Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/2/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910200436
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6910200436.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr.IviceHanuskovejaJUDr.AlexandraMojšavexekučnejvecioprávneného:MestoKošice-Mestská
polícia Košice, so sídlom 040 11 Košice, Tr. SNP 48/A, proti povinnému: C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX Y. č. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 9,95 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Jánom Ondášom, Exekútorský úrad so sídlom 040 01 Košice, Mlynárska 16, pod spis. zn. EX 50/2010,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/61/2010-9 zo dňa
10. 06. 2019, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,59 € v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
2. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že z výsledkov šetrenia súdneho exekútora vyplynulo, že povinný
je nemajetný, nikdy nepracoval a od roku 2001 je proti nemu neúspešne vedených 7 exekučných konaní.
Konštatoval, že povinný nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by bolo možné vymôcť čo i len
trovy exekúcie, a preto sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. O trovách exekúcie okresný súd rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s ust. § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený. Síce
uviedol, že odvolanie podáva len proti výroku o zastavení exekúcie, ale z textu odvolania vyplýva, že
uznesenie namieta z dôvodu, že podľa jeho názoru súd mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.
g/ a nie podľa písm. h/ Exekučného poriadku, a v tom prípade by nemal trovy exekučného konania platiť
oprávnený. Z obsahu odvolania teda vyplýva, že odvolanie podal proti uzneseniu okresného súdu v
celom rozsahu. Podľa názoru oprávneného mala byť exekúcia zastavená z dôvodu jej neprípustnosti,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku, a nie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
S prihliadnutím na uvedené by tu potom nebol ani žiadny zákonný dôvod na to, aby trovy zastaveného
exekučného konania znášal oprávnený, nakoľko nezavinil zastavenie exekúcie. Zároveň namietal, že od
podania návrhu na vykonanie exekúcie nedostal od súdneho exekútora žiadnu správu, nemá vedomosť
o žiadnom úkone, pričom uplatňovaný nárok nebol ani čiastočne uspokojený. Prvostupňový súd sa
taktiež nezaoberal dobou skúmania majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora,
nakoľko medzi skúmaním majetkových pomerov povinného a návrhom na zastavenie exekúcie uplynula
podľa názoru oprávneného neprimerane dlhá doba, čo mohlo skresliť objektivitu zistenia majetkových
pomerov a neúmerne predĺžiť dobu exekúcie. Poukázal aj na ustanovenie § 243j Exekučného poriadku,podľa ktorého je daná možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Ako ďalší dôvod
pre nepriznanie trov exekúcie uvádza, že súdny exekútor nepodal návrh na zastavenie exekúcie
bezodkladne po nadobudnutí pochybnosti, alebo zistením dôvodov zastavenia. Na základe uvedeného
navrhuje oprávnený, aby sa exekúcia zastavila z dôvodu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku a aby trovy exekúcie súd nepriznal.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že odvolanie
oprávneného je účelové, zaťažujúce súd aj exekútora, nakoľko neakceptuje jednoznačnú zákonnú
úpravu ustanovenú Exekučným poriadkom. Súdny exekútor poukazuje na to, že ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd má teda
potompovinnosťzaviazaťoprávnenéhonanáhradutrovexekúcievždy,akdošlokzastaveniuexekúciez
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto sa nevyžaduje ani zavinenie
oprávneného pre vznik jeho povinnosti uhradiť trovy exekúcie. S prihliadnutím na vyššie uvedené, ako
aj na to, že súdny exekútor dostatočne preukázal nemajetnosť povinného navrhuje odvolaciemu súdu
odvolanie oprávneného odmietnuť.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) včas podané odvolanie oprávneného
prejednal, rozhodnutie okresného súdu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a
§ 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie
okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
7. S účinnosťou od 01. 07. 2016 začal platiť CSP, ktorý sa v zmysle jeho prechodných a záverečných
ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v právoplatne neskončených
exekučných konaniach.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10.Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuexekúciusúdzastaví,akmajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Zo spisu vyplýva, že súdny exekútor svojím návrhom zo dňa 06. 02. 2019 navrhol na okresnom súde
zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného. Napadnutým uznesením okresný súd, vychádzajúc
z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal
s dôvodmi zastavenia exekúcie, keďže aj z priloženého exekučného spisu je zrejmé, že súdny exekútor
vlastným šetrením zistil, že povinný nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by bolo možné vymôcť
čo i len trovy exekúcie, a že sa proti povinnému vedie 7 exekučných konaní. Z exekučného spisu tiež
vyplýva, že posledné šetrenie majetkových pomerov povinného súdny exekútor vykonal vo februári 2019
a rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 10. 06. 2019. Preto neobstojí
námietka oprávneného, že od šetrenia pomerov uplynula dlhá doba, čím by mohla byť ovplyvnená
objektivita zistených majetkových pomerov povinného.
13. Odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal súd prvej inštancie vyhlásiť exekúciu za
neprípustnú a zastaviť ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, považuje odvolací súd
rovnako za nedôvodnú. K uvedenému odvolací súd uvádza, že inými dôvodmi na zastavenie exekúcie
pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody súvisiace napríklad s právnymi úkonmi účastníkov
exekučného konania pred exekučným príkazom (oprávnený sa vzdal práva na vymáhanie priznaného
práva), s uplynutím času (premlčanie judikovaného práva), s námietkou o nepravdivosti verejnej listiny,so zistením, že nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného, s tým, že rozhodnutie orgánu cudzieho
štátu odporuje slovenskému právnemu poriadku, a podobne.
14. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
vyjadruje priamo zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale
uspokojenie pohľadávky oprávneného. Priame vyjadrenie zámeru zákonodarcu zastaviť exekúciu z
dôvodu nemajetnosti povinného, a jeho explicitné zaradenie medzi dôvody zastavenia exekúcie má
za následok, že v prípade ak súd prvej inštancie dospeje na základe šetrení súdneho exekútora k
záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, tak exekúciu zastaví podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a v zmysle toho rozhodne aj o trovách exekúcie podľa
príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie
exekúciu zastavil podľa správneho ustanovenia Exekučného poriadku.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodnutie okresného súdu postupom podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, a to aj vo výroku o náhrade trov exekučného konania,
ako výroku závislého od výroku uznesenia o zastavení exekučného konania.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.