Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 13. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203882
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2220203882.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so
sídlom Bratislava, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: L. P., nar. X.X.XXXX, adresa
P., V. XXX/XX, o zaplatenie 77,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti výrokom II. a
III. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 6C/33/2020-65 zo dňa 4.5.2021, v znení jeho
opravného uznesenia č.k. 6C/33/2020-95 zo dňa 29.9.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením v napadnutom
rozsahu zamietajúceho výroku II. m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 55,68

Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči
žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. konanie v časti
o zaplatenie istiny 23,49 Eur zastavil a vo výroku III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 40%.

2. Z podnetu odvolacieho súdu prvoinštančný súd vydal opravné unesenie č.k. 6C/33/2020-95 zo
dňa 29.9.2021, v ktorom s použitím § 224 CSP opravil predmetný rozsudok vo výrokovej časti v jeho
vyhlásenom znení aj písomnom vyhotovení tak, že výrok znie:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 23,49 eur sa zastavuje.
II. Žaloba sa vo zvyšku zamieta.
I. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40%.

3. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd argumentoval tým, že žalovaný je zo zákona platiteľom
úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Žalobca v žalobe udáva, že kontrolu úhrad zistil, že žalovaný nezaplatil za kontrolované obdobie 01.
07. 2019 až 31. 07. 2020 úhradu 4,61 EUR, ktorá sa má platiť mesačne s poukazom na § 6 ods. 1, §
7 citovaného zákona. V priebehu konania žalovaný uhradil nedoplatok za mesiac 8/2019 v sume 4,64

EUR, pokutu za omeškanie 17,00 EUR ako aj poštovné náklady 1,85 EUR na účet žalobcu a zároveň
uhradil aj nedoplatok za obdobie 7/2020, v ďalšom žalovaný poukazoval na to, že zvyšné nedoplatky sú
za obdobie rokov 2013 a 2014 v sume 55,68 EUR, a preto si uplatnil trojročnú premlčaciu lehotu.5. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že dodatočne uhradil koncesionársky poplatok za august 2017 a
za júl 2017 a samotný žalobca v čiastočnom späťvzatí sa vyjadril k tomu, že žalovaný uhradil nedoplatok
zamesiacaugust2019,čosatýkazvyšnýchplatiebuvedenýchžalovanýmakoajvpripojenýchlistinných

dôkazov o úhrade. Žalobca trvá na tom, že oprávnene všetky úhrady započítal na najskôr splatný
dlh, preto žalovaný jednoznačne za obdobie od 01. 07. 2019 do 01. 07. 2020 vykazuje nedoplatok
na úhradách za služby verejnosti. Na základe opravy údajov žalobcu teda obdobie, za ktoré požaduje
žalovanú istinu, je obdobie od 7/2019 až 07/2020, a to napriek tomu, že žalobca sám uviedol, že v
mesiaci august 2019 žalovaný predmetnú úhradu zaplatil a všetky nasledujúce úhrady, ktoré žalovaný

realizoval, žalobca zaúčtoval za skoršie neuhradené nedoplatky.

6. Z doloženého predpisu platieb súd potom, ako žalovaný realizoval úhradu za mesiac 8/2019, mal
preukázané, že žalovaný uhradil za služby poskytované žalobcom za sledované obdobie a nie je
možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že žalovaný neuviedol na svojich platbách obdobie, za ktoré
platbu realizuje, nakoľko mal za predchádzajúce obdobie dlhy, a preto žalovaný platby zaúčtoval

za predchádzajúce dlhy žalovaného. Zo zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby poskytované
rozhlasomatelevízioujenepochybnéspoukazomna §3písm.a)cit.zákona,§6ods.1a§7cit.zákona,
žežalovanýjeplatiteľomzaslužbyverejnostisperiodicitouplateniaúhrad:mesačná.Nakoľkoperiodicita
platenia úhrady je mesačná, súd je názoru, že nie je potrebné uviesť obdobie, za ktoré sa uhrádza
služba verejnosti, a preto je nepochybné, že žalovaný za sledované obdobie s výnimkou mesiaca august

2019, ktorý následne uhradil, mal uhradené služby poskytované žalobcom a žalobca neoprávnene tieto
mesačné úhrady zaúčtoval na predchádzajúce obdobie, a to aj na dlhy žalovaného, ktoré už pri podaní
žaloby za toto obdobie by boli premlčané. Súd má za to, že žalovaný za žalované obdobie na základe
doložených listinných dôkazov uhradil služby poskytnuté žalobcom (obdobie 7/2019 až 7/2020), preto
žalobu ako nedôvodnú vo zvyšku zamietol.

7. Súd prvej inštancie pokračoval, že žalobca pôvodne žalobou zo dňa 16.11.2020 sa domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 77,32 EUR ako aj úhrady poštovných sadzieb spojených s vymáhaním
vo výške 1,85 EUR, pričom následne vzhľadom na platby realizované žalovaným v priebehu konania,
žalobuvčastiozaplatenieistiny23,49EURzobralspäťavtejtočastižiadalkonaniezastaviť. Súdzobral

na vedomie dispozitívny úkon žalobcu a podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v časti 23,49 EUR zastavil. Vo
zvyšku žalovaný preukázal potvrdením o prevode prostredníctvom banky, že uhradil za služby verejnosti
mesačne sumu 4,64 EUR za obdobie 12/2019 až 7/2020, teda žalovaný v tomto období nevykazuje
nedoplatok, nakoľko uvedené platby vykonal. Čo sa týka právnej argumentácie žalobcu, s poukazom
na citovaný rozsudok Krajského súdu v Brne, je súd opačného názoru. Žalobca udáva, že žalovaný pri

plnení dlhu neuviedol, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, a preto uvedené platby žalovaného započítal
na najskôr splatný dlh, aj keď by mohol byť premlčaný. Tento postup žalobcu bol neoprávnený, nakoľko
periodicita platenia úhrad bola mesačná.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa domáhal od

žalovaného zaplatenia istiny 77,32 Eur s príslušenstvom. V konaní bol úspešný iba čo do zaplatenia
istiny 23,49 Eur, ktorú istinu zaplatil žalovaný v priebehu konania. Žalobca teda bol úspešný čo do 30%.
Žalobca bol neúspešný čo do 70% uplatneného nároku, pretože vo zvyšku súd žalobu zamietol. Celkový
pomer úspechu žalovaného je 40%, žalovanému súd teda priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 40%.

9. Proti tomuto rozsudku v časti výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá a výroku III., ktorým bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca, pričom ako odvolacie dôvody uviedol,
že nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného
zaplatiť žalobcovi na označený účet sumu 55,68 Eur a trovy konania 16,50 Eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

10. V odvolaní žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku v ods. 22. a 25. Nadviazal, že vydanie
napadnutého rozsudku je prejavom nejednotnosti a nepredvídateľnosti rozhodovania súdu a porušením
princípu právnej istoty a doktríny legitímnych očakávaní žalobcu. Žalobca má za to, že v danom prípadesa jedná o diametrálne odlišnú rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za
rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pričom táto situácia je ústavne neudržateľná (žalobca
pritom nijako bližšie túto svoju námietku nezdôvodnil, ani ničím nepodložil). Odvolateľ pokračoval, že

zistil, že v kontrolovanom období od 1.7.2019 do 37(?).7.2020 žalovaný neuhrádzal predpisy úhrad
za služby verejnosti poskytované RTVS podľa zák. č. 340/2012 Z.z., preto sa návrhom na vydanie
platobného rozkazu domáhal zaplatenia neuhradených predpisov vo výške 60,32 Eur, pokuty vo výške
17,- Eur, poštových sadzieb vo výške 1,85 Eur a náhrady trov konania vo výške 16,50 Eur na súdnom
poplatku. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 28.1.2021 sa domáhal zaplatenia istiny 55,68 Eur

a náhrady trov konania. Žalobca započítal platby žalovaného v celkovej výške 23,49 Eur na predpis
08/2019, pokutu a poštové sadzby spojené s vymáhaním, nakoľko v tomto prípade žalovaný pri platbe
výslovne uviedol za ktoré dlhy chce úhradu započítať. Ostatné platby žalovaného, ktoré žalovaný
predložil vo vyjadrení dňa 16.2.2021, boli započítané na najstaršie splatné predpisy, keďže žalovaný
pri nich neuviedol, na ktoré dlhy chce úhrady započítať, ako to bolo v prípade predpisu 08/2019.
Žalobca nespochybňuje fakt, že žalovaný je platiteľom za služby verejnosti s periodicitou platenia úhrad:

mesačná. Žalobca však v čase platenia úhrad za rozhodné obdobie evidoval nedoplatky a preto tieto
platby bez bližšej špecifikácie boli systémom automaticky započítané na dlhy najskôr splatné. Žalobca
má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy a nesprávne právne
vec posúdil. Žalobca zároveň odvolaním napadol aj výrok o trovách, keďže pri správnom posúdení veci
sa zmení pomer úspechu strán a to tak, že žalobca bude mať plný úspech.

11. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebodoplniťdokazovanie (§383CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.
1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní

zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s jeho opravným uznesením v zamietajúcom výroku II. zmeniť a žalobe napokon v plnom
rozsahu vyhovieť (§ 388 CSP).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je v danej veci viazaný ako rozsahom, tak i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť správnosť skutkových aj právnych úsudkov súdu prvej inštancie
vedúcich k záveru o potrebe zamietnutia žaloby, v časti 55,68 Eur istiny, v ktorej nedošlo k zastaveniu
konania. Rozsudok vo výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie istiny 23,49 Eur zastavené
(v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby následkom dodatočnej úhrady tejto časti dlhu žalovaným),

nebolo napadnuté odvolaním žiadnej zo strán, nadobudlo právoplatnosť a nepodliehalo odvolaciemu
prieskumu.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa od žalovaného domáhal v zmysle zák. č. 340/2012 Z.z.
o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, úhrad za obdobie od 1.7.2019 do 31.7.2020 zostávajúcej z 13 neuhradených
mesačných predpisov po 4,64 Eur, spolu 60,32 Eur, pokuty vo výške 17,- Eur a úhrady za zaplatené
poštové sadzby vo výške 1,85 Eur, všetko spolu 79,17 Eur.

15. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že uhradí nedoplatok

za obdobie 08/2019 v sume 4,64 Eur, pokutu za omeškanie v sume 17,- Eur a poštovné náklady 1,85
Eur na účet žalobcu do 31.1.2021 s tým, že nedoplatok za obdobie 07/2020 bol už žalovaným uhradený
na účet žalobcu. Poukázal na to, že žalobca právo na uhradenie nedoplatku na koncesionárskych
poplatkoch za obdobie rokov 2013 a 2014 v sume 55,68 Eur uplatnil voči žalovanému až platobnýmrozkazom zo dňa 27.11.2020, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 100 a nasl. OZ
a preto žalovaný vznáša na nedoplatok za obdobie rokov 2013 a 2014 námietku premlčania. K podaniu
pripojil potvrdenia mesačných úhradách 6,64 Eur z 1.7.2020.

16. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že v dôsledku dodatočnej úhrady v januári 2021 sumy 4,64 Eur
(žalovaným uvedené, že za mesiac 08/2019) pokuty 17,- Eur a úhrady poštových sadzieb spojených s
vymáhaním vo výške 1,85 Eur, žalobca podaním zo dňa 28.1.2021 (č.l. 34) žalobu čiastočne späťvzal, v
dôsledku čoho prvoinštančný súd pôvodne výrokom II., po oprave výrokom I. konanie v časti o zaplatenie

istiny 23,49 Eur zastavil. Predmetom konania tak mala zostať suma 55,68 Eur (77,32 - 23,49 = 55,68
Eur), prestavujúca 12 platieb po 4,64 Eur.

17. Základná a rozhodujúca právna otázka, ktorá v predmetnom spore vyvstala bola, ako zohľadniť
splnenie viac dlhov tomu istému veriteľovi - žalobcovi, ak plnenie nestačí na úhradu všetkých dlhov a
žalovaný ako dlžník neurčil, ktoré z viac dlhov hodlá predmetnou platbou vyrovnať.

18. V konaní nebolo sporné, že žalovaný mal z titulu koncesionárskych poplatkov u žalobcu ako
veriteľa neuhradené viaceré mesačné poplatky po 4,64 Eur. Nebolo sporné, naopak bolo preukázané,
že v mesiacoch december 2019 až júl 2020 žalovaný uhrádzal žalovanému z titulu koncesionárskych
poplatkov po 4,64 Eur mesačne bez toho, aby pri platbe označil ktorého obdobia sa plnenie týka.

Výslovne označil iba platbu z januára 2021 s tým, uhrádza koncesionársky poplatok za august 2019
v sume 4,64 Eur, pokutu za omeškanie 17,- Eur a poštovné náklady 1,85 Eur, čo žalobca akceptoval.
Žalobca ostatné platby realizované od decembra 2019 do júla 2020 započítal na skôr splatné omeškané
poplatky za predchádzajúce obdobia. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby si potom uplatňoval nárok
na poplatky za júl 2019 až júl 2020 (bez augusta 2019) v celkovej výške 55,68 Eur (12 mesiacov x 4,64

Eur).

19. V Občianskom zákonníku absentuje pozitívna právna úprava čiastočného plnenia viacerých dlhov
tomu istému veriteľovi z hľadiska zániku záväzku. Obchodný zákonník (zák. č. 513/1991 Zb.), ktorý je
ale na daný občianskoprávny vzťah nepoužiteľný, keďže upravuje obchodné záväzkové vzťahy (§ 1 ods.

1 a § 261) v § 330 upravuje započítanie plnení a v ods. 1 zakotvuje, že ak má veriteľovi splniť ten istý
dlžníkniekoľkozáväzkovaposkytnutéplnenienestačínaplnenievšetkýchzáväzkov,jesplnenýzáväzok
určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný,
a to najprv jeho príslušenstvo. Predmetná úprava v Obchodnom zákonníku vychádza teda zo zásady
priority založenej na dobe splatnosti dlhov. Ak neobsahuje zákon výslovnú úpravu ako postupovať a nie

je možné použiť ani analógiu (§ 853 OZ), ako je tomu i v danom prípade, musí súd svoj rozhodnutie
založiť najmä na základných princípoch slovenského právneho poriadku, ktorým sa riadi právna úprava
občianskoprávnych vzťahov.

20. Odvolaciemu súdu nie sú známe prípadné rozhodnutia NS SR riešiace danú problematiku. Zato

NS ČR sa v období zhodnej právnej úpravy so Slovenskou republikou predmetnou otázkou opakovane
zaoberal vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých dospel k zhodným záverom (napr. rozhodnutia NS ČR
21Cdo 236/2004, 26Cdo 1649/2004, 33Cdo 1112/2003, 20Cdo 1527/2009, 28Cdo 1128/2014, 26Cdo
687/2014). V rozhodnutí NS ČR sp. zn. 21Cdo 326/2004 sa uvádza: „V prípade, že plnenie nestačí
na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov

(prípade v akej časti) chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, prípade
v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom
právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná
vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov
dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom

možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného
napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na povahe a podobne) alebo zo zásady
proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, nakoľko
pravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie dlhov dopadajú na viac dlhov, je treba postupovať - ako
je zrejmé z povahy veci - podľa zásady proporcionality.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, odvolací súd je toho názoru,
že v danom prípade pri započítaní predmetných plnení žalovaným žalobcovi, ktoré boli rovnakej povahy
a v rovnakej výške, za situácie, že žalovaný mal voči žalobcovi viacero dlhov zhodnej povahy a vzhodnej výške a poskytované plnenia nestačili na splnenie všetkých záväzkov, pričom pri predmetných
plneniach (s výnimkou plnenia za august 2019) neuviedol, ktorý záväzok plní, bolo potrebné vychádzať
zo zásady priority založenej na dobe splatnosti a teda považovať za splnené záväzky najskôr splatné

(pred žalovaným obdobím od júla 2019 do júla 2020). Keďže potom žalobca správne platby žalovaného
uhradené v období od júla 2019 do júla 2020 (s výnimkou platby za august 2019) započítaval na
skôr splatné záväzky predchádzajúce tomuto obdobiu, je potrebné uzavrieť, že za rozhodné obdobie
žalovaný žalobcovi úhrady za služby verejnosti neuhradil a žaloba bola dôvodná.

22. Na uvedených záveroch podľa názoru odvolacieho súdu nič nemení poukaz prvoinštančného súdu
(bez bližšieho vysvetlenia) na to, že platby boli s periodicitou platenia úhrad: mesačná. Akákoľvek
pravidelnosť platieb nijako nenabúrava vyššie uvedené právne závery. To, že úhrady sa mali platiť
mesačne, nemôže nahradiť potrebu výslovného uvedenia omeškaným dlžníkom, ktorý z viacerých
zročných dlhov u veriteľa platbou uhrádza (ak platba nepostačuje na pokrytie všetkých dlhov). Odvolací
súdjetiežtohonázoru,žezapočítaniuplnenídlžníkavzmysleuvedenejzásadyprioritynijakonebrániani

prípadné premlčanie skorších dlhov, ktorých sa započítanie dotklo. V zmysle § 100 a nasl. Občianskeho
zákonníka premlčanie je kvalifikované plynutie času v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku
možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká, len sa oslabuje pri
uplatnenísúdnoucestou.Uplynutiepremlčacejdobypriskoršíchdlhoch,naktorémajúbyťplatbydlžníka
započítané, nijako nebráni uplatneniu započítania podľa vyššie uvedenej zásady priority založenej

na dobe splatnosti. Po takomto splnení dlhu sa už dlžník nemôže následne s úspechom dovolávať
premlčania dlhu, na ktorý bolo uvedeným spôsobom plnenie započítané. Pokiaľ prvoinštančný súd v
uvedenej otázke v preskúmavanom rozsudku prijal iné závery, vec nesprávne právne posúdil.

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu (zamietajúceho výroku II. a výroku III. o náhrade trov konania) s použitím ust. § 388
CSP zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 55,68 Eur (výrok I. tohto rozsudku).

24. Keďže potom odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil v zmysle § 396 ods. 2 CSP, bol povinný
rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

25. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

26. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

28. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

29. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia §
255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od
úspechu strany (víťaznej) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má

strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer
úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

30. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd
prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo
dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí
celkovú otázku, z akej časti bola tá ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby danézavinenie jednej zo strán treba z pohľadu § 255 CSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemala vo veci úspech.
Vždyplatí,žektozavinilčiastočnézastaveniekonania,malohľadnetejtočastižalobyneúspechaúspech
sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uzn. NS SR 6 M Cdo

19/2010).

31. Čiastočné zastavenie konania už právoplatným výrokom I. preskúmavaného rozsudku zavinil
žalovaný tým, že predmetnú sumu dodatočne v priebehu konania uhradil, v dôsledku čoho v zastavenej
časti konania je potrebné považovať za úspešného žalobcu. Žalobca bol tiež úspešný i v časti, ktorou

bolo jeho žalobe vyhovené týmto rozsudkom. Žalobca tak bol napokon úspešný v plnom rozsahu.

32. V konaní potom plne úspešnému žalobcovi podľa citovaných ustanovení vzniklo právo na plnú
náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči neúspešnému žalovanému. Odvolací súd
preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100%, pričom
o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).