Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/361/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8800899913
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8800899913.41

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobkyne: Y.

R., B.. XX.X.XXXX, X. P. B. O., U.. I. XXX/XX, zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, AK Vranov
nad Topľou, M.R. Štefánika 171, proti žalovanému: T. L., B.. XX.X.XXXX, X. P. B. O., X.W. XXXX/X, zast.
JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, AK Vranov nad Topľou, Rázusova č. 111/19, o vyporiadanie
nárokov zo združenia, t a k t o

r o z h o d o l :

V y p o r i a d a v a majetok získaný činnosťou združenia založeného účastníkmi konania Zmluvou
o združení zo dňa 6.2.1998 a zaniknutého dňa 31.12.1998 tak, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo
účastníkom k nasledovný hnuteľným veciam - zásobám v zostatkovej hodnote 298,41 eur (8 990,- Sk)

pozostávajúcim z položiek :

- 8 ks košele v zostatkovej hodnote 53,11 eur ( 1 600,- Sk)
- 6 ks tepláky v zostatkovej hodnote 35,84 eur ( 1 080,- Sk)
- 2 ks topánky v zostatkovej hodnote 36,84 eur ( 1 110,- Sk)
- 1 ks topánky v zostatkovej hodnote 21,57 eur ( 650,- Sk)
- 1 ks topánky detské v zostatkovej hodnote 8,29 eur ( 250,- Sk)

- 1 ks tepláková súprava v zostatkovej hodnote 15,93 eur ( 480,- Sk)
- 1 ks pyžamo v zostatkovej hodnote 9,29 eur ( 280,- Sk)
- 1 ks rifle v zostatkovej hodnote 13,27 eur ( 400,- Sk)
- 4 ks tričká v zostatkovej hodnote 46,47 eur ( 1 400,- Sk)
- 1 ks vetrovka v zostatkovej hodnote 28,21 eur ( 850,- Sk)
- 1 ks vetrovka detská v zostatkovej hodnote 29,87 eur ( 900,- Sk)

a žalovaného zaväzuje z titulu finančného vyrovnania zostatkovej ceny hnuteľných vecí žalobkyni z a

p l a t i ť sumu 149,21 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 149,21 eur od 31.3.2010
do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý z titulu úplného finančného vyrovnania zaplatiť žalobkyni sumu 1 757,73 eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 757,73 eur od 31.3.2010 do zaplatenia a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti nároku na úrok z omeškania nad výšku 9 % ročne z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.1.2000 domáhala, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 100 000,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 2.1.1999 do zaplatenia, ako aj na

náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorili zmluvu o združení, na
základe ktorej vykonávali podnikateľskú činnosť v obchodno-spotrebiteľskej oblasti. Združenie založili
na dobu určitú od 15.4.1998 do 1.1.1999. Na účel podnikania vložili na nákup tovaru každý po 50 000,-Sk
a na nákup motorového vozidla na akontáciu tiež každý po 50 000,-Sk. Po ukončení činnosti združenia
tovar a auto ostali u žalovaného. Žalobkyňa preto žiada, aby jej žalovaný vrátil prostriedky, ktoré vložila
do združenia a vyplatil jej 100 000,-Sk.

Žaloba bola žalovanému doručená na vyjadrenie dňa 30.3.2000. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a
navrhol ju zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa stratila aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Uviedol,
že mu bol doručený list - oznámenie zo dňa 5.5.1999, podľa ktorého pohľadávka žalobkyne bola na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou KRÉDO, spol. s r.o. zo dňa 4.5.1999

postúpená tejto spoločnosti. Spoločnosť KRÉDO, spol. s r.o. ho mu týmto podaním oznámila, že na
základe spomínanej zmluvy je jeho veriteľom a súčasne ho vyzvala na zaplatenie sumy 100 000,-Sk
v lehote 7 dní s uvedením čísla, na ktoré má plnenie poukázať. Súčasne súdu predložil kópiu podania
spoločnosti KRÉDO, spol. s r.o. a podania žalobkyne zo dňa 5.5.2009.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 6.6.2001, ktorým zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 100 000,- Sk spolu s 17,6% ročným úrokom z omeškania od 31.3.2000.
Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co 601/2001-106 zo dňa 8.11.2002 odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že podľa § 841
Občianskeho zákonníka platí, že nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účely združenia pri zániku

združenia prichádza do úvahy len za predpokladu, že sa hodnoty, prípadne ekvivalent poskytnutých
hodnôt zachoval ku dňu zániku združenia. Ak tieto hodnoty neexistujú, resp. ich ekvivalent ( vyjadrený
najčastejšie vo finančnej podobe), niet čo vracať. Ak čiastočne existujú vnesené hodnoty, aktíva, je
potrebné ich vyporiadať podľa stavu v deň zániku združenia a podľa dohodnutých podielov. V danom
prípade ide o rovnosť podielov obidvoch účastníkov. Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil, ustáliť

výšku aktív ku dňu zániku združenia v súlade so znaleckým posudkom, zistiť aká pohľadávka ku dňu
zániku združenia existovala a teda, či suma 215 505,80 Sk je pohľadávkou voči leasingovej spoločnosti,
alebo či je to dlh, voči leasingovej spoločnosti, ak ide o dlh, či bol vyrovnaný. Ďalej uviedol, že pokiaľ
sa jedná o dlh a ten bol vyrovnaný, je potrebné vyporiadať už iba aktíva vo výške 123 841,90 Sk medzi
oboch členov združenia a jednému zo spoločníkov prináleží z aktív čiastka 61 920,95 Sk.

V priebehu konania žalobkyňa podala návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby a to dňa 21.12.2012 a
dňa 25.11.2005 a súd uznesením zo dňa 21.12.2004 a zo dňa 25.11.2005 pripustil zmenu žaloby v znení,
v akom ju predniesol právny zástupca žalobkyne a to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
61 921,-Sk (2 055,40 eur) so 17,6 % úrokom z omeškania od 31.3.2000 do zaplatenia. Zmenu petitu

žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že žiada priznať polovicu z aktív združenia, ktorých výška vyplynula
zo znaleckého posudku N.. J. T., znalca z odboru účtovníctvo zo dňa 2.2.2001.

Po doplnení dokazovania súd rozhodol rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.5.2009, ktorým
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1 906,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,60

% ročne od 31.3.2000 do zaplatenia a žalobu čo do zvyšku zamietol. Súd v konaní ustálili, že každý
z účastníkov do združenia vložil finančné prostriedky vo výške 150 000,- Sk. Čisté obchodné imanie
združenia ku dňu jeho zániku bolo o výške 114 896,90 Sk (3 813,88 eur) a teda každý z účastníkov má
nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých prostriedkov vo výške 57 448,45 Sk (1 906,94 eur).

Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.3.2010 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 38 079,-
Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,60 % od 2.1.1999 do 30.3.2000 zastavil.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 17Co/68/2010-385 zo dňa 28.10.2010 zrušil rozsudok zo dňa
14.5.2009, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že podstatnouokolnosťou, aby súd mohol pristúpiť k vyporiadaniu rozpusteného združenia podľa § 841 Občianskeho
zákonníka je presná špecifikácia hodnôt, ktoré žalobca a v akom rozsahu chce vyporiadať a ktoré majú
byť predmetom žaloby, či vymáhaná čiastka, ktorá predstavuje sumu 1 906,94 eur predstavuje finančnú

čiastku za vnesené a poskytnuté hodnoty do združenia, prípadne či ide o peňažnú náhradu za majetok
získaný spoločnou činnosťou združenia alebo, či sa jedná o iné nároky žalobkyne voči žalovanému.
Prvostupňovému súdu uložil podrobne vypočuť žalobkyňu, ktorá pokiaľ si naďalej uplatňuje nárok na
zaplatenie sumy 57 448,47 Sk ( 1 906,94 eur), bude musieť špecifikovať o aké nároky ide, bude musieť
preukázať spôsob ich výpočtu a ustálenie hodnôt.

Po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu, tunajší súd rozsudkom č.k. XC/XXX/
XXXX-XXX zo dňa 9.2.2012 žalobu zamietol. Prvostupňový súd nárok žalobkyne posúdil podľa §
829 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 833, § 834 a § 841 Občianskeho zákonníka. Medzi
účastníkmi konania bola dohodnutá zmluva o združení podľa § 829 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka, združenie vzniklo dňa 06.02.1998 a zaniklo dňa 31.12.1999. Listiny týkajúce sa združenia

sú len potvrdením jeho existencie a skoršieho založenia. Účastníkmi konania boli žalobkyňa a
žalovaný, keďže jeden z účastníkov z tohto dvojčlenného združenia vystúpil, je potrebné vykonať
vyporiadanie podľa § 841 Občianskeho zákonníka podľa zásad uvedených v ust. § 136 až 142
Občianskehozákonníka.Súdvychádzalzprávnehonázoruodvolaciehosúduvyslovenéhovzrušujúcom
uznesení sp. zn. 17Co/68/2010 zo dňa 28.10.2010 vo vzťahu k spôsobu vyporiadania rôznych hodnôt

získaných združením, a to vnesením účastníkov združenia alebo vlastnou činnosťou, ako aj vkladov
účastníkov združenia. Predmetom konania bola vymáhaná čiastka 1 906,94 eur. Žalobkyňa po doplnení
dokazovania na zistenie špecifikácie tejto sumy odpovedala všeobecne, že chce polovicu vložených
prostriedkov, keď znalecký posudok konštatuje, že majú aktíva, má na to nárok, aby dostala polovicu
svojich peňazí, ktoré do podnikania vložila. Pritom právny zástupca žalobkyne uviedol, že štruktúra

požadovanej sumy je uvedená v znaleckom posudku N.. T., sú to aktíva združenia. Uviedol presné
položky zo znaleckého posudku, ktorá špecifikácia bola podkladom aj pre skoršie rozhodnutie súdu,
ktoré bolo zrušené. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že žalobkyňa neuviedla
presnú špecifikáciu hodnôt, ktoré chce vyporiadať, ani to, či uplatňovaná suma 1 906,94 eur predstavuje
finančnúčiastkuzavnesenéaposkytnutéhodnotydozdruženiaaleboideopeňažnúnáhraduzamajetok

získaný spoločnou činnosťou združenia alebo či sa jedná o iné nároky žalobkyne voči žalovanému,
nepreukázala spôsob ustálenia týchto hodnôt a ani spôsob ich výpočtu. Odkaz právneho zástupcu na
znalecký posudok, ktorý bol v priebehu konania prekonaný ďalšími znaleckými posudkami s rozdielnymi
závermi nie je dostatočnou špecifikáciou na to, aby súd mohol o nároku uplatnenom žalobkyňou konať
a rozhodnúť. Preto sa súd už v ďalšom nezaoberal výškou prostriedkov vnesených účastníkmi do

združenia,ktoráotázkazostalaspornouajpovykonanomznaleckomdokazovaní,aleriadiacsaprávnym
názorom odvolacieho súdu, žalobu zamietol.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 17Co/51/2012-444 zo dňa 19.7.2012 zrušil vyššie uvedený
rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že

zistil zo znaleckého posudku N.. T., že združenie malo ku dňu jeho zániku celkový majetok vo výške 104
363,40 Sk, ako finančné prostriedky v hotovosti v pokladni, ďalej finančné prostriedky na účte vo výške
1 543,50 Sk. Okrem toho združenie malo ku dňu zániku zásoby tovaru v hodnote 8 990,- Sk a drobný
hmotný investičný majetok ( pokladňa ) v nadobúdacej hodnote 8 945,- Sk. Znalecký posudok konštatuje
aj dlh združenia. V znaleckom posudku N.. W., ktorý bol vykonaný ako kontrolný posudok k znaleckému

posudku N.. T. sú tieto sumy totožné a tento znalecký posudok N.. W. potvrdzuje znalecký posudok N..
T.. Tieto informácie sú totožné aj v ďalších znaleckých posudkoch, ktoré vypracovala N.. T., ktorá tak isto
konštatuje aktívny zostatok združenia vo výške 123 842 Sk. Bez zmeny v položkách zásoby, finančné
prostriedky na účte a hotovosť v pokladni je aj znalecký posudok ústavu, a to Ekonomickej univerzity
v Bratislave. Ďalej uviedol, že žalobkyňa svoj nárok špecifikovala aj prostredníctvom svojho právneho

zástupcu na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 21.10.2011 ( č. l. 404 súdneho spisu), kde
vzhľadom na závery znaleckého dokazovania žiadala priznať polovičku hodnoty združenia, ktoré boli
presne položkovite špecifikované aj na pojednávaní dňa 08.12.2011 na čl. 409 súdneho spisu, kde sa
vychádza zo všetkých položiek uvedených aj v odvolaní. Preto závery prvostupňového súdu o tom, že
žalobkyňa svoj nárok nešpecifikovala a nie je možné, vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu žalobe

vyhovieť, nie sú správne, nevychádzajú zo zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na skutočnosť, že v
priebehu konania žalobkyňa z pôvodne uplatnenej sumy 100 000,- Sk čiastočne zobrala nárok späť čo
do sumy 38 079,- Sk s úrokmi z omeškania od 02.01.1999 do 30.03.2000, predmetom konania ostala
už len suma 61 921,- Sk s úrokmi z omeškania, ktorá predstavuje polovicu aktívnych položiek zistenýchznalkyňou pri zániku združenia. Z tejto sumy, ako to vyplýva z rozsudku prvostupňového súdu č. k.XC/
XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.05.2009, právoplatne zamietnutý nárok bol v sume 4 472,53 Sk s úrokmi z
omeškania, ktorá suma predstavuje polovicu sumy vyčíslenej znalkyňami ako drobný hmotný investičný

majetok v celkovej sume 8 945,- Sk, ako nadobúdacej ceny pokladne. Odvolací súd uviedol, že teda
predmetom konania v ďalšom konaní ostali už len finančné prostriedky, ktoré združenie malo na účte
vo výške 1 543,50 Sk a v pokladni vo výške 104 363,40 Sk, a zásoby tovaru vyčíslené znalcami na
sumu 8 990,- Sk. Spolu táto suma predstavuje masu, ktorú žiada žalobkyňa vyporiadať podľa § 841
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil vyzvať žalobkyňu na upresnenie

žalobného petitu korešpondujúceho so skutkovým stavom uplatneným v zmenenom návrhu a navrhnúť
spôsob zrušenia spoluvlastníctva a vykonanie vyporiadania podľa § 142 Občianskeho zákonníka.
Ďalej poukázal, že prvostupňový súd musí vziať do úvahy, že iným spôsobom sa vyporiadavajú
finančné prostriedky a inak znie petit na vyporiadanie zásob tovaru, pričom uplatnený nárok na vydanie
predpokladá preukázanie, že žalovaný uvedené veci drží a je samostatne uplatniteľným nárokom. Ďalej
uviedol, že úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní je spravovať sa záväzným právnym názorom

odvolacieho súdu ( § 226 O. s. p. ) a na základe čiastočne zisteného skutkového stavu odvolacím súdom
vyzvať žalobkyňu na upresnenie žaloby vo výroku uplatneného nároku, vzhľadom na zmenu skutkového
stavu, ktorý sa týka vyporiadania majetku existujúceho ku dňu zániku združenia, ktorý majetok bol
získaný spoločnou činnosťou združenia, v zmysle zásad uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka.
Následne úlohou súdu bude vykonať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k finančným

prostriedkom a vo vzťahu k zásobám tovaru, kde je potrebné zistiť, či skutočne zásoby tovaru môžu byť
predmetom takéhoto vyporiadania a či vzhľadom na tvrdenie žalovaného, keď malo k týmto zásobám
dôjsť vyporiadaniu formou „fifty fifty“ je potrebné aplikovať ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Ďalej
prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí odôvodní náležitým spôsobom nárok na úrok z omeškania od
31.03.2000 do zaplatenia, vysporiada sa s námietkou započítania žalovaného, s ktorou námietkou sa v

zrušenom rozhodnutí vôbec nezaoberal, len ju konštatoval. Až tak bude môcť prvostupňový súd správne
vo veci rozhodnúť, pričom ak žalobkyňa bude požadovať aj vyplatenie alebo vydanie veci, bude musieť
zistiť podmienky tejto reivindikačnej žaloby.

Rozsudkom č.k. XC/XXX/XXX-XXX zo dňa 28.2.2013 tunajší súd žalobu zamietol. Súd mal z

vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
4.5.1999 postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť KRÉDO, spol. s r.o., ktoré postúpenie
bolo následne oznámené žalovanému jednak žalobkyňou ako pôvodnou veriteľkou ako aj spoločnosťou
KRÉDO, spol. s r.o., ktorá zároveň ako nový veriteľ vyzvala žalovaného na úhradu postúpenej
pohľadávky. V zmysle zmluvy bolo postúpenie dojednané na dobu určitú do 30.6.2000, aj keď následne

výpoveďou zo dňa 1.6.2000 bol zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou KRÉDO, spol. s
r.o. ukončený ku dňu 1.6.2000. Žaloba bola žalobkyňou podaná dňa 11.1.2000 a z vyššie uvedeného
je nesporné, že teda bola žalobkyňou podaná v čase, kedy zmluvou o postúpení pohľadávky bola
predmetná pohľadávka postúpená na spoločnosť KRÉDO, spol. s r.o., teda v čase, kedy žalobkyňa
v dôsledku postúpenia pohľadávky nebola nositeľkou hmotného práva, teda nemala aktívnu vecnú

legitimáciu na podanie žaloby, pričom súd má za to, že na otázku posúdenia legitimácia žalobkyne v
čase podania žaloby nemala v ďalšom vplyv ani skutočnosť, že následne medzi účastníkmi zmluvy o
postúpení pohľadávky došlo k jej vypovedaniu, resp. zrušeniu, v dôsledku ktorého sa opätovne stala
veriteľom z právneho vzťahu so žalovaným, preto súd žalobu žalobkyne zamietol.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/120/2013-499 zo dňa 23.1.2014 odvolací súd vyššie
uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že ak žalobkyňa touto
zmluvou o postúpení pohľadávky previedla nárok na výplatu finančných prostriedkov (peňazí) vložených
pri začatí podnikania vo výške 100 000,- Sk, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 841 OZ, kedy sa
vykonáva vyporiadanie spoluvlastníckych podielov na vnesených druhovo určených veciach vo forme

finančnej náhrady (peniaze sú druhovo určené veci) ak sa žalobkyňa a žalovaný, ako bývalý spoločníci
združenia nedohodnú, vyporiadanie je potrebné vykonať podľa zásad uvedených v ustanovení § 142
OZ, pretože k peniazom vzniká vkladom do združenia spoluvlastnícke právo zúčastnených subjektov
a vkladateľ sa už nemôže po vystúpení zo združenia domáhať ich vrátenia, ale ako vlastník ideálneho
spoluvlastníckeho podielu môže dosiahnuť vydanie finančných prostriedkov len v režime vyporiadania

spoluvlastníctva a to buď dohodou alebo súdnou cestou. Keďže spoluvlastnícke právo resp. vlastnícke
právo nie je právo záväzkového charakteru, má vecný charakter, absolútny charakter, nemôže byť
predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na uvedené zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 04.05.1999 medzi Y. R. a spoločnosťou Krédo, spol. s r.o, je zrejme absolútne neplatný právnyúkon, pretože postúpená bola pohľadávka, ktorú nie je možné postúpiť. Preto v čase podania žaloby
dňa 11.01.2000 nebola táto pohľadávka platne postúpená a k tomuto momentu vlastníkom nároku z
titulu vyporiadania vnesených finančných prostriedkov do združenia resp. spoluvlastníčkou tohto nároku

bola žalobkyňa. Preto žalobkyňa bola v čase podania žaloby aktívne vecne legitimovaná na podanie
žaloby, ktorá je predmetom tohto konania. Ďalej uviedol, že je potrebné, aby prvostupňový súd sa riadil
právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O. s. p. tak, ako bol vyslovený v uznesení Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 17Co/51/2012-444, zo dňa 19.júla 2012 a vykonal vyporiadanie zo združenia
podľa ustanovení § 841 OZ, podľa pokynov tam uvedených.

Z uvedeného vyššie uvedených dôvodov preto prvostupňový súd opätovne vec prejednal v súlade
s pokynmi odvolacieho súdu prihladajúc na právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol v zmysle
ustanovení § 226 Občianskeho súdneho poriadku viazaný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, listinnými dôkazmi

predloženými účastníkmi konania, výsluchom žalobkyne a žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Medziúčastníkmikonaniabolauzavretázmluvaozdružení,ktorávznikladňa06.02.1998.Totozdruženie
zaniklo dňa 31.12.1998. Združenie bolo dvojčlenné, pričom znaleckými dokazovaniami bolo zistené, že
do združenia účastníci združenia vniesli na začiatku finančný vklad, ktorý u každého člena združenia

podľa zhodných tvrdení predstavoval 150 000,- Sk. V priebehu konania nebolo zistené, že by sám
žalovaný vniesol vklad do združenia naviac ešte vo výške 100 000,- Sk. V Článku IV. zmluvy bolo medzi
zmluvnými stranami dohodnuté, že po skončení hospodárskeho roka bude spoločníkmi vyhotovená
účtovná uzávierka a zisk bude rozdelený takto: 50 % pre prvého spoločníka a 50 % pre druhého
spoločníka.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.5.1999 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobkyňou a
spoločnosťou KRÉDO spol. s r.o. a v zmysle čl. I. doterajší veriteľ postúpil svoje pohľadávky bez súhlasu
dlžníka novému veriteľovi a predmetom zmluvy v zmysle čl. II. zmluvy bola pohľadávka vrátane všetkých
práv s ňou spojených voči žalovanému v celkovej výške 100 000,-Sk s príslušenstvom. Podľa čl. IV.

bod 4. zmluvy dĺžka trvania postúpenej pohľadávky je dohodnutá v prílohe č. 1, z ktorej súd zistil, že
pohľadávka sa postúpila do 30.6.2000.

Spoločnosť KRÉDO, spol. s r.o. listom zo dňa 1.6.2000 označeným ako výpoveď k zmluve o postúpení
pohľadávky - oznámenie adresovaným žalovanému tomuto oznámila, že dňa 1.6.2000 ukončila zmluvný

vzťah uzavretý dňa 4.5.1999 so žalobkyňou a dáva mu na vedomie , že všetky práva spojené s touto
pohľadávkou prešli znova na žalobkyňu.

Žalobkyňavosvojejvýpovedinapojednávanídňa27.9.2000uviedla,žezmluvuozdruženísožalovaným
uzavreli po vzájomnej dohode a v písomnej podobe bola uzavretá skôr, než došlo k overeniu podpisov a

uvedeniudátumudokedytotozdruženietrvá,čosastaloažvnovembri1998,kedyužmedzispoločníkmi
vznikli problémy. V čase uzavretia zmluvy o združení pracovala u žalovaného v pracovnom pomere.
Pri vzniku združenia obaja účastníci vložili do podnikania 50 000,-Sk na nákup tovaru a 50 000,-Sk na
nadobudnutie osobného motorového vozidla, ktoré získali formou leasingu. Vzťah účastníkov vyústil
dňa 8.12.1998 do násilného vniknutia žalovaného do bytu žalobkyne, kde odcudzil doklady o spoločnom

podnikaní. Daňové priznanie žalovaný následne podal s mínusovým stavom bez žalobkyne, a až na
žiadosť žalobkyne doplnil do daňového priznania aj ju. Pokiaľ ide o sumu 50.000,-Sk vloženú na kúpu
tovaru žalobkyňa uviedla, že z vkladu 50 000,-Sk + 50 000,-Sk bol urobený 1. nákup tovaru na spoločné
podnikanie, iný tovar na podnikanie nemali. Žalobkyňa poprela, aby pri ukončení spoločného podnikania
si so žalovaným rozdelila tovar.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.10.2000 doplnila, že nebola spokojná s daňovým priznaním za
rok 1998 predloženým žalovaným a preto podala sťažnosť, na základe ktorej bola vykonaná daňová
kontrola. Pri nej boli zistené nedostatky. Inventúra tovaru vykonaná nebola.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.9.2000 uviedol, že zmluvu o združení podpísal až
v novembri 1998 pod nátlakom spočívajúcim v tom, že žalobkyňa mu nechcela vydať účtovné doklady.
Potvrdil, že každý z nich zložil pri založení spoločného podnikania 50 000,-Sk na nákup tovaru a 50 000,-
Sk na získanie motorového vozidla, avšak bolo potrebné mesačne splácať leasingové splátky, a na ichúčet nebolo dostatok finančných prostriedkov na tieto splátky. Podľa žalovaného obraty zo spoločného
podnikania slúžili len na nákup tovaru a ich mzdy, ale inak zisk nemali. Nie je pravdou, aby nechcel
vyplatiť žalobkyňu a vrátiť jej podiel vložený do podnikania, ale zisk z podnikania nebol taký veľký, aby

mal hotovosť na vrátenie vkladu. Auto vzaté na leasing vrátili a tovar si rozdelili. Dodal, že každý z
nich vložil hotovosť tak, ako uviedla žalobkyňa, ktorým potom od apríla 1998 do konca novembra spolu
podnikali. Účtovných dokladov sa od žalobkyne domáhal preto, lebo chcel nazrieť do dokladov, čo mu
žalobkyňa neumožnila.

V písomnom vyjadrení zo dňa 24.6.2005 k druhému znaleckému posudku z odboru účtovníctvo žalovaný
prostredníctvom svojho zástupcu po prvýkrát počas súdneho konania uviedol, že on vložil do združenia
200 000,- Sk, kým žalobkyňa vložila len 100 000,-Sk, a preto delenie v pomere 50:50 považuje za
nespravodlivé.

Na pojednávaní dňa 14.5.2009 doplnil, že čo sa týka vkladu vloženého do združenia vo výške 300 000,-

Sk dňa 6.2.1998, tak každý z nich vložil 100 000,-Sk, a on ešte vložil ďalších 100 000,-Sk. Tvrdil, že
to bolo určite na začiatku fungovania združenia a tento ďalší vklad použil na nákup tovaru, na odvody
a ďalšie výdavky združenia. Vloženie tohto ďalšieho vkladu malo byť realizované tak, že peniazmi v
hotovosti platil výdavky združenia, a keď si tieto platby potom zrátal, tak išlo o sumu 100 000,-Sk.
Tento jeho ďalší vklad nie je podľa žalovaného uvedený v písomnom znení zmluvy o združení, lebo ju

podpísal v afekte a rýchlo. Účtovníctvo združenia sa nerobilo priebežne, ale urobilo sa naraz po skončení
účtovného roka. Časť účtovných dokladov mala žalobkyňa a časť mal žalovaný. Aj preto nie všetky
zápisy v peňažnom denníku sú podložené účtovnými dokladmi.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 14.11.2008 a na pojednávaní dňa 14.5.2009 poprela, aby

žalovaný sám vložil ďalší vklad do združenia vo výške 100 000,-Sk. Uviedla, že vklad 200 000,-Sk bol
spoločne oboma účastníkmi združenia vložený dňa 12.2.1998 pri vyplatení prvej leasingovej splátky,
pričom každý z účastníkov zaplatil po 100 000,-Sk. Ďalších 100 000,-Sk vložili ako ďalší spoločný vklad
počas podnikania v apríli 1998, pričom každý z nich vložil po 50 000,- Sk. Účtovníctvo a peňažný denník
združenia viedla žalobkyňa do 8.12.1998, kedy žalovaný vnikol do bytu žalobkyne a odcudzil všetky

doklady a peňažný denník. V zmluve o združení tieto vklady podľa žalovanej nie sú zachytené preto,
lebo mali byť podchytené v príjmových dokladoch a peňažnom denníku ako ďalšie vklady podnikateľov.
Do podania znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave z 13.10.2008, ktorého súčasťou je
aj peňažný denník, žalobkyňa peňažný denník nevidela a preto nevedela, že tento vklad je tam zahrnutý,
a ani čo je v peňažnom denníku zapísané.

Žalobkyňa súdu predložila Protokol o daňovej kontrole fyzickej osoby - daňového subjektu Y. R.,
ktorej predmetom bola daň z príjmov fyzických osôb za rok 1998. Jeho súčasťou sú aj zápisnice o
ústnom pojednávaní vykonanom na Daňovom úrade Vranov nad Topľou dňa 10.11.1999, 22.11.1999 a
24.11.1999. Z nich vyplýva, že žalobkyňa predložila účtovné doklady, ktoré nie sú úplné, pretože celú

účtovnú evidenciu vlastní T. L., s ktorým mala žalobkyňa uzavretú zmluvu o združení. Nakoľko obidva
daňové subjekty, t.j. žalobkyňa i žalovaný predložili rozdielnu evidenciu, pričom každý z nich predložil
neúplnú evidenciu je zrejmé, že účtovná evidencia nezobrazuje pravdivý hospodársky výsledok roku
1998. Preto výška dane z príjmov fyzických osôb za rok 1998 bola určená dohodou vo výške 2 000,-
Sk. Daňová kontrola bola vykonávaná od 10.11. do 30.11.1999.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 21.10.2011 uviedol, že pôvodne podali žalobu o
zaplatenie 100 000,- Sk, no po doručení znaleckého posudku, že združenie hospodárilo s aktívny
zostatkom, preto zmenili žalobný návrh a požadovali zaplatenie sumy, ku ktorej dospela súdna znalkyňa
a v tomto štádiu žiadajú vyplatiť polovičku hodnoty združenia. Ďalej uviedol, že to čo požaduje a štruktúra

nimi požadovanej sumy je uvedená v znaleckom posudku N.. T. H. N.. T., sú to aktíva združenia a toho
sa domáhajú, položko následne uviedol čo je potrebné vyporiadať podľa znaleckého posudku N.. T. a
znova uviedol, že žalobu o 100 000,-Sk podali len preto, lebo žalobkyňa nemala k dispozícii účtovné
doklady, ktoré jej odcudzil žalovaný.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 8.12.2011 uviedla, že trvá na tom, aby žalovaný zaplatil polovicu aktív,
ktoré boli vnesené do združenia, ktoré boli určené v znaleckom posudku. Na otázku súdu v zmysle
uznesenia krajského súdu uviedla, že do podnikania vložila peniaze a podľa znaleckých posudkov jej
patrí polovica všetkých prostriedkov, keďže znalecký posudok bol označený, že majú aktíva, tak chcepolovicu tých aktív, nič iné nechce, chce polovicu svojich peňazí, ktoré do podnikania vložila. K posudku
Ekonomickej univerzity uviedla, že tam bolo jasne označené, koľko majú peňazí, označili v ňom, že majú
rezervu 100.000,-Sk, ktorá je spoločná a má sa deliť na polovicu, tak ako aj peniaze vložili na polovicu,

takže rezerva nezostáva jeho, ale spoločne. Nie je pravda, žeby žalovaný sám vložil navyše nejaké
peniaze, nemá na to doklady, všetko bolo spoločné. Zmluvu hneď neurobili, pretože sa jasne dohodli, že
živnosť bude na žalovanom a ona bude u neho pracovať, potom to začalo haprovať a až keď sa chceli
rozdeliť, vtedy urobili zmluvu.

Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že v podstate došlo k zmene petitu, keď
najskôr bolo žiadaných 100 000,- Sk ale v korunách a potom bolo žiadané v aktívach, medzi peniazmi
a aktívami je treba robiť rozdiel. Aktíva môžu byť veci vnesené buď určené druhovo alebo jednotlivo,
alebo to môžu byť aj iné aktíva. Z návrhu nevyplýva aké aktíva majú byť predmetom rozdelenia a ani to
aké aktíva vniesla žalobkyňa do združenia. Na záver znova uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pretože
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tak ako bola usmernená posledným zrušujúcim uznesením

krajského súdu, kde jej bolo uložené, aby sa podrobne vyjadrila k aktívam, ktorú majú napĺňať žalovanú
sumu, len všeobecne povedala, že chce aktíva. No oni môžu povedať, že aktíva tam neboli a majú na
to aj znalecký posudok, navyše samotný vklad do združenia netvorí aktíva združenia, ale naopak pasíva
z toho dôvodu, že sa musia vyplatiť naspäť aj so ziskom a toto nebolo naplnené.

K vyjadreniam žalobkyne a jej právneho zástupcu uviedol, že vo veci bolo vypracovaných niekoľko
znaleckých posudkov, znalecký posudok N.. T.C. bol prvý, všetky ostatné boli kontrolné k tomu prvému,
posledný, ktorý bol vypracovaný ústavom jasne hovorí, koľko zostáva na vyporiadaní, teda aká hodnota.
Ak by zobrali, že je táto hodnota na vyporiadaní, tak vznášajú ešte započítaciu námietku vo vzťahu k
tomuto zostatku, lebo žalovaný vyrovnal záväzok voči leasingovej spoločnosti. Výklad žalobkyne nie je

správny, pretože možno deliť len to, čo sa spoločne vložilo do združenia, nie je možné deliť to, čo sa
vložili skôr alebo čo vložil len jeden špeciálne sám, o tom hovoria aj závery bratislavského znaleckého
posudku, že nemožno deliť to, čo nepatrí žalobkyni.

Žalovaný uviedol, že súhlasí so znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity ako najvyššej inštancie.

K dokladom združenia uviedol, že žalobkyňa sama potvrdila, že tieto mala doma a to faktúry o nákupe
tovaru ako aj iné doklady, preto nemohol pre daňový úrad dokladovať všetko a daňové priznanie bolo
také aké bolo a kontrola dopadla dobre len z tých dôvodov, že zaplatil daň, n všetky doklady neboli
dokladované, žalobkyňa išla proti sebe aj proti združeniu, lebo to mohlo byť celkom ináč, pokladničný
stav by bol celkom iný. Keď sa žalobkyňa vyjadrila, že mala doklady k tovaru, benzínu, tak kto robil

denné uzávierky, prečo nebol zmluva od začiatku združenia, prečo nemala živnosť ale ju zamestnával.
Incident, ktorú bol riešený v trestnom konaní, vznikol len preto, lebo si bránil svoje doklady, aj o združení
aj osobné.

Žalobkyňavpísomnomvyjadrenízodňa7.1.2013uviedla,žezvykonanéhodokazovaniajenesporné,že

na základe účtovnej závierky k 31.12.1998 združenie vykázalo nasledovný majetok v hodnote 4 110,80
eur ( 123 842,- Sk) a to ako drobný hmotný investičný majetok v zostatkovej hodnote 296,91 eur ( 8
945,- Sk), zásoby v zostatkovej hodnote 298,41 eur ( 8 990,- Sk) - 8 ks košele v zostatkovej hodnote
53,11 eur ( 1 600,- Sk) - 6 ks tepláky v zostatkovej hodnote 35,84 eur ( 1 080,- Sk), 2 ks topánky v
zostatkovej hodnote 36,84 eur ( 1 110,- Sk), 1 ks topánky v zostatkovej hodnote 21,57 eur ( 650,- Sk),

1 ks topánky detské v zostatkovej hodnote 8,29 eur ( 250,- Sk), 1 ks tepláková súprava v zostatkovej
hodnote 15,93 eur ( 480,- Sk), 1 ks pyžamo v zostatkovej hodnote 9,29 eur ( 280,- Sk), 1 ks rifle
v zostatkovej hodnote 13,27 eur ( 400,- Sk), 4 ks tričká v zostatkovej hodnote 46,47 eur ( 1 400,- Sk), 1
ks vetrovka v zostatkovej hodnote 28,21 eur ( 850,- Sk), 1 ks vetrovka detská v zostatkovej hodnote
29,87 eur ( 900,- Sk), peniaze vo výške 3 464,21 eur ( 104 363,- Sk) a zostatok na bankovom účte

vo výške 51,25 eur ( 1 544,- Sk). Navrhla vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie a právny názor
vyslovený odvolacím súdom, zmenu petitu žaloby tak, že žiada, aby súd rozhodol o vyporiadaní majetku
získaného činnosťou združenia založeného účastníkmi konania Zmluvou o združení zo dňa 6.2.1998 a
zaniknutého dňa 31.12.1998 tak, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkom k hnuteľným veciam
- zásobám v zostatkovej hodnote 298,41 eur (8 990,- Sk) pozostávajúcim z položiek, tak ako sú vyššie

uvedené, hnuteľné veci aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaného z titulu
úplného finančného vyrovnania aby zaviazal na zaplatenie sumy 2 055,40 eur s 17,60 % ročným úrokom
z omeškania od 31.3.2000 do zaplatenia a na náhradu trov konania.Právny zástupca žalovaného vo výpovedi dňa 14.2.2013 uviedol, že neuznáva zmenu petitu žaloby.
Poukázal, že veci - tovar, si účastníci konania pri zrušení združenia rozdelili pomerne, a to tak, že veci
rozdelili na 2 kôpky, jednu jednému a jednu druhému a teda sú v tom smere vyporiadaní. Uviedol, že z

opatrnosti vznáša aj námietku premlčania a to z dôvodu, že žalobkyňa najmenej v roku 2008 vedela o
týchto veciach a to v máji a teda 3-ročná lehota jej uplynula v máji 2011. Zmenený petit bol podaný
až 8.1.2013, teda po tejto lehote a podľa jeho názoru je neudržateľný. Pokiaľ sa je dná o uplatnenú
istinu poukázal, že jej výška bola ustálená rozsudkom zo dňa 14.5.2009 na sumu 1 906,94 eur, čo bolo
potvrdené aj Krajským súdom v Prešove. Istina teda nie je vo výške 2 055,40 eur. Opätovne poukázal,

že jeho vklad do združenia bol 200 000,- Sk a žalobkyne bol iba vo výške 100 000,- Sk a na znalecký
posudok č. 10/2008 vypracovaný Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz Ekonomickej univerzity
Bratislava. Ďalej uviedol, že navyše žalobkyňa musí preukázať, že ohľadom vecí, ktoré chce, aby vydal
žalobca, že ich žalobca skutočne drží.

Žalobkyňa vo výpovedi dňa 14.2.2013 uviedla, že v písomnej zmluve ohľadom spôsobu vyporiadania

v prípade zániku združenia bolo dohodnuté, že sa delia na polovice, čiže 50 na 50, teda že podiely sú
rovnaké.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.2.2013 uviedol, že zmenený petit zo dňa 7.1.2013 nemôže
byť dôvodom na vyhovenie žalobe žalobkyne. Pokiaľ sa jedná o zásoby a rozpísané odevy, ide iba o

prepísanie inventúrneho súpisu zápisu tovaru, ktorý je pripojený pri znaleckom posudku N.. T.. Tento
znalecký posudok a aj ostatné posudky boli prekonané znaleckým posudkom č. 10/2008 Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Poukázal, že žalobkyňa v zmenenom petite požaduje sumu 2 055,40 eur, hoci
reálne je ustálená hodnota istiny vo výške 1 906,94 eur. Neuznáva žiaden nárok žalobkyne a to najmä z
dôvodu, že podľa znaleckého posudku č. 10/2008 ku dňu 31.12.1998 čisté obchodné imanie spoločnosti

bolo 14 897,- Sk a teda na vyporiadanie by prináležalo 246,96 eur ( 7 448,50 Sk). No ani túto sumu
neuznáva, nakoľko po skončení združenia musel titulom predčasného skončenia leasingu vyplatiť sumu
204,14 eur. Taktiež zaplatil pokutu daňovému úradu v dume 66,38 eur a to na základe daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie roku 1998. Spolu teda zaplatil sumu 270,53 eur. Opätovne poukázal, že v deň
ich roztržky so žalobkyňou si fakticky rozdelili celý tovar napoly a žalobkyňa v tomto smere neuniesla

dôkazné bremeno a tieto veci sú medzi nimi vyporiadané a opätovne poukázal, že ohľadom tohto nároku
vznáša aj námietku premlčania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 6.6.2013 uviedol, že žalobkyňa iba mechanicky odpísala
inventúrny súpis zásob pripojený k znaleckému posudku Ing. T. aj s uvedením súm, pričom však ničím

nepreukázala, že takýto tovar v združení ku dňu jeho zániku existoval, prípadne, kde sa nachádza.
Opätovne poukázal, na znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave a to na to, že N.. T. vo
svojom posudku nezahrnula do majetku združenia záväzok vo výške 100 000,- Sk, ktorý vznikol vo ešte
pred vznikom združenia k 6.2.1998. Preto má za to, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 9.6.2014 uviedla, že predmetom konania na nárok na
vyporiadanie majetku zaniknutého združenia pozostávajúci zo zásob v zostatkovej hodnote 298,41
eur ( 8 990,- Sk) - 8 ks košele v zostatkovej hodnote 53,11 eur ( 1 600,- Sk) - 6 ks tepláky v zostatkovej
hodnote 35,84 eur ( 1 080,- Sk), 2 ks topánky v zostatkovej hodnote 36,84 eur ( 1 110,- Sk), 1 ks topánky
v zostatkovej hodnote 21,57 eur ( 650,- Sk), 1 ks topánky detské v zostatkovej hodnote 8,29 eur ( 250,-

Sk), 1 ks tepláková súprava v zostatkovej hodnote 15,93 eur ( 480,- Sk), 1 ks pyžamo v zostatkovej
hodnote 9,29 eur ( 280,- Sk), 1 ks rifle v zostatkovej hodnote 13,27 eur ( 400,- Sk), 4 ks tričká
v zostatkovej hodnote 46,47 eur ( 1 400,- Sk), 1 ks vetrovka v zostatkovej hodnote 28,21 eur ( 850,-
Sk), 1 ks vetrovka detská v zostatkovej hodnote 29,87 eur ( 900,- Sk), peňazí vo výške 3
464,21 eur ( 104 363,- Sk) a zostatku na bankovom účte vo výške 51,25 eur ( 1 544,- Sk).Uviedla, že

navrhuje zrušenie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným hnuteľným veciam ich prikázanie do
výlučného vlastníctva žalovaného a požaduje z titulu úplného finančného vyrovnania zaplatiť sumu 1
906,94 eur so 17,60 % úrokom z omeškania ročne od 31.3.2000 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalovaný vo svojej výpovedi dňa 5.6.2014 uviedol, že pokiaľ sa jedná o zásoby tovaru, tieto veci
boli rozdelené 50 na 50. Podľa znaleckého posudku podaného Bratislavskou ekonomickou univerzitou

hodnota majetku bola 14 896,90 Sk, čistých obchodných imaní bolo v spoločnosti 14 000,- Sk, takže sa
to delí na polovičku, 50 na 50, vychádza to na 8 990,- Sk. Ďalej uviedol, že zásoby rozdelené na polovicu
8 990,- Sk, to bol ďalší majetok, vychádza.4 4 495,- Sk, lenže tovar bol rozdelený, takže nemám dôvod
sa k tomuto ešte vyjadriť. Ešte upozornil, že za predčasné ukončenie lízingu zaplatil 6 150,- Sk a plusešte pani R. dala návrh na daňovú kontrolu, kde zaplatil pokutu 2 000,- Sk, čo zaplatil zo svojich peňazí,
tým pádom je ešte v mínusovom stave. Znova poukázal, že došlo k reálnej deľbe hnuteľných vecí, ktoré
zostali v stánku na tržnici, k deľbe vecí došlo za prítomnosti ich dvoch. Ďalej uviedol, že žalobkyňa

dostala výpoveď kvôli incidentu, že nechcela dať všetky doklady, čo sa týka daňového priznaniam a aj
napriek tomu jej umožnil posledný 12 mesiac, keď dostala výpoveď 8.12.1998, aby u neho predávala,
tým pádom predala ešte zostatok tovaru, ktorý bol, tak si rozdelili aj peniaze.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi dňa 5.3.2015 uviedla, zotrváva na všetkých doterajších prednesoch a

vyjadreniach, najmä poukazuje na jej písomné vyjadrenie zo dňa 09.06.2014 kde je zhrnutý podstatný
priebeh konania a zaujaté stanovisko k všetkých rozhodujúcim otázkam tohto sporu. Navrhla, aby
súd vydal rozsudok, ktorý je uvedený v jej písomnom vyjadrení zo dňa 19.06.2014. Navrhla vyporiadať
majetok získaný činnosťou združenia založeného účastníkmi konania zmluvou o združení zo dňa
06.02.1998 a zaniknutého 31.12.1998 tak, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k tam
uvedeným hnuteľným veciam a vyporiadava ho tak, že všetky hnuteľné veci prikazuje do výlučného

vlastníctva žalovaného a žalovaný je povinný z titulu úplného finančného vyrovnania zaplatiť žalobkyni
sumu 1.906,94 eur zo 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 31.03.2000 do zaplatenia a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojej výpovedi dňa 5.3.2015 uviedol, že navrhuje zamietnuť žalobu žalobkyne. Poukázal

najmä na zmluvu o združení z ktorej jednoznačne vyplýva, že združenie vzniklo dňom 15.04.1998
a trvalo do 08.12.1998 aj keď v samotnej zmluve je uvedené, rukou pripísané, že zmluva platí od
15.04.1998 do 01.01.1999, faktický ale do 31.12.1998 pretože 01.01. je vždy štátny sviatok a 31.12.
je Silvester, kedy sa väčšinou už nepracuje. Dal do pozornosti, že táto zmluva bola vlastne dorobená
dodatočne a to dňa 06.11.1998 ako to vyplýva aj z pečiatky u notára, ktorou sú overené podpisy oboch

účastníkov. Takže zmluva o združení bola platná. Žalobkyňa k nemu nastúpila ako predavačka dňom
10.04.1998. Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru vyplýva, že tento pracovný pomer skončil dňom
08.12.1998. Ďalej uviedol, že preukázali a dokazuje to aj znalecký posudok, že oproti sporným 100
000,- Sk, vložil ešte pred vznikom združenia ďalšiu sumu a to 100 000,- Sk a to ku dňu 06.02.1998
ako to vyplýva zo strany č. 13 znaleckého posudku č. 10/2008, čo viackrát zdôvodňoval a na čo

poukazoval. Nikdy zo žiadneho účtovníctva nebolo zistené, aby nejakú inú sumu než ktorú si uplatňuje
žalobkyňa bola vložila do tohto združenia. Navyše, ona sama viedla toto účtovníctvo, teda musela byť
veľmi informovaná o celom hospodárení tohto združenia a pochybuje, veľmi silno pochybuje, aby ona si
nezapísala ďalší vklad ak by bol vykonaný. Z tohto znaleckého posudku aj vyplýva z akým stavom celé
združenie skončilo. Ak sa pozrieme na prílohy, ktoré sú k tomu znaleckému posudku pripojené tak je tam

ajinventúrnyzáznamalebozoznam,ktorýjeakoprílohač.9kznaleckémuposudkuakeďhoporovnáme
s tým ako upravila žalobu naposledy žalobkyňa, tak je jasné, že tie drobné veci, teda tovar odpísali z
tohto súpisu a požaduje, aby bol prikázaný do jeho vlastníctva. Toto odmieta, pretože taký majetok už
dávno neexistuje. Bolo na strane žalobkyne, aby preukázala, že existuje. Žiaden dôkaz ale nepredložila.
Poukazuje v podstate len na tento inventúrny záznam alebo súpis tovaru a pokiaľ ide o ostatné veci,

napr. aj elektronická pokladnica, už sa aj odvolací súd týmto zaoberal, že ide o tovar, ktorý už v podstate
bol zúžitkovaný a je bez hodnoty, teda nemôže byť ani predmetom žaloby. Zostáva na vyrovnanie podľa
znaleckého posudku nejakých 14 897,- Sk a z toho je polovica 7 448,50 korún. Túto sumu si započítava,
jednak z toho dôvodu, že zaplatil záväzok voči leasingovej spoločnosti po skončení združenia čo už bolo
preukázané a je to v súdnom spise a okrem toho preukázal aj to, že s majetkom, ktorý zostal na tejto

prevádzke alebo proste v tomto združení sa vyporiadali dňom 08.12.1998 a to rovnomerným dielom,
že každý dostal svoju kôpku, pretože bolo tiež preukázané a žalobkyňa to nepoprela, že spolu s mojím
klientom ešte predávala v tom istom stánku do 31.12.1998 za dobu od 08.12.1998 do konca roka nemala
z čoho ani kedy nakúpiť nový tovar, tak teda predávala alebo dopredávala tovar z ktorým sa rozdelili.
Pokiaľ by bol úspešný, uplatňuje si náhradu trov konania.

Súd vykonal aj rozsiahle znalecké dokazovanie znalcami z odboru účtovníctvo. Zo znaleckého posudku
N.. T. vyplýva, že združenie malo ku dňu jeho zániku celkový majetok vo výške 104 363,40 Sk ako
finančné prostriedky v hotovosti v pokladni, ďalej finančné prostriedky na účte vo výške 1543,50 Sk.
Okrem toho združenie malo ku dňu zániku zásoby tovaru v hodnote 8 990,- Sk a drobný hmotný

investičný majetok ( pokladňa ) v nadobúdacej hodnote 8 945,- Sk. V znaleckom posudku N.. W., ktorý
bol vykonaný ako kontrolný posudok k znaleckému posudku N.. T. sú tieto sumy totožné a tento znalecký
posudok N.. W. potvrdzuje znalecký posudok Ing. T.. Tieto informácie sú totožné aj v ďalšom znaleckom
posudku, ktorý vypracovala N.. T., ktorá tak isto konštatuje aktívny zostatok združenia vo výške 123842,- Sk. Bez zmeny v položkách zásoby, finančné prostriedky na účte a hotovosť v pokladni. Vzhľadom
na pripomienky účastníkov konania súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie Znaleckým ústavom
a to Ekonomickou Univerzitou v Bratislave, Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz pri Centre

ďalšieho vzdelávania. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že ku dňu ukončenia činnosti
Združenia T. L. H. Y. R. k 31.12.1998 boli vložené peňažné hodnoty účastníkov Združenia vo výške 200
000,- Sk znehodnotené o stratu vo výške 185 103,- Sk na hodnotu 14 897,- Sk. Majetok v hodnote
114 896,90 Sk ( zásoby - 8 990,- Sk, peňažné prostriedky v banke - 1 543,50 Sk, peniaze v hotovosti
- 104 363,40 Sk) získaný výkonom spoločnej činnosti združenia po odpočítaní záväzkov v hodnote

100 000,-Sk nadobudnutých z prevádzkovania združenia predstavuje čisté obchodné imanie účastníkov
združenia. Výkonom spoločnej činnosti združenia bolo podľa účtovnej evidencie k 31.12.1998 získané
čisté obchodné imanie vo výške 14 897,- Sk. Súčasťou tohto znaleckého posudku je aj peňažný denník
združenia predložený žalovaným. Prvý zápis v tomto peňažnom denníku je vykonaný 6.2.1998 a je ním
osobný vklad vo výške 300.000,-Sk. Posledný zápis je vykonaný dňa 31.12.1998. Znalecký posudok
teda vychádzal zo skutočnosti, že do združenia bol vložený vklad vo výške 300 000,-Sk a vzhľadom

na nemožnosť jednoznačne overiť skutočný vklad jednotlivých účastníkov do združenia, posúdil výšku
ich vkladov iba podľa podpísanej zmluvy o združení a to v hodnote 100 000,- Sk na každého z nich a
sumu vo výške 100 000,- Sk uvedenú v peňažnom denníku ako - úvery, dotácie a ostatné príjmy, poňal
ako záväzok združenia.

Z dokladov pripojených k znaleckým posudkom N.. T. a Ekonomickej univerzity v Bratislave a to
konkrétne z výkazu o majetku a záväzkoch k 31.12.1998 subjektu T.I.B. L., IČO: 34 900 403 vyplýva, že
k uvedenému dňu hodnota zásob tovaru bola vo výške 8 990,- Sk, peňažné prostriedky boli vo výške
104 363,- Sk, peňažné prostriedky na účte v banke boli 1 544,- Sk, rozdiel medzi majetkom a záväzkami
bol 114 897,- Sk. Tento výkaz je podpísaný žalovaným. Z inventúrneho súpisu zásob ku dňu 31.12.1998

vyplýva, že k uvedenému dňu zásoby na tovare pozostávali z 8 ks košieľ v zostatkovej hodnote 1
600,- Sk, 6 ks teplákov v zostatkovej hodnote 1 080,- Sk, 2 ks topánok v zostatkovej hodnote 1 110,- Sk,
1 ks topánok v zostatkovej hodnote 650,- Sk, 1 ks topánok detských v zostatkovej hodnote 250,- Sk,
1 ks teplákovej súpravy v zostatkovej hodnote 480,- Sk, 1 ks pyžama v zostatkovej hodnote 280,- Sk,
1 ks riflí v zostatkovej hodnote 400,- Sk, 4 ks tričiek v zostatkovej hodnote 1 400,- Sk, 1 ks vetrovky v

zostatkovej hodnote 850,- Sk a 1 ks vetrovky detskej v zostatkovej hodnote 900,- Sk. Tento inventúrny
súpis bol vyhotovený dňa 31.12.1998 a je podpísaný žalovaným. Z kópie peňažného denníka združenia
pripojeného k znaleckému posudku Ekonomickej univerzity Bratislava súd zistil, že dňa 6.2.1998 bol do
združenia vložený osobný vklad vo výške 300 000,- Sk, pričom bol priradený k položke 20 označenej
ako úvery, dotácie, dary a ostatné príjmy.

Podľa § 829 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník), niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o
dosiahnutie dojednaného účelu. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Podľa § 833 Občianskeho zákonníka, poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v
spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného
majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom
užívaní všetkých účastníkov.

Podľa § 834 Občianskeho zákonníka, majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Podľa § 835 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú
rovnaké, ak zmluva neurčuje inak. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a

nerozdielne.

Podľa § 841 Občianskeho zákonníka, pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt
poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej
činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Zmluva o združení je zmluvou konsenzuálnou a Občiansky zákonník z hľadiska jej obsahu predpisuje
len dohodu o spoločnom pričinení sa o dosiahnutie dojednaného účelu a nepredpisuje formu, akou má

byť tento právny úkon urobený. Dosiahnutie dohodnutého účelu je podstatnou obsahovou náležitosťou
tejto zmluvy. Tento účel môžu účastníci združenia dosiahnuť jednak pracovnou činnosťou, jednak
poskytnutím peňazí alebo iných vecí. Občianskym zákonníkom sú základné práva a povinnosti členov
združenia upravené len rámcovo. Zákon predpokladá, že účastníci svoje práva a povinnosti upravia
bližšie v zmluve o združení. Pokiaľ ide o druh plnenia alebo o výšku vkladu, platí prioritne úprava

obsiahnutá v zmluve o združení. Ak však zmluva túto špecifikáciu neobsahuje, treba vychádzať
z ustanovenia § 831 OZ, ktorý predpokladá, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.
Vlastnícke právo k poskytnutým majetkovým hodnotám upravuje ustanovenie § 833 OZ. Veci určené
jednotlivo (napr. nehnuteľnosti, motorové vozidlá a pod.) zostávajú vo vlastníctve člena združenia,
ktorý ich poskytol, sú však ale len pre účel spoločne vykonávanej činnosti, v bezplatnom užívaní

všetkých účastníkov. Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých
účastníkov, nie je teda majetkom združenia. Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú
rovnaké, ak zmluva neustanovuje niečo iné. Právny vzťah založený zmluvou o združení môže zaniknúť
aj rozpustením združenia, uplynutím času, na ktorý bolo združenie založené alebo dosiahnutím účelu
zmluvy. V týchto prípadoch treba účastníkovi vrátiť veci poskytnuté združeniu a vyplatiť mu v peniazoch

podiel na majetku podľa stavu v deň rozpustenia a pokiaľ ide o veci určené individuálne, ktoré poskytol
združeniu, mu vrátiť in natura v stave, v akom sa nachádzajú k tomuto dňu. Za veci určené druhovo,
najmä ak došlo k ich spotrebovaniu, sa mu zabezpečia veci rovnakého druhu, množstva a kvality
alebo sa mu poskytne náhrada v peniazoch. Majetok, ktorý je výsledkom spoločnej činnosti, a to
ako súhrn aktivít jednotlivých účastníkov v prospech združenia, tak aj spoločne vykonávanej činnosti,

prechádza do spoluvlastníctva všetkých účastníkov. Podiely jednotlivých účastníkov na majetku, ktorý
bol získaný spoločnou činnosťou ( § 834 OZ ), sa určujú zmluvou o združení. Prihliadať by sa pritom malo
predovšetkým k rozsahu poskytnutých majetkových hodnôt a vykonanej pracovnej činnosti každého
z účastníkov. Pokiaľ taká dohoda v zmluve chýba, sú uvedené podiely rovnaké ( vyplýva to aj z
ustanovenia § 137 ods. 2 OZ ). To isté sa týka aj podielu na zisku alebo strate ( rozhodnutie NS SR

sp.zn 2Cdo/256/2007 zo dňa 31.3.2009).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola
platne uzavretá Zmluva o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na
právny názor odvolacieho súdu uvedený v jeho rozhodnutí č.k. 2Co/601/2001-106 zo dňa 8.11.2002,

nakoľko zmluva o združení nemusí mať písomnú formu, keď združenie vzniká momentom, kedy sa
účastníci dohodnú o tom, že budú spoločne sa pričiňovať o dosiahnutie dojednaného účelu, súd
jednoznačne dospel k záveru, že združenie založené účastníkmi konania vzniklo dňa 6.2.1998 a zaniklo
dňa 31.12.1998. Súd pri tom vychádzal zo záznamov v peňažnom denníku, kde prvý účtovný záznamje dňa 6.2.1998 a posledný dňa 31.12.1998. Neskoršia listina - Zmluvu o združení, je len potvrdením
skoršej existencie združenia a jeho skoršieho založenia.

V posudzovanej veci teda nepochybne došlo aj k zániku združenia tvoreného účastníkmi konania a to
ku dňu 31.12.1998. Zo zákona vyplýva, že zánikom združenia nezaniká aj podielové spoluvlastníctvo
účastníkov združenia k majetku získanému spoločnou činnosťou, a ak sa nedohodnú účastníci
združenia na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločne získaným veciam, môže sa
ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva a uskutočnenia vyporiadania na súde

podľa ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka. Všeobecná úprava podielového spoluvlastníctva
obsiahnutá v ustanovení § 136 až 142 Občianskeho zákonníka sa uplatní ( podľa zásad všeobecnej a
osobitnej právnej normy ) vždy tam, kde ju osobitné ustanovenia právneho predpisu nevylučujú alebo
neupravujú určitú otázku odchylne, bez nutnosti odkazu na všeobecnú úpravu. Ustanovenie § 841 o
vyporiadaní účastníkov pri rozpustení združenia spôsobom stanoveným v zmluve, inak rovným dielom,
nebráni tomu, aby ktorýkoľvek z nich, ak nedôjde medzi nimi k dohode, mohol podať na súde návrh

podľa § 142 Občianskeho zákonníka.

Ani medzi účastníkmi konania v danej právnej veci po zániku združenia nedošlo k dohode o majetkovom
vyporiadaní a preto zo strany žalobkyne bola na tunajšom súde podaná žaloba a to dňa 11.1.2010.

Podstatnou okolnosťou na to, aby súd mohol pristúpiť k vyporiadaniu rozpusteného združenia je presná
špecifikácia hodnôt, ktoré a v akom rozsahu sa požadujú vyporiadať.

Žalobkyňa pôvodne v žalobe žiadala, aby žalovaný jej vyplatil sumu 100 000,- Sk, ktorá predstavovala
prostriedky, ktoré vložila do združenia a ktoré žiada vrátiť. Na základe znaleckého posudku N.. T. bolo

následne preukázané, že združenie malo ku dňu jeho zániku celkový majetok vo výške 104 363,40 Sk
ako finančné prostriedky v hotovosti v pokladni, ďalej finančné prostriedky na účte vo výške 1 543,50
Sk. Okrem toho združenie malo ku dňu zániku zásoby tovaru v hodnote 8 990,- Sk a drobný hmotný
investičný majetok ( pokladňa ) v nadobúdacej hodnote 8 945,- Sk. V znaleckom posudku N.. W.C.,
ktorý bol vykonaný ako kontrolný posudok k znaleckému posudku N.. T., sú tieto sumy totožné a tento

znalecký posudok N.. W. potvrdzuje znalecký posudok Ing. T.. Tieto informácie sú totožné aj v ďalších
znaleckých posudkoch, ktoré vypracovala N.. T., ktorá tak isto konštatuje aktívny zostatok združenia vo
výške 123 842,- Sk. Bez zmeny v položkách zásoby, finančné prostriedky na účte a hotovosť v pokladni
je aj znalecký posudok ústavu, a to Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Žalobkyňa následne svoj nárok špecifikovala na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa
21.10.2011, kde vzhľadom na závery znaleckého dokazovania žiadala priznať polovičku hodnoty
združenia, ktoré boli presne položkovite špecifikované aj na pojednávaní dňa 08.12.2011.

Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania žalobkyňa z pôvodne uplatnenej sumy 100 000,-

Sk čiastočne zobrala nárok späť čo do sumy 38 079,- Sk s úrokmi z omeškania od 02.01.1999 do
30.03.2000, predmetom konania následne ostala už len suma 61 921,- Sk s úrokmi z omeškania,
ktorá predstavuje polovicu aktívnych položiek zistených znalcami pri zániku združenia.

Z tejto sumy, ako to vyplýva z rozsudku prvostupňového súdu č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa

14.05.2009, bol právoplatne zamietnutý nárok bol v sume 4 472,53 Sk s úrokmi z omeškania, ktorá suma
predstavuje polovicu sumy vyčíslenej znalcami ako drobný hmotný investičný majetok v celkovej sume
8 945,- Sk, ako nadobúdacej ceny pokladne.

Teda predmetom konania zostali finančné prostriedky, ktoré združenie malo na účte ku dňu zániku

združenia vo výške 1 543,50 Sk, v pokladni vo výške 104 363,40 Sk a zásoby tovaru vyčíslené znalcami
na sumu 8 990,- Sk. Predmetom konania ostala suma 57 448,47 Sk, čo pri prepočte na menu eur
predstavuje 1 906,94 eur. Spolu táto suma predstavuje masu, ktorú žiada žalobkyňa vyporiadať podľa
§ 841 Občianskeho zákonníka. Súd existenciu takto špecifikovaného majetku združenia ku dňu jeho
zániku mal preukázanú aj znaleckým dokazovaním, tak ako to vyššie uviedol.

Žalobkyňa v podanej žalobe navrhla zrušenie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam
predstavujúcim zásoby tovaru ku dňu zániku združenia v zostatkovej hodnote 298,41 eur (8 990,- Sk) -
8 ks košele v zostatkovej hodnote 53,11 eur (1 600,- Sk), 6 ks tepláky v zostatkovej hodnote 35,84 eur ( 1080,- Sk), 2 ks topánky v zostatkovej hodnote 36,84 eur (1 110,- Sk), 1 ks topánky v zostatkovej hodnote
21,57 eur (650,- Sk), 1 ks topánky detské v zostatkovej hodnote 8,29 eur ( 250,- Sk), 1 ks tepláková
súprava v zostatkovej hodnote 15,93 eur ( 480,- Sk), 1 ks pyžamo v zostatkovej hodnote 9,29 eur

( 280,- Sk), 1 ks rifle v zostatkovej hodnote 13,27 eur ( 400,- Sk), 4 ks tričká v zostatkovej hodnote
46,47 eur (1 400,- Sk), 1 ks vetrovka v zostatkovej hodnote 28,21 eur (850,- Sk),1 ks vetrovka detská
v zostatkovej hodnote 29,87 eur ( 900,- Sk) s ich prikázanie do výlučného vlastníctva a z titulu úplného
finančného vyrovnania požaduje zaplatenie sumu 1 906,94 eur so 17,60 % úrokom z omeškania ročne
od 31.3.2000.

Súd opätovne poukazuje, že dôsledkom rozpustenia združenia je povinnosť členov združenia vykonať
majetkové vyporiadanie medzi sebou. Pri majetkovom vyporiadaní majú účastníci nárok na vrátenie
hodnôt, ktoré poskytli na účel združenia. Okrem toho majú nárok na vyporiadanie majetku, ktorý získali
výkonom spoločnej činnosti združenia. Majetok zaniknutého združenia sa vyporiada podľa podielov
uvedených v zmluve o združení, prípadne rovným dielom.

Finančné prostriedky alebo veci, ktoré účastníci vniesli do združenia sa nachádzajú v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov združenia. Takéto veci sa vyporiadajú buď vo forme naturálnej alebo vo
forme fianančnej náhrady podľa podielov jednotlivých účastníkov združenia, čo v prejednávanej veci
predstavuje právo každého na polovicu. V tomto konaní nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi

konania bol dohodnutý osobitný spôsob vyporiadania majetku združenia ku dňu jeho zániku, preto
je vychádzať z toho, že podiely oboch členov združenia sú rovnaké. Majetok, ktorí získali členovia
združenia pri činnosti združenia a ktorý reálne pri zániku združenia existuje bol aj v danej právnej veci
teda v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v rozsahu 1 každého člena združenia.

Zo zmluvy o združení vyplýva, že žalobkyňa aj žalovaný sa zaväzujú vložiť do združenia finančné
prostriedky vo výške 100 000,- Sk a to každý z nich. Na základe vykonaného dokazovania mal súd aj
za preukázané, že obidvaja účastníci konania tieto finančné prostriedky do združenia skutočne vložili.
Daná skutočnosť nebola spornou.

Následne v priebehu konania žalovaný a to v písomnom vyjadrení zo dňa 24.6.2005 po prvýkrát uviedol,
že do združenia vniesol aj ďalších 100 000,- Sk, dôkazom čoho mal byť ním predložený peňažný
denník združenia. Žiadne iné dôkazy na podporu tohto tvrdenia zo strany žalovaného neboli predložené.
Žalovaný na podporu svojho tvrdenia iba poukázal na znalecký posudok Ekonomickej univerzite v
Bratislave, s ktorým sa stotožňuje. Žalobkyňa danú skutočnosť poprela a uviedla, že nie sám žalovaný,

ale aj ona, oproti sume 100 000,- Sk, ktorú sa zaviazali obaja vložiť do združenia podľa zmluvy, vložila
do združenia ešte ďalších 50 000,- Sk a to na kúpu tovaru ešte pred začatím činnosti združenia. Teda
žalovaný do združenia vložil ďalších 50 000,- Sk a nie 100 000,- Sk.

V tomto smere mal súd z peňažného denníka združenia za preukázané, že dňa 6.2.1998 bol v prospech

združenia vložený vklad vo výške 300 000,- Sk, pričom sa jednalo o osobný vklad, ktorý bol v tomto
denníku zahrnutý pod položku 20 označenú ako úvery, dotácie, dary a ostatné príjmy. Tento vklad do
združenia nebol žiadnym spôsob bližšie špecifikovaný.

Aj v rámci znaleckého dokazovania súdny znalci a to jednak N.. T., N.. W., N.. T. a tiež Ekonomická

univerzita v Bratislave vo svojich znaleckých posudkoch uviedli, že takýto vklad bol v prospech združenia
vnesený. V znaleckom posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave je uvedené, že z predloženej
účtovnej evidencie nie je jednoznačne a preukázateľne uvedené, ktorý účastník konania, v kej výške a
kedy vklad vniesol. Preto podľa znaleckého ústavu tieto skutočnosti navodzujú pochybnosti o vkladoch
jednotlivých účastníkov združenia. Nakoľko z jeho pohľadu nebolo možné overiť skutočné vklady

jednotlivých účastníkov združenia podľa predloženej dokumentácie, bolo ich možné posúdiť len na
základe predloženej zmluvy o združení, t.j. že vklady jednotlivých účastníkov boli v rovnakej výške a
to v hodnote 100 000,- Sk na každého účastníka. Preto rozdiel vo výške 100 000,- Sk posúdil ako
záväzok združenia.

Pokiaľ sa jedná o sumu 100 000,- Sk, ktorá bola do združenia vložená nad výšku vkladov na ktoré
sa žalobkyňa a žalovaný zaviazali v zmluve o združení, na základe vykonaného dokazovania mal súd
jednoznačne za preukázané, že sa jednalo o vklad do združenia, čo vo svojich výpovediach potvrdili
obaja účastníci konania. Teda nejedná sa o záväzok združenia, tak ako to vo svojom znaleckom posudkukonštatovala Ekonomická univerzita v Bratislave. Táto suma bola reálne vložená do združenia a to dňa
6.2.1998, o čom tiež niet pochýb a spornou zostala iba výška tohto vkladu vo vzťahu k jednotlivým
účastníkom konania, teda skutočnosť, koľko z tejto sumy každý do združenia vložil.

Ani žalovaný a ani žalobkyňa v rámci vykonaného dokazovanie súdu nepreukázali, koľko reálne z
uvedenej sumy do združenia vniesli. Súd preto vychádzal z ustanovenia § 831 druhá veta Občianskeho
zákonníka - ak v zmluve o združení nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní
poskytnúť rovnaké hodnoty. Súd v tomto smere uvádza, že zo samotnej zmluvy o združení vyplýva, že

účastníci sa zaviazali do združenia vložiť rovnaké vklady, pričom ak by ich vôľa bola iná, mali možnosť
osobitným spôsobom si to upraviť priamo v zmluve o združení, pričom súd poukazuje aj na to, že táto
zmluvybolapodpísanáaždňa6.11.1998,vkladbolvloženýdňa6.2.1998,tedavčasepodpísaniazmluvy
obidvom účastníkom muselo byť známe, že niektorý z nich do združenia vložil viac ako ten druhý, a
takýto účastník by nepodpísal zmluvu ktorou deklaruje, že každý účastník do združenia vkladá rovnaké
hodnoty.

Nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal, žeby sám do združenia vložil ďalšie finančné prostriedky vo
výške 100 000,- Sk, pričom ako súd vyššie uviedol, tento ďalší vklad bol do združenia skutočne vnesený,
súddospelkzáveru,žezostranyobidvochúčastníkovkonaniaboldozdruženiamimovkladuuvedeného
v zmluve o združení vložený ďalší vklad a to každým z nich vo výške 50 000,- Sk. Vzhľadom na uvedené

preto súd ustálil, že každý z účastníkov vložil do združenia vklad vo výške 150 000,- Sk.

Žalovaný ohľadom nároku na vyporiadanie zásob tovaru vzniesol námietku premlčania, ktorej podanie
odôvodnil tým, že žalobkyňa najmenej v roku 2008 vedela o týchto veciach a to v máji a teda 3-ročná
lehota jej uplynula v máji 2011. Zmenený petit bol podaný až 8.1.2013, teda po tejto lehote. Súd sa

vzhľadom na túto skutočnosť musel v prvom rade so vznesenou námietkou vysporiadať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Aj v danej právnej veci je predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k hnuteľným veciam, teda jedná sa o vlastnícke právo, ktoré premlčaniu nepodlieha. Preto súd takto
vznesenú námietku zo strany žalovaného posúdil ako na nedôvodnú a pri svojom rozhodovaní na ňu
neprihliadal.

Súd riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v jeho rozhodnutí č.k.
17Co/51/2012-444 zo dňa 19.7.2012, vychádzal v ďalšom konaní z toho, že iným spôsobom sa
vyporiadavajú finančné prostriedky a inak zásoby tovaru, a preto sa samostatne zaoberal nárokom na
vyporiadanie zásob tovaru v zostatkovej hodnote 298,41 eur a nárokom na vyporiadanie finančných

prostriedkov vo výške 3 515,47 eur.

Pokiaľ sa jedná o nárok na vyporiadanie zásob tovaru v zostatkovej hodnote 298,41 eur, žalobkyňa
navrhla ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného a z titulu finančného vyrovnania v rámci
celkového nároku na finančné vyrovnanie požaduje zaplatenia ich finančnej protihodnoty vo výške

149,205 eur. Žalovaný takto uplatnený nárok neuznal, poukázal na to, že už v decembri 1998, po ich
roztržke dňa 8.12.1998, došlo k vyporiadaniu týchto vecí a tak, že si ich rozdelili so žalobkyňou napoly.

V súdnom konaní a to napriek rozsiahle vykonanému dokazovaniu, dané tvrdenie žalovaného nebolo
preukázané. Žalobkyňa takýto spôsob rozdelenia hnuteľných vecí nepotvrdila, ba naopak uviedla, že

tieto veci zostali u žalovaného, pričom zo strany žalovaného nebol predložený žiaden relevantný dôkaz,
ktorým by vyvrátil.

Súd naopak z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k vážnym nezhodám v súvislosti s
činnosťou združenia došlo už dňa 8.12.1998 a od tej doby každý z účastníkov konania vykonával

samostatne predajnú činnosť. Sám žalovaný už vo výpovedi zo dňa 27.9.2000 a následne aj v ďalších
výpovediach potvrdil, že po tomto dátume síce so žalovanou predávali spoločne v jednom stánku,
ale každý predával svoj vlastný tovar, resp. spoločný tovar, pričom si zisk z predaja spoločných vecí
delili rovným dielom. V zmysle jeho tvrdení, k rozdeleniu hnuteľných vecí, ktoré navrhuje vyporiadaťžalobkyňa, došlo už ku dňu 8.12.1998. V rozpore s týmto jeho tvrdením však žalovaný dňa 31.12.2008
vypracoval inventúrny súpis zásob tovaru ku dňu 31.12.1998, pričom v ňom totožne uviedol veci, ktoré
žalobkyňa navrhuje vyporiadať. Inventúrny súpis zásob tovaru je ním podpísaný. Žalovaný následne aj

vo výkaze o majetku a záväzkoch zo dňa 29.3.1999 uviedol, že ku dňu 31.12.1998 zásoby tovaru boli v
hodnote 8 990,- Sk. Súd na základe uvedeného preto dospel k záveru, že ku dňu 31.12.1998, teda ku
dňu zániku združenia, v dispozičnej moci žalovaného boli hnuteľné veci - zásoby tovaru, ku ktorým sa
žalovaná domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva, tieto veci medzi účastníkov združenia neboli
reálne rozdelené a teda k ním ani nezaniklo podielové spoluvlastníctvo. Tieto veci sa teda ku dňu

31.12.1998 nachádzali u žalovaného.

Súd preto uplatnený nárok žalobkyne na zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie
vo vzťahu k zásobám tovaru považoval za dôvodný. Vzhľadom na skutočnosť, že odo dňa zániku
združenia prešlo už viac ako 16 rokov, povahu vyporiadavaných hnuteľných vecí, súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným hnuteľným veciam tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku a postupom v súlade s § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tieto veci však
neprikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko takýto rozsudok by v tejto časti podľa názoru
súdu nebol vykonateľný (ani vykonaným dokazovaním sa súdu nepodarili zistiť kde a v akom stave sa
tieto veci nachádzajú), ale zaviazal ho na zaplatenie polovice zostatkovej hodnoty týchto vecí vo výške
149,205 eur v prospech žalovanej, teda na zaplatenia polovice finančnej hodnoty týchto vecí, ktorú mali

v čase zániku združenia.

V časti nároku na vyporiadanie finančných prostriedkov vo výške 3 515,47 eur pozostávajúcich
finančných prostriedkov na účte vo výške 51,24 eur (1 543,50 Sk) a v pokladni vo výške 3 463,23
eur (104 363,40 Sk), súd takto uplatnený nárok mal za preukázaný. Medzi účastníkmi konania nebola

uzavretá žiadna osobitná dohoda ohľadom jeho vyporiadania a preto návrhu žalobkyne vyhovel a
zaviazal žalovaného titulu úplného finančného vyrovnania zaplatiť žalobkyni sumu 1 757,73 eur, teda 50
% zo sumy 3 515,47 eur, t.j. 50 % z aktív, ktoré združenia vykazovalo ku dňu jeho zániku.

Súd v tejto časti uplatneného nároku poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29/Odo/968/2008,

podľa ktorého, v prípade ak vklad účastníkov konania je spotrebovaný, je možné vyporiadať iba majetok
získaný výkonom spoločnej činnosti a prípadný zisk, ak bol ku dňu zániku združenia vykázaný. Hodnota
činnosťou združenia spotrebovaných vnesených peňazí a majetkových hodnôt určených podľa druhu,
je vyjadrená v podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou združenia.

V priebehu konania žalovaní vzniesol námietku započítania sumy 270,52 eur pozostávajúcej zo
zaplateného poplatku z titulu predčasného ukončenia leasingu v sume 204,14 eur a zo zaplatenej
sankcie daňovému úradu vo výške 66,38 eur.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Pokiaľ sa jedná o sumu 204,14 eur, ktorú žalovaný požaduje započítať, súd tento nárok nepovažuje

za dôvodný. Z vykonaného dokazovania a aj zo zmluvy o združený vyplýva, že účastníci konania sa
zaviazali za účelom kúpy vozidla, ktoré sa malo využívať na činnosť združenia, poskytnúť vklad vo
výške 50 000,- Sk a to každý z nich, ako akontáciu na jeho kúpu. Z predložených listinných dôkazov
mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný uzavrel leasingovú zmluvu, v zmysle ktorej bol vedený ako
držiteľ motorového vozidla, ktoré bolo jej predmetom. Predmetné vozidlo mal nadobudnúť do vlastníctva

po uplynutí dojednanej doby a zaplatení všetkých leasingových splátok, pričom ich splácanie bolo
zabezpečované podľa vzájomnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným po dobu trvania združenia
z príjmov združenia a posledná splátka bola uhradená za obdobie 12/1998. Po zániku združenia
tieto splátky už neboli uhrádzané (prílohy č.12,13,14 znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v
Bratislave). Toto vozidlo mohlo byť využívané na účely združenia iba do doby jeho zániku. V zmysle

zmluvy o združení sa účastníci zaviazali iba vložiť vklad za účelom kúpy vozidla a tento vklad aj poskytli.
Počas spoločnej doby užívania zo zisku združenia boli aj hradené leasingové splátky, avšak tento
stav mohol trvať iba počas doby existencie združenia. Vozidlo, ktorého držiteľom bol žalovaný podľa
leasingovej zmluvy, nebolo v jeho vlastníctve, nemohlo byť predmetom ani vkladu do združenia a tedapo zániku združenia, oprávneným a povinným z leasingovej zmluvy bol už iba žalovaný a aj on sám
požiadal o predčasné ukončenie leasingovej zmluvy z dôvodu nemožnosti uhrádzať leasingové splátky.
Súd preto je toho názoru, že poplatok za predčasné ukončenie leasingu, ktorý žalovaný uhradil, nie je

nárokom spôsobilým na započítanie ako pohľadávka žalovaného vo vzťahu k majetkovým hodnotám
združenia.

Pokiaľ sa jedná o ďalší uplatnený nárok na započítanie z titulu daňovej pokuty vo výške 66,38 eur, súd
aj ohľadom tohto uplatneného nároku dospel k záveru, že nie je nárokom spôsobilým na započítanie.

V rámci činnosti združenia počas jeho existencie bol zisk z tejto činnosti delený medzi obidvoch
účastníkov konania rovnakým dielo, čo nebolo sporné a takýto ich príjem bol príjmom zo závislej
činnosti, ktorý podlieha dani z príjmov. Nakoľko samotné združenie nemá spôsobilosť na práva a
povinnosti,daňovápovinnosťvznikákaždémuúčastníkovizdruženiasamostatneakaždýčlenzdruženia
je povinný za príslušné zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie, uviesť v ňom pravdivé a úplné
údaje, aby daňový orgán mal správnu predstavu o jeho daňovej povinnosti. Následne je povinný splniť

si daňovú povinnosť a vyrubenú daň zaplatiť. Z rozhodnutia Daňového úradu Vranov nad Topľou číslo:
744/210/66130/99/1367 súd zistil, že žalovanému týmto rozhodnutím daňový orgán vyrubil za rok 1998
rozdiel dane vo výške 66,38 eur (2 000,- Sk), pričom podľa tohto rozhodnutia išlo o určenie výšky dane
dohodou podľa § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a žalovaný, ako daňový subjekt s takouto výškou
dane súhlasil. V tomto smere súd považuje za potrebné iba poukázať, že sa nejedná o daňovú pokutu,

ako tvrdí žalovaný, ale jedná sa o dodatočne vyrubenú daň, ktorú bol v zmysle príslušných zákonných
predpisov ako daňový subjekt povinný zaplatiť iba sám žalovaný.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami žalobe
vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, keď najneskôr deň po doručení žaloby
nárok žalobkyne neuspokojil, t.j. v deň 31.3.2010, keď zo spisu je preukázané, že mu bol žalobný návrh
doručený dňa 30.3.2010. V zmysle platnej judikatúry je doručenie žalobného návrhu považované za
kvalifikovane uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výšku zákonného úroku

z omeškania ku dňu 31.3.2010 bola 9 % ročne ( 8 % + 1%) a súd preto zaviazal žalovaného aj na
zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm vo výške 9 % ročne od 31.3.2010 a čo do
zvyšku nárok žalobcu pokiaľ sa jedná o výšku úroku z omeškania nad 9 % ročne ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov
1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.