Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103897925
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2103897925.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov:
JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Q. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom Ul. W. G. XXXX/XX, Trnava, zastúpený správcom: SKP, k.s., so sídlom Vajanského 40/7673, 917
01 Trnava, IČO: 44 915 691, značka správcu: S1359, za účasti súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman

Liščák, ktorý je z dôvodu prerušenia výkonu funkcie zastúpený JUDr. Lukášom Liščákom, so sídlom
Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp.zn. EX 437/2003, o vymoženie 1.410,87 eur s príslušenstvom a
trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 24Er/317/2003-64
zo dňa 18. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu vyhlásil za neprípustnú, druhým
výrokom exekúciu zastavil a tretím výrokom priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov
exekúcie voči oprávnenému.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovenia § 9 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2,
§ 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1, 2 Civilného

sporového poriadku, § 166a ods. 1, § 167f ods. 1, 2, § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Vecne súd prvej inštancie uviedol, že dňa 13.02.2019 bol súdu prvej inštancie doručený podnet
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.
Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie šetrením zistil, že Okresný

súd Trnava uznesením sp. zn. 28OdK/210/2018 zo dňa 17.10.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka,
ktorý je povinným v tejto exekúcii. V danom prípade pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla
pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz voči povinnému ako dlžníkovi, nakoľko
predmetná pohľadávka vznikla na základe exekučného titulu - rozhodnutia Národného úradu práce -
Okresného úradu práce Trnava č. 11266/4965/2002 zo dňa 04.12.2002, právoplatného a vykonateľného
dňa 30.12.2002, teda ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze. Exekučný súd

preto s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení tejto exekúcie.
Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, o nároku
súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie,

pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku) po právoplatnosti uznesenia.4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že nakoľko exekučné

konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., ktorý s účinnosťou od 1.1.2012 upravil
rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného, pričom tento zákon
neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke, na uvedené exekučné konanie je potrebné aplikovať
právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, ktorá neupravovala náhradu trov exekúcie po vyhlásení konkurzu
(zák. č. 348/2011 Z.z. bolo ustanovenie § 203 Exekučného priadku doplnené novým odsekom 3).

Nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka
konania - oprávneného. Účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením,
že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne
znášať neúspešnosť konania (exekúcie), a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú
sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová právna úprava nesmie
rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny

exekútor (účastník konania v časti trov exekúcie), a preto jeho pozícia pri aplikácii staršej právnej úpravy
v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016. V súlade
s uvedeným uznesením, mal tak súd o náhrade trov exekúcie rozhodnúť podľa právnej úpravy účinnej
do 31.12.2011. V súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 (odmenu, náhradu

hotových výdavkov a náhradu za stratu času + DPH) uhrádza povinný. Predmetné ustanovenie vyjadruje
základný princíp pre posudzovanie subjektu, ktorému je uložená povinnosť na úhradu trov exekúcie.
Výnimky z tohto pravidla upravuje § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Náhrada
trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nebola predmetom právnej úpravy ani v zákone o konkurze a
reštrukturalizácií, a taktiež ani v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2011. Oprávnený

nenesie žiadnu zodpovednosť za vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a keďže zastavenie
exekúcienezavinil,takakotopredpokladá§203ods.1Exekučnéhoporiadku,niejemožnéhozaviazaťk
náhrade nevyhnutných trov exekúcie. Taktiež nie sú splnené podmienky podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie

nielen zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude
postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, predmetné riziko je na druhej strane
vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je
možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva séria A, č. 70 zo dňa 23.11.1983 vo veci Van der Mussele proti Belgicku,

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva č. 31303 a č. 23360/08 vo veci Mihál proti Slovenskej
republike, či uznesenie ÚS SR zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008. Oprávnený zároveň poukázal
na skutočnosť, že uvedená exekúcia je vykonávaná na podklade právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu práce Trnava č.j.: 11266/4965/2002 zo dňa
04.12.2002, právoplatného a vykonateľného dňa 30.12.2002. Na predmetné exekučné konanie sa

vzťahuje zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinný do 31.12.2003. Prekluzívna doba na výkon
rozhodnutia, uplynutím ktorej právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným (§
25 ods. 2) bola vo verejnoprávnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia ustanovená s účinnosťou od
01.07.2001 novelou zákona č. 274/1994 Z.z. vykonanou zákonom č. 242/2001 Z.z. Podľa § 25 ods.
1 ,2, 3 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného od 01.07.2001 pohľadávky na poistnom

na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie možno vykonať najneskôr do desiatich
rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní
sa nepoužijú. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že uvedená lehota desiatich rokov je lehotou
prekluzívnou a zároveň hmotnoprávnou, a preto v jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté,
ale aj skončené. Exekučný titul - rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce Trnava

č.j.: 11266/4965/2002 zo dňa 04.12.2002 uplynutím desaťročnej lehoty, t.j. dňom 30.12.2012 sa stal
neúčinným a nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na preklúziu práva súd musí
prihliadnuť z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Citoval ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 196, §197
ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. O trovách exekúcie v zásade platí, že ich
uhrádza povinný (ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Výnimku z tejto zásady predstavuje § 203

Exekučného poriadku, v zmysle ktorého možno uložiť náhradu trov konania oprávnenému v prípade,
že dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to, že povinný dal svojím konaním oprávnenému dôvod na
začatie exekúcie, a to neuhradením včas a oprávnený podal návrh na začatie exekúcie v dostatočnomčasovom predstihu pred uplynutím prekluzívnej lehoty, oprávnený nezavinil svojím konaním zastavenie
exekúcie a preto na úhradu trov exekúcie je na mieste zaviazať povinného. Nakoľko márnym uplynutím
lehoty došlo k zániku práva na vykonanie exekúcie je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu

uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu a postup súdu podľa ust. § 57 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku. Súd je v prípade straty účinnosti exekučného titulu povinný exekúciu
zastaviť z úradnej povinnosti (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo
11/2009, rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých ďalších svojich
rozhodnutiachriešiacichobdobnúprávnuproblematiku,napr.sp.zn.3MCdo3/2013,4MCdo3/2013,6M

Cdo/2013, 1M Cdo 4/2013). Hoci vyhlásenie konkurzu je tiež dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti
povinnému podľa ust. § 52 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov zastavil, predmetnú exekúciu
je potrebné zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, nakoľko
v danom prípade sa exekučný titul stal neúčinným uplynutím doby na jeho vykonanie skôr, ako bol na
majetok povinného vyhlásený konkurz. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd prvej

inštancie s poukazom na ustanovenie § 376 CSP vyhovel odvolaniu v celom rozsahu, alebo aby odvolací
súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 388 a nasl. CSP.

5. Vyjadrenie k odvolaniu podal súdny exekútor. Uviedol, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.

6. Vyjadrenie k odvolaniu povinný nepodal.

7. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok),

postupujúcpodľa§470CSP,predvecnýmpreskúmanímnapadnutéhorozhodnutiazisťoval,čiodvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 CSP), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie je potrebné podľa § 358
CSP odmietnuť ako odvolanie podané len proti odôvodneniu rozhodnutia a že odvolanie v časti trov
exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon nepripúšťa.

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Na mieste je konštatovať, že z podaného odvolania vyplýva, že oprávnený podal odvolanie aj
proti odôvodneniu výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie, bez toho, že by

spochybňovalpotrebuzastaveniaexekúcie.Zobsahupodanéhoodvolaniajeďalejzrejmé,žeoprávnený
mal záujem na zastavení exekúcie, tak ako to bolo uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, ale z
iného právneho dôvodu, a to že namiesto § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku mal byť aplikovaný
§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Z hľadiska právneho posúdenia je potrebné zdôrazniť,
že na základe právnej interpretácie ustanovenia § 359 CSP je potrebné vyvodiť, že záväzné účinky

pre účastníkov konania má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie, nakoľko odvolanie môže
podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Preto v tejto časti odvolanie
oprávneného odmietol podľa § 358 CSP ako podané len proti odôvodneniu rozhodnutia.14. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť
riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone
taxatívne stanovené, v zmysle § 357 CSP, odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo

všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti
určitému uzneseniu pripúšťa.

15. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

16. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť
podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

17. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo.

Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58
ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele
vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o
trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli

medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo
generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

18. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným

v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti
nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie
pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie vypustilo.

19. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 18.4.2019, nebolo proti výroku o trovách
exekúcie možné podať odvolanie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol v zmysle §
358 a § 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).