Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413202213
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6413202213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a

členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: E. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Y. X. č. 70, zastúpeného advokátkou Mgr. et. Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, so sídlom
Žiar nad Hronom, SNP 62/65, proti žalovaným: 1/ W. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X. č. XXX a 2/ H. F.,
rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X. č. XXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Dušanom Klimom, so
sídlom Žiar nad Hronom, Sládkovičova 16/61, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22.
05. 2017 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10.

07. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 vo výroku,
ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému po 10 900 € v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovaným 1/ a 2/ investície, každému po 4 667,50 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v
r d z u j e ; vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281
zo dňa 22. 05. 2017 nedotknutý.

II. Dopĺňací rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017
zrušuje a vec mu vracia v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 Okresný súd Žiar nad
Hronom (ďalej aj „okresný súd“) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k CKN parc. č. XXX,
záhrady o výmere XXX m2, k CKN parcele č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a
k stavbe rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na CKN parcele č. XXX, zapísaného na LV

č. XXX, k. ú. Y. X.. Zároveň okresný súd rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu, E. F., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. X. č. XX, prikázal nehnuteľnosti: CKN parcelu č. XXX, záhrady o výmere
XXX m2, CKN parcelu č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavbu rodinného domu
súpisné číslo XX, postaveného na CKN parcele č. XXX, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. Y. X.. Ďalej
Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k CKN parcele č. XXX,
záhrady o výmere XXX m2, k CKN parcele č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a
k stavbe rodinnému domu súpisné číslo XXX, postaveného na CKN parcele č. XXX, zapísaného na

LV č. XXX, k. ú. Y. X. a tieto nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva W. F., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Y. X. č. XXX, v podiele 1 a H. F., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. X. č.
XXX, v podiele 1. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému po 10 900 € v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ investície,každému po 4 667,50 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku Štátu priznal náhradu trov konania
voči žalovanému 1/ v pomere 25 % a voči žalovanej 2/ v pomere 25 %. Voči žalobcovi okresný súd
nepriznal štátu náhradu trov konania. O trovách konania strán sporu rozhodol okresný súd podľa ust. §

257 CSP tak, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.
ú. Y. X., a to k domu číslo súpisné XX postavenému na CKN parc. č. XXX, k CKN parc. č. XXX,

druh pozemku záhrady o výmere XXX m2 a k CKN parc. č. XXX, druh pozemku zastavené plochy
a nádvoria o výmere XXX m2. Uvedené nehnuteľnosti žiadal žalobca prikázať do svojho výlučného
vlastníctva s poukazom na to, že ich užíva spolu so svojou rodinou od roku 2002, t. j. od smrti jeho
matky. Podľa jeho názoru súčasná hodnota uvedených nehnuteľností je cca XXX 776 €, pričom v čase,
keď nehnuteľnosti začal užívať bola ich hodnota 232 750,- Sk (7 726 €). Rozdiel medzi všeobecnou
hodnotou nehnuteľností v roku 2002 a súčasnou hodnotou preinvestoval on (žalobca). Žalobca žiadal

zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo aj k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. Y. X.,
a to k domu súpisné číslo XXX, postavenému na CKN parc. č. XXX, k CKN parc. č. XXX, druh pozemku
záhrady o výmere XXX m2 a k CKN parc. č. XXX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere
XXX m2. Uvedené nehnuteľnosti žiadal žalobca prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/
a 2/ v podiele 1. Uviedol, že v čase nadobudnutia uvedených nehnuteľností bola ich hodnota cca 46 471

€, pričom ich hodnota v súčasnej dobe je cca 66 388 €. Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli uvedené nehnuteľnosti
dedením po nebohom bratovi žalobcu v roku 2011. Žalobca žiadal žalovaným 1/ a 2/ uložiť povinnosť
zaplatiť mu sumu 19 916 €. Tvrdil, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ako aj na LV č.
XXX, nie je možná reálna deľba nehnuteľností. Žalobca poukazoval na rozsah investícií, ktoré vynaložil
do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a spochybnil rozsah investícií, ktoré prezentovali žalovaní

1/ a 2/ ako vynaložené do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedli, že súhlasia so zrušením podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX ako aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
127. Súhlasili aj s tým, aby nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX boli prikázané do vlastníctva žalobcu
a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ v podiele

1. Súhlasili so stanoviskom žalobcu, že u nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, reálna deľba
nie je možná. Rozporovali tvrdenia žalobcu týkajúce sa ním uvádzanej hodnoty nehnuteľností, a to
tak pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ako aj o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX.
Nesúhlasili ani s výškou výplaty, ktorú žalobca od nich požadoval. Žiadali, aby k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva došlo bez následnej povinnosti vzájomnej výplaty. Nesúhlasili s výškou a

druhom investícií, ktoré si uplatnil žalobca. Po tom, čo súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
ustálil rozsah vykonaných investícií žalobcu a znalec určený súdom ich v znaleckom posudku ohodnotil,
vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatnených investícií. Aj oni si vo vzťahu k žalobcovi uplatnili
investície, ktoré znalec Z.. D. U. v Znaleckom posudku č. XX/XXXX ohodnotil sumou vo výške 18 669,97
€.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu, oboznámením sa s LV č. XXX a s LV č. XXX, k. ú. Y. X., so znaleckými
posudkami vypracovanými Z.. D. Bartkovičom, s listinami predloženými stranami sporu, s uznesením
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12D/193/2010 Dnot 131/2002, s osvedčením o dedičstve

sp. zn. 10D/415/2002 a s ostatným spisovým materiálom. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd
za preukázané, že strany sporu nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľností
a že ich reálna deľba nie je účelná, preto podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX, k. ú. Y. X., a to k domu súpisné číslo XX postavenému na CKN parc. č. XXX,
k CKN parc. č. XXX, druh pozemku záhrady o výmere XXX m2 a k CKN parc. č. XXX, druh pozemku

zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zrušil a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu.
Uvedený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhoval žalobca aj žalovaní 1/ a 2/. Ďalej
zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. Stará X., a to k domu
číslo súpisné XXX postaveného na CKN parc. č. XXX, k CKN parc. č. XXX, druh pozemku záhrady
o výmere XXX m2 a k CKN parc. č. XXX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX

m2 a prikázal ich do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ v podiele po 1. Uvedený spôsob
vyporiadania navrhoval žalobca aj žalovaní 1/ a 2/. Na doplnenie okresný súd uviedol, že uvedený
spôsob vyporiadania je spravodlivý s poukazom na rozsah dlhodobého užívania nehnuteľností stranami
sporu.1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 136 ods. 1 a 2, na
ust. § 141 ods. 1 a 2 a na ust. § 142 ods. 1 zákona č. 40/12964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte

len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“). Uviedol, že medzi stranami sporu bolo sporné, či má niektorá
strana sporu druhú stranu sporu za podiel vyplatiť alebo nie a ak vyplatiť za podiel, tak v akej výške. Súd
prvejinštanciezaúčelomzisteniavšeobecnejcenypredmetnýchnehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXX
a na LV č.XXX, k. ú. Y. X. nariadil znalecké dokazovanie. Znalec Z.. D. U. vypracoval Znalecký posudok
č. XX/XXXX, ako aj Znalecký posudok č. XX/XXXX. V Znaleckom posudku č.XX/XXXX určil všeobecnú

hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y. X. na sumu 95 200 €. Uvedené nehnuteľnosti
súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Keďže žalobca bol podielovým spoluvlastníkom v 1,
vzniklamupovinnosťvyplatiťžalovanýmspolusumu47600€(95200€:2).VZnaleckomposudkuč.XX/
XXXX určil znalec všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Stará Kremnička
na sumu 51 600 €. Uvedené nehnuteľnosti prikázal súd do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/
a 2/. Keďže žalobca bol podielovým spoluvlastníkom v 1, vznikla žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vyplatiť

žalobcovi sumu 25 800 € (51 600 € : 2). Vzhľadom na to vznikla v konečnom dôsledku žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spolu sumu 21 800 € (47 600 € - 25 800 €), čiže každému po 10 900
€.Žalobcasi vkonaníuplatnilinvestície,ktorérealizovaldonehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXX,k.ú.
Y. X. za vybudovanie vodovodnej prípojky do domu a vodovodných rozvodov v dome v roku 2002-2003,
vybudovanie pivnice pod domom v roku 2004-2005, vybudovanie oporných múrov vo dvore v roku 2007,

realizáciabetónovejplatnepristudni astrieškynadstudňouvroku2005-2006,výstavbaaltánkuskrbom
v roku 2009, vybudovanie prístupovej cesty do garáže (dva pásy) v roku 2005-2006, terénne úpravy
(svahovitosť pozemku) v roku 2002, oplotenie domu v roku 2005-2006, deka na prízemí, nové omietky,
rozvody elektriny a vody v roku 2002, omietky, stierky, plávajúca podlaha, dlažba v kúpeľni v rokoch
2003-2004,prácevpodkroví,deka-ťahaniemúrovvroku2004,novástrecha,komínyvroku2005-2006.

Ďalej vybudoval terasu, schody do záhrady a verandu pristavenú k domu, pričom sám žalobca prehlásil,
že uvedené vybudoval v roku 2007 a rozvody v podkroví v roku 2006 a podlahy v podkroví v roku 2004.
Po podaní znaleckého posudku (č. 81/2016) vypracovaného znalcom Ing. D. U. žalobca vyššie uvedené
roky predmetných investícií nespochybňoval, roky uskutočnenia ďalších investícií upresnil v priebehu
konania. Znbaledc Z.. D. U. uvedené investície ohodnotil v Znaleckom posudku č. XX/XXXX spolu na

sumu76360,52€.OkresnýsúdŽiarnadHronomrozsudkomzodňa22.05.2017nerozhodolotejtočasti
predmetu sporu. O tejto časti premetu rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom dopĺňacím rozsudkom č.
k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017, v odôvodnení ktorého uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ v priebehu
konania, po podaní Znaleckého posudku č. XX/XXXX vzniesli námietku premlčania investícií, ktoré si
v konaní uplatnil žalobca. Zdôraznil, že podľa vyjadrenia samotného žalobcu, uplatnené a znalcom

ohodnotené investície žalobcu do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. vykonal žalobca v
rozmedzí rokov 2002-2009, pričom žalobu podal súd 20. 02. 2013, z čoho je zrejmé, že žaloba bola
podaná na súd po zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe, preto žalobu v tejto časti zamietol.

1.4 Pokiaľ ide o investície žalovaných 1/ a 2/, ktoré žalovaní 1/ a 2/ vložili do nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXX, žalobca namietal, že žalovaní 1/ a 2/ investovali do nehnuteľností bez jeho súhlasu,
pričom poukázal na to, že urobil aj oznámenie na stavebnom úrade. Z listiny, ktorú súdu prvej inštancie
žalobca predložil, označenej ako „Podnet na prešetrenie zo dňa 31. 01. 2012“ a ktorú žalobca doručoval
Obci Stará Kremnička, vyplýva len to, že podľa jeho presvedčenia žalovaní 1/ a 2/ vykonávajú stavebné
úpravy určite bez stavebného povolenia, nakoľko on žiadosť ako podielový spoluvlastník nepodával

a ani nedával žiadne vyjadrenie. Bol teda toho názoru, že došlo k porušeniu zákona č. 50/1976 Zb.,
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona). V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že z uvedenej
listiny nevyplýva, že by žalobca nesúhlasil s investíciami žalovaných 1/ a 2/ do domovej nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, namietal len to, že žalovaní 1/ a 2/ nemajú stavebné povolenie. Poukázal

tiež na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/, kde právny zástupca žalovaných 1/ a 2/
uviedol, že žalobca a ani žalovaní 1/ a 2/ si na vykonávanie investícií nedávali vzájomný súhlas;
tieto voči sebe navzájom nepožadovali, a to vzhľadom na dohodu žalobcu a jeho nebohého brata
(právneho predchodcu žalovaných). Konštatoval, že žalobca v konaní právne relevantným spôsobom
svoje tvrdenia (nesúhlas s investíciami žalovaných 1/ a 2/ do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX)

nepreukázal. Ďalej okresný súd konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ žiadali priznať nasledovné vykonané
investície: elektroinštalácia, vodoinštalácia vykonaná v roku 2011, nové stierky na vrchnom podlaží a
podlahy v roku 2011 - 2012, znižovanie stropov na poschodí v roku 2011 - 2012, nové platové okná v
roku 2011, prerábanie kúpeľne - nová sanita a dlažby v roku 2012. Znalec Z.. D. U. v Znaleckom posudkuč. XX/XXXX investície žalovaných 1/ a 2/ do domovej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ohodnotil
sumou 18 669,97 €. Vzhľadom na to súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným
1/ a 2/, každému po 4 667,50 €. Znalec Z.. D. U. vypracoval dva znalecké posudky, Znalecký posudok

č. XX/XXXX a Znalecký posudok XX/XXXX. Súd prvej inštancie mu uznesením sp. zn. 5C/30/2013
zo dňa 03. 05. 2016 priznal znalečné vo výške 767,14 € (za Znalecký posudok č. XX/XXXX) a sumu
965,92 € (za Znalecký posudok č. XX/XXXX). Zároveň upravil učtáreň okresného súdu, aby znalcovi
vyplatila znalečné z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením zo dňa 29. 09. 2014 okresný súd
priznal svedkovi J. F. svedočné vo výške 21,60 € a zároveň tiež upravil učtáreň okresného súdu, aby

svedkovi uvedené svedočné vyplatila z rozpočtových prostriedkov. Žalobca bol oslobodený od platenia
súdnych poplatkov, preto okresný súd priznal štátu náhradu trov konania vynaložených z rozpočtových
prostriedkov voči žalovanému 1/ a 2/, u každého v pomere 25 %; okresný súd nepriznal štátu náhradu
trov konania v rozsahu 50 % voči žalobcovi. O trovách strán sporu okresný súd rozhodol podľa ust.
§ 257 CSP, pretože mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré podľa okresného
súdu spočívajú v tom, že by nebolo vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a okolnosti, ktoré

predchádzali podaniu žaloby na súd (snaha o mimosúdne vyriešenie sporu) spravodlivé priznať stranám
sporu náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 22. 05. 2017 a aj proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej
inštancie zo dňa 10. 07. 2017 sa žalobca odvolal. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie

zo dňa 22. 05. 2017 žalobca uviedol, že podáva odvolanie do výroku, ktorým mu súd prvej inštancie
uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému po 10 900 € v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudkuatiežprotivýroku,ktorýmmuokresnýsúduložilpovinnosťzaplatiťžalovaným1/a2/investície,
každému po 4 667,50 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žiada, aby odvolací súd postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých

výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby postupom podľa § 388 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobu v odvolaním
napadnutomrozsahuzamieta.Ďalejuviedol,ževprvomradechcepoukázaťnato,žesúdprvejinštancie
sa nesprávne vyporiadal s otázkou povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému sumu
10 900 €, pričom súdom prvej inštancie uloženú povinnosť považuje za rozpornú s dobrými mravmi

a aj s princípom spravodlivosti a primeranosti. Primárne v rozpore s dobrými mravmi a s princípom
spravodlivosti a primeranosti podľa žalobcu je to, aby sa pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k stavbe so súpisným číslom XX, ako aj k ostatným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX,
vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese Žiar
nad Hronom, obec Stará Kremnička, k. ú. Stará Kremnička vychádzalo z ich súčasnej všeobecnej

hodnoty tak, ako bola ustálená Znaleckým posudkom č. 81/2016, hoci súčasnú všeobecnú trhovú
hodnotu nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX ako aj hodnotu ním vykonaných stavebných prác
žiadnym spôsobom nespochybňoval ani nespochybňuje, je presvedčený, že pri samotnom vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva nemal súd prvej inštancie vychádzať zo súčasnej faktickej hodnoty
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Kremnička, obsahujúcej aj ním vykonané stavebné práce,

ale z hodnoty nehnuteľností, ktorá predstavuje rozdiel medzi všeobecnou trhovou hodnotou a hodnotou
ním vykonaných stavebných prác a stavebných úprav. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že
predmetná domová nehnuteľnosť v začiatku výlučného užívania jeho osobou mala všeobecnú trhovú
hodnotu iba cca 232 750,- Sk, t. j. cca 7 726 € a stavba so súpisným číslom XXX, ako aj ostatné
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor,

nachádzajúce sa v okrese Žiar nad Hronom, v obci Stará Kremnička a v katastrálnom území Stará
Kremnička v začiatku ich výlučného užívania jeho bratom a žalovanými 1/ a 2/, mali všeobecnú trhovú
hodnotu cca 1 400 000,- Sk, t. j. 46 471 €. Aj z uvedených dôvodov je podľa žalobcu žalovaným 1/
a 2/ priznaný nárok na zaplatenie sumy každému po 10 900 € v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
pri faktickom vyporiadaní medzi ním a jeho bratom obdržal nehnuteľnosti v diametrálne nižšej hodnote.

S poukazom na uvedené nie je podľa žalobcu žalovaným 1/ a 2/ priznaný nárok na zaplatenie sumy
každému po 10 900 € v súlade § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v odvolaní poukázal ďalej
na to, že súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru tiež nesprávne vysporiadal s otázkou povinnosti jeho
osoby zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ investície, každému po 4 667,50 €, pretože v predmetnom súdnom
konaní bola síce stanovená hodnota stavebných prác vykonaných zo strany žalovaných 1/ a 2/, avšak

nebolo preukázané zo strany žalovaných 1/ a 2/, či tieto stavebné práce bolo nutné vykonať na údržbu
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y. X. a išlo o bežnú záležitosť, alebo či tieto stavebné
práce bolo nutné vykonať na údržbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y. X. a nešlo o
bežné záležitosť, alebo či tieto stavebné práce nebolo nutné vykonať na údržu nehnuteľností zapísanýchna LV č. XXX, k. ú. Y. X. a nešlo o bežnú záležitosť. Vyššie uvedené členenie stavebných prác má
podľa žalobcu podstatný význam pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to so zreteľom na ich
opodstatnenosť, právnu kvalifikovateľnosť, právnu vynútiteľnosť, výšku sumy na zaplatenie, moment

splatnosti a premlčateľnosť. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní zdôraznil, že súd prvej
inštancie sa nedostatočne zaoberal závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2011
zo dňa 27. 02. 2012, podľa ktorého „ pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré
súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom
zmysle na návrh účastníka, je treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi

nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu vecí, ktoré neboli nevyhnutné,
medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka),
medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas, alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom
vynaložené bez tohto súhlasu“. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní tiež zdôraznil, že
treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o
spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku

premlčania. S prihliadnutím k tomu potom ide buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka
uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1, 2, 3 OZ,
ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba
vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v

dobe podľa § 107 OZ v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti
so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107
OZ od zániku tohto spoluvlastníctva.

2.1 V súvislosti na vyššie uvedeným žalobca v odvolaní namietal nevykonanie ním navrhovaného
dôkazu súdom prvej inštancie, a to výsluchu znalca Ing. U. na vyjadrenie sa k otázke akého druhu boli
stavebné práce. Taktiež podľa žalobcu žalovaným 1/ a 2/ priznaný nárok na investície súdom prvej
inštancie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko on (žalobca) s vykonaním predmetných stavebných
prác nesúhlasil. Odhliadnuc od vyššie uvedeného vzniesol žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ priznanému

nároku na zaplatenie investícií, každému sumu po 4 667,50 € v odvolacom konaní námietku premlčania.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom neustálil kedy nastala
splatnosť investícií vykonávaných zo strany žalovaných 1/ a 2/, teda kedy začala plynúť premlčacia
doba. V závere odvolania žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutom rozsahu zmätočné, nie je z jeho obsahu zrejmé, čo bolo podkladom pre toto

rozhodnutie, na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol vo výrokoch, proti ktorým sa
odvoláva. Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie v prvom rade nesprávne a zmätočne vysporiadal
sotázkoupovinnostijehoosobyzaplatiťžalovaným1/a2/,každémupo10900€,pričomrozsudokvtejto
časti je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež sa súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne vysporiadal s
otázkoupovinnostižalobcuzaplatiťžalovaným1/a2/investície,každémupo4667,50€,nakoľkonebolo

v predmetnom súdnom konaním hodnoverným spôsobom zo strany žalovaných 1/ a 2/ preukázané o aký
druh stavebných prác vykonávaných žalovanými 1/ a 2/ na nehnuteľnostiach zapísaných ma LV č. XXX
išlo, pričom uvedené malo podstatný vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej
inštancie má podľa žalobcu v odvolaním napadnutých častiach vady, ktorými bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní zdôraznil, že za porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Poukázal pritom na ust. § 220 ods. 2 CSP a navrhol, aby odvolací súd rozhodol
tak, ako uviedol v úvode odvolania.

3. V podaní označenom ako odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom

č. k. 5C 30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017 sa žalobca odvolal aj proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej
inštancie a uviedol, že žiada, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) , d) a c)
CSP odvolaním napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie alebo aby postupom podľa § 388 CSP dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
jeho návrhu na zaplatenie investícií voči žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovie. Ďalej uviedol,

že v prvom rade chce poukázať na to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s uplatnenou
námietkou premlčania investícii žalobcu vznesenej zo strany žalovaných 1/ a 2/. Podľa jeho názoru
predmetná námietka premlčania neobstojí, je vznesená zo strany žalovaných 1/ a 2/ v rozpore s dobrými
mravmi ako aj s princípom spravodlivosti a primeranosti. Primárnosť rozporu s dobrými mravmi ako ajs princípom spravodlivosti a primeranosti spočíva podľa žalobcu v tom, že žalovaní na jednej strane
profitujú pri vyporiadaní stavby so súp. číslom ako aj ostatných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,
k. ú. Y. X. a na strane druhej prostredníctvom vznesenej námietky premlčania odmietajú uhradiť jeho

osobe zhodnotenie nehnuteľností, z ktorých majetkovo profitujú. Žalobca ďalej opakovane v odvolaní
poukázal na to, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Stará Kremnička v začiatku ich
výlučného užívania žalobcom mali všeobecnú trhovú hodnotu iba cca 232 750,- Sk, to je cca 7 726 €
a rodinný dom so súpisným číslom XXX, ako aj ostatné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat.
územie Y. X. na začiatku ich výlučného užívania jeho bratom a žalovanými 1/ a 2/ mali všeobecnú

trhovú hodnotu cca 1 400 000,- Sk, to je 46 471 €. Ďalší rozpor vznesenej námietky premlčania s
dobrými mravmi je podľa žalobcu v tom, že žalovaní 1/ a 2/ námietku premlčania vzniesli ku koncu
súdneho konania. V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že má za to, že žalovanými 1/ a 2/
vznesená námietka premlčania investícií žalobcu do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y.
X. nie je v súlade s ust. § 3 ods. 1 OZ. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v konaní
žiadnym spôsobom nevysporiadal s charakterom stavebných prác vykonávaných jeho osobou na

nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Stará X.. R. tiež na to, že v priebehu súdneho konania
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, či ním vykonané stavebné práce bolo nutné vykonať na údržbu
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Stará X. a či išlo o bežnú záležitosť, alebo či tieto
stavebné práce bolo nutné vykonať na údržbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y. X. a
nešlo o bežné záležitosť, alebo či tieto stavebné práce nebolo nutné vykonať na údržbu nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y. X. a nešlo o bežnú záležitosť. Na tieto kritéria stavebných práv
poukázal žalobca v odvolaní v súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2011
zo dňa 27. 02. 2012, podľa ktorého „pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré
súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1, veta tretia Občianskeho zákonníka (ako vyporiadanie v širšom
zmysle na návrh účastníka) je treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi

nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné,
medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi
nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené
bez tohto súhlasu.“ V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní zdôraznil, že súd prvej inštancie sa v
rozsudku v odvolaním napadnutej časti žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou začiatku plynutia

premlčacej doby, s otázkou uplynutia premlčacej doby a s následnou samotnou otázkou dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania, osobitne k jednotlivým stavebným prácam vykonávaným jeho osobou
za konkrétne obdobie. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku
uviedol, že v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje akékoľvek odôvodnenie, z akých dôvodov a
pohnútok, s poukazom na charakter ním vykonávaných stavebných prác súd prvej inštancie ustálil

začiatok z vykonaného znaleckého dokazovania a z vyjadrení sporových strán žiadnym spôsobom
nevyplýva, akého charakteru boli ním vykonávané stavebné práce. Namietal tiež nevykonanie dôkazu
súdom prvej inštancie navrhovaného jeho osobou, a to výsluchu znalca Ing. U., ktorý je podľa názoru
žalobcu osobou oprávnenou na vyjadrenie sa akého druhu z hľadiska vyššie uvedených kritérií boli
vykonané stavebné práce. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že sa nesprávne

vysporiadal aj s otázkou začiatku plynutia premlčacej doby investícii jeho osoby do nehnuteľnosti
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y. X. vzhľadom k tomu, že bez akékoľvek odôvodnenia určil začiatok
plynutia premlčacej doby na obdobie vykonávania predmetných investícii jeho osobou. V tejto súvislosti
preukázalnato,žesúdprvejinštancienemalžiadnymspôsobompreukázané,akéhocharakteruboli ním
vykonávané práce. Žalobca plynutia premlčacej doby jednotlivých investícií vykonaných jeho osobou.

Zdôraznil, že zo súdneho spisu, dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise, tiež v odvolaní proti
dopĺňaciemu rozsudku poukázal na to, že súd prvej inštancie nemal v konaní žiadnym spôsobom
preukázané, či medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, prípadne ich právnym predchodcom existovala
dohoda ohľadne úhrady ním vykonávaných stavebných prác. Zdôraznil, že neobstojí súdom prvej
inštanciezistenýskutkovýstav,nakoľkosútuďalšieprostriedkyprocesnejobrany,ktoréneboliuplatnené

a to s poukazom na nim navrhovaný výsluch znalca Ing. U., z ktorého by bolo možné pre súd prvej
inštancie vyvodiť, ktoré stavebné práce vykonávané žalovanými 1/ a 2/ na nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. XXX, k. ú. Stará Kremnička boli nutné, a ktoré nutné neboli. Uvádzané nedostatky, resp.
pochybenia zo strany súdu prvej inštancie sú podľa žalobcu podložené ustálenou súdnou praxou,
konkrétne rozhodnutím č. 37/1982 uverejneným v Zbierke súdnych stanovísk a rozhodnutí, z ktorého

vyplýva, že vždy treba zistiť či išlo o náklady na nevyhnutné opravy, či údržbu alebo o náklady na opravy
a úpravy nie nevyhnutné. V závere odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku žalobca uviedol, že rovnako
ako v prípade základného rozsudku má za to, že aj pri vydávaní dopĺňacieho rozsudku bolo porušené
jehoprávonaspravodlivýproces,ktoréjevpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikyokremzákonomzaručenéajčlánkom46anasl.ÚstavySRakoajčlánkom6Dohovoruoochraneľudskýchpráv
a základných slobôd, ku ktorému dohovoru pristúpila Slovenská republika a stal sa súčasťou Ústavy SR.

4. K obsahu odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 22. 05. 2017 sa žalovaní 1/ a
2/ písomne vyjadrili a vo vyjadrení uviedli, že žalobca sa majoritne vo svojom odvolaní opiera o právne
tvrdenie, že rozsudok okresného súdu je v rozpore s dobrými mravmi a s princípom spravodlivosti a
primeranosti, s čím sa nie je možné stotožniť, pretože legislatívnou úpravou vykonanou zákonom č.
160/2015 Z. z., Civilným sporovým poriadkom („CSP“), účinnou od 01. 07. 2016 bola rekodifikovaná

procesnoprávna úprava obsiahnutá v zákone č. 99/1963 Zb., Občianskom súdnom poriadku („OSP“)
na dva kódexy. Právna úprava dobrých mravov sa nachádza v Čl. 1 Základných princípov zákona č.
161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku („CMP“), v zmysle ktorého je súd ex officio povinný
na dobré mravy v konaní prihliadať; v zmysle právnej úpravy CSP však tomu tak nie je. Ďalej žalovaní
1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázali na ust. § 366 CSP, kde sa uvádza, že prostriedky
procesného útoky a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred okresným súdom je možné použiť

len výnimočne a v taxatívne uvedených prípadoch. Toto ustanovenie je však reštriktívne a teda zákon
nepripúšťa nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní, a to i vzhľadom
na zásadu hospodárnosti konania. V ďalšom žalovaní 1/ a 2/ poukázali vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu na ust. § 153 CSP, kde je upravená sudcovská koncentrácia konania a na ust. § 154 CSP
kde je upravená zákonná koncentrácia konania a uviedli, že práve takéto konanie žalobcu (vznesenie

námietky premlčania až v odvolacom konaní) možno kvalifikovať ako konanie v rozpore so zásadou
hospodárnosti a rýchlosti konania, ako i naplnenie Čl. 5 Základných princípov CSP, t. j. zákazu zneužitia
práva (denegatio justitie). V uvedenej súvislosti žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu
uviedli, že keď žalobca podával žalobu, v ktorej od žalovaných 1/ a 2/ požadoval vyplatenie rozdielu
hodnotynehnuteľnostívzniknutéhotitulomjehoinvestícií, sámvovzťahukžalovaným1/a2/neprihliadol

na dobré mravy. Výšku hodnoty nehnuteľností určenú znaleckým posudkom v prvoinštančnom konaní
nenamietal, pričom mal na to zákonné prostriedky a možnosti. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu poukázali ďalej na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedli, že žalobca investície
vykonal do nutnej opravy, čo písomne pred súdom prvej inštancie sám potvrdil. Táto skutočnosť teda
nebola sporná a preto súd prvej inštancie nebol povinný v časti nespornej medzi stranami sporu

vykonávať dokazovanie. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej na ust. § 363
CSP a 365 CSP a uviedli, že z uvedených ustanovení CSP vyplýva povinnosť objektívne odôvodniť
odvolacie dôvody, čo žalobca nesplnil. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaní 1/ a 2/ uviedli,
že podľa ich názoru je rozhodnutie okresného súdu o investíciách žalovaných 1/ a 2/ správne, pretože
z predložených dokladov, ako aj z ich ocenenia znalcom vyplýva, že tento záver súdu prvej inštancie

je vecne správny a zákonný. Uviedli, že okresný súd rozhodol kvalifikovane a v súlade s platnou
právnou úpravou. Pokiaľ ide o investície žalovaných 1/ a 2/ žalobca premlčanie v prvoinštančnom konaní
nenamietal, urobil tak až v odvolaní, čo zákon nepripúšťa (§ 366 CSP). Na základe uvedených
skutočností žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 22. 05. 2017 v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. Na obsah vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu žalobcu reagoval žalobca v podaní zo dňa
28. 08. 2017, kde uviedol, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu a to či už proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/308/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 alebo proti dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017. Podľa názoru

žalobcu vyjadrenie žalovaných 1 a 2/ k odvolaniu je zmätočné, nepreskúmateľné, pričom obsahuje
nesprávneprávneajskutkovézávery.Zobsahuvyjadreniažalovaných1/a2/niejepodľažalobcumožné
jednoznačne identifikovať, či sa predmetné vyjadrenie vzťahuje na odvolanie jeho osoby voči rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 alebo voči dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017. Odhliadnuc od

vyššie uvedeného sa právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ podľa žalobcu vo svojom vyjadrení nesprávne
odvoláva na príslušné ustanovenie CSP ohľadne uplatňovania prostriedkov procesného útoku, resp.
procesnej obrany, sudcovskej koncentrácie konania a zásahy hospodárnosti a rýchlosti konania, pretože
z ustanovenia § 470 ods. 2 CSP podľa žalobcu vyplýva, že právnym zástupcom žalovaných 1/ a 2/
uvádzané procesné inštitúty nemožno aplikovať na sporové konania začaté pred 01. 07. 2016. Pokiaľ

by však právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ trval na uvedenom a s jeho tvrdeniami by sa v tomto smere
stotožnil aj odvolací súd, žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ poukázal na to, že aj
právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ sa dostal do omeškania s uplatňovaním prostriedkov procesnej
obrany, keď námietku premlčania voči jeho osobou vykonaným stavebným prácam vzniesol po prvý krátaž vo svojej písomnosti zo dňa 05. 04. 2017, t. j. 3 roky po začatí predmetného súdneho konania. V
závere vyjadrenia k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosti uvedené
v jeho vyjadrení a v odvolaniach žiada, aby bolo rozhodnuté v súlade s odvolacími petitmi oboch jeho

odvolaní.

6. Žalovaní 1/ a 2/ sa vyjadrili aj k odvolaniu žalobcu voči dopĺňaciemu rozsudku, pričom vo vyjadrení
uviedli, že žalobca dôvodnosť odvolania opiera o citáciu ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), g), f) a
písm. h) CSP, ktoré ustanovenia mal súd prvej inštancie podľa jeho názoru porušiť. Okresný súd sa

mal podľa tvrdenia žalobcu nesprávne vysporiadať s námietkou premlčania hodnoty jeho investícií,
keď mal konať v rozpore s dobrými mravmi, spravodlivosti a primeranosti. Tento názor žalobcu však
podľa žalovaných 1/ a 2/ odporuje CSP, ktorý dáva súdu povinnosť vyhovieť vznesenej námietke
premlčania, pokiaľ je dôvodná, bez ohľadu na dobré mravy. Pokiaľ žalobca v odvolaní okresnému
súdu vytkol, že sa nevysporiadal s tým, či stavebné práce vykonané žalobcom bolo nutné vykonať
na opravu a údržbu nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y. X., tak s týmto názorom

žalobcu nie je možné sa stotožniť, nakoľko v zmysle zákonnej úpravy CSP okresný súd nemal
žiadnu povinnosť skúmať v odvolaní namietané skutočnosti, pokiaľ sám žalobca vo svojom vyjadrení
zo dňa 09.03.2017 na strane 3 uviedol, že „ investície vykonané mojou osobou sa v značnej miere
týkali nutnej (nevyhnutnej) opravy domu“. Tieto skutočnosti neboli preto sporné, pričom boli tvrdené
zo strany samotného žalobcu. Pokiaľ žalobca okresnému súdu v odvolaní vytkol, že nesprávne

ustálil začiatok plynutia premlčacej doby, žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že s týmto názorom
žalobcu nie je možné sa stotožniť, pretože okresný súd zo žalobcom predložených dokladov, ako
aj zo znaleckého posudku určil dobu, kedy boli práce vykonané. Názor žalobcu ohľadne počítania
premlčacej doby od kolaudácie nevyplýva podľa žalovaných 1/ a 2/ zo žiadneho súdneho rozhodnutia,
ani z názoru najvyšších súdnych autorít. Naopak, odporuje platnej právnej úprave, z ktorej vyplýva,

že vykonané investície bez súhlasu spoluvlastníka (v tom čase ešte žijúceho právneho predchodcu
žalovaných 1/ a 2/), bol žalobca oprávnený z dôvodu plynutia premlčacej doby uplatniť si voči nemu, v
čase ich vykonania. Okresný súd pri svojom rozhodovaní správne podľa žalovaných 1/ a 2/ prijal právny
názor o počiatku plynutia premlčacej doby, keď ustálil začiatok plynutia premlčacej doby nie dobou
zrušenia podielového spoluvlastníctva, ale dobou vynaložených nákladov. Prvoinštančný súd v zmysle

ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodol zákonne, kvalifikovane a procesne správne, keď
vynaložené investície do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, Y. X. nemohol žalobcovi vzhľadom k
uplatnenej námietke premlčania žalovanými 1/ a 2/ priznať. Okresný súd v zmysle procesnej diligencie
strán sporu, na ktorej báze je CSP vybudované, nebol povinný nad rozsah hmotnoprávnych návrhov a
prostriedkovprocesnéhoútokuaprocesnejobranyžalobcuvykonaťďalšiedokazovanie,keďskutočnosti

neboli sporné a ani namietané, i vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V závere vyjadrenia k
odvolaniu žalobcu k dopĺňaciemu rozsudku žalovaní 1/ a 2/ navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017 v rozsahu a z dôvodov daných ust. §
379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. 05.
2017 vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému po

10 900 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ investície, každému po 4 667,50 € v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil; vo zvyšnej časti zostal rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 nedotknutý. Dopĺňací rozsudok Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017 odvolací súd podľa ust. § 389 ods.

1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec v uvedenom rozsahu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie dotknutých
odvolaním žalobcu z hľadiska vyššie uvedených odvolacích námietok žalobcu obsiahnutých v odvolaní

proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013 zo dňa 22. 05. 2017 a dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017.9. Po prejednaní odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 22. 05. 2017 odvolací
súd uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď
mu uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ titulom vyrovnania podielov (primeranej náhrady),

každému po 10 900 €, odvolací súd uvádza, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre určenie výšky
primeranej náhrady spoluvlastníkovi/kom, ktorý/rí je/sú zo spoluvlastníctva rozhodnutím súdu o zrušení
spoluvlastníctva vylúčený/ní, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania. Vzhľadom
na porovnateľnú, takmer rovnakú všeobecnú úpravu podielového spoluvlastníctva v Českej republike
a v Slovenskej republike, umožňujúcu uplatnenie komparatívneho výkladu, poukazuje odvolací súd na

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2597/2010, kde Najvyšší súd ČR uviedol, že: „v spore
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pre určenie primeranej náhrady rozhodujúca
cena nehnuteľnosti v dobe jej vyporiadania.“ Ak totiž zo Znaleckých posudkov č. 80/2016 a č. 81/2016,
vypracovaných znalcom Ing. D. U., (ktoré nespochybnila žiadna zo strán sporu) vyplýva, že všeobecná
hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX, k. ú. Y. X. v čase vyporiadania je 95 200 € a všeobecná
hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX , k. ú. Y. X. v čase vyporiadania je 51 600 €, tak potom

v prípade že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. Stará X. pripadli do vlastníctva žalobcu, tak
žalobca nadobudol tieto nehnuteľnosti v hodnote 95 200 € a v prípade, že nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX, k. ú. Y. X. pripadli do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/, každému v 1-ici, tak
žalovaní 1/ a 2/ nadobudli tieto nehnuteľnosti v celkovej hodnote 51 600 €, čo znamená že pokiaľ súd
prvej inštancie zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ na vyrovnanie podielov, každému po 10 900

€, čo riadne a zrozumiteľne v odseku 17. odôvodnenia rozsudku vysvetlil, tak rozhodol v súlade so
súdnou praxou.

10. Pokiaľ ide o investície do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Stará Kremnička a na
LV č. XXX, k. ú. Stará Kremnička, ktoré si napriek tvrdenej dohode žalobcu a právneho predchodcu

žalovaných 1/ 2/ o vzájomnom neuplatňovaní vynaložených investícií do predmetných nehnuteľností,
uplatnili v konaní v konečnom dôsledku tak žalovaní 1/ a 2/ ako aj žalobca, odvolací súd uvádza,
že o investíciách žalovaných 1/ a 2/ vynaložených do nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX, k. ú.
Stará Kremnička rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22. 05. 2017 tak, že v súlade so
závermi Znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom Ing. D. U., zaviazal žalobcu zaplatiť

žalovaným 1/ a 2/ titulom investícií vynaložených do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y.
X., každému sumu 4 667,50 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V uvedenej súvislosti
odvolací súd uvádza, že na žalobcom až v odvolaní vznesenú námietku premlčania voči žalovanými
1/ a 2/ uplatneným investíciám nemohol prihliadať, pretože by to bolo v rozpore s ust. § 366 CSP.
Neobstojí pritom argumentácia žalobcu, že z ust. § 470 ods. 2 CSP vyplýva, že ust. § 366 CSP nemožno

na daný prípad aplikovať, pretože z ust. § 470 ods. 2 CSP takáto skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom k
tomu, že žalobca v prvoinštančnom konaní nevzniesol námietku premlčania voči žalovanými 1/ a 2/
uplatneným investíciám do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y. X. a súd prvej inštancie
nemohol z vlastnej iniciatívy - ex offo tento nárok žalovaných 1/ a 2/ z hľadiska premlčania posudzovať,
nemal súd prvej inštancie dôvod postupovať z hľadiska členenia investícií v zmysle záverov uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo/12/2011 zo dňa 27. 02. 2012, na ktoré v odvolaní v uvedenej
súvislosti poukázal žalobca. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 v odvolaním napadnutých výrokoch podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc, že pokiaľ považoval súd prvej inštancie závery Znaleckého
posudku č. 80/2016, vypracovaného znalcom Ing. D. U. za jednoznačné a nerozporuplné, nemusel

žalobcom navrhovaný dôkaz výsluchom znalca Ing. D. U. vykonať, pretože je na úvahe súdu, ktorý z
navrhovaných dôkazov (a to aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania) vykoná a ktorý nie.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalobcu, že nesúhlasil s investíciami žalovaných 1/ a
2/ do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y. X. nepovažoval súd prvej inštancie správne
za relevantným spôsobom preukázané, čo dostatočne a presvedčivo v odôvodnení rozsudku vysvetlil,

pričom na doplnenie zdôraznil, že ani on (žalobca) nežiadal súhlas právneho predchodcu žalovaných
1/ a 2/, resp. žalovaných 1/ a 2/ s vykonávaním investícií do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,
k. ú. Y. X..

11.Poprejednaníodvolaniažalobcupodanéhoprotidopĺňaciemurozsudkusúduprvejinštancieodvolací

súd uvádza, že v prípade uplatnených investícií žalobcu do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú.
Y. X., o ktorých rozhodol súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom, sa možno stotožniť s argumentáciou
žalobcu uvedenou v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku o opodstatnenosti postupu súdu prvej
inštancie z hľadiska členenia investícií v zmysle vyššie citovaných záverov uznesenia NS SR sp. zn. 4MCdo/12/2011zodňa27.02.2012,naktorépoukázalžalobca,pretožežalovaní1/a2/vznieslinámietku
premlčania ešte v rámci konania pred súdom prvej inštancie, a teda takýto postup súdu prvej inštancie
by mohol mať svoje opodstatnenie z hľadiska určenia počiatku plynutia premlčacej doby a uplynutia

premlčacejdobyvovzťahukjednotlivýminvestíciámžalobcudonehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXX,
k. ú. Stará Kremnička a najmä tiež z hľadiska vysvetlenia týchto skutočností v odôvodnení dopĺňacieho
rozsudku súdom prvej inštancie a na to nadväzujúcej preskúmateľnosti uvedeného rozhodnutia. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že sa možno stotožniť s argumentáciou žalobcu, že
odôvodneniedopĺňaciehorozsudku,včastivktorejokresnýsúdvysvetľuje,prečožalobuvčastiinvestícií

žalobcu do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Stará Kremnička zamietol, je nedostatočné,
pretože súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v tejto časti uplatneného
nároku, v dôsledku čoho je uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Na základe
uvedených skutočností odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b) a c) CSP zrušil a v uvedenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 391 ods.
1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude o investíciách žalobcu

do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Y. X. v naznačenom smere opätovne rozhodnúť s tým,
že v novom rozhodnutí o investíciách žalobcu do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú Y. X.
rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania..

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).