Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. máj 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619200435
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1619200435.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Pozemkové

spoločenstvo Plavecký Štvrtok, IČO: 42 364 388, so sídlom Plavecký Štvrtok č. 474, 900 68 Plavecký
Štvrtok, zastúpeného KRALIK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Ul. 29 Augusta
2B, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1.) C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. č. XXX, XXX XX J. Y.,
2.) E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. č. XXX, XXX XX J. Y., o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1.) a 2.) sú povinní odstrániť na vlastné náklady stavbu - prístavbu izby k rodinnému domu
(objekt 5A) nachádzajúce sa na pozemku parc. KN-C č. XXXX, druh pozemku: lesný pozemok o výmere
294 770 m2, zapísanom na LV č. XXXX v okrese Malacky, obec J. Y., v katastrálnom území J. Y., do

30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.05.2019 domáhal voči žalovaným 1.) a
2.) odstránenia stavby - prístavby izby k rodinnému domu (objekt 5A) nachádzajúcej sa na pozemku
parc. KN-C č. XXXX, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 294 770 m2, zapísanom na LV č.
XXXX v okrese Malacky, obec J. Y., v katastrálnom území J. Y. a náhrady trov konania. Žalobca

žalobu odôvodnil tým, že zastupuje členov Pozemkového spoločenstva Plavecký Štvrtok ako vlastníkov
podielov spoločnej nehnuteľnosti (ďalej ako „vlastníci pozemku“) nachádzajúcej sa na pozemku parc.
KN-C č. XXXX, druh pozemku: lesný pozemok, o výmere 294 770 m2, zapísaného na LV č. XXXX,
nachádzajúceho sa v okrese Malacky, obec: J. Y., v katastrálnom území J. Y. - intravilán (ďalej ako
„Pozemok“). Na základe vykonania štátneho stavebného dohľadu Ing. Jozefom Fuchsom povereným
zamestnancom stavebného úradu - Obce J. Y. je možné na základe záznamu č. AJ2012/00263/264
zo dňa 01.03.2012 preukázať, že na vyššie uvedenom pozemku sa nachádza žalovanými realizovaná

stavba rodinného domu (objekt 5) (ďalej ako „Stavba"), ku ktorej do dnešného dňa nebolo vydané
právoplatné stavebné povolenie príslušným stavebným úradom. Obec J. Y. ako príslušný stavebný
úrad (ďalej ako „Stavebný úrad“) k dnešnému dňu za stavebníkov predmetnej nepovolenej Stavby,
ktorá sa nachádza na Pozemku považuje žalovaných, ktorí nepredložili žiadnu dokumentáciu týkajúcu
sa Stavby a nepreukázali svoje vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je stavba realizovaná, resp.
iné právo v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), ktoré by stavebníkov oprávňovalo na
realizáciu stavby. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach podrobne upravuje podmienky, na základe

ktorých možno zrealizovať stavbu. Jednou zo základných podmienok vydania stavebného povolenia
je súhlas vlastníka pozemku (ak ním nie je stavebník) so stavbou. Žalovaní nerešpektovali práva
vlastníkov pozemku, na ktorom si zrealizovali stavbu, čím zasiahli do vlastníckych práv vlastníkov
pozemku. Stavebný úrad dňa 10.04.2012 prostredníctvom oznámenia o začatí štátneho stavebnéhodohľadu a predvolania č. A/2012/00264 zo dňa 10.04.2012 (objekt 5) písomne predvolal žalovanú 2.)
na ústne pojednávanie, na ktoré sa nedostavila. V ten istý deň Stavebný úrad predvolal aj žalovaného
1.) prostredníctvom Oznámenia o začatí štátneho stavebného dohľadu a predvolania č. A/2012/00263

zo dňa 10.04.2012 (objekt 5), ktorý si predvolanie prevzal, no ústneho pojednávania sa nezúčastnil a
ani svoju účasť na pojednávaní neospravedlnil. Nakoľko Stavebný úrad zistil, že žalovaní nerešpektujú
výzvy štátneho stavebného dohľadu dňa 26.04.2012 prostredníctvom opätovného oznámenia o začatí
štátneho stavebného dohľadu a predvolania č. A/2012/00263-2 zo dňa 26.04.2012 (objekt 5) znova
písomne predvolal žalovaného 1.) na ústne pojednávanie. Žalovaný 1.) si opätovne predvolanie

neprevzal. Napriek tomu Stavebný úrad umožnil žalovaným zlegalizovať ich stavbu v zmysle príslušných
ustanoveníStavebnéhozákona.Zatýmtoúčelomžalovanýchpovykonaníštátnehostavebnéhodohľadu
vyzval výzvou č. A/2012/00264 zo dňa 09.07.2012 na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie
stavby a dokladov potrebných za týmto účelom. Žalovaní zostali nečinní, žiadosť o dodatočné povolenie
stavby ani doklady potrebné za týmto účelom nepredložili a nepreukázali ani to, že stavba nie je v
rozpore s verejným záujmom. Z ustanovenia § 88a ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona jasne vyplýva, že

dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v
rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby,
keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám na
vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia
dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy

chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami
slovenských technických noriem a podobne. Posúdenie súladu medzi nimi vykonáva stavebný úrad ako
príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré
vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri

ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany
zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký
účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú
v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a podobne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a
vzhľadom na to, že žalovaní zostali nečinní a nepredložili v určenej lehote žiadosť o dodatočné povolenie

stavby, nebolo zo strany Stavebného úradu potrebné vykonávať žiadne iné šetrenie. Žalobca poukázal
na § 88a ods. 1, 2 a 6 písm. a) Stavebného zákona. Stavebný úrad dňa 11.06.2013 prostredníctvom
oznámenia o začatí štátneho stavebného dohľadu a predvolania č. A/2013/00367 zo dňa 11.06.2013
(objekt 5A) znova predvolal žalovaných na ústne pojednávanie avšak tento krát vo veci stavby prístavby
izby k rodinnému domu (objekt 5A), ktoré žalovaní prevzali, no pojednávania sa opäť nezúčastnili a

svoju neúčasť neospravedlnili. Vzhľadom na to, že žalovaní so Stavebným úradom nekomunikovali,
nepreberali si poštu, teda vo všeobecnosti neposkytovali potrebnú súčinnosť Stavebný úrad rozhodnutie
o odstránení stavby nevydal a preto žalobca pristúpil k podaniu tejto žaloby. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že stavba prístavba izby k rodinnému domu (objekt 5A) žalovaných je stavbou, ktorá sa
nachádza na pozemku parc. KN-C č. XXXX ako pozemok parcely registra „C" - definovaného podľa

Geometrického plánu na zameranie stavieb a vyznačenie vecného bremena ako bezpečnostného
pásma vysokotlakového plynovodu parcely č. XXXX/X-X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X-XX: XXXX/XX,
XXXX/XXXX, XXXX/X, XXXX/X-XX, číslo XX/XXXX, úradne overil Ing. Alexandra Žigová, Správa
katastra Malacky dňa 01.04.2011 číslo 152/2011. Žalobca by chcel poukázať na chybu v písaní v
tomto Geometrickom pláne na zameranie stavieb a vyznačenie vecného bremena ako bezpečnostného

pásma vysokotlakového plynovodu, a to v označení pásma ako bezpečnostného. Pásmo, v ktorom sa
nachádza prístavba izby k rodinnému domu žalovaných nie je bezpečnostné ale ochranné pásmo - jeho
zakreslenie je vyznačené v prílohe Grafické zobrazenie objektov nelegálnej výstavby, nachádzajúcich
sa v ochrannom pásme plynovodov 2 x DN 500 CA PZZP Z. - SPP Bratislava Brodské. Bezpečnostné
pásmo je podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len ako „Zákon o energetike“) určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach
alebo na zmiernenie ich vplyvov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb, kdežto ochranné pásma
sa zriaďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. V zmysle Zákona o energetike
je zriaďovanie stavieb, ako aj vykonávanie akýchkoľvek činností v ochrannom pásme plynárenského
zariadenia možné iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete. Súhlas prevádzkovateľa

siete na zriadenie stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia je dokladom pre územné
konanie a stavebné konanie. Ďalej žalobca poukázal na fakt, že dôvodom toho, že stavebný úrad
neumožnil žalovaným zlegalizovať stavbu prístavbu izby k rodinnému domu v súlade so Stavebným
zákonom nebolo len neposkytovanie potrebnej súčinnosti zo strany žalovaných, ale aj to, že je dôvodnépredpokladať, že žalovaní by nemali aké doklady na zlegalizovanie stavby prístavby izby k rodinnému
domu doložiť, keďže podľa Stavebného zákona jednou zo základných podmienok vydania stavebného
povolenia je súhlas vlastníka pozemku (ak ním nie je stavebník) so stavbou a preukázanie, že dodatočné

povoleniestavbyniejevrozporesverejnýmizáujmamichránenýmiStavebnýmzákonom,najmäscieľmi
a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Vzhľadom na skutočnosť, že prístavba izby
k rodinnému domu sa nachádza v ochrannom pásme plynovodov, na povolenie stavby by v konaní
o dodatočnom povolení stavby bolo, s ohľadom na ustanovenie § 79 ods. 5 Zákona o energetike,
potrebné predložiť súhlas prevádzkovateľa týchto plynovodov. Bez tohto súhlasu by vlastníci pozemku,

práve s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súhlas žalovaným neudelili. Dôvod na takýto
postup žalobca vidí v tom, že uskutočňovanie stavieb v ochrannom pásme plynovodov bez vedomia
a súhlasu prevádzkovateľa je neakceptovateľné (vzhľadom k požiadavke bezpečnej prevádzky týchto
zariadení) a môže mať za následok vznik havárie, či inej poruchy plynovodov s možným negatívnymi
účinkami na okolie. Zároveň nový stav, ktorý vznikol realizáciou výstavby neumožní prevádzkovateľovi
predmetných plynovodov vykonávať na výstavbou dotknutom úseku potrebnú inšpekciu, čo vzhľadom

na posúdenie technickej spôsobilosti a bezpečnosti ďalšej prevádzky plynovodov predstavuje značný
rizikový potenciál. Žalobca tvrdí, že žalovaných prístavba izby k rodinnému domu (objekt 5A) je v rozpore
so základným účelom existencie ochranného pásma, ktorým je ochrana plynárenského zariadenia a
preto je potrebné rozhodnúť o odstránení stavby prístavby izby k rodinnému domu (objekt 5A).
2. Žalovaní 1.) a 2.) vo vyjadrení k žalobe uviedli, že si neboli vedomí, že stavajú na plynovode. Ďalej

uviedli, že sú veľká rodina a majú veľa vyživovaných detí.

3. Žalovaní 1.) a 2.) sa na pojednávanie nedostavili, pričom predvolanie im bolo doručené dňa
27.04.2021 a dňa 19.04.2021. Na súd boli doručené dňa 03.05.2021 kópie dvoch potvrdení o
dočasnej práceneschopnosti vystavených na meno žalovaných 1.) a 2.). K uvedeným PNkám nebol

doložený sprievodný list ani iná písomnosť. Vzhľadom na uvedené súd mal riadne vykázané doručenie
predvolania, nemal zo strany žalovaných 1.) a 2.) doručenú žiadosť o odročenie pojednávania, preto
súd podľa § 180 C.s.p. konal v neprítomnosti žalovaných 1.) a 2.).

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s čiastočným LV č. XXXX pre kat. úz. J. Y.,

oznámením o začatí štátneho stavebného dohľadu zo dňa 10.04.2012 a zo dňa 11.06.2013, opätovným
oznámením o začatí štátneho stavebného dohľadu zo dňa 26.04.2012, oznámením o začatí konania
o dodatočnom povolení stavby zo dňa 09.07.2012, kópiami doručeniek a nedoručených zásielok,
záznamom z vykonania štátneho stavebného dohľadu dňa 01.03.2012, výpisom z registra pozemkových
spoločenstiev, zápisnicou zo zhromaždenia Pozemkového spoločenstva Plavecký Y. zo dňa 02.06.2019,

stanovami Pozemkového spoločenstva Plavecký Štvrtok, fotografiami nelegálnej stavby, geometrickým
plánom č. 152/2011 vyhotovený Romanom Šteflíkom, farebným nákresom nelegálnych stavieb na parc.
č. XXXX a zistil tento skutkový a právny stav.

5. Zo záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 01.03.2012 súd zistil, že poverený

zamestnanec obce Plavecký Štvrtok ako orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že v obci Plavecký
Štvrtok bola na pozemku C-KN XXXX/X v katastrálnom území Plavecký Štvrtok (parcelné číslo podľa
geometrického plánu č. 10/2011 úradne overeného Ing. Alexandrou Žigovou dňa 01.04.2011) zhruba
v roku 2006 zrealizovaná stavba rodinného domu o rozmeroch cca 73 m2, ktorú stavebníci - žalovaní
1.) a 2.) užívajú bez stavebného povolenia. Ku dňu vykonania dohľadu bola stavba v stave: „existujúca

obývaná stavba rodinného domu“. V zázname je uvedené aj vyjadrenie žalovanej 2.) (záznam je
podpísaný žalovanou 2.), že dom si dali postaviť v roku 2006, materiál si kúpili, v rodinnom dome je
obývačka, kuchyňa, spálňa, chodba, kúpelňa, ktorá bola napojená na rozvod vody. Vonku pri dome je
drevená latrína. V dome býva 6 osôb. V roku 2006 im bývalá starostka dala písomné povolenie na stavbu
domu, ale ho nevie nájsť. Je si vedomá, že stavali na cudzom pozemku, celá osada je postavená na

cudzích pozemkoch, elektrina je pripojená cez vlastný elektromer. Ďalej žalovaná 2.) uviedla, že keby
dostala 20.000,- Eur (natoľko si hodnotí svoj dom), tak je ochotná sa odsťahovať aj s rodinou preč.
Žalovaná bola priamo pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu vyzvaná na doloženie dokladov na
stavebný úrad na legalizáciu stavby.

6. Z Oznámenia Obce Plavecký Štvrtok zo dňa 10.04.2012, ktoré bolo žalovanému doručené dňa
15.04.2012, (doklad o doručovaní žalovanej 2.) nebol priložený), vyplýva, že žalovaným 1.) a 2.) bolo
oznámené začatie konania o dodatočnom povolení stavby rodinného domu postavenej na pozemku C-
KN XXXX/X, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia na cudzom pozemku a v bezpečnostnompásme vysokotlakového plynovodu a užíva sa bez kolaudačného rozhodnutia. Žalovaní 1.) a 2.) boli
vyzvaní na predloženie dokumentácie týkajúcej sa stavby rodinného domu. Obec Plavecký Štvrtok
opätovným oznámením zo dňa 26.04.2012 oznámila žalovanému 1.) začatie štátneho stavebného

dohľadu a predvolala ho na ústne pojednávanie na deň 17.05.2012, pričom žalovaný 1.) zásielku
neprevzal v odbernej lehote.

7. Z Oznámenia Obce Plavecký Štvrtok zo dňa 09.07.2012 (žalovanej 2.) doručené dňa 25.07.2012),
vyplýva, že žalovanej 2.) bolo oznámené začatie konania o dodatočnom povolení stavby rodinného

domu postavenej na pozemku C-KN XXXX/X, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia na
cudzom pozemku a v bezpečnostnom pásme vysokotlakového plynovodu a užíva sa bez kolaudačného
rozhodnutia. Žalovaná 2.) bola vyzvaná na predloženie dokladov vymenovaných stavebným úradom za
účelom dodatočnej legalizácie stavby. Žalovaní 1.) a 2.) sa na ústne pojednávanie nedostavili a žiadne
doklady nepredložili.

8. Ďalším oznámením zo dňa 11.06.2013 oznámila Obec Plavecký Štvrtok začatie štátneho stavebného
dohľadu so stanovením termínu ústneho pojednávania na deň 20.06.2013. Oznámenie bolo žalovaným
doručené dňa 13.06.2013.

9. Z geometrického plánu č. 152/2011 vyhotoveného geodetom Romanom Šteflíkom, úradne overeným

dňa 01.04.2011 Ing. Alexandrou Žigovou súd zistil, že z pôvodnej parc. reg. „C“ č.XXXX o výmere 294
770 m2 bola oddelená parc. č. XXXX/X o výmere 73 m2 s označením kódu 17 (pozemok, na ktorom
je postavená budova bez označenia súpisným číslom). Z geometrického plánu v spojení s farebným
nákresom súd zistil, že objekt označený ako 5A (prístavba rodinného domu žalovaných) je v ochrannom
pásme plynovodov 2 x DN 500 CA PZZP Z. - SPP Bratislava Brodské.

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvom sa rozumie:
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali
osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa

osobitných predpisov,
c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,
d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností: spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého
vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného

obhospodarovania a užívania.

11. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto
zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú
sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a

vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.

12. Podľa § 9 ods. 1 až 4 Zákona o pozemkových spoločenstvách, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1
písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond
vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľností spravuje alebo s ktorým

nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 a), b), d), e), 1) a
j). Členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu
spoločnej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľností vstupuje
do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu a dňom vstupu do práv a
povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu pristupuje aj k zmluve o spoločenstve.

Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve
je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.

13. Podľa § 16 ods. 1 a 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách, výbor je výkonným a štatutárnym
orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých

to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne
zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. Výbor:a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na
spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného
užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva,

b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť,
spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy
o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné,
c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach

nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné,
d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na
spoločnej nehnuteľnosti podľa 8 9 ods., 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.
´
14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje: najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

15. Podľa § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,

prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

16. Podľa § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu

plynárenských zariadení a priamych plynovodov. Ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v
bezprostrednej blízkostí priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou
vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej častí plynárenského
zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského
zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti

plynárenského zariadenia je
a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm,
b) 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm,
c) 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm,
d) 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm,

e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom
nižším ako 0,4 MPa,
f) 8 m pre technologické objekty,
g) 150 m pre sondy,
h) 50 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmenách a) až g).

17. Podľa § 79 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, zriaďovať stavby v ochrannom pásme
plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete. Súhlas
prevádzkovateľa siete na zriadenie stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia je dokladom
pre územné konanie a stavebné konanie.

18. Podľa § 80 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, bezpečnostné pásmo je určené na
zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich vplyvov a na
ochranu života, zdravia a majetku osôb. Bezpečnostným pásmom na účely tohto zákona sa rozumie
priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského

zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo
od pôdorysu plynárenského zariadenia je:
a) 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na
nezastavanom území,
b) 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 350 mm,

c) 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a s menovitou svetlosťou nad
350 mm,
d) 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm,
e) 100 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 300 mm,f) 150 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm,
g) 200 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm,
h) 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch,

i) 250 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmenách a) až h).

19. Podľa § 80 ods. 4 zákona o energetike, zriaďovať stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského
zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.

20. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že nehnuteľnosť parc. reg „C“ č. XXXX o
výmere 294 770 ako lesný pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o
pozemkových spoločenstvách. Žalobca je v zmysle vyššie uvedeného zákona spoločenstvom vlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti a je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby. Uvedené nebolo v konaní
sporné. Ďalej v konaní nebolo sporné, že žalovaní 1.) a 2.) majú na parc. č. XXXX a to diel 4 postavenú
prístavbukrodinnémudomubezstavebnéhopovolenia.Tútoskutočnosťnesporilisamotnížalovaní1.)a

2.), keď pri vykonávaní štátneho stavebného dohľadu sama žalovaná 1.) potvrdila, že stavali na cudzom
pozemku. Žalovaní 1.) a 2.) ako stavebníci bez súhlasu vlastníkov pozemku zriadili stavbu rodinného
domu, pričom na stavbu nemali stavebné povolenie od príslušného orgánu. Stavba rodinného domu
nebola ani následne legalizovaná.

21. Ďalej mal súd z grafického znázornenia umiestnenia stavieb žalovaných vo vzťahu k plynovodu
vlastnenému a prevádzkovanému spoločnosťou NAFTA, a.s. preukázané, že stavby sú sčasti postavené
v bezpečnostnom pásme a v časti v ochrannom pásme plynovodu, kde sa môžu stavby zriaďovať len
so súhlasom prevádzkovateľa plynovodu. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záznamu orgánu štátneho
stavebného dohľadu zo dňa 01.03.2012, ako aj z oznámení a výziev stavebného úradu.

22. Cudzím pozemkom v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka je pre zriadovateľa stavby alebo
staviteľa každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo
umožňujúce výstavbu, keďže právo stavby možno zriadiť aj ako obligačný vzťah. Ak stavebník zriadi
stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. V posudzovanom prípade žalovaní 1.) a 2.)

zriadili stavbu rodinného domu a prístavbu (ktorá je predmetom žaloby) spoločne na pozemku, pričom k
nemu nemali vlastnícke ani akékoľvek iné právo, jedná sa teda o neoprávnené stavby. Keďže na stavby
nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov, jedná sa súčasne o
stavby nepovolené.

23. Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku a určuje
aj ich poradie. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho
pozemku na náklady žalovaného ako neoprávneného stavebníka. Predpokladom na takýto záver je
to, že odstránenie stavby je účelné, účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na
záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalej je

možné prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so
zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba
a vlastník s tým súhlasí.

24. Vlastník pozemku nemôže žalovať o spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a neoprávneným

stavebníkom, ktorý vyplýva z odseku 3 § 135c Občianskeho zákonníka. V tomto odseku je dispozícia,
ktorá sa musí použiť vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej
prikázanie vlastníkovi pozemkov. Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej obrany
neoprávnenéhostavebníka,Trebauviesť,žepriúvahe,čitebaaplikovaťtentospôsobvyrovnaniavzťahu
medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže

len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním
stavby za náhradu do jeho vlastníctva.

25. Podľa rozsudku NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1090/2000, ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je
špeciálne k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravená ochrana vlastníctva a z ktorého

vychádza jednak žaloba na vydanie vecí (žaloba reivindikačná), jednak žaloba negatórna, ktorou sa
vlastník domáha ochrany proti iným neoprávneným zásahom ako tým, ktoré spočívajú v neoprávnenom
zadržiavaní cudzej veci a odstránení následkov týchto zásahov. Už tým, že zákonodarca vyňal režim
neoprávnenej stavby z dosahu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý by umožňoval neoprávnenépostavenie stavby na cudzom pozemku riešiť len žalobou na odstránenie stavby, deklaroval nutnosť v
odôvodnených prípadoch prihliadnuť aj k oprávneným záujmom vlastníka neoprávnenej stavby a tiež
všeobecný záujem na tom, aby právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej

stavby boli postavené na pevnom základe. V občianskom práve sa tiež tradične uplatňuje snaha o
to, aby nákladné investície neboli zbytočne marené (v prípade neoprávnenej stavby pochopiteľne
za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto postup spravodlivo
požadovať). Z textu § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že rozhodnutie o odstránení
stavby možno vydať len na návrh vlastníka pozemku. To platí aj o rozhodnutí podľa § 135c ods. 2

Občianskeho zákonníka, ktorý na prvý odsek tohto ustanovenia priamo nadväzuje. Z dikcie § 135c ods.
3 Občianskeho zákonníka, ktorý sa už o návrhu vlastníka pozemku nezmieňuje, možno však dôvodiť,
že návrh na inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby, ako aký je uvedený
v § 135c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, najmä návrh na zriadenie vecného bremena, ktoré je nutné
k výkonu vlastníckeho práva k stavbe, môže podať aj vlastník stavby, a to aj samostatnou žalobou.

26. V posudzovanom prípade medzi stranami nebolo sporné, že stavby žalovaných 1.) a 2.) na pozemku
sú stavbami neoprávnenými. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd prihliada najmä
na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, nato, či vlastník stavby
a jeho rodina v stavbe bývajú alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, ako aj na to, či vlastník
stavby vedel že stavia na cudzom pozemku. Súd musí porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by

odstránením stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby. Je potrebné prihliadnuť tiež na
dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie, a
ak vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, tiež na dobu, ktorá od zriadenia stavby uplynula (R
23/2003). Ak by bolo zistené, že zatiaľ čo stavebník bol v dobrej viere, vlastník pozemku o neoprávnenej
stavbe musel vedieť, a napriek tomu proti nej nezakročil, bola by táto okolnosť na ťarchu vlastníka

pozemku, ktorého konanie by mohlo byť považované za šikanu (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 432/2002). Je
potrebné zdôrazniť, že ekonomická nevhodnosť odstránenia stavby je z hľadiska posúdenia verejného
záujmu sama o sebe ako dôvod na zamietnutie návrhu na jej odstránenie nepostačujúca (ÚS ČR sp.
zn. I. ÚS 198/95), rovnako ako samotná skutočnosť, že stavebník zriadil stavbu v dobrej viere.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní ako stavebníci od počiatku vedome
a úmyselne stavby realizovali na cudzom pozemku, ich dobrá viera ako stavebníkov je tak absolútne
vylúčená (uvedené bolo potvrdené pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu dňa 01.03.2012). Súd
ďalej zistil, že stavby žalovaní realizovali bez stavebného povolenia. S tým úzko súvisí ďalšia okolnosť
prípadu, a síce, že súd nemá za preukázané, že by stavby zrealizované žalovanými boli bezpečné a

spôsobilé na užívanie na účely bývania. Keďže stavebné ani kolaudačné konanie vôbec neprebehlo,
zo strany štátom poverených subjektov vôbec nebola vykonaná kontrola dokumentácie, podľa ktorej
sa stavby mali realizovať a už vôbec nie, či taká dokumentácia pri realizácií stavieb aj bola dodržaná.
Súd tak nemá za zistené, či stavby žalovaných nepredstavujú pre ich obyvateľov či pre verejnosť
bezpečnostné riziko.

28. Súd, samozrejme, vzal do úvahy i skutočnosti svedčiace v prospech žalovaných, a to že žalovaní
1.) a 2.) stavby obývajú so svojou rodinou, ako aj to, že rozhodnutím o odstránení stavieb by žalovaným
vznikla významná hospodárska strata. Tieto dve skutočnosti však nemôžu vyvážiť nedostatok dobrej
viery žalovaných pri realizácií výstavby, keď si boli vedomí toho, že keď stavajú na cudzom pozemku,

jehovlastnícisamôžukedykoľvekdomáhaťodstráneniastavby.Neobstojíaniargumentžalovanej2.),že
celá osada je postavená na cudzích pozemkoch, keďže žalobca ako spoločenstvo vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti má právo žalovať ktoréhokoľvek neoprávneného stavebníka stavby na svojom pozemku.

29. Súd pri rozhodovaní ďalej bral ohľad na skutočnosť, že stavba (prístavba k rodinnému domu -

objekt 5A, ktorej odstránenia sa žalobca domáha) je zriadená v ochrannom, resp. bezpečnostnom
pásme plynovodu bez súhlasu prevádzkovateľa takého plynovodu, teda opäť v rozpore so zákonom
(zákonom o energetike) a so záujmom verejnosti na ochrane plynárenských zariadení a priamych
plynovodov, ako aj na zabránení porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach či na zmiernení
ich vplyvov a na ochrane života, zdravia a majetku osôb, čo je účelom zákonom zriadeného ochranného

a bezpečnostného pásma.

30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovaným nariadil
odstrániť stavbu - prístavbu (objekt 5 A) z pozemku parc.č. XXXX. Ponechanie stavieb by bolo vrozpore so záujmami spoločnosti ako celku (pre rozpor stavieb so zákonom o energetike a pre možnú
nebezpečnosť stavby z hľadiska stavebno-technických predpisov) a samozrejme záujmom žalobcu,
ktorý sa žalobou domáhal ochrany nedotknuteľného vlastníckeho práva vlastníkov pozemku, za ktorých

koná.

31. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).