Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dušan Ďurian

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/264/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117221403
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117221403.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v
spore žalobcu Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 51865467 ,so sídlom v Žiline, Pri Rajčianke
č. 8591/4B, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ,

proti žalovanému Bc. V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B. B., X. B. č. XXXX/XX, o zaplatenie
295,10 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
13Csp/143/2017-149 zo dňa 24.04.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového

poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu právneho predchodcu žalobcu zamietol (prvý
výrok) a žalovanému priznal proti právnemu predchodcovi žalobcu nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu a právneho posúdenia veci, podľa ktorého
na základe zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 12.04.2010 dodával právny predchodca
žalobcu žalovanému ako odberateľovi na odberné miesto č. XXXXXXX na adrese E., J. č. X elektrinu
pre vlastnú spotrebu v domácnosti; od 17.06.2014 nie je žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti (bytu),
ktorá predstavovala predmetné odberné miesto; cenu dodanej elektriny a ostatných služieb vyúčtoval
právny predchodca žalobcu žalovanému faktúrami splatnými v období od 10.11.2014 do 16.08.2016,

t.j. všetky faktúry boli vystavené v čase, keď už žalovaný nebol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti,
pričom žalovaný zmenu vlastníka právnemu predchodcovi žalobcu nenahlásil; v dôsledku neplatenia
došlo predtým aj k odpojeniu odberného miesta dňa 23.10.2014 a jeho opätovnému pripojeniu, o
ktoré však žalovaný nepožiadal a k opätovnému pripojeniu došlo automaticky; súd prvej inštancie
argumentoval, že „z vykonaného dokazovania mal za preukázané a v konaní nebolo sporné, že medzi
stranami sporu vznikol spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa

12.04.2010, ktorá sa považuje za zmluvu o združenej dodávke elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z. z.;
na základe zmluvy žalobca dodával elektrickú energiu na odberné miesto J. č. X, E.; dodávku elektrickej
energie v období od 08.07.2015 do 03.06.2016 a ďalšie služby vyúčtoval žalovanému faktúrami
splatnými od 10.11.2014 do 16.08.2016; žalovaný však od 17.06.2014 nie je vlastníkom nehnuteľnosti s
predmetným odberným miestom v dôsledku dobrovoľnej dražby; žalovaný zmenu vlastníka nenahlásil,
pričom žalobca dňa 23.10.2014 pristúpil k odpojeniu odberného miesta pre neplatenie (za poplatok

32,40 €) a následne automaticky bez žiadosti žalovaného k opätovnému pripojeniu (za poplatok
26,40 €), hoci už žalovaný v tom čase nebol vlastníkom nehnuteľnosti a žalobca mu podľa zmluvya platného cenníka účtoval dodávku elektrickej energie a služby (poplatky) naďalej; je pravdou, že
žalovaný zmenu vlastníka nenahlásil, uzatvorený zmluvný vzťah preto nezanikol (písomnou dohodou,
výpoveďou); žalobca však nepreukázal, že žalovaný bol odberateľom elektrickej energie v rozhodnom

období, či už ako vlastník nehnuteľnosti alebo so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti na uvedenom
odbernom mieste, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno; žalovaný naopak preukázal, že nebol
vlastníkom nehnuteľnosti v rozhodnom období, o znovu pripojenie odberného miesta po jeho odpojení
pre neplatenie dňa 23.10.2014 nepožiadal, preto zaplatenie dodávky elektrickej energie na odberné
miesto po tomto dátume (faktúra VS XXXXXXXXXX na sumu 113,10 Eur splatná dňa 29.07.2016),

nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať; v dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti (o
zmene vlastníka) voči žalobcovi, žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá dodávateľovi vznikla (bod 2.5
časti 3 obchodných podmienok); žalobca si však neuplatnil žalovanú sumu titulom náhrady škody, ale
na inom skutkovom a právnom základe, aj preto súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie 113,10 €
s príslušenstvom titulom faktúry č. XXXXXXXXXX (VS: XXXXXXXXXX) splatnej dňa 29.07.2016 za
dodávku a distribúciu elektriny; súd žalobu zamietol aj vo zvyšnej časti istiny (182,- € s príslušenstvom)

pozostávajúcej z poplatkov za odpojenie (32,40 € + 37,20 €), pripojenie (26,40 € + 30,- €) a upomienky
(12x 3,- € + 2x 10,- €); v zmluve nie sú žiadne poplatky individuálne dohodnuté; v súvislosti s poplatkami
zmluva odkazuje na obchodné podmienky a cenník ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktorých obsah
žalovaný nemohol ovplyvniť a nie sú ním podpísané; obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
majúslúžiťpredovšetkýmktomu,abynebolonutnédokaždejzmluvyprepisovaťdojednaniatechnického

a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl dojednania,
ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a u ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti; takýto postup
je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda v rozpore s dobrými mravmi; žalobca ničím
nepreukázal, že sa žalovaný mohol oboznámiť s cenníkom už pri uzavretí zmluvy, teda poplatky neboli
individuálne zmluvne a teda ani platne dohodnuté; okrem toho žalobca nepreukázal, že by upomienky

(mimochodom s krátkym časovým odstupom) boli žalovanému reálne zaslané, a teda v akej výške mu
náklady vznikli, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno“; na základe uvedeného súd prvej inštancie
žalobu právneho predchodcu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 prvá

veta, § 53 ods. 2, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 26 ods. 9 zákona č. 215/2012
Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal právny predchodca žalobcu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 11.06.2018 (č.l. 157-159 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie
napadol v celom rozsahu; vyčítal súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom porušil jeho

právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), na základe vykonaných dôkazov
dospelsúdprvejinštancieknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365ods.1písm.f/C.s.p.)arozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
V prvom rade argumentoval, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania na

tento postup neboli splnené zákonné podmienky (§ 297 písm. b/ C.s.p.), pretože pokiaľ mal súd zato,
že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, mal žalobe vyhovieť a pokiaľ mal súd za to, že skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, t.j. bez umožnenia
doplnenia dokazovania zo strany žalobcu a bez vyslovenia predbežného právneho posúdenia veci zo
strany súdu, z ktorého dôvodu nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní rozhodujúcej skutočnosti zo

strany súdu ako spornej a teda nemal možnosť označiť a predložiť ďalšie dôkazy; vo vzťahu k vecnej
stránke sporu argumentoval, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa
12.04.2010 sú obchodné podmienky dodávky elektriny pre odberateľov v domácnosti a cenník elektriny
pre odberateľov domácnosti; v zmysle obchodných podmienok uzavretím zmluvy odberateľ potvrdzuje,
že je vlastníkom nehnuteľnosti alebo má súhlas vlastníka nehnuteľnosti na dodávku a distribúciu

elektriny do odberného miesta, ktoré sa nachádza v nehnuteľnosti; v obchodných podmienkach sú
upravené aj dôvody zániku zmluvného vzťahu; žalovaný mal možnosť po dražbe nehnuteľnosti dňa
17.06.2014 zmluvný vzťah ukončiť, ale neurobil tak a ani mu neoznámil, že nastali skutočnosti, s
ktorými sa spája zmena vlastníka nehnuteľnosti a boli by dôvodom na ukončenie zmluvného vzťahu;zdôraznil, že v čase uzatvárania zmluvy zo dňa 12.04.2010 bol žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti, kde
sa nachádza odberné miesto; nie je jeho povinnosťou a ani v jeho silách, aby pravidelne preveroval, či
sa vzťah odberateľa elektriny k nehnuteľnosti s odberným miestom počas trvania zmluvy zmenil; vyjadril

názor, že je v záujme odberateľa, aby oznámil dodávateľovi rozhodné skutočnosti, ktoré majú vplyv na
trvanie zmluvného vzťahu; uzavrel, že mu nemôže byť na ťarchu, že si žalovaný nesplnil svoju zmluvnú
povinnosťukončiťpredmetnýzmluvnývzťahaonpostupovalvzmyslezmluvyaobchodnýchpodmienok,
na základe ktorých dodával žalovanému elektrinu a poskytoval služby súvisiace s dodávkou elektriny;
poukázal aj na to, že súd síce v odôvodnení rozsudku cituje ustanovenia obchodných podmienok, ale

ustanovenia, z ktorých vyplývajú pre žalovaného určité povinnosti a vzniká mu na ich základe určitá
zodpovednosť, súd opomenul, prípadne zaujal stanovisko, že tieto ustanovenia neboli individuálne
dojednané; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v
zmysle vyhovenia žalobe alebo, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.08.2018 (č.l. 173 spisu) k odvolaniu uviedol, že s napadnutým
rozsudkom súhlasí v plnom rozsahu a navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu do
vlastných rúk dňa 12.09.2018 prostredníctvom pošty (č.l. 174 spisu); právny predchodca žalobcu v

replike zo dňa 26.09.2018 (č.l. 180-181 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že
trvá na podanom odvolaní a vyjadril názor, že žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil
dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok na zaplatenie dlžnej sumy; repliku žalobcu doručil odvolací
súd žalovanému dňa 20.08.2019 prostredníctvom pošty (č.l. 232 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

3.2Vpriebehuodvolaciehokonaniaodvolacísúduznesenímč.k.17Co/264/2018-234zodňa10.09.2019
podľa § 80 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu
tak, že namiesto pôvodného žalobcu (Stredoslovenská energetika Holding, a.s., IČO: 36403008, so
sídlom v Žiline, Pri Rajčianke č. 8591/4B) do konania vstúpil žalobca (ako nový žalobca), ktorý v zmysle
§ 80 ods. 3 C.s.p. prijal stav konania ku dňu jeho vstupu; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 07.10.2019.

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je

rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.6.1 Odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore neboli
splnené podmienky na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania (§ 297 písm. b/ C.s.p.), súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci (ohľadne zhodných skutkových tvrdení
strán) rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok založený na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ C.s.p.); v prejednávanom spore sa jedná o spotrebiteľský spor (§ 290 C.s.p.), v ktorom

žalobca má postavenie dodávateľa a žalovaný spotrebiteľa a ich spor vyplýva zo zmluvy o dodávke
a distribúcii elektriny zo dňa 12.04.2010; na spotrebiteľský charakter sporu nemá vplyv ani zmena
žalobcu v priebehu odvolacieho konania; podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu; podľa § 215 ods. 2 C.s.p., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa
tohto zákona; z uvedeného je zrejmé, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý

zisťuje postupom podľa Civilného sporového poriadku; zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým
výsledky dokazovania (§ 185 a nasledujúce C.s.p.), ale aj ďalšie zákonom predvídané skutočnosti
(napr. všeobecne známe skutočnosti, resp. skutočnosti známe súdu z jeho činnosti v zmysle § 186
ods. 1 C.s.p., zhodné tvrdenia strán v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p., nepopreté skutkové tvrdenia v
zmysle § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., rozhodnutia iných orgánov v zmysle § 193 C.s.p.); osobitne je potrebné

uviesť, že v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení
strán, pretože nesporné skutkové tvrdenia strán si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého
vychádza v meritórnom rozhodnutí; priestor na dokazovanie nesporných skutkových tvrdení nedáva
súdu v spotrebiteľskom spore ani ustanovenie § 295 C.s.p., pretože v prípade nesporných skutkových
tvrdení strán nie je dokazovanie pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné (skutkový stav potrebný pre

rozhodnutie súdu je vytvorený práve nespornými skutkovými zisteniami); ustanovenie § 295 C.s.p.
nevylučuje (nenahrádza) povinnosť spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C.s.p.), t.j. súd nemôže (s
poukazom na ustanovenie § 295 C.s.p.) ani v spotrebiteľskom spore vykonávať dokazovanie ohľadne
tvrdení, ktoré spotrebiteľ v spore nepredniesol; zjednodušene povedané ani v spotrebiteľskom spore

nie je súd oprávnený ani povinný zisťovať skutočný stav veci; výnimočne môže súd v záujme ochrany
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vykonať dokazovanie ohľadne ich existencie
v spotrebiteľskej zmluve aj bez skutkových tvrdení spotrebiteľa o ich existencii (porovnaj Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1029-1031).

4.6.2 V prejednávanom spore nebolo medzi stranami sporné: (1) samotné uzavretie zmluvy o dodávke
a distribúcii elektriny zo dňa 12.04.2010 ohľadne odberného miesta v nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného, (2) strata vlastníckeho práva žalovaného k uvedenej nehnuteľnosti dňa 17.06.2014, (3)
odpojenie odberného miesta z dôvodu neplatenia dňa 23.10.2014, (4) opätovné pripojenie odberného

miesta za základe úhrady zo dňa 27.10.2014 a (5) nezaplatenie ceny dodanej elektriny a poskytnutých
služieb za obdobie od 08.07.2015 do 03.06.2016 na základe faktúr splatných od 10.11.2014 do
16.08.2016; súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zhodného tvrdenia strán, podľa ktorého
„žalovaný nepožiadal o znovu pripojenie odberného miesta po jeho odpojení dňa 23.10.2014“; z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný skutočne v priebehu konania tvrdil, že po strate vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti (bytu), v ktorej bolo dojednané odberné miesto, „nemohol a ani nemal dôvod žiadať o
znovu pripojenie a odber elektrickej energie z odpojeného odberného miesta“; z obsahu spisu však
súčasne vyplýva, že podľa tvrdenia žalobcu k opätovnému pripojeniu odberného miesta „pristúpil na
základe úhrady od žalovaného zo dňa 27.10.2014 (...), na základe ktorej interný systém automaticky
vygenerovalpožiadavkuoznovupripojenieodbernéhomiesta“;zuvedenéhovyplýva,žeprerozhodnutie

bolo rozhodujúce zistenie: (1) kto vykonal spornú úhradu dlžnej sumy (žalovaný tvrdil, že pokiaľ bol
vlastník nehnuteľnosti s odberným miestom „všetky úhrady spojené s dodávkou elektrickej energie
boli uhradené“) a (2) či obsahom vzájomných práv a povinností strán bolo dojednanie, že v prípadná
úhrada dlžnej sumy po predchádzajúcom odpojení odberného miesta sa má bez ďalšieho považovať zažiadosť o opätovné pripojenie odberného miesta; na zistenie skutkového stavu ohľadne týchto otázok
mohol (mal) súd prvej inštancie vykonať dokazovanie aj bez návrhu, pretože to bolo nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci (§ 295 C.s.p.); bez zodpovedania týchto otázok nemožno podľa názoru odvolacieho

súdu hovoriť o dostatočne zistenom skutkovom stave veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie; tieto
skutočnosti zostali medzi stranami sporné, preto neboli splnené podmienky na rozhodnutie sporu bez
nariadenia pojednávania (§ 297 písm. b/ C.s.p.), keď tento nesprávny procesný postup súdu sám osebe
spôsobuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), pretože ho
zbavuje možnosti dozvedieť sa predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu na pojednávaní (§ 181

ods. 2 druhá veta C.s.p.); súčasne pokiaľ sa súd prvej inštancie uspokojil len so záverom, že žalovaný
nepožiadaloopätovnépripojenieodbernéhomiesta(hocirozhodujúcabolaskutočnosť,ktozaplatildlžnú
sumu dňa 27.10.2014), sú jeho skutkové zistenia zatiaľ predčasné (a teda nesprávne) a jeho právne
posúdenie o nedôvodnosti žaloby (zatiaľ) nesprávne; na základe uvedeného dospel odvolací súd k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/
C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení

s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil porušením jeho práva na spravodlivý proces
nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), nesprávnymi
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)

atým,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.
1 písm. h/ C.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu ohľadne porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces,
ohľadne nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil odvolací
súd ako dôvodné (bod 4.6.1 a 4.6.2 odôvodnenia). Žalobca v podanom odvolaní bližšie neidentifikoval
tvrdenú inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.

1 písm. d/ C.s.p.), preto sa jej existenciou v postupe a rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd
nezaoberal.

7.1 Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok napadnutého rozsudku

o trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 C.s.p.).

7.2 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.3 V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude vychádzať zo skutočnosti, že pre rozhodnutie o žalobe
žalobcu bude rozhodujúce zistenie (1) kto vykonal spornú úhradu dlžnej sumy dňa 27.10.2014 a (2) či

obsahom vzájomných práv a povinností strán bolo dojednanie, že v prípadná úhrada dlžnej sumy po
predchádzajúcom odpojení odberného miesta sa má bez ďalšieho považovať za žiadosť o opätovné
pripojenie odberného miesta (žalobca v tomto smere argumentoval úpravou obchodných podmienok o
neoprávnenom odbere, preto bude potrebné vyriešiť aj otázku, či po odpojení odberného miesta bez
zániku zmluvy ide o neoprávnený odber); dôkazné bremeno ohľadne preukázania týchto skutočností

leží zásadne na žalobcovi, v prípade pasivity sporných strán však môže súd prvej inštancie postupovať
aj v súlade s ustanovením § 295 C.s.p.; súd prvej inštancie tieto skutočnosti zohľadní pri opätovnom
rozhodovaní vo veci samej; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní.8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.