Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212622
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613212622.5

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobkyne Zuzany Černákovej,
nar. 29.5.1985, trvale bytom Lučenec, Gagarinova 17, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Henrietou
Čabanovou, advokátkou so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 35 proti žalovanému Rapid life životná
poisťovňa a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904 v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku

r o z h o d o l :

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina
41, spisová značka 3C/1192/2012 zo dňa 19.01.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, spisová značka
3C/1192/2012 zo dňa 19.01.2012.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 218,76 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobkyňasapodanoužaloboudomáhalazrušeniarozhodcovskéhorozsudkuArbitrážnehosúduKošice
sp. zn. XC/XXXX/XXXX a odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. V rámci
žaloby poukázala na to, že dňa 01.07.2013 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok č. XC/XXXX/

XXXX Arbitrážneho súdu Košice, v ktorom jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanej peňažnú
sumu 210,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Rozhodcovský súd prejednal
vec na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti 15 Všeobecných poistných podmienok pre
poistenie Prvou Česko-Slovenskou poisťovňou Rapid life zo dňa 19.06.2008, ktoré boli súčasťou
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovanou dňa 19.06.2008. Nakoľko v
predmetnom rozhodcovskom rozsudku došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, keďže

žalobkyni bolo odopreté právo uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní.
Ďalej namietala porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania z dôvodu nedodržania
zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie námietok proti rozhodcovi jedným z účastníkov konania z
dôvodu, že upovedomenie o začatí rozhodcovského konania bolo doručené žalobkyni spoločne s
rozhodcovským rozsudkom ako jedna listová zásielka. Pritom vo všeobecných poistných podmienkach
absentuje ustanovenie upravujúce postup pri podávaní námietok zmluvných strán. Podľa žalovanej

došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, nakoľko
podľa všeobecných poistných podmienok časť 15 bod 3 je stanovené, že rozhodcovskému konaniu
podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poisťovníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich
právnymi zástupcami a to najmä z demonštratívne uvedených dôvodov.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Podľa jej názoru § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zodpovedá

zoznamu podmienok smernici 93/13/EHS, kde podľa výkladu Európskeho súdneho dvora ide o
podmienky, ktoré môžu, ale nemusia byť neprijateľné, čo vyplýva z rozhodnutia ESDC-478/99 Komisiavz. Švedsko a pokiaľ by chcel zákonodarca vytvoriť tzv. blacklist, použil by inú formuláciu. Podľa žalobcu
rozhodcovská doložka nestanovuje spotrebiteľovi povinnosť riešiť spory výlučne v rozhodcovskom
konaní. Obsahuje len dohodu zmluvných strán, že spory zo zmluvy sa budú prednostne riešiť

v rozhodcovskom konaní. Žalovaná uviedla, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-342/13
Szebestényi je národný súd je povinný pri posudzovaní podmienok podľa písm. g/ anexu smernice
93/13/EHS dôsledne verifikovať, čiže zámerom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa
podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Uvedené ustanovenie písm.
g/ bolo implementované do Občianskeho zákonníka v podobe § 53 ods. 4 písm. r/. Európsky súdny

dvor nepokladal za právne významné pre označenie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy za
neprijateľnú podmienku to, že je obsiahnutá vo formulárovej zmluve, nie individuálne dojednaná, ani to,
či boli alebo neboli spotrebiteľovi poskytnuté informácie o rozdieloch medzi konaním pred všeobecným
súdom a konaním pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná, ak bolo
jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa v právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí rozhodcovského konania
práva podať žalobu alebo iný opravný prostriedok, žalobu o zrušenie rozhodcovského súdu. Ústavný

súd Slovenskej republiky v uznesení 4. ÚS 394/2012-13, kde sťažovatelia namietali porušenie práva
na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozsudkom rozhodcovského súdu, pričom
sťažovatelia podali aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd, Ústavný súd
uviedol, že sťažovatelia majú pred všeobecnými súdmi k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu
namietaného porušenia ich práv s tým, že v prípade, ak by okresný súd o ich žalobe o zrušenie

napadnutého rozhodcovského rozsudku nevyhovel, budú mať možnosť domáhať sa nápravy opravného
konania v rámci riadne inštančného postupu, prípadne za splnenia zákonnom ustanovených podmienok
aj využitím mimoriadneho opravného prostriedku. Žalovaná uviedla, že má za to, že rozhodcovská
doložka uvedená v časti 15 bode 1 Všeobecných poistných podmienok bola vyjednaná individuálne,
a to prostredníctvom graficky a právne od Všeobecných poistných podmienok oddelených osobitných

zmluvných dojednaní k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania sú od Všeobecných poistných
podmienok priestorovo i obsahovo uzavreté podpisom navrhovateľa oddelené hrubým písmom typu
Bold. Žalobkyňa mala možnosť osobitné zmluvné dojednanie nepodpísať bez toho, aby bol dotknutý
ďalší vzťah medzi ňou a žalovanou. Nie je teda dôležité, kto uvedenú podmienku navrhol, dôležité
je, že bola obom stranám dala možnosť sa rozhodnúť. Na základe uvedeného nie je neprijateľnou

podmienkou v zmysle smernice 93/13/EHS a § 52 a 55 Občianskeho zákonníka, ale je individuálne
dojednaná. Navyše na strane predmetná rozhodcovská doložka v ods. 2 článok 15 Všeobecných
poistných podmienok je uložená povinnosť dodávateľovi ustanoviť v doložke predpísaným spôsobom
rozhodcovský súd. Žalobkyňa však mylne vykladá túto jeho povinnosť ako právo. Je zrejmé, že v tomto
prípade prípadná účelová nečinnosť dodávateľa pri určení rozhodcu v prípade podania žaloby zo strany

spotrebiteľa na rozhodcovský súd je súdne vymáhateľná.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/1192/2012
zo dňa 19.01.2012, rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/684/2009 zo dňa 08.03.2010, upovedomením
o začatí konania pred rozhodcovským súdom sp. zn. 3C/1192/2012 zo dňa 09.01.2012, návrhom

na uzatvorenie poistnej zmluvy č. O podpísaným dňa 19.06.2008, avízom na zúčtovanie a prípadnú
úhradu finančného zostatku na PZ zrušenej pre neplatenie zo dňa 14.11.2008, príručkou obchodnej
služby na č.l. 16, oznámenie Rapid life zo dňa 24.01.2011, žiadosťou o súčinnosť a poskytnutie
informácieodpoveďNárodnejbankySlovenskazodňa26.06.2014,dodatokč.2kvšeobecnýmpoistným
podmienkam z 21.05.2007, podpisom na súkromných listinách JUDr. Imrich Fekete, CSc., kópia spisu

arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXXX/XXXX, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta
k PZ zo dňa 19.06.2008, návrhom na začatie konania o zaplatenie 210,95 Eur zo dňa 02.01.2012,
všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zjednávané Prvou československou poisťovňou
Rapid, a.s. podpísané dňa 19.06.2008 a výsluchom žalobkyne a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 19.06.2008, predmetom ktorej bolo
uzavretie poistenia spektrum klasik ako aj rôzne pripoistenia. Podľa časti XVII. záverečné ustanovenia
bod 2 Všeobecné poistné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi
poistníkom a poisťovňou v plnom rozsahu dňom ich podpisu. Podľa bodu 7. citovanej časti, poisťovňa je
oprávnená voči akýmkoľvek pohľadávkam poistníka (poisteného, oprávnenej osoby ap.) voči poisťovni

z poistenia (napr. poistné plnenie, odkupná hodnota, podiel zo zisku) započítať akúkoľvek pohľadávku
poisťovne voči poistníkovi, a to najmä pohľadávku, ktorá vznikla z právneho dôvodu neuhradeného
poistného, neuhradeného administratívneho poplatku poistníka, uloženej sankcie, zmluvnej pokuty,
akékoľvekpríslušenstvopohľadávky.Spôsobiloupohľadávkounavzájomnýzápočetzostranypoisťovnevoči poistníkovi je pohľadávka poisťovne ešte voči poistníkovi nesplatná, resp. už voči poistníkovi
premlčaná.

Súčasťou poistnej zmluvy sa stali aj Všeobecné poistné podmienky z 21.05.2007, ktoré žalobkyňa
podpísala 19.06.2008. Žalovaná dňa 04.01.2012 podala návrh na začatie konania doručil na Arbitrážny
súdvKošiciachnávrhvočižalobkyninavymoženiepohľadávky210,45Eur,ktorázodpovedalanákladom
poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia podľa časti XVII. bod 7a VPP. Rozhodcovský súd dňa
01.07.2013 doručil žalobkyni rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2012

spoločne s upovedomením o začatí konania zo dňa 09.01.2012 spolu s návrhom na začatie konania
spoločne ako jednu listovú zásielku. Žalobkyňa dňa 04.07.2013 doručila návrh na začatie súdneho
konania, ktorým žiadala zrušiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok
arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 3C X/XXXX/XXXX zo dňa 09.01.2012.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrenéurčito,jasneazrozumiteľne,alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak

by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú
alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi
spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení
zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi
nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo

od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu
a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú
spotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i)umožňujú
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že

cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie
ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá
v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné

bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v
prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva
spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej
na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi

priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva
uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa vosobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva.

Podľa § 40 ods. 2 zákona 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť, dokiaľ o žalobe

právoplatne nerozhodne súd.

Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu, pričom žalobkyňa v tomto vzťahu vystupuje ako fyzická
osoba ako spotrebiteľ a žalovaná vystupuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Poistná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, ide o štandardnú formulárovú zmluvu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa, aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľačl.3ods.3citovanejsmernice,prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta

Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa podľa ust. Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje príkladný, neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená

aj neprijateľná podmienka pod písm. r) - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zmyslom a cieľom úpravy
spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký
štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Pokiaľ žalovaná tvrdila, že všeobecnými podmienkami medzi účastníkmi šlo o individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky, súd zistil, že žalobkyni nebola vysvetlená tretím subjektom, resp., že
zodpovedná za ňu tretí subjekt finančný agent, toto žalobkyni nebolo vysvetlené, žalobkyňa nebola
upovedomená, čo znamená rozhodcovská doložka, pričom súd poukazuje na to, že žalobkyňa mala
vstupovať ako informovaný spotrebiteľ do poistného vzťahu. Žalobkyňa teda pri podpise poistnej zmluvy

nebola osobitne upozornená na individuálne zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou VPP, pričom toto
jej bolo oznámené len finančnou agentkou, kde má podpísať. Nič bližšie jej nevysvetlila. Podpisovala
pripravený formulár, ktorý pripravila agentka a dala jej ho k podpisu. Arbitrážny súd so žalobkyňou
nekomunikoval, poslal jej hneď rozsudok, pričom žalovaná pred podaním žaloby na arbitrážny súd
nevyzýval žalovanú, ani nežiadal, aby zaplatila pohľadávku, ktorá bola žalovaná. V zázname, ktorý

pri uzavretí poistnej zmluvy podpísala, neboli uvedené žiadne dojednania o rozhodcovskej doložke,
ani nebola oboznámená s významom dojednania rozhodcovskej doložky, jej obsahom, ani následkom
takéhoto dojednania. Taktiež nebolo objasnené, čo je rozhodcovské konanie. Pokiaľ by mala vedomosť
o obsahu rozhodcovskej doložky a rozhodcovského súdu, takúto zmluvu by zrejme nepodpísala.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá v zmysle § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzav znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto
situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade žalobkyňa nemala možnosť podstatným

spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, pretože jej súčasťou je aj v časti XV - Rozhodcovské konanie,
dojednanie, že všetky spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom, pričom v bode 3 tejto časti výslovne vymenúva žalovaná, ktoré spory podliehajú
rozhodcovskému konaniu. Teda sú to pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistného, spory
o poistné plnenie, nároky poistníkov na odkupnú hodnotu, spory vznikajúce v súvislosti s redukciou

poistnej zmluvy, zánikom poistenia, spory z akýchkoľvek pohľadávok poisťovne voči poistníkovi, spory
o výklad pojmov v poistných zmluvách a VPP, iné hmotnoprávne spory, ktoré vzniknú počas trvania
poistného i po jeho zániku alebo procesné spory, záväzný výklad VPP. To svedčí tomu, že obsah
rozhodcovskej doložky bol žalovanou vopred pripravený, naformulovaný v štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy nemení. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nebola teda spotrebiteľom

individuálne dojednaná. Žalobkyňa ako spotrebiteľ podľa tejto zmluvnej podmienky nemala si možnosť
vybrať medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale bola nútenú sa podrobiť rozhodcovskému
konania. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúmal, či táto doložka nespôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 OZ.
Vnútroštátny súd je povinný vykladať ustanovenia Smernice 93/13 EHS tak, aby bol dosiahnutý výsledok

stanovený touto smernicou. Súdny dvor konštatuje v rozhodnutiach XX/XX/EHS.zo 4.6.2009 Panon
GSM proti J.o bode 40, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorená medzi spotrebiteľom
a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Podľa

stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice všetky podmienky nekalosti už len dojednanie,
že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má
dodávateľ sídlo a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe
dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky, nielenže nerozhodoval všeobecný
súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený žalovaným. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva

nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná, avšak je neprijateľná vtedy,
ak je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu
so štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý sa označuje za fakticky nerovný, nevyvážený a nemajú
byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto
vzniká základ na docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd

prihliada aj bez návrhu. Dojednania rozhodcovskej doložky na následne konanie pred rozhodcovským
súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
násl. OZ a tiež Smernica 93/13/EHS. Súd je preto toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľ nie je ňou
viazaný a táto podmienka je v rozpore s § 52 a násl. OZ, ako aj R. 93/13/EHS.

Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje taká podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a táto
nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou
aj z dôvodu geografickej neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania, o čom bolo rozhodnuté

aj rozhodnutím Súdneho dvora (rozsudok Oceáno Grupo Editorial C240/98 a C244/98, rozsudok
Panon C243/08). Pokiaľ sa majú medzi účastníkmi riešiť spory vyplývajúce z poistnej zmluvy
len v sídle rozhodcovského konania, to môže spôsobiť u spotrebiteľa to, že si neuplatní svoje
práva pretože už len samotná geografická vzdialenosť je pre neho zjavne nevyhovujúce. Ďalej
nekalosť tejto rozhodcovskej doložky je aj v tom, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil len

rozhodcovskému konaniu, pričom nemá voľbu riešiť spory cez všeobecný súd. Podľa tejto doložky,
ak začalo rozhodcovské konania na návrh žalovaného, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa tomuto
rozhodcovskému konaniu, čo mu vnucuje štandardná zmluvná klauzula. Spotrebiteľ má byť chránený
pred takýmto postupom a práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu,
bol vytvorený mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. V danom

prípade ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v rámci podmienok uvedených v čiernom zozname (§
53 ods. 4 OZ pod písmenom r, podľa ktorej vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní). Preto zmluvná
podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi, aby mohol svoje práva uplatňovať nielen v zmysle dojednanejrozhodcovskej doložke, ale aj v občianskom konaní a takáto zmluvná podmienka mu teda bráni
takto postupovať, je považovaná za neprijateľnú a absolútne neplatnú. Takúto zmluvnú podmienku
nie je možné akceptovať, nemôže to predstavovať pascu pre spotrebiteľa za účelom čo najskoršieho

privodenia exekúcie. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by bola žalobkyňa informovaná
a poučený o význame rozhodcovskej doložky a rozhodcovského súdu. Samotná žalobkyňa pri svoje
výpovedi poukázala na to, že nebola žiadnym spôsobom informovaná príslušnou poistnou agentkou,
bolo jej len ukázané, kde má podpísať zmluvu ako aj osobitné zmluvné dojednanie, bez ďalšieho
vysvetlenia významu rozhodcovskej doložky ako individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Nie

je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že do zmluvné vzťahu vstupovala žalobkyňa ako informovaný
spotrebiteľ a to, že žalobkyni žalovaný predložil k podpisu záznam o požiadavkách a potrebách
klienta k poistnej zmluve, ktorá obsahuje vyhlásenie, že rozhodnutiu klienta uzavrieť životné poistenie
predchádzala dôkladná analýza jeho potrieb a požiadaviek súvisiacich s poistením a oboznámením
sa s ponúknutými produktami a vyhlásenie klienta, že bol oboznámený s obsahom poistných plnení
v súvislosti s poistnou udalosťou, dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku poistnej zmluvy,

spôsobom platenia poistného, jeho splatnosťou, spôsobom stanovenia odkupnej hodnoty a rozsahu jej
záruky s výškou poistného, podmienkami odstúpenia od poistnej zmluvy, základnými informáciami o
daňových povinnostiach súvisiacich s poistnou zmluvou a že informácie mu boli podané vyčerpávajúco,
jasne a že im porozumel, ešte neznamená, že došlo k skutočne reálnemu oboznámeniu žalobkyne
príslušným poisťovacím agentom pri uzatváraní poistnej zmluvy a nie je presvedčivým dôkazom o

tom, že tak skutočne bolo urobené. Napokon tento záznam neobsahuje, v akom rozsahu došlo k
oboznámeniu žalobkyne ako klientky a žalovaného s významom a obsahom rozhodcovskej doložky
a rozhodcovského súdu ako individuálnej zmluvnej podmienky, taktiež aký je význam rozhodcovskej
doložky, aký je rozdiel od občianskeho súdneho konania a rozhodcovského konania a teda nebola
jej daná ani možnosť výberu rozhodnúť sa bez týchto poučení. Osobitné dojednanie rozhodcovskej

doložky je súčasťou VPP a aj keď má názov zvýraznený a žalobkyňa ho podpísala, tvorí súčasť VPP
vopred naformulovaných žalovaných v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver,
že tu došlo k individuálnemu osobitnému dojednaniu, aj keď je takto naformulované. Podľa názoru
súdu má takéto grafické znázornenie formálne naznačovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu
súdnej kontroly a takéto správanie sa dodávateľa súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle

cieľov Smernice 2005/29 o nekalých obchodných praktikách v čl. 5 a násl. Ťažko uveriť, že dodávateľ
poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konania a preto
rozhodcovskú doložku už predformuloval do VPP, keď pri individuálnom vyjednávaní o rozhodcovskej
doložke spotrebiteľ má sotva tušenie o pravidlách takéhoto postupu. Judikatúra súdneho dvora EÚ, ako
aj primárne právo EÚ, Charta základných práv EÚ v čl. 38 predpokladá, že praktiky štátov zabezpečia

vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa, a to v záujem vyššej kvality života a ochrany hospodárskych
záujmov spotrebiteľov (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ). O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou
stranu, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície, judikoval Európsky súdny dvor
viacej rozhodnutí. Na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných
zmluvných podmienok. V predmetnej zmluve ide o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej

spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, preto takúto
rozhodcovskú doložku súd považuje za daných okolností za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 4 písm. r) OZ, ako aj podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značný
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku nie je možné
akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Poskytovanie spravodlivosti musí mať

svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie
o právach a právom chránených záujmov osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak
sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávnej prvky, tak len s jednoznačnými
garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovosti arbitrážneho konania, vrátane rozhodcovskej zmluvy.
Doložky nemôžu predstavovať mechanizmami za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.

Súd však za hlavný a najdôležitejší dôvod vyhovenia žaloby, skutočnosť, najmä poukazuje na
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
nadobudloprávoplatnosťXX.XX.XXXX.Podľavýrokutohtorozsudkusúdurčil,žerozhodcovskádoložka
nachádzajúca sa v časti XV. bod 3 všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou

československou poisťovňou Rapid a.s. zo dňa 21.05.2007, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, je
neplatná. Súd s poukazom na tento právoplatný rozsudok, ktorým vo vzťahu k žalovanej bola predmetná
rozhodcovská doložka judikovaná ako neprijateľná vo svetle imperatívu zdržania sa ďalšieho používania
predmetnej rozhodcovskej doložky (§ 53a Občianskeho zákonníka) Súd má zato, že žalobca v podstateďalšímuplatňovanímtejtodoložkyvočiinejspotrebiteľkevytváraprotiprávnystav.Právoplatnezakázanú
neprijateľnú rozhodcovskú doložku súd za žiadnych okolností nemôže uznať a to aj keby bol iného
názoru na otázku neprijateľnosti, inak by sa nedal naplniť cieľ smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zabrániť súvislému používaniu neprijateľných podmienok
(čl. 6 ods. 1 čl. 7 ods. 1). Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe.

Pokiaľ ide o ostatné navrhnuté dôkazy, súd ďalej už nevykonával výsluch sprostredkovateľky poistenia
z dôvodu hospodárnosti konania. Mal za to, že výsluch tejto svedkyne nie je nevyhnutne potrebný

pre rozhodovanie v tejto veci a to práve s poukazom na už uvedené skutočnosti, teda záver, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a jej obsah a praktický dosah spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pričom
tieto skutočnosti vyplývajú z predložených listinných dôkazov, resp. vykonaného dokazovania, preto v
tomto ohľade súd nepovažoval za potrebné vypočuť navrhnutú svedkyňu.

Rovnako pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej súd mal predovšetkým však za to, že vzhľadom na
právoplatnosť rozsudku o rozhodcovskej doložke ako neplatnej podmienke jednoznačne zakladá záver
súdu o zamietnutí návrhu. Pokiaľ ide o aj žalovanou uvádzané uznesenie Európskeho súdneho dvora C-
XXX/XX vo veci Szombathelyi Tovervényszék, súd poukazuje na závery tohto uznesenia, že v prípade,
že doložka je nekalá, je na súde aby dospel k príslušným záverom podľa vnútroštátneho práva a

zabezpečil, že nebude pre spotrebiteľa uvedená doložka záväzná. Súd má za to, že aj v zmysle týchto
záverov súdneho dvora Európskej únie boli prijaté rozhodnutia, ktorými už bola vyhlásená rozhodcovská
doložka za neplatnú. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel. Taktiež na základe návrhu žalobcu
súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodol aj o odložení vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol na základe § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal náhradu trov konania, ktoré v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. právna zástupkyňa žalobkyne

vyčíslila v lehote do troch dní. Súd priznal náhradu trov konania za 3 úkony právnej pomoci v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách trov advokátom za poskytovanie právnych služieb
a to prevzatie a príprava zastúpenia 18.03.2015, 20.04.2015 zastupovanie na meritórnom pojednávaní,
18.05.2015 zastupovanie na meritórnom pojednávaní. K tomu súd priznal režijný paušál v zmysle § 16
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 3x 8,39 Eur vo výške 25,17 Eur, čo dokopy činí sumu 218,76 Eur, ktoré

súd priznal v súlade s § 3 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3, vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré
je žalovaná povinná nahradiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.