Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/132/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913010048
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7913010048.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci obžalovaného C. J., pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. februára 2014
v Košiciach, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 21.11.2013, sp.
zn. 1T/7/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. J..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 1T/7/2013 uznal obžalovaného C. J. za
vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a),
ods.2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 13.8.2012, v čase okolo 06,30 hod. v P., na ul. W.. T., na chodníku pred obytným blokom č. XXXX/
XX, spoločne s už odsúdenými I. T. a Š. J., napadli poškodeného T. J., nar. XX.X.XXXX tak, že ho všetci
traja kopali do hrudníka, brucha a nôh, pričom už odsúdený Š. J. a I. T. sa mu vyhrážali zabitím, čím
tak spôsobili zranenie T. J. a to otras mozgu a otvorenú ranu vo vlasatej časti hlavy s dobou liečenia
do 7 dní a následne obžalovaný C. J. prehľadal poškodenému vrecká a z ľavého zazipsovaného vrecka
bundy mu odcudzil peňaženku s finančnou hotovosťou 20,- Eur, cestovné lístky v hodnote 67,99 Eur a

osobné doklady, čím mu spôsobil škodu vo výške 91,99 Eur.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 188 ods.1 Tr. zák. s použitím § 42 ods.1 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr.
zák., § 41 ods.1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne, pre výkon
ktorého ho podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Podľa § 287 ods.1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenému T. J., nar. XX.X.XXXX
škodu vo výške 91,99 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný C. J., ktoré prostredníctvom obhajcu aj písomne
odôvodnil. V dôvodoch uviedol, že svedkyne, ktoré mali vidieť kto zobral peňaženku poškodenému

T. J. sú Rómky a ich mentalita je taká, že si neuvedomujú, resp. sa nezamýšľajú nad závažnosťou
svojej výpovede, ktorú učinili pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V dôvodoch odvolania rozviedol
výpovede jednotlivých svedkov a poukázal na to, že viac dôkazov bolo v jeho prospech. Ďalej uviedol,
že nespochybňuje svoje predchádzajúce odsúdenia, lebo už 15 rokov si odsedel, avšak nikdy nie za
násilnútrestnúčinnosť.Navrholzrušiťnapadnutýrozsudokavecvrátiťokresnémusúdunanovékonanie
a rozhodnutie.Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní v rozsahu § 2 ods. 10, 12 Tr. por. vykonal v potrebnom rozsahu
dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci, a tento v súlade so zákonom aj právne posúdil.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Obžalovaný C. J. v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku a neskôr na hlavnom pojednávaní sa
čiastočne priznal a to k tomu, že sa bil s T. J.. Poprel spáchanie konania, ktoré bolo kvalifikované ako
trestný čin lúpeže a tvrdil, že peňaženku poškodenému T. J. nezobral.

Vo veci už Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením 4 To 67/2013 zo dňa 16.7.2013, kde podľa §
321 ods.1 písm. b), c), ods.2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T 7/2013 zo
dňa 23.5.2013 ohľadom obžalovaného C. J. v celom rozsahu a vec podľa § 322 ods.1 Tr. por. vrátil
okresnému súdu, aby ju v rozsahu zrušenia znovu prejednal a rozhodol. Zároveň citovaným uznesením

krajský súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného I. T. a podľa § 79 ods.3 Tr. por.
zamietol žiadosť obžalovaného C. J. o prepustenie z väzby na slobodu. V tomto uznesení odvolací súd
vyslovil aj právny názor v tom, že v prípade absencie jednoznačného dôkazu svedčiaceho v prospech
obžalovaného C. J., na základe doterajších vykonaných dôkazov bude potrebné rozhodnúť o vine
obžalovaného v zmysle obžalobného návrhu.

Okresný súd v zmysle intenciách zrušujúceho uznesenia doplnil dokazovanie a to výsluchom svedkov,
ktorých navrhol obžalovaný vypočuť. V prospech obžalovaného, resp. nie v neprospech vypovedali
spoluobžalovaní Š. J., I. T. a svedkovia S. J., Ľ. T., C. T., I. T., I. T.Á., I. J., E. G., I. J. a R. Š.. Títo
svedkovia v podstate tvrdili to, že nevideli, aby obžalovaný zobral poškodenému peňaženku.

Obhajoba obžalovaného bola vyvrátená výsluchom poškodeného T. J., ktorý jednoznačne popísal celý
incident napadnutia, ako sa odohral, ako aj to, že obžalovaný C. J. mu vybral peňaženku z vrecka. Túto
skutočnosť potvrdili aj svedkyne I. Š. a C. G.. V neprospech obžalovaného nepriamo vypovedal aj S. T.,
ktorý počul ako I. Š. kričí na C. J., aby vrátil T. J. peňaženku.

I krajský súd doplnil na verejnom zasadnutí dokazovanie a to správou firmy D., D.. D. O..M.. z č.l.339, z
ktorej bolo zistené, že poškodený T. J. si v mesiaci august 2012 neuplatnil nárok na náhradu cestovného.
I tento dôkaz nepriamo svedčí v neprospech obžalovaného C. J. lebo poškodenému mali byť odcudzené
s peňaženkou aj cestovné lístky, ktoré ak by mu odcudzené neboli, tak by si u zamestnávateľa uplatnil

ich preplatenie. Cestovné lístky - ich preplatenie si neuplatnil, i keď v mesiaci august bol v práci z dôvodu,
že tieto nemal.

Odvolací súd konštatuje, že spravidla vždy existujú dve skupiny dôkazov, a to dôkazy svedčiace v
prospech obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Úlohou súdu je preto veľmi citlivo a

uvážlivo vyhodnocovať každý dôkaz samostatne a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Nie
je možné iba mechanicky pri existencii protichodných dôkazov poukázať na zásadu „ in dubio pro reo“.
Je potrebné, aby súd zákonným spôsobom získané dôkazy prísne logicky vyhodnotil a poukázal na ich
vierohodnosť a pravdivosť.

Správne postupoval okresný súd, keď na základe vykonaného dokazovania kvalifikoval konanie
obžalovaného C. J. ako zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364
ods.1 písm. a), ods.2 písm. b) Tr. zák. I odvolací súd je toho názoru, že obhajoba obžalovaného bola
vyvrátená jednoznačne a spoľahlivo výpoveďami poškodeného, C. G., I. Š. a S. T.. Svedkovia, ktorí
mali svedčiť v prospech obžalovaného v podstate iba štandardne tvrdili, že peňaženku obžalovaný

poškodenému nezobral, resp., že to nevideli, aby mu peňaženku zobral. Jedná sa o tendenčné tvrdenia
týchto svedkov, v snahe pomôcť obžalovanému. Taktiež aj tvrdenia obžalovaného uvedené v odvolaní
ohľadom roztrhaného trička, farby peňaženky a neuvážených výpovedí Rómskych svedkov nemajú
žiadny zásadný vplyv na vierohodnosť dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného.Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu
u obžalovaného. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom zodpovedá hľadiskám

uvedených v § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne,
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom okresný súd pri výmere trestu prihliadol aj
na existenciu poľahčujúcich, resp. priťažujúcich okolností. Okresný súd správne dospel k záveru,
že u obžalovaného C. J. sú splnené zákonné podmienky pre uloženie úhrnného nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Odvolací súd má za to, že uložený trest okresným súdom vo výmere 5 rokov

nepodmienečne splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou, i generálnou prevenciou.

Zákonné bolo i rozhodnutie súdu, keď podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, a tiež aj to, keď podľa § 287 ods.1
Tr. por. zavial obžalovaného zaplatiť poškodenému T. J. škodu vo výške 91,99 Eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s tvrdeniami obžalovaného
uvedených v dôvodoch odvolania, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku
okresného súdu, preto odvolanie obžalovaného C. J. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.