strán sporu sa
dostalo polovice spoločného majetku, nemožno teda hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich.

9. Pri posúdení povinnosti účastníkov na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM súd
vychádzal zo sumy 142.008,55 eur (čistá masa BSM, 164.608,57 - 22.600,02 eur) 3 % z nej potom

predstavujú sumu 4.260 eur, ktorú sumu sú žalobca i žalovaná povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu
spoločne a nerozdielne ( § 2 ods.1 písm. c/, ods.3, zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, pol. 6
písm. b) prílohy k zákonu.

10. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 23.11.2016 a žalovanej dňa 09.12.2016.

11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu okrem výroku
o náhrade trov konania.

12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), nakoľko v napadnutom
rozhodnutí súd nesprávne stanovil rozsah BSM a v rozpore s platnou právnou úpravou ho následne
rozdelil a stanovil povinnosť žalobcu uhradiť vzniknutý rozdiel vo veľkostiach podielov a úhradou trov
konania zaviazal účastníkov spoločne a nerozdielne. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil alebo zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

13.Žalobcavodvolaníuviedol,ževkonanínavrholsúduprvejinštancie,abyzazákladprevysporiadanie
použil znalecký posudok z roku 2008. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozsudku Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 16. apríla 2008 sp, zn. 22 Cdo 2735/2007. Podľa názoru žalobcu, nie je možné,

aby dve nehnuteľnosti nachádzajúce sa v rovnakom okrese Bratislava IV, za rovnaké časové obdobie
stratili na všeobecnej hodnote bytu rôzne výšky v neporovnateľnom rozpätí. Prvá nehnuteľnosť, ktorá
pôvodne bola lacnejšia o 3.000 € cca 7%, ale druhá za to isté obdobie stratila bez vonkajších vplyvov
na hodnote cca 20%. Súd prvej inštancie vychádzal pri konečnom stanovení cien nehnuteľností z
dodatku znaleckého posudku, ktorý je neaktuálny, bol vypracovaný pred 18 mesiacmi, v ktorých sa trh

nehnuteľností vyvíjal. Súd na vývoj cien nehnuteľností nereagoval, neakceptoval námietky žalobcu a
rozhodol. V odôvodnení rozsudku sa súd s danou skutočnosťou nevysporiadal, stanovenú hodnotu z
19.05.2015 považuje za aktuálnu cenu nehnuteľností. Žalobca opakovane namietal stanovenú cenu
dodatkom znaleckého posudku a nesúhlasil so stanovenou výškou a rapídnym poklesom ceny druhého
bytu vo vzťahu k prvému bytu. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie s odkazom na Výpis spoločnosti

UniCreditBankzodňa28.04.2016malzapreukázané,ževčasepozánikuBSMporozvodemanželstva
žalovaná „zo svojho" zaplatila na splátkach hypotekárneho úveru sumu 4.911,20 (147.955,-Sk)" bod
63. napadnutého rozsudku, napriek tomu, že podľa výpovede žalovanej táto na splátku úveru zaplatila
145.000,- Sk. Súd iniciatívne započítal ako splátku realizovanú žalovanou splátku VKLAD POKLADŇA,
i napriek faktu, že na str. 683 súdneho spisu sa nachádza list, v ktorom banka oznamovala

súdu informácie o subjekte: N. T., r. č-: XXXXXX/XXXX, dátum nar. XX. XX. XXXX. Doklad predložený
bankovou inštitúciou potvrdzuje, že platby zaznamenané na listine boli realizované žalobcom, nie
žalovanou. V súvislosti s pôžičkou od rodičov žalobcu, R.. Q. a Ing.W. poukázal žalobca na rozhodnutie
NajvyššiehosúduČSSR,sp.zn.4Cz10/1966,R46/1966.Žalovanávkonanínespochybnila,žefinančné
prostriedky zabezpečené žalobcom by boli použité na iné účely, ako pre rodinu. V rodine s

dvomi maloletými deťmi bola žalovaná po určitú dobu na materskej dovolenke, teda príjmy rodiny
vo väčšej miere zabezpečoval žalobca. Ďalej poukázal žalobca na Zhodnotenie Najvyššieho súdu
ČSSR z 3. februára 1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R42/1972. Všetci veritelia potvrdili požičanie finančných
prostriedkov. Je prirodzené, že žalovaná popierala (aj to len ústnym vyhlásením, bez preukázania svojhotvrdenia) existenciu záväzkov, nakoľko ich plnením by bola viazaná aj ona sama. Pokiaľ by bola žalovaná
skutočne popierala existenciu dlhov voči reálnym veriteľom, mala možnosť sa brániť voči platnosti dlhov
aj voči nej uplatnením žaloby na súde. Takýto úkon však neurobila. V súlade s platnou právnou úpravou

má súd svoju rozhodovaciu činnosť opierať o platnú právnu úpravu a realizované dokazovanie, nie
však svoje rozhodnutie oprieť o „svetlo dokazovania v inej veci" (v rámci trestného konania vedeného
voči žalovanému) a „generálne" označiť účastníka za osobu hovoriacu nepravdu. Z vyššie uvedeného
žalobca trvá na zahrnutí uvedených pôžičiek do masy BSM. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 20. júna 2005, sp. zn. 22Cdo/1135/2005: „Preto na jednom z manželov leží

dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, že došlo k výberu z vkladných knižiek, druhý z manželov potom musí
preukázať, že tieto sumy už nemá a že ich použil spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť“...
Žalobca preukázal, že finančné prostriedky 60.000,- Sk boli zo spoločného účtu žalovanou vybraté,
žalovaná nepoprela ich výber, naopak prisľúbila ich vrátenie, nakoľko neboli použité pre účely rodiny. Z
vyššie uvedeného žalobca trvá na zahrnutí aj tejto sumy do masy BSM. Dokazovanie bolo realizované
za trvania platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Po prijatí novej právnej úpravy mal súd prvej

inštancie vytýčené len jedno pojednávanie. Pokiaľ súd mal za nepreukázané v predchádzajúcom konaní
podľa OSP niektoré dôkazy, mal postupovať podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP. Na jednej strane
údajne žalobca nepreukázal svoj nárok, ale na druhej strane za žalovanú súd konal aj nad rámec ňou
preukázaných nárokov, nakoľko považoval za preukázané úhrady, ktoré skutočne preukázané neboli.
Žalobca taktiež namietal súdom uložený spôsob úhrady súdneho poplatku, a to spoločne a nerozdielne.

V zmysle svojho rozhodnutia súd prvej inštancie delil majetok v jednej polovici na každého z
účastníkov, pričom nákladmi znaleckého dokazovania zaťažil len žalobcu, žalovaná nebola zaviazaná
na úhradu nákladov na znalecké dokazovanie.

14. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Opakované znalecké dokazovanie bolo vykonané na návrh strán sporu a súčasne bolo
nevyhnutným úkonom k tomu, aby hodnota nehnuteľností bola zaktualizovaná k času ich vyporiadania.
Prvé znalecké posudky vypracované tým istým znalcom žalobca nerozporoval a rovnako nerozporoval
osobu znalca ani pri druhom nariadení znaleckého dokazovania. Odlišný názor žalobcu nemôže

byť dôvodom na spochybňovanie záverov znalca. K otázke týkajúcej sa finančných prostriedkov
vynaložených stranami sporu na spoločný majetok žalovaná uviedla, že pasíva, dlhy a pôžičky od
rodičov a osobných priateľov žalovaného žalobkyňa rozporovala (správne „priateľov žalobcu žalovaná
rozporovala“ - poznámka odvolacieho súdu), keďže o nich z obdobia spoločného spolužitia nemala
žiadnu vedomosť. Výpovede samotných svedkov v spojitosti s týmito pasívami boli nekonzistentné s

tvrdením žalobcu, boli nepresvedčivé a samotní svedkovia, napriek tomu, že z ich strany malo ísť o
pôžičky nie malého rozsahu si na konkrétne udalosti v otázke samotných pôžičiek, ako k nim došlo,
ako prebiehali ani nepamätali, čo len potvrdzuje, že išlo o pasíva žalobcom tendenčne vytvorené s
úmyslom obohatiť sa na úkor žalovanej v rámci vyporiadania majetku. Finančné prostriedky vo výške
60.000 Sk mali strany sporu na spoločnom účte, ktorého výška v čase trvania manželstva bola cca

260.000 Sk. Na tento účet posielal zamestnávateľ žalovanej mzdu a taktiež úrad práce rodinné prídavky
na deti. Žalovaná niekoľkokrát uviedla a aj zdokladovala, že v čase spolužitia so žalovaným mala
vždy vyšší príjem ako žalovaný (správne „žalobca“ - poznámka odvolacieho súdu). Zároveň uviedla
vo svojej výpovedi, že od roku 2001, kedy zistila, že žalobca má mimomanželský pomer so svojou
kolegyňou, sa žalobca len v minimálnej miere zúčastňoval na chode domácnosti ako takej, od platenia

účtov, šekov, nákupu potravín, čo v žalovanej vyvolalo odôvodnené obavy o finančné zabezpečenie
základných vecí pre maloleté deti ako aj jej osobu. Zatiaľ čo ona vybrala z daného účtu v máji 2001 sumu
60 000 Sk, žalobca v mesiacoch júl/august 2011 vybral zvyšnú časť peňazí z daného účtu vo výške
cca 200 000 Sk. Túto skutočnosť však už žalobca v samotnom konaní a rovnako odvolaní opomína
uvádzať. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom a s odkazom

na jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v spise, uviedol všetky dôvody, na ktoré prihliadal a z ktorých ako
preukázaných vychádzal. Zároveň uviedol aj dôvody, ktoré do úvahy nebral a aj ich vyhodnotil. Preto
jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,
pretože sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a
nepoprel ich účel a význam. Žalovaná poukázala na judikatúru ústavného súdu ( napr. I.ÚS 188/06), z

ktorej vyplýva, že iba skutočnosť, že odvolateľ či dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia.15. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu bolo doručené žalobcovi dňa 10.03.2017, ktorý podal nasledovné
vyjadrenie. Znalecké posudky (teda ani druhý v poradí) neboli „aktuálne“ k času vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobca pri prvom znaleckom posudku nemal dôvod namietať

stanovenú hodnotu jednotlivých bytov. Pri druhom posudku namietal fakt, že radikálnym spôsobom bez
racionálneho zdôvodnenia, bez závažných dôvodov a okolností sa zmenila hodnota bytov, ten ktorý bol
lacnejší, je drahší a naopak. Byty sa nachádzajú približne v rovnakej lokalite, aj kvalitou prevedenia sú
zhruba rovnaké. Bolo by pochopiteľné, že určitým percentom sa zvýši, alebo zníži hodnota oboch bytov.
Počas trvania manželstva (1994 - 2001) a vedenia spoločného účtu, bol mesačný príjem žalovanej vyšší

ako príjem žalobcu iba počas piatich mesiacov a aj to v zanedbateľnej výške. Keď sa žalovaná vrátila po
materskej dovolenke späť do zamestnania, zriadila si svoj vlastný účet a prestala prispievať na spoločnú
domácnosť. Žalobca preukázal písomnými listinnými dôkazmi, že žalovaná sama uznala, že na svoje
potreby minula finančné prostriedky vo výške 60.000 Sk a sama sa zaviazala peniaze vrátiť. Dotknuté
finančnéprostriedky200tis.Skbolipoužiténabývanie,potrebyanákladyrodiny,alenikdynebolipoužité
na osobné výdavky žalobcu, na rozdiel od žalovanej. Žalovaná po tom, ako deti odmietli s matkou žiť,

dva roky si ponechávala prídavky na deti a do dnešného dňa platí na deti (už dnes 22 a 18 ročné) platí
výživné v celkovej výške 70,- € /mesačne.

16. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 05.04.2017 k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno tvrdení týkajúcich sa pasív, dlhov a pôžičky od rodičov, ktoré v konaní navrhoval

započítať na úkor masy BSM a takisto v otázke zahrnutia sumy 60 000 Sk do masy BSM na ťarchu
žalovanej. Žalovaná považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a spravodlivé. V konaní o
vyporiadanie BSM súd nie je viazaný navrhovaným petitom, ide o výnimku z ne ultra petitum, kedy z
právneho predpisu (občianskeho zákonníka) vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu, teda kedy zákon
definuje ako sa majú sporové strany vyrovnať.

17. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku - „ďalej len CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a je daný dôvod
na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

18. Žalobca v odvolaní argumentoval odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je

logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 C.s.p.

20. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací
dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav
nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne
interpretuje.

21. Súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému
uplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03 , III. ÚS 60/04 ). Európsky súd pre ľudské práva zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny
proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument (argumenty), ktorý je z hľadiska
výsledku súdneho konania považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torijo c.

Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B, Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Aj
podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04 ,
IV. ÚS 112/05 ).

22. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti,
neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné,
jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné
rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť
zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti
a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.

23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že s vyporiadaním hnuteľných vecí a nehnuteľností strany
bez námietok súhlasili tak, ako je to uvedené vo výroku I napadnutého rozsudku. Ďalej z obsahu
spisu zistil, že na návrh strán sporu na pojednávaní dňa 20.05.2014 bolo vypracované doplnenie

znaleckého posudku č. X/XXXX (znalecký úkon č. X/XXXX.) zo dňa 19.05.2015. Žalobca na pojednávaní
dňa 29.09.2015 uviedol, že s doplnením znaleckého posudku nesúhlasí a navrhol, aby súd prvej
inštancie pri určení hodnoty bytov v rozsudku vychádzal z pôvodného posudku. Žalobca v odvolaní
namietal nielen to, že sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nezaoberal vývojom cien
vyššie špecifikovaných nehnuteľností v časovom rozmedzí od vypracovania znaleckého posudku zo

dňa 02.02.2008 do vypracovania znaleckého posudku zo dňa 19.05.2015, ale aj skutočnosť, že v
čase vydania rozhodnutia vo veci samej vychádzal z už neaktuálneho znaleckého posudku zo dňa
19.05.2015. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku správne uviedol, že pri zisťovaní ceny vecí
tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny,
ktorú majú veci v čase vyporiadania (R 42/1972, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 19. januára 2009 sp. zn. 3 Cdo 56/2008 , z 4. marca
2009 sp. zn. 5 Cdo 9255/2008 a z 31. októbra 2012 sp. zn. 2
Cdo 176/2011 ), touto zásadou sa však neriadil, keď vychádzal zo
znaleckého posudku, ktorý v čase vydania rozhodnutia o vyporiadaní BSM nebol aktuálny, t.j. vychádzal
z ceny nehnuteľností určenej znalcom zo dňa 19.05.2015, pričom o vyporiadaní BSM bolo rozsudkom

rozhodnuté až 07.09.2016.

24. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu súvisiace s poskytnutými pôžičkami od rodičov žalobcu,
R.. W., Ing. Q., ktoré žalobca navrhol zahrnúť do masy BSM, odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením
súdu prvej inštancie v tejto otázke a považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti za

presvedčivé.

25. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca po rozvode
manželstva zo ,,svojho“ na spoločný majetok na splátkach predmetného úveru splatil sumu 61.842
Sk a na platbách za poistenie bytu a hypotekárneho úveru zaplatil sumu 20.806,-Sk, spolu 2.743,41

eur (82.648,-Sk), čo mal súd prvej inštancie preukázané výpisom spoločnosti UniCredit Bank zo
dňa 28.4.2016 a poistenie bytu a úveru listom poisťovne Uniqua zo dňa 5.11.2014. Rovnako mal
výpisom spoločnosti UniCredit Bank zo dňa 28.4.2016 preukázané, že v čase po zániku BSM žalovaná
po rozvode manželstva ,,zo svojho“ zaplatila na splátkach predmetného hypotekárneho úveru sumu
4.911,20 eur (147.955,-Sk). Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie iniciatívne započítal

ako splátku realizovanú žalovanou splátku VKLAD POKLADŇA, i napriek faktu, že na str. 683 súdneho
spisu sa nachádza list, v ktorom banka oznamovala súdu informácie o subjekte: N. T., r. č-: XXXXXX/
XXXX, dátum nar. XX. XX. XXXX, a preto doklad predložený bankovou inštitúciou potvrdzuje, že platby
zaznamenané na listine boli realizované žalobcom, nie žalovanou. Z obsahu spisu, konkrétne z výpisuspoločnosti UniCredit Bank zo dňa 28.4.2016, nie je podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, akú
čiastku zaplatil žalovaný, takisto z predloženého listu poisťovne Uniqua zo dňa 5.11.2014 nie je zjavná
suma, ktorú uviedol súd prvej inštancie ako platbu žalobcu za poistenie bytu a hypotekárneho úveru

20.806,-Sk. Odvolací súd z obsahu spisu nemal za preukázané uvedené platby strán sporu na splátky
hypotekárneho úveru ako aj platby žalobcu za poistenie bytu a hypotekárneho úveru v takej miere na
strane žalobcu a žalovanej, ako to uvádza súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, preto považoval
napadnuté rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné.

26. Súd prvej inštancie do masy BSM nezahrnul ani sumu 1.991,63 eur (60.000 Sk), ktorú žalovaná
vybrala na zabezpečenie dverí do bytu zo spoločného účtu v máji 2002, kedy boli strany sporu manželmi.
V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že tak rozhodol preto, že išlo len o nakladanie zo
spoločným majetkom tvoriacim bezpodielové spoluvlastníctvom strán sporu. Žalobca k tejto otázke v
odvolaní namietal, že žalovaná nepoprela výber tejto sumy zo spoločného účtu, naopak prisľúbila ich
vrátenie, nakoľko neboli použité pre účely rodiny. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná uviedla, že ona

vybrala predmetnú sumu z daného účtu v máji 2001 a žalobca v mesiacoch júl/august 2011 vybral
zvyšnú časť peňazí z daného účtu vo výške cca 200.000 Sk. V replike k vyjadreniu žalovanej žalobca
uviedol, že dotknuté finančné prostriedky 200 tis. Sk boli použité na bývanie, potreby a náklady rodiny,
ale nikdy neboli použité na osobné výdavky žalobcu, na rozdiel od žalovanej. Žalovaná po tom, ako
deti odmietli s matkou žiť, dva roky si ponechávala prídavky na deti a do dnešného dňa platí na deti

(už dnes 22 a 18 ročné) platí výživné v celkovej výške 70,- € /mesačne. Odvolací súd vzhľadom
na nedostatočné odôvodnenie a preukázanie použitia peňažných prostriedkov vo výške 1.991,63 eur
(60.000 Sk) v napadnutom rozsudku a tiež vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré neboli súdu prvej
inštancie známe pred vydaním napadnutého rozsudku, konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nebolo
dostatočne odôvodnené, a preto bolo nepreskúmateľné.

27. Žalobca taktiež namietal súdom uložený spôsob úhrady súdneho poplatku, a to spoločne a
nerozdielne, v súvislosti so skutočnosťou, že na úhradu trov znaleckého dokazovania bol zaviazaný len
žalobca. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola uznesením č.k. 9C/316/2003- 404 zo dňa 22.03.2011
oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 141

ods. 1 a 2 OSP, v prípade oslobodenia žalovanej od súdnych poplatkov, nebola tejto uložená povinnosť
zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Z.z.,
v znení účinnom ku dňu vyporiadania, poplatníkom sú obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní
o vyporiadanie BSM alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Podľa § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992
Z.z. základom poplatku je cena všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom

vyporiadavajú. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade tohto poplatku sú poplatníkmi zásadne
obaja bývalí manželia a možnosť uloženia povinnosti na zaplatenie celého poplatku len jednému z nich
je výnimkou z pravidla vyžadujúcou si vždy náležité odôvodnenie. V súvislosti s tým ďalej považuje
odvolací súd za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou oslobodenia
žalovanej od súdnych poplatkov, ktoré jej bolo v konaní priznané. Odvolací súd dáva súdu prvej

inštancie do pozornosti, že vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
BSM uložil stranám povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 4.260 Eur, čo nekorešponduje
s odôvodnením rozsudku, navyše súdny poplatok zo žaloby za vyporiadanie BSM podľa Sadzobníka
súdnych poplatkov je 66 Eur. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol, v čom vidí nesprávne právne
posúdenie veci v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, z vyššie uvedených skutočností však vyplýva,

že tento odvolací dôvod je naplnený, nakoľko súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní o spôsobe
úhrady súdneho poplatku za vyporiadanie BSM oslobodenie žalovanej od súdnych poplatkov.

28. Všetky tieto okolnosti mali vplyv aj na nedostatočné (nesprávne) zistenie skutkového stavu
potrebného pre správne rozhodnutie a preto ani rozhodnutie samo nemôže byť zákonné a spravodlivé.

29.Odvolacísúdtakdospelkzáveru,žedoterazvykonanédokazovanieneviedlo kdostatočne
zistenému skutkovému stavu, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné,
nepreskúmateľné a nesprávne, a preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vzhľadom na rozdielne znalecké posudky vykonať kontrolný
znalecký posudok, nakoľko súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou rozdielnosti vývoja cien vyššie
špecifikovanýchbytovvznaleckýchposudkochzodňa02.02.2008adňa19.05.2015aztohtohľadiskajenapadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Ďalej bude potrebné objasniť úhradu platieb žalobcu a žalovanej
na splátky hypotekárneho úveru a platieb žalobcu za poistenie bytu a hypotekárneho úveru, na základe
čoho bude mať preukázané, ktorá platba bola vykonaná žalobcom a ktorá žalovanou, aj s uvedením

jej výšky. S otázkou použitia peňažnej sumy 1.991,63 eur (60.000 Sk) žalovanou na osobné účely sa
súd prvej inštancie vysporiada v súvislosti s možnosťou jej zahrnutia do masy BSM a presvedčivo tieto
skutočnosti odôvodniť. Následne po vykonaní dokazovania opakovane bude povinnosťou súdu prvej
inštancie pristúpiť k rozdeleniu BSM, v prípade potreby určiť vyrovnávací podiel účastníkov, stanoviť a
odôvodniť aj spôsob uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM s prihliadnutím

na priznané oslobodenie od súdnych poplatkov žalovanej.

31. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).