Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. február 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212622
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6613212622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne B. O., narodenej
XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, Z., právne zastúpená JUDr. Henrietou Čabanovou, advokátkou,
so sídlom M. Rázusa 35, Lučenec, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze, so
sídlomGarbiarska2,04071Košice,IČO:31690904,ktoréhosprávcomkonkurznejpodstatyjeIng.Jana
Kollárová, správkyňa so sídlom Masarykova 21, Košice, IČO: 30 674 166, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/23/2013 - 161 zo dňa
18. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice, so sídlom Alžbetina 41, spisová značka 3C/1192/2012 zo dňa 19. 01. 2012 (ďalej len“
rozhodcovský rozsudok“) do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (prvý výrok) a taktiež rozhodol
o zrušení rozhodcovského rozsudku(druhý výrok). Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 218,76 Eur v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku (tretí výrok)

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa so žalovanou
uzatvorili poistnú zmluvu č. 4455400008 dňa 19. 06. 2008, predmetom ktorej bolo uzavretie poistenia
spektrum klasik ako aj rôzne pripoistenia (ďalej len „poistná zmluva“). Podľa časti XVII. záverečné
ustanovenia bod 2 Všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“) boli neoddeliteľnou súčasťou

poistnej zmluvy. Žalovaná dňa 04. 01. 2012 podala návrh na začatie konanie pred Arbitrážnym
súdom v Košiciach voči žalobkyni na zaplatenie pohľadávky 210,45 Eur, ktorá zodpovedala nákladom
poisťovne vynaloženými na uzavretie poistenia podľa časti XVII. bod 7a VPP. Rozhodcovský súd
vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 01. 07. 2013. Následne dňa 04.
07. 2013 doručila žalobkyňa prvoinštančnému súdu návrh na začatie konania, ktorým žiadala zrušiť
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a § 40 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z., pričom dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.4. Konštatoval, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili poistnú zmluvu, pričom žalobkyňa v tomto vzťahu
vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ a žalovaná konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti
ako dodávateľ. Poistnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za spotrebiteľskú zmluvu,

pričom sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu. Súd prvej inštancie skúmal platnosť rozhodcovskej
doložky, pričom uviedol, že táto bola súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaná používa pri
svojej podnikateľskej činnosti a to v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve považoval za neprijateľnú podmienku,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ, neplatná. Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa v porovnaní so žalovanou

ako dodávateľom nachádzala v znevýhodnenom postavení a to pokiaľ išlo o vyjednávaciu silu, ale aj
úrovni informovanosti. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobkyňa nemala možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, ktorej súčasťou aj v časti XV. bolo rozhodcovské konanie. Všetky
spory a sporné nároky z poistenia sa mali rozhodnúť v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Okresný súd už nevykonal ostatné navrhnuté dôkazy - výsluch sprostredkovateľky poistenia z
dôvodu hospodárnosti konania ako aj z dôvodu, že výsluch svedkyne nepovažoval za potrebný pre

rozhodnutie vo veci. S ohľadom na tieto skutočnosti žaloby vyhovel a rovnako v súlade s § 40 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a tieto priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech v spore a to v súlade

s vyhláškou č. 655/2004 vo výške 218,76 Eur.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
okresnéhosúduzmenilažalobuzamietol.Vprípadeexistenciezákonnýchdôvodovprezrušenienavrhla
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie

považovala za nezákonného a nesprávny a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) až f) OSP.

7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

9. Podľa § 470 ods. 1,2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a

odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorým
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (prvý
výrok) a zároveň rozhodol aj o zrušení rozhodcovského rozsudku (druhý výrok). Taktiež predmetom
prieskumuodvolacímsúdombolaajsprávnosťzávisléhovýrokuotrováchkonania(tretívýrok).Žalovaná
namietala správnosť a zákonnosť vydaného rozhodnutia a domáhala sa jeho zmeny tak, že žaloba

bude zamietnutá alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

19. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil, a preto odvolanie žalovanej nebolo dôvodné. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá

náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdnom spise, z podstatných
skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP (v čase vydania prvostupňového rozhodnutia § 157 ods. 2 OSP) z hľadiska
formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a

právnych otázok. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP (v čase vydania
prvostupňového rozhodnutia § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

20. Žalovaná v odvolaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným

dôvodomamohlimaťvplyvnavýsledokrozhodnutia.Odvolacísúdnezistilanižiadneprocesnéprekážky
a vady konania, na ktoré by mal prihliadnuť ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Skutočnosť, že medzičasom
(po rozhodnutí veci súdom prvej inštancie a rozhodnutím o odvolaní žalovanej) došlo k vyhláseniu
konkurzu na majetok žalovanej, nebránilo odvolaciemu súdu rozhodnúť o odvolaní, keďže predmetom
konania je nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý nemožno uplatniť výlučne v konkurznom

konaní (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie US SR zo dňa 10.02.2015 sp. zn. III.ÚS 710/2014).

21. Prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná a mala formulárovú formu, pričom od žalobkyne ako spotrebiteľa vyžadovala, aby spory
medzi účastníkmi poistnej zmluvy boli riešení výlučne v rozhodcovskom konaní. Je zrejmé, že

predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú príslušné ustanovenia OZ
o spotrebiteľských zmluvách, ktoré poskytujú ochranu slabšej zmluvnej strane, ktorou je žalobkyňa ako
spotrebiteľ. Okresný súd správne zistil, že rozhodcovská doložka bola súčasťou VPP (časť XV bod 1 a
bod 3 VPP), podľa ktorej sa zmluvné strany mali dohodnúť na tom, že vzájomné spory namiesto súdneho
konaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostisapodrobiarozhodcovskémukonaniu. Včasti15bod

3 VPP bolo uvedené, že rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory, pričom pod písm. a) až i) bol
obsiahnutý príkladný demonštratívny výpočet možných sporov. Nakoľko žalobkyňa nemala možnosť pri
uzatváraní poistnej zmluvy ovplyvniť obsah VPP, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy a tieto mali v sebe
zahrnutú aj rozhodcovskú doložku, nejednalo sa o individuálne dojednanie, nakoľko takéto dojednanie
bolo obsahovou súčasťou poistných zmlúv v rámci VPP. Žalobkyňa si rozhodcovskú doložku osobitne

nevyjednala a nemala ani možnosť ovplyvniť jej obsah, keďže bola súčasťou VPP. Mala možnosť len
poistnú zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať a tak sa podrobiť VPP a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom má byť prejavom zmluvnej voľnosti a
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade s ohľadom na uzatvorenú poistnú zmluvu
je vylúčené, že rozhodcovská doložka by bolo individuálne dojednaná. V danom prípade teda došlo k

porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) a j) zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v platnom
sa účinnom znení v čase vydania rozhodcovského rozsudku ako aj ustanovenia § 53 ods. 4 písm.
r) v spojení s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorých takto dojednaná rozhodcovská doložka vo VPP bola
neprijateľnou zmluvou podmienkou a teda bola neplatná. Dokazovanie vykonané pred súdom prvejinštancie potvrdilo, že žalobkyňa nemala možnosť takto formulovanú podmienku nijakým spôsobom
ovplyvniťažalovanásasvojejzodpovednostivtomtosmerenemohlazbaviť.Okresnýsúdtakpostupoval
správne, ak žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel (druhý výrok).

22. Vo vzťahu k odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že odklad
vykonateľnosti predstavuje dočasný a preventívny procesný úkon súdu, ktorým na určitú dobu
suspenduje jeden s účinkov súdneho rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade,
ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti rozhodnutia, napomáha predchádzaniu možného vzniku

škody alebo nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie tak v prejednávanej veci správne rozhodol aj o
odklade sporného rozhodcovského rozsudku (prvý výrok).

23. Nakoľko žalobkyňa bola v spore plne úspešná, tak správny bol aj záver súdu prvej inštancie o
závislom výroku o trovách konania, ktoré s ohľadom na plný úspech žalobkyne jej tieto priznal v rozsahu
trov právneho zastúpenia a to vo výške podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za vykonané úkony právnej

pomoci.

24. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením §
396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu
úspešná žalobkyňa, a preto jej prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
(100 %). Nakoľko však žalobkyni preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (k odvolaniu
žalovanej sa nevyjadrila), bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol, že žalobkyni sa náhrada trov
odvolacieho konania voči žalovanej nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn.
6 Cdo/5/2017).

26. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.