Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/270/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117221416
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117221416.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu H. H., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., t. č. v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova
80, 974 05 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica
- Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica a 2/ riaditeľ ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová,

plk. H.. K. F., Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, v konaní o porušenie žalobcovho práva na
prezumpciu neviny, na obhajobu, na súkromie a na informácie v súvislosti s neumožnením častejšieho
telefonovania, používania notebooku, návštevy blízkeho rodinného priateľa a použitia civilného odevu
pri súdnych pojednávaniach, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
9C/45/2017-91 zo dňa 25. 05. 2018 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol
podľa ustanovenia § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) tak, že žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní“) majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal určenia, že žalovaní v súvislosti s neumožnením žalobcovi častejšie telefonovať,

používať notebook, prijať návštevu blízkeho rodinného priateľa a používať civilný odev pri súdnych
pojednávaniach, (čoho sa domáhal žiadosťou zo dňa 25. 04. 2017), neoprávnene zasiahli do jeho práv
chránených článkom 6 ods. 2, ods. 3 písm. b), c), článkom 8 ods. 1 a článkom 10 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, článkom 10 ods. 2 písm. a), čl. 14 ods. 2, čl. 14 ods. 3 písm.
b) a d), čl. 17 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 19
ods. 2, čl. 26 ods. 1, čl. 26 ods. 2, čl. 50 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods.

1, čl. 17 ods. 2, čl. 40 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ďalej sa žalobca podanou
žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/, aby upustili od neoprávnených zásahov do
označených základných práv a slobôd žalobcu a uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/, aby spoločne
a nerozdielne zaplatili žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 8 000 €.

1.1 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že vykonal dokazovanie a

na základe vykonaného dokazovania zistil, že na strane žalovaného 1/ je daný nedostatok procesnej
subjektivity a procesnej spôsobilosti, preto voči nemu konanie zastavil s odôvodnením, že ide o
neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Pokiaľ ide o žalovaného 2/ okresný súd konštatoval, že
žalovaný 2/ má síce ako fyzická osoba procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu, ale je riaditeľ žalovaného
1/, ktorý ju nemá. Za ďalší neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania považoval
okresný súd nedostatok súdnej právomoci. V uvedenej súvislosti konštatoval, že Civilný sporový

poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3, z ktorého vyplýva, že súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci. Takto označený súbor vzťahov sa týka vzťahovsúkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci
zaradené do tohto súboru prejednávajú a rozhodujú prevažne súdy; len výnimočne - ak to ustanovuje
zákon ich prejednávanú a rozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec vymedzený uvedeným súborom

vzťahov súdy podľa § 4 CSP v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú (ak to ustanovuje
zákon) aj iné veci, ktoré sa už na rozdiel od predchádzajúcich nezakladajú priamo na práve súkromnom.
V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia konštatoval, že
právomoc súdu predstavuje súhrn oprávnení a povinností decízneho charakteru, ktorým súdy disponujú
pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a iných právnych vecí (v nesporovom konaní). Ak by určitá vec

nespadala do právomoci súdov, išlo by takisto o neodstrániteľnú vadu konania nevyhnutne vedúcu
k uzneseniu o zastavení konania v zmysle ustanovenia § 9 CSP. Pre vyriešenie otázky, či vec patrí
do právomoci súdu je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po
právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie
jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje

z tohto právneho vzťahu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti
účastníkov tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie,
či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takéhoto právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod
niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 3 CSP. Dôvodom podania žaloby zo strany žalobcu
bola skutočnosť, že žalovaný 2/ ako riaditeľ žalovaného 1/ nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 25.

04. 2017, v ktorej žalobca žiadal aby mu bolo umožnené častejšie telefonovať, používať notebook,
prijať návštevu blízkeho rodinného priateľa a používať civilný odev pri súdnych pojednávaniach, pričom
riaditeľ ústavu svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. V uvedenej súvislosti okresný
súd konštatoval, že riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody je takou osobou, ktorej zákon
(zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, ako aj zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore

väzenskej a justičnej stráže) zveruje oprávnenie rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzickej osoby. Podľa § 3 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej
stráže, riaditeľ ústavu stojí na čele ústavu a za svoju činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi
zboru, ktorý je zasa podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Zákony, ktoré upravujú
postavenie osoby odsúdenej, jej práva a povinnosti, ako aj rozhodovaciu právomoc riaditeľa ústavu,

nezverujú súdu právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch alebo o prostriedkoch nápravy voči
rozhodnutiam riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody. V nadväznosti na uvedené okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že žalobca vyvodzuje svoj nárok
z právneho vzťahu medzi ním a riaditeľom ústavu. Práva a povinnosti vo vzťahu osoby odsúdenej
a riaditeľa ústavu nevznikajú na základe odsudzujúceho rozsudku súdu, ale na základe rozhodnutia

generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo ním určeného príslušníka zboru v
zmysle § 8 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Tento vzťah je založený na
podriadenosti a nadriadenosti, nevzniká v dôsledku slobodného rozhodnutia (autonómnej vôle) jeho
účastníkov. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo 140/2015, dodržiavanie zákona pri
realizácii výkonu trestu odňatia slobody prislúcha prokuratúre, ktorá má povinnosť vykonávať dozor nad

zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené slobody v zmysle § 4 ods. 1
písm. b) a § 18 zákona 153/2001 Z. z.; rozhodovací proces, v zmysle zákona č. 475/2005 Z. z. patrí
do právnej úpravy verejného práva. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého uznesenia uviedol, že účastníci v danom vzťahu nemajú autonómne a rovnoprávne
postaveniecharakteristicképreprávnevzťahyzaloženénasúkromnomprávevzmysle§3CSP.Naopak,

ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazuje znaky odzrkadľujúce osobitné postavenie
fyzickej osoby odsúdenej na výkon trestu odňatia slobody, ktorej práva, právom chránené záujmy, či
povinnosti podliehajú osobitnej rozhodovacej činnosti riaditeľa ústavu, ktorý ale zabezpečuje verejné
potreby a funkcie štátu. Ani vo vzťahu k žalovanému v 2/ potom podľa okresného súdu neboli splnené
procesné podmienky, keďže daný spor nepatrí do právomoci súdu v zmysle § 9 CSP, preto konanie aj

vo vzťahu k žalovanému 2/ zastavil.

1.2 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd konštatoval, že aj keby
nedošlo k zastaveniu konania z uvedených dôvodov, v zmysle § 137 CSP by bol neprípustný žalobný
petit, keďže žalobný petit vymedzený pod bodom I. žaloby nemožno subsumovať pod žiadny z typov

žalôb uvedených v ustanovení § 137 CSP a vo vzťahu k žalobnému petitu II. a III. nemožno aplikovať
ustanovenie § 13 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o ustanovenie týkajúce sa
súkromnoprávnej sféry.2.Protipredmetnémuuzneseniusúduprvejinštanciesažalobcaodvolal avodvolaníuviedol,žepodáva
odvolanie, pretože súd prvej inštancie konanie zastavil s nesprávnym právnym názorom, že osoba vo
výkone trestu odňatia slobody nemá právo na prístup k súdu a že o jej právach rozhoduje príslušná

prokuratúra. Zdôraznil, že osoba odsúdená na trest odňatia slobody musí mať umožnený prístup k
súdu, pretože každé obmedzenie týkajúce sa individuálnych občianskych práv musí byť napadnuteľné v
súdnom konaní vzhľadom na povahu obmedzení a ich možné dôsledky. Poukázal pritom na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo 211/2011 z 26. 07. 2012, kde NS SR vyslovil záver, že právomoc všeobecného súdu
v otázkach väzenstva nie je sporná. Uviedol, že záver okresného súdu o nedostatku jeho právomoci

predstavuje exces popierajúci záväznú judikatúru ESĽP. Ďalej uviedol, že občianskoprávna žaloba
je považovaná za účinný prostriedok v zmysle čl. 35 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Poukázal tiež na to, že správne súdy nerozhodujú o právach väzňov, títo sa môžu
domáhať súdnej ochrany na všeobecnom súde. Zdôraznil, že okresný súd svojim rozhodnutím, ktorým
konanie zastavil porušil jeho právo na prístup k súdu a k súdnej ochrane. Pokiaľ ide o záver súdu prvej
inštancie o nedostatku procesnej subjektivity žalovaného 1/ a v spojení s tým aj žalovaného 2/, žalobca

v odvolaní uviedol, že okresný súd nesprávne interpretoval znenie ustanovenia § 61 CSP, pretože právo
nepripúšťa obmedzenie procesnej subjektivity toho, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti na základe
zákona.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných

ustanovením § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP (a contrário) a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a
c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska

odvolacích námietok žalobcu, ktorý okresnému súdu v odvolaní vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

nazistenýskutkovýstavaplikujekonkrétnuprávnunormu.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu práva ide vtedy ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak správny právny predpis aplikoval, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej
inštancie okrem iného konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť
v zmysle § 3 CSP, ktorý dôvod zastavenia konania vzhľadom na ďalej uvedenú právnu argumentáciu
neobstojí, pretože podľa čl. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku, spory vyplývajúce z
ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak

taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

7. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, počas výkonu trestu je
odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v
rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený
je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu,
zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej

voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby.

9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety
štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností

týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám,
ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie
podnetovalebosťažnostítýkajúcichsaochranyľudskýchpráv;ústavjepovinnýbezodkladnezabezpečiť
ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa.10. Podľa § 65da, ods. 3 písm. b), d) a f) zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže,
sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré

b) poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti zboru, ktorých odstránenie alebo vybavenie sa
vykonáva iným spôsobom, najmä podaním žaloby, podaním reklamácie alebo žiadosti o mimosúdne
riešenie sporu, vykonaním inšpekcie, dozoru alebo dohľadu podľa osobitných predpisov,
d) smeruje proti rozhodnutiu organizačnej zložky zboru vydanému v konaní podľa osobitných predpisov,
f) je nárokom na náhradu škody podľa osobitného predpisu.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení obsahu žaloby,
ktorou sa žalobca domáha ochrany z dôvodu tvrdeného porušenia subjektívnych práv v zmysle čl. 1
Základných princípov CSP. Súd je povinný prejednať súkromnoprávne nároky žalobcu, ktorý tvrdí, že
rozhodnutím orgánu verejnej moci (riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody) bolo porušené
jeho právo. Uplatnený nárok a skutkové tvrdenia žalobcu majú základ aj v osobitnej právnej úprave,

ktorá upravuje podmienky výkonu trestu odňatia slobody a ktorá odkazuje na právomoc súdu v zmysle
§ 36 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a v zmysle § 65 da ods. 3
zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Prvoinštančný súd nesprávne interpretoval
ustanovenie § 3 CSP v spojení s § 10 ods. 1 CSP, lebo Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici o
žalovanom nároku nerozhoduje.

12. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie vychádzať z toho, že žalobca vyvodzuje nárok z právneho
vzťahu,ktorývznikolmedzinímariaditeľomústavustým,žerozhodnutieriaditeľaústavuzaväzujeústav,
za ktorý riaditeľ ústavu konal. Je vecou unesenia dôkazného bremena žalobcu, či a v akom rozsahu
žalobca preukáže, že mu bola oboma žalovanými, alebo niektorým z nich spôsobená ujma na jeho

základných ľudských právach, resp. že zo strany žalovaných zasahovanie do týchto práv žalobcu trvá,
ďalej či žalobca tvrdené porušenie základných ľudských práv a nárok na finančnú náhradu v sporovom
súdnom konaní vedenom proti žalovaným 1/ a 2/ preukáže.

13. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že ďalším

dôvodom zastavenia konania bol záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný 1/ a v súvislosti
s tým potom ani žalovaný 2/ nemá potrebnú procesnoprávnu subjektivitu byť účastníkom konania
(stranou sporu), čo je neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, pre ktorý musel súd prvej
inštancie, rovnako ako pre nedostatok právomoci, konanie zastaviť. V uvedenej súvislosti okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol (konkrétne v odseku 14 odôvodnenia), že

„spôsobilosťústavunavýkontrestuodňatiaslobodybyťstranousporuavkonanívystupovaťsamostatne
je určovaná len určitými druhmi konaní (resp. sporov), a to len konaniami v oblasti rozpočtovania,
financovania a práva hospodárenia, pričom žalobca sa domáha nároku, ktorý nespadá ani pod jedno z
týchto konaní“. S takýmto názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje, pretože žalovaný
1/ - Ústav na výkon trestu odňatia slobody so sídlom Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica - Kráľová,

IČO: 00 738 328 bol ako rozpočtová organizácia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
zriadený zriaďovacou listinou Ministerstva spravodlivosti SR č. GR ZVJS-180/40-2001 zo dňa 31. 01.
2001. Ako právnická osoba má plnú hmotnoprávnu i procesnoprávnu spôsobilosť vystupovať v konaní
ako strana sporu, nakoľko žiadny zákon jeho právnu subjektivitu neobmedzuje. Z dôvodu nedostatku
procesnej subjektivity žalovaných 1/ a 2/ preto okresný súd konanie nesprávne zastavil.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie v súlade s ustanovením §
396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).