Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321203906
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2321203906.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a členov
senátu: JUDr. Róbert Foltán a JUDr. Peter Duman v sporovej veci navrhovateľa: SAJVA, spol. s r.o.,
IČO: 36 232 831, Niklova 3663/12, Sereď, zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti odporcovi: S. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX/XX, I., zast.: AK
Piliar s.r.o., IČO: 52 915 816, so sídlom Medený Hámor 11, Banská Bystrica, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 08.11.2021,
č. k. 26Cb/20/2021-61, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa vo výroku I mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia v znení:

„Súd zakazuje žalovanému vykonávať akékoľvek oprávnenia vyplývajúcemu mu ako konateľovi v

obchodnej spoločnosti SAJVA, spol. s r.o., so sídlom Niklova 3663/12, 926 00 Sereď, IČO: 36232831,
zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 11539/T, a to až do
právoplatného skončenia konania o vylúčenie žalovaného ako spoločníka tejto spoločnosti.“

sa zamieta.

II. Napadnuté uznesenie sa vo výroku II zrušuje.

III. Odporcovi sa priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienanávrhnavrhovateľa(nesprávnežalobcu)nanariadenie
neodkladného opatrenia rozhodol tak, že odporcovi (nesprávne žalovanému) zakázal vykonávať

akékoľvek oprávnenia vyplývajúce mu ako konateľovi spoločnosti navrhovateľa do právoplatného
skončenia konania o vylúčenie odporcu ako spoločníka tejto spoločnosti (výrok I) a uložil navrhovateľovi
povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu proti odporcovi o vylúčenie odporcu
ako spoločníka navrhovateľa.

2. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie mal na účely konania o neodkladnom

opatrení za osvedčený tento skutkový stav:

3. Navrhovateľ je slovenskou obchodnou spoločnosťou, v ktorej je odporca jedným zo spoločníkov
a konateľov. Druhým spoločníkom navrhovateľa je obchodná spoločnosť ZENYRA s.r.o., so sídlom
Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46195076, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 27574/T (ďalej len „ZENYRA“). Odporca ako konateľ a zároveň 50 %-ný

spoločník navrhovateľa bol upozornený na to, že porušuje povinnosti spoločníka v spoločnosti s ručením
obmedzeným, ako aj podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (pokračovanie v porušovanípovinností), a navrhovateľ bude nútený v zmysle ustanovenia § 149 Obchodného zákonníka domáhať
jeho vylúčenia zo spoločnosti. Odporca ignoroval a ignoruje výzvy navrhovateľa, neplní povinnosti,
porušuje ich (naďalej). Na základe vyššie uvedeného sa tak následne dňa 20.01.2021 uskutočnilo valné

zhromaždenienavrhovateľaperrollam,ktorémaloprijaťnasledovnéuznesenie,resp.rozhodnutie:valné
zhromaždenie spoločnosti vyjadruje súhlas s podaním návrhu (žaloby) o vylúčenie spoločníka - odporcu
zo spoločnosti navrhovateľa. Za návrh hlasoval druhý spoločník ZENYRA s.r.o. s pomerom hodnoty jeho
vkladu k výške základného imania spoločnosti 2500/5000 (50 %) a proti hlasoval odporca s pomerom
hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti 2500/5000 (50 %). Nakoľko v zmysle §

149 druhej vety Obchodného zákonníka je nevyhnutné, aby s návrhom súhlasili spoločníci, ktorých
vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania, došlo k platnému schváleniu návrhu na
podanie žaloby o vylúčenie žalovaného zo spoločnosti. Na základe trestných oznámení bolo Krajským
riaditeľstvom PZ v Trnave vznesené obvinenie voči odporcovi za pokračovací obzvlášť závažný zločin
sprenevery 330.000 € podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Celková škoda, ktorú mal
obvinený navrhovateľovi spôsobiť, predstavuje sumu 372.000 €. Z vyššie uvedených skutkových tvrdení

a k nim predložených dôkazov vyplýva, že odporca ako spoločník a konateľ v spoločnosti navrhovateľa
sa mal dopustiť takého porušenia povinností, ktoré malo viesť k škode veľkého rozsahu na majetku
navrhovateľaadruhéhospoločníka,pričomodporcabolnanápravutejtoskutočnostivyzvanýanásledne
bolo pre absenciu nápravy odsúhlasené podanie návrhu (žaloby) o vylúčenie odporcu ako spoločníka.
Zároveň nie je možné v danom prípade oddeliť to, že odporca je spoločníkom a zároveň je konateľom

spoločnosti navrhovateľa (so samostatným konaním - ako napokon vyplýva aj zo zápisu v obchodnom
registri).

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1, § 325
ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 330 ods. 2 a § 336 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) a vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených
listín dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného
opatrenia. Keďže žalobu o vylúčenie odporcu ako spoločníka podáva v zmysle Obchodného zákonníka,
ako aj rozhodovacej praxe súdov štatutárny orgán spoločnosti, na strane navrhovateľa vzniká zásadná
obava, že zo strany odporcu, ktorý je zároveň aj konateľom v spoločnosti navrhovateľa, by po podaní

žalobydošlokmareniuzačatéhosúdnehokonania,najmäprocesnýmiúkonmismerujúcimikzastaveniu,
prerušeniu alebo inému obmedzeniu prebiehajúceho súdneho konania. Podľa názoru súdu je potrebné,
aby pred podaním žaloby a počas vedenia konania o vylúčenie odporcu zo spoločnosti navrhovateľa,
bolo reálne zamedzené konaniu odporcu. Na strane navrhovateľa zároveň vzniká dôvodná obava,
že po podaní žaloby o vylúčenie spoločníka (odporcu zo spoločnosti navrhovateľa) môže zo strany

odporcu dochádzať aj k ďalšiemu porušovaniu povinností, resp. protiprávnym konaniam, ktoré budú
priamo alebo nepriamo smerovať k ovplyvneniu prebiehajúceho súdneho procesu alebo budú smerovať
k poškodzovaniu majetku a záujmov spoločnosti navrhovateľa. V konaní vo veci samej bude do 30
dní po doručení uznesenia navrhovateľ navrhovať vylúčenie odporcu zo spoločnosti navrhovateľa.
Keďže pred hrozbami uvedenými v predchádzajúcich bodoch sa nemožno do rozhodnutia vo veci

samej chrániť iným spôsobom a zároveň by išlo o nezvratné následky, súd prvej inštancie považuje
za nevyhnutné bezodkladne pred podaním žaloby vo veci samej upraviť pomery medzi navrhovateľom
a odporcom, upraviť oprávnenia odporcu okrem iného ako jedného z konateľov navrhovateľa až do
právoplatného skončenia konania (vo veci samej). Žaloba o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti podľa
§ 149 Obchodného zákonníka je žalobou, pre ktorú hmotnoprávna úprava nestanovuje lehotu na

včasné podanie, v dôsledku čoho nie je vylúčené, aby navrhovateľ ako subjekt aktívne legitimovaný
v konaní o takejto žalobe i v priebehu konania uviedol i nové dôvody predstavujúce ďalšie závažné
porušenie povinností odporcu ako spoločníka. Navrhovateľ preto s podaním žaloby vo veci samej
čakal na závery a výsledok prípravného konania, ktoré bolo začaté na základe podaného trestného
oznámenia. Je nepochybné, že vznesenie obvinenia voči odporcovi potvrdzuje (osvedčuje) tvrdenia

navrhovateľa a zvýrazňuje jeho obavu z konania a aktivít odporcu. Súd prvej inštancie vzhľadom na
uvedené posúdil žiadané neodkladné opatrenie ako dôvodné a v plnom rozsahu mu vyhovel. Zároveň
uložil navrhovateľovi povinnosť v 30-dňovej lehote odo dňa doručenia tohto rozhodnutia podať proti
odporcovi žalobu vo veci samej, t. j. o vylúčenie odporcu ako spoločníka navrhovateľa.

5. Odporca sa voči tomuto uzneseniu včas odvolal a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil, pretože nie je daná bezodkladná potreba úpravy pomerov strán konania. Keďže návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je založený na tom, že odporca si nesplnil povinnosti v súvislosti
s udalosťami, ktoré sa stali v roku 2018, pričom valné zhromaždenie sa konalo v januári 2021 anávrh bol podaný až októbri 2021, je jednoznačné, že neexistuje dôvodnosť bezodkladnej potreby
úpravy pomerov. Nesplnenie výzvy zo strany odporcu na povinnosti, ktoré spočívajú v názorových
rozdieloch na určité právne úkony, nemôžu v žiadnom prípade odôvodňovať vydanie neodkladného

opatrenia. Odporca nemôže plniť, ak neuznáva právny titul, ktorého plnenia sa domáha druhá strana.
Odporca nemaril súdne konania, ba práve naopak proaktívne k nim pristupoval, a to napríklad v
prípade súdnych konaní vedených Okresným súdom Galanta s totožnými stranami sporu v rovnakom
postavení o zaplatenie 29.320,30 € (sp. zn. 26Csp/140/2020) a o zaplatenie 3.000 € s prísl. (sp. zn.
26Csp/206/2020). V obidvoch súdnych konaniach došlo na základe návrhu navrhovateľa (tam žalobcu)

k zrušeniu termínu vytýčeného pojednávania o veci samej a prerušeniu týchto konaní. Práve odporca sa
v uvedených súdnych konaniach domáha zrušenia prerušenia konania a žiada v predmetných veciach
konať a rozhodnúť. Zároveň je nevyhnutné podotknúť, že odo dňa začatia súdnych konaní, kde je
aktívne legitimovaný navrhovateľ, odporca ani raz nevyužil svoje oprávnenie konateľa na zmarenie
prebiehajúceho súdneho konania, ba právne naopak k súdnym konaniam pristupuje zodpovedne
a snaží sa o rýchle a hospodárne konanie, čo potvrdzujú aj vyššie uvedené skutočnosti, pričom

právne naopak navrhovateľ svojím konaním zapríčinil zrušenie termínu vytýčených pojednávaní vo veci
samej a zároveň prerušil tieto konania. Odporca tiež podotkol, že uznesenie o vznesení obvinenia
odporcovi bolo uznesením dozorujúceho prokurátora zrušené. Pre úplnosť uvádza, že bolo voči nemu
opätovne vznesené obvinenie rozhodnutím zo dňa 09.11.2021, voči ktorému podal sťažnosť. Vedenie
trestného stíhania a následné vznesenie obvinenia nie je skutočnosťou, ktorá by mala za následok

osvedčenie tvrdení navrhovateľa. V prvom rade si odporca dovoľuje poukázať na prezumpciu neviny
v trestnom konaní, a teda ani súd v civilnom konaní nemôže dôvodiť skutočnosťou, že voči niekomu
je vznesené obvinenie. Taktiež treba uviesť, že trestné stíhanie sa týka skutkov, ktoré sa udiali v
roku 2018, a teda vzhľadom na časový odstup nemôže byť daná bezprostredná obava o konanie
odporcuakojedenzozákladnýchpredpokladovnavydanieneodkladnéhoopatrenia.Zákazvykonávania

konateľských oprávnení neodkladným opatrením je neprimeraným zásahom do práv odporcu bez
náležitého odôvodnenia a bez náležitého preukázania vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
Navrhovateľ mal dostatok času a priestoru, aby všetky ním deklarované obavy transformoval do
aktívneho konania voči odporcovi, a teda je evidentné, že keď tieto kroky nevykonal už v minulosti a s
poukazom na jeho úkony vykonané v súdnych konaniach, ide len o názorové nezhody medzi konateľmi/

spoločníkmi, a teda tieto majú byť riešené v riadnych súdnych konaniach a nezakladajú dôvodnosť
pozbavenia spôsobilosti odporcu konať v mene navrhovateľa.

6. Strany už ďalšie podanie v odvolacom konaní neurobili.

7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou
proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) CSP], preskúmal dotknuté uznesenie
v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

8. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú ustanovené v ustanoveniach § 324 ods. 1 a § 325

ods. 1 CSP, z ktorých vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V konaní o neodkladnom opatrenie
nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej; na jeho nariadenie je postačujúce, ak
strana osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Potreba
bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že bez takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň

ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže konanie
vo veci samej by stratilo ďalší zmysel alebo by bolo neúčelné. Zo znenia § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1, ale
aj z § 326 CSP potom možno vyvodiť, že je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, v zmysle ktorej
„potrebabezodkladnejúpravypomerov“sivyžadujeaspoňosvedčeniedanostinároku,ktorýnavrhovateľ
neodkladného opatrenia uplatňuje (bude uplatňovať) vo veci samej, a osvedčenie bezprostrednej ujmy,

ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; ak nie je
splnená čo len jedna z nich, nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a neodkladné opatrenie
nemožno nariadiť.

9. Za týchto okolností bolo preto povinnosťou navrhovateľa osvedčiť existenciu konania odporcu, ktoré

je spôsobilé privodiť mu bezprostrednú ujmu. Osvedčenie nevyžaduje takú mieru presvedčenia súdu o
pravdivostiosvedčovanýchskutočností,akodokázanie,avšakpodmienkaosvedčeniaurčitejskutočnosti
nie je splnená len tým, že ju strana tvrdí. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť vysokopravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :
C. H. Beck, 2016, s. 1106).

10. Navrhovateľ v prvom rade vyjadroval obavu, že zo strany odporcu, ktorý je zároveň aj konateľom
v spoločnosti navrhovateľa, by po podaní žaloby o vylúčenie spoločníka došlo k mareniu začatého
súdneho konania, najmä procesnými úkonmi smerujúcimi k zastaveniu, prerušeniu alebo inému
obmedzeniu prebiehajúceho súdneho konania.

11. Judikatúra (R 3/1998, ale podobne aj uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 30.06.1999, sp. zn. 2 Cdon
680/97az26.08.2008,sp.zn.21Cdo2439/2007)zaujalapomernejasnýpostojktomu,akýmspôsobom
sa má nazerať na procesné úkony štatutárnych orgánov vykonané v mene obchodnej spoločnosti
konaniach, v ktorých sa sami ocitajú v postavení protistrany (tzv. samovstup). Ak štatutárnym orgánom
spoločnosti s ručením obmedzeným je viac konateľov a každý z nich je oprávnený konať v mene
spoločnosti samostatne, v spore medzi žalobcom - spoločnosťou, proti žalovanému - konateľovi tejto

spoločnosti, nemôže žalovaný úspešne vziať žalobu späť, ktorú podala právnická osoba - obchodná
spoločnosť, pretože aj keď je štatutárnym orgánom žalobcu, sú záujmy žalobcu a žalovaného v konaní
rozdielne. Záujmy žalobcu a žalovaného v konaní sú v zmysle § 22 Občianskeho zákonníka rozdielne.
Nemôže žalovaný preto vziať späť návrh, ktorý podal žalobca, aj keď je konateľom spoločnosti, keď v
spore je žalovaným, a teda ani odvolávať podania druhej strany sporu. Konajúci súd je povinný procesný

úkon štatutárneho orgánu uskutočnený v zastúpení dotknutej obchodnej spoločnosti vyhodnotiť z
hľadiska jeho možného rozporu so záujmami zastúpeného a pokiaľ takýto rozpor zistí, nemôže mu
priznať sledovaný účinok. Preto je a priori vylúčené, aby bola vôbec dôvodná obava navrhovateľa, že
konaním odporcu v mene navrhovateľa dôjde k mareniu začatého súdneho konania, najmä procesnými
úkonmi smerujúcimi k zastaveniu, prerušeniu alebo inému obmedzeniu prebiehajúceho súdneho

konania.

12. Treba tiež prihliadnuť na to, že odporca v odvolaní poprel, že by z jeho strany hrozilo konanie,
ktorým by sa marilo prejednávanie žaloby o jeho vylúčenie zo spoločnosti navrhovateľa. V tejto súvislosti
upozornil na svoje správanie v dvoch súdnych konaniach, ktoré voči nemu inicioval navrhovateľ,

kde odporca nevykonal žiaden úkon, ktorým by zneužil svoje postavenie ako konateľa spoločnosti
navrhovateľa (tam žalobcu). Podstatné je aj, že práve odporca je tou stranou, ktorá sa domáha
prejednania tamojšej veci, pretože sám podal odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania, ktoré bolo
vydané na návrh navrhovateľa (tam žalobcu).

13. Vzhľadom na to nemožno obavy navrhovateľa, že odporca bude mariť súdne konanie o žalobe o
vylúčenie odporcu zo spoločnosti navrhovateľa, vyhodnotiť inak, než iba ako hypotetické. Bez ďalších
relevantnýchtvrdeníadôkazovanapozadíkonkrétnychtvrdeníodporcu,ktorépreukazujúpráveopačný
prístup k vedeniu súdnych konaní, treba nevyhnutne dospieť k záveru, že navrhovateľ svoju obavu
hodnoverne neosvedčil.

14. Navrhovateľ v návrhu ďalej tvrdil, že existuje obava, že po podaní žaloby o vylúčenie spoločníka
(odporcu zo spoločnosti navrhovateľa) môže zo strany odporcu dochádzať aj k ďalšiemu porušovaniu
povinností, resp. protiprávnym konaniam, ktoré budú priamo alebo nepriamo smerovať k ovplyvneniu
prebiehajúceho súdneho procesu alebo budú smerovať k poškodzovaniu majetku a záujmov spoločnosti

navrhovateľa. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v tejto súvislosti len prevzal toto tvrdenie
navrhovateľa, ale nijako sa ním bližšie nezaoberal. Súd prvej inštancie len na základe podozrení
navrhovateľa dospel k záveru, že je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov. Zo skutkových
záverov učinených súdom prvej inštancie, ale ani z navrhovateľom prednesených tvrdení však nemožno
zistiť,včomkonkrétnespočívahrozbabezprostrednejujmy,ktorábymalavyvolaťpotrebuneodkladného

zásahu súdu do pomerov strán v podobe uloženia zákazu odporcovi konať v mene spoločnosti
navrhovateľa. Pokiaľ ide o možné poškodzovanie záujmov navrhovateľa (ktoré možno vyčítať z
navrhovateľovho odkazu na trestné konanie vedené proti odporcovi, v rámci ktorého možno uplatniť
nárok na náhradu škody spôsobenej odporcom ako konateľom navrhovateľa), navrhovateľ nespresnil,
o aké záujmy ide, aký jeho majetok by mal byť v ohrození. Dôležité tiež je, že navrhovateľ nadobudol

svoje podozrenia v roku 2018 (pred cca štyrmi rokmi) a k prijatiu rozhodnutia o podaní žaloby o
vylúčenie odporcu zo spoločnosti navrhovateľa pristúpil až začiatkom roka 2021 (pred cca 1 rokom).
Navrhovateľ sa síce (márne) dožadoval splnenia povinností, ktoré odporca podľa neho mal splniť
v roku 2018, to však nič nevypovedá o tom, že mu zo správania odporcu, ktorý jeho požiadavkyod počiatku odmieta, hrozí bezprostredná ujma. Inak povedané, navrhovateľ svoj návrh odôvodnil v
podstate len podozrením, že odporca ako konateľ spoločnosti navrhovateľa sa dopustil protiprávnej
činnosti (sprenevery peňažných prostriedkov) v roku 2018. Z návrhu, ani z listinných dôkazov

predložených žalobcom ale nevyplýva, že by odporca takto opakovane konal aj v nasledujúcom období
alebo takýmto konaním hrozil. Navrhovateľ v tomto smere nepredniesol žiadne relevantné tvrdenia.
Skutočnosť, že podľa navrhovateľa odporca doposiaľ jeho výzvy nesplnil, je z hľadiska podmienok
na nariadenie neodkladného opatrenia nepodstatné, pretože tu absentuje prvok bezprostrednosti. Z
tvrdení navrhovateľa vyplýva nanajvýš porušenie jeho práva v roku 2018, ale nie hrozba bezprostrednej

ujmy. Porušenie práva je v zásade základom pre podanie a úspech klasickej žaloby, nie neodkladného
opatrenia, ktorého účelom je reagovať na hrozbu ujmy (pozri v tomto zmysle CSACH, K.: Právo
spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným na informácie po R 44/2019. In: Súkromné právo, č.
4/2021, s. 143). Ani vznesenie obvinenia nie je skutočnosťou, ktorá by mala za následok osvedčenie
tvrdení navrhovateľa o bezprostredne hroziacej ujme, pretože obvinenie sa týka skutkov, ktoré sa udiali
v roku 2018.

15. Súd prvej inštancie teda nepostupoval správne, keď vôbec neskúmal časovú súvislosť medzi
podozreniami navrhovateľa, konaním odporcu a podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Ako už odvolací súdu uviedol vyššie, potreba bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325
ods. 1 CSP znamená, že bez takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému

zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže konanie vo veci samej by
stratilo ďalší zmysel alebo by bolo neúčelné. Cieľom neodkladného opatrenia je teda vždy poskytnúť
ochranu pred prebiehajúcimi alebo bezprostredne hroziacimi zásahmi. Ak navrhovateľ odôvodňuje
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tvrdeným zásahom, ku ktorému došlo takmer štyri roky pred
podaním návrhu a ktorý vyústil do krokov navrhovateľa až v roku 2021, potom tu nie je potreba pomery

strán upravovať bezodkladne. Navrhovateľ totiž môže (a už aj tak urobil) v riadnom civilnom sporovom
konaní uplatňovať svoje nároky z už vykonaného zásahu s tým, že sa nebude vôbec vystavovať riziku
nezvratného alebo ťažko zvrátiteľného zásahu do svojich práv, pred ktorým by ho bolo potrebné chrániť
neodkladným opatrením.

16. Keďže navrhovateľ neosvedčil hrozbu bezprostrednej ujmy, nie je potrebné pomery medzi stranami
bezodkladne upravovať. Z tohto dôvodu by už bolo nadbytočné zaoberať podstatou požadovaného
všeobecného zákazu vykonávať konateľské oprávnenia a otázkou primeranosti. Odvolací súd len pre
úplnosť poznamenáva, že navrhovateľom požadovaný všeobecný zákaz by nevyhnutne narážal aj na
závery zaužívanej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR 2 Obo 96/2002. zverejnené v časopise Zo

súdnej praxe, 4/2002, str. 82). Takýto zásah by vo výsledku predstavoval zákaz konateľa konať v mene
spoločnosti, čím by sa mu znemožnilo aj plnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z funkcie, napríklad
zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva (§ 135 ods. 1 Obchodného zákonníka).

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že neboli splnené podmienky podľa § 325 ods.

1 CSP, a preto mal súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods.
1 CSP zamietnuť. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§
388 CSP) tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol
[§ 378 ods. 1 v spojení s § 328 ods. 1 CSP].

18. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, prvoinštančným
súdom uložená povinnosť navrhovateľa podať voči odporcovi žalobu o vylúčenie spoločníka sa stala
bezpredmetnou. Odvolací súd tomu zodpovedajúci výrok II napadnutého uznesenia postupom podľa §
389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, pretože odpadol dôvod na takéto rozhodnutie, v dôsledku čoho vec už
ani na ďalšie konanie nevracal.

19. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, o ňom súd prvej inštancie v rozpore s § 262 ods. 1
CSP nerozhodol. Vzhľadom na to ale, že boli splnené podmienky na zmenu napadnutého uznesenia,
táto úloha by v konečnom dôsledku patrila beztak odvolaciemu súdu (§ 396 ods. 2 CSP). Keďže vracať
vec na rozhodnutie prvoinštančnému súdu by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti

konania (čl. 17 základných princípov CSP), odvolací podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP rozhodol o trovách celého konania (prvoinštančného i odvolacieho). Vychádzal pritom z toho, že
nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto uznesenia odvolacieho súdu končí (§ 262 ods.1 CSP), má úspešná strana sporu, ktorou je odporca. Odvolací súd mu preto priznal nárok na náhradu
trov konania voči navrhovateľovi v celom rozsahu.

20. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnédovolaniezapodmienok§420CSP.Dovolaniemožnopodaťvlehote
dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní
treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a
označenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady
§ 429 ods. 2 CSP.