Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Janáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/38/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820204842
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3820204842.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci I. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.,
zastúpeného procesným opatrovníkom C. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B., za účasti prokurátora
Krajskej prokuratúry v Trenčíne, o návrhu C. E., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom I., za účasti D. E., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom P., brata posudzovaného, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o
odvolaníI.D.E.protirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa26.augusta2021,č.k.15Ps/7/2020-68,
takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že I. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX., trvale bytom I., nie je spôsobilý nakladať s hotovosťou vyššou ako 40 eur mesačne
a vo zvyšnej časti výroku I. a vo výrokoch II. až VII. napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. obmedzil spôsobilosť na právne úkony I. D.
E. tak, že nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným aj nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom
ho zaťažovať, spísať závet, preberať dôchodok, resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, hospodáriť s
akoukoľvek hotovosťou, nie je spôsobilý uzatvárať akékoľvek zmluvy, úverové zmluvy, pôžičky a iné
zmluvy s právnickými a fyzickými osobami, ani byť ručiteľom iným osobám, nie je spôsobilý konať
pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, finančnými inštitúciami a nie je spôsobilý rozhodovať
o akejkoľvek svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Výrokom II. za opatrovníka I. D. E. ustanovil
C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I.. Výrokom III. rozhodol, že oprávnením a
povinnosťou opatrovníka je starať sa o opatrovaného, hnuteľný, nehnuteľný majetok opatrovaného,
preberať za neho dôchodok, zastupovať ho pred finančnými a peňažnými ústavmi, nebankovými
subjektmi, súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich
právach, rozhodovať o zdravotnej starostlivosti, resp. poskytovaní sociálnej starostlivosti. Výrokom IV.
rozhodol, že úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdom. Výrokom V. uložil
povinnosť ustanovenému opatrovníkovi, C. E., raz do roka podávať súdu správy o hospodárení s
majetkom opatrovanca a dvakrát do roka podávať súdu správy o opatrovancovi. Výrokom VI. žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Výrokom VII. nepriznal štátu náhrada trov konania.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu C. E., matky I. D. E.. Navrhla ho obmedziť v
spôsobilosti na právne úkony, pretože sa dlhodobo u neho prejavujú príznaky duševnej choroby. Dňa
4.11.2020 bol pre akútnu G., G. prevzatý nedobrovoľne bez jeho súhlasu na psychiatrické oddelenie
v nemocnici v J., kde bol hospitalizovaný aj na základe rozhodnutia súdu. Uviedla, že trpí duševnou
poruchou, ktorá nie je len prechodná, nie je spôsobilý robiť právne úkony (sám si založil živnosťna vykonávanie účtovníctva a na činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov,
pričom nemá žiadne znalosti ani vzdelanie, odmieta platiť zdravotné poistenie, zadlžil sa v bankách).
Zároveň navrhla a súhlasila, aby bola ustanovená za opatrovníka.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
u I. D. E. vyhovel. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že I. D. E. trpí duševnou poruchou -
G. v chronickom priebehu. Ide o duševné ochorenie trvalého a nezvratného charakteru. Zo
znaleckého posudku vyplýva popis duševného ochorenia a duševného stavu, ktorý stav odôvodňuje
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
4.Súdprvejinštanciepovažovalzanevyhnutné,abyovšetkýchjehozáležitostiachkonalaarozhodovala
iná osoba, preto v súlade s odporúčaním znalca obmedzil I. D. E. v spôsobilosti na právne úkony v
rozsahu, aký vymedzil vo výrokovej časti rozsudku. I. D. E. nie je schopný v plnom rozsahu zodpovedne
vybavovať svoje záležitosti, nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami, zaobstarávať si
samostatne veci bežnej potreby, spravovať svoj majetok, nie je spôsobilý vystupovať pred organmi
štátnej správy, samosprávy, finančnými inštitúciami, nie je schopný posúdiť svoj zdravotný stav a nie je
spôsobilý rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Zistenia znalkyne neboli
vážne spochybnené, pričom tieto boli znovu prezentované znalkyňou aj na súdnom pojednávaní. Súd
prvej inštancie vyhodnotil argumentáciu posudzovaného, ktorý nesúhlasil s obmedzením spôsobilosti na
právne úkony, ako obranu bez schopnosti reálneho náhľadu na svoj stav. Dlhodobo sa odmieta liečiť, je
nekritický a nevyhnutne potrebuje liečbu aj proti vôli tak, ako uvádzala znalkyňa, ako tvrdí navrhovateľka,
ako aj procesný opatrovník.
5. Súd prvej inštancie zároveň ustanovil za opatrovníka jeho matku, navrhovateľku, ktorá s ustanovením
za opatrovníka súhlasila aj v priebehu konania. Ako jeho najbližšia príbuzná sa o neho starala aj doteraz,
zabezpečovala a zabezpečuje mu celodennú starostlivosť, navrhovateľka spolu s manželom ako rodičia
zabezpečujú bývanie synovi, stravovanie, majú snahu riešiť aj jeho finančné dlhy, zdravotné poistenie
a predovšetkým zabezpečiť jeho adekvátne liečenie. V súlade s 274 ods. 2 CMP súd prvej inštancie
vymedzil rozsah práv a povinností opatrovníčke, ktorý rozsah zodpovedá úmerne vymedzenému
obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony.
6. Súd prvej inštancie zároveň vymedzil opatrovníkovi povinnosť podávať správy o
hospodárení s majetkom a správy o opatrovancovi.
7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
8. Podľa § 251 ods. 1 CMP trovy dôkazov platí štát. Keďže štátu vznikli trovy konania zaplatením odmeny
a výdavkov za podaný znalecký posudok a nešlo o zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania, súd
prvej inštancie náhradu trov konania štátu nepriznal.
9. V zákonnej lehote sa proti tomuto rozsudku odvolal I. D. E..
10. Uviedol, že mu boli pošliapané všetky základné ľudské pravá a slobody. Uviedol, že po 6 týždňoch
po prepustení z nemocnice, kde mu diagnostikovali G., ešte stále pretrvával spor vo veci opatrovníctva.
Na základe jeho odporu bol zrušený podnet na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Upozornil na
to, že pred súdom prvej inštancie sa domáhal, aby súd neakceptoval znalecký posudok.
11. Ďalej tvrdil, že podal námietku zaujatosti voči súdu a hmotnoprávnu námietku znalcovi. Poukázal
na to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávny obsadený súd.
12. S napadnutým rozsudkom nesúhlasil, keďže nie je dôvod, aby bol obmedzený v
spôsobilosti na právne úkony alebo pozbavený osobnej slobody.
13. K odvolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry. Napadnutý rozsudok považoval
za zákonný a navrhol ho potvrdiť. V konaní bolo podľa neho preukázané, že posudzovaný trpí duševnú
poruchou, ide o duševné ochorenie trvalého a nezvratného charakteru.14. K odvolaniu sa písomne vyjadrila C. E.. Nesúhlasila s tým, aby sa jej syn vyjadroval v tejto veci,
nakoľko to jeho zdravotný stav nedovoľuje, čo potvrdila aj lekárka, ktorá vypracovala znalecký posudok.
Naďalej zotrvala na tom, aby bol jej syn čiastočne obmedzený na právne úkony, nakoľko si to vyžaduje
jeho zdravotný stav.
15. K odvolaniu sa písomne vyjadril D. E.. Nesúhlasil, aby došlo k odvolaniu, a to pre to, že jeho brat nie
je schopný sám robiť právne úkony. Súhlasil, aby bol čiastočne zbavený na právne úkony.
16. Následne sa vyjadril aj I. D. E.. Zotrval na podanom odvolaní a uviedol, že podáva žalobu na sudkyňu
na Špecializovaný trestný súd pre marenie spravodlivosti znemožnenia a sťaženia uplatnenia svojich
základných práv a slobôd.
17. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok („CMP“) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“)
čiastočne zmeniť v napadnutom výroku I. a vo zvyšnej časti výroku I. a v zostávajúcich výrokoch II. až
VII. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
18. S obmedzením spôsobilosti na právne úkony odvolaním I. D. E. nesúhlasil.
19. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, keď z dokazovania pred súdom
prvej inštancie sa preukázala potreba obmedzenia spôsobilosti na právne úkony I. D. E..
20. Vykonaný znalecký posudok č. 45/2021 znalkyne MUDr. Márie Majzlanovej z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, preukazuje, že I. D. E. trpí duševnou poruchou - G. v chronickom
štádiu -, pričom ide o duševné ochorenie, ktoré je trvalého a nezvratného charakteru. Znalkyňa
deklarovala, že D. ochorenie chronifikuje aj v dôsledku absentujúcej, resp. nesystematickej liečby, čím u
posudzovaného došlo k trvalému poškodeniu psychiky. Znalkyňa na podklade svojich odborných zistení
navrhlavzhľadomnastavI.D.E.jehoobmedzenievspôsobilostinaprávneúkony.Inapojednávanípred
súdom prvej inštancie pri svojom výsluchu konštatovala totožný záver. Voči znaleckému posudku súd
prvej inštancie, v zhode s ostatnými účastníkmi konania (vrátane prokurátora), neprezentovali žiadne
výhrady. I. D. E. v odvolaní rovnako nepredložil konkrétne tvrdenia, resp. dôkazy, ktorými by spochybnil
závery znaleckého posudku.
21. Tieto zistenia znalkyne potom správne súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade s vypočutými blízkymi
osobami I. D. E., ktorí podrobne a všetci zhodne ozrejmili prejavy duševnej poruchy posudzovaného.
Odvolaním I. D. E. tieto závery neboli žiadnym spôsobom vyvrátené, resp. spochybnené.
22. Netreba strácať zo zreteľa, že zistené prejavy posudzovaného (napr. zakladanie živností, odmietanie
liečby, odmietanie zdravotného poistenia, zadlženie vo finančných inštitúciách) sú schopné privodiť
posudzovanému zdravotné, finančné, prípadne i trestnoprávne dôsledky. Zo záverov vykonaného
dokazovania však plynie, že tieto dôsledky a konanie si I. D. E., vzhľadom na svoj zdravotný stav,
neuvedomuje. Preto obmedzenie spôsobilosti na právne úkony slúži na jeho ochranu.
23. Odvolací súd ale po preskúmaní veci dospel k presvedčeniu, že zásah do integrity posudzovaného
v podobe zákazu hospodárenia s akoukoľvek hotovosťou, spoločne s ďalšími stanovenými
obmedzeniami, je rovnajúci sa pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony. Pozbavenie spôsobilosti na
právne úkony však už Civilný mimosporový poriadok nepripúšťa. Zbavenie človeka spôsobilosti na
právne úkony predstavuje tzv. právnu smrť, ktorú judikatúra ESĽP vo svojich viacerých rozhodnutiach
odmietla.
24. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie plynie, že návštevu obchodu posudzovaný
zvláda.Pretovprípadepotrebyjepodľaodvolaciehosúdunamieste,abyposudzovanýmoholhospodáriť
aspoň s menšou finančnou čiastkou, napr. na nákup najnutnejších potravín. Preto odvolací súd zmenil
výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že posudzovaný nie je spôsobilý nakladať s hotovosťou
vyššou ako 40 eur mesačne.25. Vo zvyšnej časti výroku I. odvolací súd tento výrok potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Aj
zostávajúce výroky II. až VII. napadnutého rozsudku boli vecne správne, preto ich odvolací súd potvrdil.
26. Záverom odvolací súd konštatuje, že posudzovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol
voči vec prejednávajúcej sudkyni námietku zaujatosti. Preto nebolo ani rozhodnuté o vylúčení sudkyne,
v dôsledku čoho nie je dôvodná námietka, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s
§ 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V
mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.