Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Balegová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/41/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216217765
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4216217765.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX K. na D. XXX, o vymoženie 167 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/1302/2016 - 30 zo dňa 12. 07. 2019, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/1302/2016 - 30 zo dňa 12. 07. 2019 p
o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 44 ods.
2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, § 53 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
spísaným vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. E. M. dňa 13. 08. 2016 domáhal voči
povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 167 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 35 744 971, vedený pod sp. zn. SRSAspA
03957/15 zo dňa 19. 02. 2016. Poukázal na to, že oprávnený poskytol povinnému úver na základe
zmluvy o úvere č. 402800050 zo dňa 17. 05. 2013, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú. Vychádzal z toho,
že oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinný pri jej uzatváraní
nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň účastníci uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu
dňa 17. 05. 2018, ktorá v čl. II upravuje, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu b) pred príslušným súdom SR,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok). Zmluvnéstranysadohodli,žepokiaľktorákoľvekzozmluvnýchstrán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v
bode 1 tohto článku zmluvy vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnomsúde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejzmluvy;
ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.
Podľa názoru súdu prvej inštancie rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a
ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t. j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah. Keďže rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná (ide
o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo spotrebiteľov, ktorej obsah je daný vopred)
a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal
skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej zmluvy, pretože alternatíva
riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená. Zároveň sa dá
dôvodne predpokladať, že v prípade vzniku sporu medzi zmluvnými stranami, si oprávnený zvolí riešenie
sporu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil, čo bolo súdu známe aj z jeho úradnej činnosti v
obdobných prípadoch. Rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania
nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
zmluvy odporuje dobrým mravom. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou
rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako
najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Spotrebiteľ sa zároveň podpisom rozhodcovskej zmluvy
reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ musí mať
vždy právo obrátiť sa na všeobecný súd. Ak aj je v rozhodcovskej zmluve uvedené, že v prípade, že
sa spotrebiteľ obráti ako prvý na všeobecný súd, v tom prípade už nemôže dodávateľ riešiť spor na
rozhodcovskom súde, je to vo väčšine prípadov neúčinné. Keďže rozhodcovská zmluva je neplatná,
exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný,
čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, a preto súd prvej inštancie
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby zmenil napadnuté
rozhodnutie a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie. Namietal, že súd vec nesprávne
právne posúdil, nakoľko prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že súd na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci preskúmavania materiálnej stránky nemôže
preskúmavať samotné rozhodcovské konanie, pretože samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a
nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že
došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné a v niektorých formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V
danom prípade povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa na všeobecný súd. Poukazujúc na §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka konštatoval, že za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,pričomcieľomtejtoúpravy
je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal nad
rámec zákonných ustanovení.
4. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku - ďalej len „CSP“) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným
vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 13. 08. 2016 domáhal
voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 167 eur s príslušenstvom. Oprávnený predložil ako
exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 35 744 971, vedený pod sp. zn. SRSAspA
03957/15 zo dňa 19. 02. 2016. K návrhu oprávnený predložil kópiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 402800050 zo dňa 17. 05. 2013 (ďalej len „zmluva o úvere“), Všeobecné podmienky poskytnutia
sprostredkovateľského úveru a na výzvu súdu predložil oprávnený dňa 14. 09. 2018 aj rozhodcovskú
zmluvu zo dňa 17. 05. 2013. Dňa 24. 10. 2016 súdny exekútor doručil Okresnému súdu Komárno žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté
uznesenie.
7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa s poukazom na §
387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.13. Odvolací súd dodáva, že Exekučný poriadok pre exekučné konanie vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok bráni prípustnosti samotnej exekúcie.
Keďže ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už
pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so
zákonom, súd prvej inštancie správne skúmal, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na
základe rozhodcovského rozsudku. V prípade zistenia uvedených dôvodov musí súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Súd skúma aj to, či exekučný titul vydal orgán, ktorý mal na
jeho vydanie právomoc, či teda nejde o nulitný akt, na podklade ktorého by sa mala exekúcia vykonať.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere a súčasne aj rozhodcovskú
zmluvu vo forme osobitnej zmluvy, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Zmluva o úvere
a rozhodcovská zmluva boli vyhotovené miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom. V tomto prípade si
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z uvedenej rozhodcovskej zmluvy. Súd
prvej inštancie na základe listinných dôkazov vyvodil správny právny záver o neplatnosti dojednania
rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva
nezodpovedala zákonným podmienkam čo sa týka jej individuálneho dojednania. Z predložených
listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto
rozhodcovskej zmluvy a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti
v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že v
čl. IV ods. 5 rozhodcovskej zmluvy sa uvádza vyhlásenie strán, že „zmluvu uzatvárajú na základe
ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú“, a že
dlžník vyhlásil, že „bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy“, nič nemení na tom, že dojednanie ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2,
3, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase. Oprávnený v konaní
nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným, takmer nečitateľným spôsobom, bola
dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka táto za
individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom a v takom vyhotovení, aby z neho bolo dostatočne zrejmé,
že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov aj v
rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá ktorá voľba
znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá, ak mala byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Na základe
listinných dôkazov bol teda urobený správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Keďže rozhodcovský súd
nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania, súd prvej inštancie správne žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok zamietol.
15. Odvolací súd záverom k veci poznamenáva, že v danom prípade súdny exekútor žiadal vydať
poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom,
ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov, a
ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Odvolací súd považuje celý postup od rozhodcovskej zmluvy
až po rozhodcovský rozsudok za prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý
sitakýmtopostupomzaobstaráekvivalentrozsudkusúdutakmernaakékoľvekplneniezozmluvy,pričom
výkon práv oprávneného (dodávateľa) podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky,
ktorá je neplatná, považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.
16. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.