Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/113/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111221841
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5111221841.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: B.. N. L. V.. B., C. XX, XXX XX F.Ľ., B.: XX XXX XXX, proti odporcovi: B.. C. Š. - D., XXX
XX O. XXX, B.: XX XXX XXX, o zaplatenie 97.500,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 97.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 97.500,- Eur od 16.09.2009 do zaplatenia a zo sumy 2.500,- Eur od 16.09.2009
do 16.02.2010, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 5.934,63 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 30.06.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 100.000,-
Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že si u neho odporca objednal stavebné práce na akcií
N. B.. K. B.. Y. W. Q. L.. Navrhovateľ za vykonané práce a dodávky uplatnil celkovú sumu 225.965,33
Eur, z čoho odporca nezaplatil 129.101,72 Eur. Pri osobnom prejednávaní situácie dňa 10.08.2009
odporca uznal záväzok vo výške 100.000,- Eur a zároveň sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť najneskôr do

15.09.2009. Uznaný dlh v dohodnutej lehote odporca nezaplatil.

Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor. Tento odôvodnil tým, že návrh navrhovateľa
považuje za nedôvodný. Odporca nemá voči navrhovateľovi žiadny dlh a sumu vo výške 100.000,-
Eur, čo do dôvodu a výšky neuznáva. Navrhovateľovi boli dňa 23.07.2009 vrátené ním vystavené
faktúry č. 72009 a č. 132009 s tým, že ich musia spoločne prehodnotiť a odsúhlasiť, čo sa do
dnešného dňa nestalo. Navrhovateľ vyhotovil dňa 31.03.2009 faktúru s tým istým číslom 72009 na sumu

36.219,33 Eur, ktorá bola v celom rozsahu uhradená. Faktúra č. 132009 bola vystavená neoprávnene,
nebola odporcom odsúhlasená a bola navrhovateľovi vrátená. Odporca ju ani neeviduje v účtovníctve.
Generálny dodávateľ stavby Y. &. D., K..E.., ako zmluvný partner odporcu nemá do dnešného dňa od
investora Q. E. L. uhradené pohľadávky za realizáciu stavby a sú v súdnom spore. Jedným z dôvodov
sú aj vady na diele, za ktoré nesie zodpovednosť aj navrhovateľ. S navrhovateľom sa dohodli, že do
vyriešenia tohto sporu nebudú uzatvárať svoje vzájomné záväzky a pohľadávky. Navrhovateľ vraj pre
účely úveru potreboval uznať nejakú sumu ako jeho pohľadávku, tak sa v dobrej viere predbežne dohodli

na fiktívnej sume 100.000,- Eur, avšak ani táto čiastka nie je pravdivá, pretože dňa 16.02.2010 bola
navrhovateľovi po vzájomnej dohode poslaná suma 2.500,- Eur.Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia odporcu sú účelové a nepravdivé. Je pravdou
tvrdenie odporcu, že dňa 17.02.2010 bola z jeho účtu pripísaná čiastka vo výške 2.500,- Eur. Preto v
tejto časti navrhovateľ berie návrh čiastočne späť. Navrhovateľ faktúru č. 132009 vedie v účtovníctve

a odviedol z nej aj DPH. Rozdiel medzi faktúrou č. 72009, ktorá bola vystavená na sumu 36.219,33
Eur, a faktúrou s tým istým číslom na sumu 100.819,32 Eur je v tom, že vo faktúre znejúcej na nižšiu
sumu sú už priamo odpočítané zálohy poskytnuté odporcom. Faktúru č. 132009 odporca nikdy nevrátil
a ani ju nespochybnil. Všetky vzájomné nároky a záväzky vyplývajúce zo zápisu zo dňa 21.07.2009
si účastníci vzájomne vysvetlili, odsúhlasili nároky, čo viedlo k písomnému uznaniu záväzku odporcom

vo výške 130.917,41 Eur. Keďže i napriek tomuto uznaniu odporca nič neuhradil, vzhľadom na ťaživú
situáciu zvolal navrhovateľ na deň 10.08.2009 stretnutie, kde vzhľadom na prísľub odporcu a písomné
uznanie dlhu, že najneskôr do 15.09.2009 uhradí dlžnú čiastku, súhlasil so znížením pôvodne uznaných
nárokov na 100.000,- Eur. Tvrdenie odporcu o vadách diela je účelové, čo preukazujú potvrdenia, že
všetky vady diela boli odstránené. Tvrdenia, že by sa niekedy dohodli na tom, že nároky vyplývajúce
z faktúr sa budú uhrádzať až po ukončení súdneho sporu, sú zavádzajúce a nepravdivé. Štatutárnym

zástupcom dlžníka a odporcu spoločnosti Y. &. D., K..E.. je osobný priateľ odporcu B.. C. M.. Napriek
tomu, že odporca má voči tomuto dlžníkovi uznaný záväzok vo výške 215.621,51 Eur, do dnešného dňa
odporca nepodal návrh na súd na dosiahnutie exekučného titulu.

Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením návrhu

na začatie konania, odporu, vyjadrenia navrhovateľa, objednávky, faktúr, uznania záväzku a ďalších
listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Objednávkou zo dňa 16.01.2009 si odporca u navrhovateľa objednal stavebné práce na akcii Q. L. podľa
predbežného rozpočtu. Na prácach sa budú podieľať spoločne podľa denného upresnenia s tým, že

hospodársky výsledok po odpočítaní všetkých nákladov sa bude deliť v pomere 40 % pre objednávateľa
a 60 % pre dodávateľa.

Vykonanéprácefakturovalnavrhovateľodporcovifaktúramič.042009splatnoudňa28.03.2009nasumu
22.228,59 Eur, č. 072009 splatnou dňa 14.04.2009 na sumu 100.819,32 Eur a č. 132009 splatnou dňa

31.05.2009 na sumu 101.101,73 Eur.

Dňa 10.08.2009 účastníci podpísali doklad označený ako Uznanie záväzku a Dohoda o zaplatení
pohľadávky. Podľa tohto uznania odporca ako dlžník uznáva čo do dôvodu a výšky svoj záväzok z
realizácie diela N. B.. K. B.. Y. Q. L. vo výške 100.000,- Eur, ktorého splatnosť uplynula dňa 31.05.2009.

Zároveň účastníci uzatvorili dohodu, že odporca dlh splatí jednorázovo do 15.09.2009.

Podľa emailovej správy zo dňa 23.07.2009 odporca vrátil navrhovateľovi faktúry č. 072009 a 132009 s
tým, že si musia sadnúť a náklady spoločne prehodnotiť.

Odporca podľa výpisu z účtu uhradil navrhovateľovi dňa 16.02.2010 sumu 2.500,- Eur.

Podľa dokladu označeného Prehľad faktúr a ich úhrad ku dňu 17.07.2009 zostáva odporcovi ako
dlžníkovi uhradiť navrhovateľovi suma 130.917,41 Eur.

V doklade označenom ako Súpis vád na stavbe Q. ku dňu 28.05.2009 sú konštatované vady diela s tým,
že v spodnej časti spoločnosť Y. K. D. K..E.., potvrdila, že uvedené vady boli dňa 30.05.2009 odstránené.

Podľa výpisu z účtu navrhovateľa mu bola od odporcu zaplatená suma 2.500,- Eur pripísaná na účet
dňa 17.02.2010.

Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu. Čo sa týka faktúr, ktoré uvádzal v návrhu na
začatie konania, tieto boli s výnimkou zostatku faktúry č. 132009 uhradené. Neuhradený zostatok z
tejto faktúry predstavuje 97.500,- Eur, čo žiada navrhovateľ v konaní priznať. Medzi účastníkmi nikdy
nebola taká dohoda, že by odporca mal platiť až potom, ako mu zaplatia jeho dlžníci. Navrhovateľ

uplatňuje len nárok na náhradu vstupov, ktoré na danú akciu vynaložil, neuplatňuje teda žiaden podiel
na hospodárskom výsledku. Odporca mal z tejto akcie príjem vo výške viac ako 402.000,- Eur, z
čoho najskôr uspokojil svoje vstupy, ktoré doposiaľ nepreukázal. Vstupy navrhovateľa, ktoré na akciu
vynaložil, boli uspokojené čiastočne a neuhradený zostatok je predmetom tohto konania. Odporcuzastupoval v jednom konaní, kde žiadali určiť neúčinnosť právneho úkonu, ktorý bol uzatvorený medzi
spoločnosťou Q. a Y.. Tvrdenie, že uznanie záväzku žiadal z dôvodu, že potreboval úver, nezodpovedá
pravde, nakoľko úver zabezpečil vlastným majetkom, ktorý založil.

Odporca na pojednávaní trval na podanom odpore. Spolu s navrhovateľom realizovali zákazku pre
spoločnosť Y.. Faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu nebola zaplatená z toho dôvodu, že prebieha
súdny spor medzi spoločnosťami Q. a Y. na Okresnom súde v Topoľčanoch, kde sa rieši úhrada
pohľadávok z tejto akcie. Nie je pravdou, že by nevymáhal pohľadávku, ktorú má voči spoločnosti Y..

Navrhovateľ o tom vie, nakoľko v niektorých konaniach odporcu zastupoval. Odporca má od svojho
dlžníka uznané pohľadávky a z jeho účtovníctva zistil, že tieto pohľadávky dlžník naďalej uznáva. Potom,
ako bude spor skončený, budú tieto pohľadávky zaplatené a následne vyplatí navrhovateľa. Ohľadom
spoločnej akcie spoločnosť Q. uplatňuje námietku v dôsledku spôsobenej škody, za ktorú je zodpovedný
navrhovateľ. Odporca na pojednávaní potvrdil, že podpísal uznanie záväzku zo dňa 10.08.2009. K
podpisu došlo z dôvodu, že navrhovateľ potreboval nejaký doklad, aby mu poskytli úver. Faktúru, ktorá

je predmetom tohto konania, navrhovateľovi vrátil a v účtovníctve ju neeviduje. Odporca nespochybňuje,
že od spoločnosti Y. dostal sumu 402.000,- Eur, táto však bola použitá na úhradu jeho záväzkov jednak
voči navrhovateľovi a jednak voči ďalším subdodávateľom na stavbe.

Podľa §-u 536 ods. 1 Obchodného zákonníka - zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa §-u 323 ods. 1 - ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Pôvodne podaným návrhom žiada navrhovateľ odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 100.000,- Eur s
príslušenstvom. Na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom súd konanie Uznesením č.
k. 11Cb/113/2011 zo dňa 30.12.2011 zastavil v časti o zaplatenie sumy 2.500,- Eur.

Po čiastočnom späťvzatí predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 97.500,- Eur, pričom navrhovateľ

žiadal priznať tiež úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 15.09.2009 do zaplatenia a
zo sumy 2.500,- Eur od 15.09.2009 do 16.02.2010.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že základom právneho vzťahu účastníkov bola objednávka, ktorou si
odporca u navrhovateľa objednal stavebné práce na akcii Q. L.. Na základe akceptácie tejto objednávky

navrhovateľom došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Podľa tejto zmluvy navrhovateľ
pre odporcu vykonával stavebné práce, ktoré následne fakturoval predloženými faktúrami. Z faktúr,
ktoré navrhovateľ uvádzal v podanom návrhu na začatie konania, je predmetom konania len zaplatenie
doplatku faktúry č. 132009 vo výške 97.500,- Eur. Navrhovateľ pritom svoj návrh opieral tiež o uznanie
záväzku odporcom zo dňa 10.08.2009.

Odporca sa v konaní bránil tým, že uznanie záväzku navrhovateľovi podpísal len z dôvodu jeho žiadosti,
nakoľko navrhovateľ potreboval nejaký doklad na účely žiadosti o poskytnutie úveru. Toto tvrdenie
odporcu navrhovateľ poprel. Z navrhovateľom predloženej zmluvy o úvere uzatvorenej so E. E. K..E..
vyplýva, že podmienkou poskytnutia úveru je okrem iného uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného

práva v prospech veriteľa. Táto zmluva tak potvrdzuje vyjadrenie navrhovateľa, že úver je zabezpečený
záložným právom a nebol závislý od uznania záväzku podpísaného odporcom.

Odporca sa ďalej bránil tvrdením, že predmetnú faktúru navrhovateľovi vrátil. Z odporcom predloženej
emailovej a poštovej korešpondencie zo dňa 23.07.2009 skutočne vyplýva, že faktúry vrátil

navrhovateľovi na prepracovanie. Táto skutočnosť však bez ďalšieho neznamená, že by faktúry boli
vystavené nedôvodne. Treba poukázať na skutočnosť, že potom, ako 23.07.2009 odporca faktúry
navrhovateľovi vrátil, dňa 10.08.2009 písomným prejavom uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vo
výške 100.000,- Eur. V liste zo dňa 23.07.2009 pritom odporca uvádza, že náklady fakturované okrem
inéhovofaktúreč.132009jepotrebnéprehodnotiťavzájomnesiichodsúhlasiť,kčomunavrhujeosobné

stretnutie. K takémuto stretnutie zrejme došlo dňa 10.08.2009, ako o tom svedčí uznanie záväzku a
dohoda o zaplatení pohľadávky z tohto dňa. Potom, ako odporca faktúry vrátil, teda voči navrhovateľovi
uznal dlh vo výške 100.000,- Eur a zároveň sa tento dlh zaviazal uhradiť do 15.09.2009. Z citovaného
zákonného ustanovenia pritom vyplýva, že v prípade uznania záväzku sa predpokladá, že uznaný dlh včase uznania trvá. Uznanie záväzku tak zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom
rozsahu trval v čase uznania. Uznanie záväzku zo dňa 10.08.2009 podľa názoru súdu spĺňa zákonom
požadované náležitosti, nakoľko dostatočne určitým spôsobom vymedzuje záväzok, ktorý odporca voči

navrhovateľovi uznáva. Tento záväzok je definovaný ako záväzok z realizácie diela, a to N. B.. K. B.. Q.
L. a zároveň je záväzok špecifikovaný sumou 100.000,- Eur. Podľa názoru súdu identifikácia uznaného
záväzku odkazom na zmluvný vzťah, resp. realizované dielo postačuje na dostatočné určité určenie
záväzku, ktorý je predmetom uznania. V dôsledku takéhoto uznania tak vznikla vyvrátiteľná právna
domnienka, že dlh v čase uznania trval. Keďže táto domnienka je vyvrátiteľná, má odporca ako dlžník

možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne, že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno
však v dôsledku uznania prechádza na dlžníka, teda odporcu. V zmysle ustanovenia §-u 133 OSP pritom
skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz o opaku, má súd za
preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Odporca by tak v konaní musel preukázať, že v
čase uznania tento záväzok neexistoval, prípadne, že zanikol, potom ako došlo k jeho uznaniu. Žiadne
takéto okolnosti však odporcom preukázané neboli. Obranu odporcu spochybňuje aj to, že dlh po uznaní

čiastočne plnil úhradou sumy 2.500,- Eur.

Rovnako tak v konaní nebola preukázaná obrana odporcu, v zmysle ktorej mal byť jeho dlh voči
navrhovateľovi uhradený až potom, ako odporcovi uhradí jeho pohľadávku firma Y., ktorá dlh voči
odporcovi uznala. Existenciu takejto dohody navrhovateľ poprel a odporca nepredložil žiadne dôkazy

preukazujúcejejexistenciu.Nebolotedazistené,žebyúhradazáväzkuodporcuvočinavrhovateľovibola
viazaná na úhradu spoločnosti Y. voči odporcovi. O neexistencii takejto dohody svedčí aj text samotného
uznania záväzku a dohody o jeho zaplatení, kde je stanovená lehota splatnosti 15.09.2009, pričom sa
neuvádza žiadna väzba na úhradu záväzku od spoločnosti Y..

Čo sa týka tvrdenia odporcu o vadách diela, ktoré mala spôsobiť navrhovateľ, resp. o škode, ktorá na
diele mala vzniknúť, podľa predloženého zápisu boli vady konštatované ku dňu 23.04.2009. Zároveň
však bol zo strany navrhovateľa predložený doklad, podľa ktorého sa konštatuje, že ku dňu 30.05.2009,
teda po vyhotovení tohto zápisu, dielo žiadne vady nemalo. Okrem toho treba poukázať na skutočnosť,
že v súvislosti s týmto tvrdením o povinnosti nahradiť škodu, neuplatnil odporca v konaní žiaden nárok.

Zároveň pritom uvádza, že sa nejedná o jeho vlastný nárok, ale o nárok spoločnosti Q.. Takéto tvrdenie
odporcu potom s prejednávanou vecou nemá žiadnu súvislosť.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že navrhovateľ pre odporcu realizoval
stavebné práce podľa objednávky odporcu, pričom odporca svoj dlh vo výške 100.000,- Eur voči

navrhovateľovi písomne uznal. Pred začatím konania odporca vykonal čiastočnú úhradu, čím sa jeho
uznaný dlh znížil na navrhovateľom požadovanú sumu 97.500,- Eur. Súd preto v časti istiny návrh
vyhodnotil ako dôvodný.

Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne.

Navrhovateľom požadovaná úroková miera však nezodpovedá ustanoveniu §-u 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Podľa dohody o zaplatení sa odporca zaviazal dlh uhradiť do 15.09.2009. Navrhovateľ pritom
úrok z omeškania požaduje už od tohto dňa, teda od 15.09.2009. Tento deň je však podľa názoru súdu
posledným dňom dohodnutej lehoty, v ktorej mohol odporca dlh uhradiť bez toho, aby sa dostal do
omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Odporca sa tak do omeškania dostal až počnúc dňom

16.09.2009. Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k tomuto dňu bola vo výške 1 % ročne.
Navrhovateľovi potom patrí úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej, teda 9 %
ročne. V časti úroku z omeškania bol potom návrh navrhovateľa vyhodnotený ako čiastočne dôvodný s
tým, že navrhovateľ má právo na zaplatenie tohto úroku vo výške 9 % ročne z neuhradeného zostatku
97.500,- Eur od 16.09.2009 do zaplatenia a z uhradenej sumy 2.500,- Eur rovnako od 16.09.2009 do

vykonania čiastočnej úhrady dňa 16.02.2010.

Na základe uvedených skutočností potom súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
97.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 16.09.2009 do zaplatenia
a zo sumy 2.500,- Eur od 16.09.2009 do 16.02.2010. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania, teda v časti,

kde navrhovateľ požadoval úrok z omeškania aj za deň 15.09.2009 a v časti, ktorá presahuje priznanú
úrokovú mieru 9 % ročne, súd návrh vyhodnotil ako nedôvodný a v tejto časti bol návrh navrhovateľa
zamietnutý.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 3 OSP a za analogického použitia §-u 146
ods. 2 veta prvá OSP. V konaní došlo k čiastočnému zastaveniu v časti o zaplatenie istiny vo výške
2.500,- Eur. Túto sumu pritom odporca navrhovateľovi uhradil ešte dňa 16.02.2010, teda pred začatím

konania. V tejto časti teda navrhovateľom návrh nebol podaný dôvodne a k zastaveniu v tejto časti došlo
zavinením navrhovateľa. Súd potom túto časť predmetu konania analogicky vyhodnotil ako neúspech
navrhovateľa vo veci. Po prepočítaní tohto neúspechu vo výške 2.500,- Eur vo vzťahu k pôvodnému
predmetu konania vo výške 100.000,- Eur súd konštatuje, že neúspech navrhovateľa zodpovedá 2,5
%-ám predmetu konania. Neúspech v tejto časti súd vyhodnotil ako neúspech v pomerne nepatrnej

časti a priznal navrhovateľovi právo na plnú náhradu jeho trov. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny
poplatok a ďalšie trovy, ktoré navrhovateľ uplatnil podľa predloženého vyčíslenia. Navrhovateľ pôvodne
zaplatil súdny poplatok vo výške 6.000,- Eur. V uznesení, ktorým došlo k zastaveniu konania v časti
o zaplatenie 2.500,- Eur súd zároveň upravil príslušný daňový úrad, aby navrhovateľovi vrátil súdny
poplatok vo výške 143,37 Eur. Po odpočítaní tejto vrátenej sumy tak navrhovateľ znášal celkovo súdny
poplatok vo výške 5.856,63 Eur. Navrhovateľovi ďalej súd priznal náhradu kancelárskych nákladov za

vyhotovenie jednotlivých listín v celkovej výške 10,- Eur a poštovné náklady vo výške 4,6 Eura. Ďalej
navrhovateľovi súd priznal náhradu cestovných výdavkov za cestu spojenú s účasťou na pojednávaní
z Topoľčian do Žiliny a späť v celkovej výške 63,96 Eura (cesta v dĺžke 216 km pri základnej náhrade
0,183 Eur za 1 km, spotrebe 7,5 l na 100 km a cene PHM 1,474 Eura za 1 l). Náhrada cestovných
výdavkovzacestuosobnýmmotorovýmvozidlombolapriznanázdôvodu,žemedziTopoľčanmiaŽilinou

neexistuje priame spojenie hromadnou verejnou dopravou. Ďalej súd navrhovateľovi priznal právo na
náhradu parkovného podľa predloženého dokladu vo výške 1,32 Eur. Na základe uvedeného potom súd
priznal navrhovateľovi právo na celkovú náhradu trov konania vo výške 5.934,63 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa

domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.