Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714211517
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5714211517.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredseduJUDr.JozefaTurzuačlenovsenátu
JUDr.JánaBurikaaJUDr.LadislavaMejstríka,vexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S.
XXX, S., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 493,96 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho

konania a trov exekúcie, o žiadosti o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Martin, č. k. 18/Er/3642/2014-28 zo dňa 31. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom

Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej
na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 25113/2014. Pri rozhodovaní vychádzal (okrem vyššie
uvedeného ustanovenia) aj z ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 52 ods. 1, 2, 3,
§ 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993
a vzťah medzi oprávneným a povinným, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, posúdil ako
spotrebiteľskú vec. Preskúmaním rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru mal za to, že táto predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka nebola uzavretá individuálne. Zmluvné
podmienky v dokumentoch predložených spotrebiteľovi, boli vopred pripravené a nebolo možné meniť
ich obsah, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013).
Rozhodcovskádoložkajesícetzv.nevýhradnou,tedadávanavýberžalujúcejstranemedzivšeobecným
a rozhodcovským súdom, no podaním žaloby na rozhodcovský súd sa stáva výhradnou, nakoľko

žalovaný nemá podľa znenia rozhodcovskej doložky možnosť zmeniť výber súdu z rozhodcovského
súdu na všeobecný. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa
právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia
sporu) vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Po výbere oprávneného už
povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným

súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces
pred nezávislým a nestranným súdom. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal
rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto rozhodcovský rozsudok nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre
vedenie exekúcie.

2) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie oprávnený podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vecvrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd
okremust.§44ods.2EPnazistenýskutkovýstavaplikovalajust.§45zákonaorozhodcovskomkonaní.

Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdovzastaviťexekučnékonanievprípade,akrozhodcovskýrozsudokukladápovinnosť,ktoráodporuje
dobrým mravom, ale súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. V rámci
preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné

rozhodcovské konanie ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Namietal, že
postupom súdu a výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní došlo k nahradeniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Odvolateľ
tiež vytkol súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní predložených dôkazov namietal skutočnosť, že
medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Uviedol, že v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré

sú pre zmluvné strany záväzné, pričom v danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá na
samostatnejlistine.Konajúcisúdvšaktietoskutočnostinezisťovalatakzaťažilkonanievadounesprávne
zisteného skutkového stavu. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. S poukazom na ust. § 53
ods. 4 písm. r) OZ zdôraznil, že konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3) Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

6) Podľa ust. § 226 a § 227 CSP sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť.
Formálnu právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou
právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako

prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenia § 44 ods. 2 a § 57 Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017 však dávajú exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok
tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovení § 226 a § 227 CSP nie je ním viazaný.

7) Odvolací súd má za to, že z dôvodov rozhodnutia je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd

prvej inštancie vychádzal, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, i to, ako vec právne posúdil, a
preto ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť rozhodujúce skutočnosti iným spôsobom, než ich
hodnotil súd prvej inštancie. Otázka právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu už
bola viackrát riešená všeobecnými súdmi a i napriek tomu súd prvej inštancie tejto skutočnosti venoval
dostatočnú pozornosť a podrobne sa s ňou v dôvodoch vyporiadal, a preto ani odvolací súd na námietku

oprávneného v tomto smere neprihliadol. Čo sa týka námietky oprávneného, že súd na zistený skutkový
stav nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, túto
odvolací súd považoval za irelevantnú, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil na tomto
ustanovení. Taktiež odvolacie námietky oprávneného o tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil
skutkový stav, nakoľko rozhodcovská zmluva bol uzavretá na samostatnej listine - formou samostatného

úkonu, nemožno považovať za pravdivé, keďže sa jednalo o rozhodcovskú doložku upravenú v bode
17. v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

8) O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.

9) Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).