Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. január 2022

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 38T/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718010152
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2022:1718010152.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného F. G., stíhaného

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20. januára 2022 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: F. G., U.. X. X. XXXX H. R., F. R. R. XXX,

uznáva za vinného, že
1/
v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval v období od mesiaca august roku 2017

do mesiaca január roku 2022 vrátane si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi F.. G..,
U..XX.XX.XXXX, F. R. V., bližšie bez určenia, prechodné bydlisko bez prihlásenia R. Č..XXX, napriek
tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a taktiež mu bola deklarovaná
rozsudkomOkresnéhosúduvPezinkupodsp.zn.12P/278/2016-41zodňa27.06.2017,právoplatnýdňa
10.08.2017 mesačne na syna F.. G.. vo výške 120,- €, počnúc dňom 01.08.2016, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky G. C., U.. XX.XX.XXXX, F. R. V., bližšie bez určenia, prechodné bydlisko
bez prihlásenia R. Č..XXX, čím mu tak vznikol dlh na výživnom za uvedené obdobie vo výške 5.080,-€

2/
aj napriek tomu, že mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojho syna mal.
U.. G.., kde výška príspevku na výživné bola uložená Opatrením orgánu činného v trestnom konaní o
predbežnej otázke zo dňa 01.10.2019 v mesačnej sume 150,- € v období od 15.01.2020 do 29.08.2019,
s prihliadnutím na deklarovaný rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/11/2019-49 zo dňa
11.07.2019, vykonateľný a právoplatný dňa 29. 08.2019, ktorým je povinný prispievať na výživu syna
sumou 150,- €, od 29.08.2019 mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky N. E., pričom

túto povinnosť si riadne neplní od mesiaca január 2019 až do mesiaca január 2022, čím mu za uvedené
obdobie vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 5.000,- €,

teda

v bode 1/
najmenejtrimesiacevobdobídvochrokovsiúmyselneneplnilsvojuzákonnúpovinnosťvyživovaťiného,

a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
v bode 2/
najmenejtrimesiacevobdobídvochrokovsiúmyselneneplnilsvojuzákonnúpovinnosťvyživovaťiného,
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

v bode 1/prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v znení
účinnom do 31. 12. 2019, s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona;
v bode 2/

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v znení
účinnom do 31. 12. 2019, s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného
zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona,
úhrnný trest povinnej práce vo výmere 240 (dvestoštyridsať) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona povinnosť
najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce podľa svojich síl a schopností

zaplatiť:
- G. C., U.. XX. XX. XXXX, R. E. XX, V. zameškané, výživné vo výške 5.080,- €;
- N. E.A., U.. XX. X. XXXX, R. L. X, G., zameškané výživné vo výške 5.000,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného F. G. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde

dňa 27. marca 2018 obžalobu pod číslom Pv 138/18/1107-4 (ďalej len „obžaloba č. 1“), pričom skutok
uvedený v obžalobe č. 1 právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
1 Tr. zák, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe
č.1. Obžaloba č. 1 je na tunajšom súde vedená pod sp.zn. 39T/19/2018.

Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného na tunajšom súde dňa 11. februára 2020
obžalobu pod číslom Pv 645/20/1107-5 (ďalej len „obžaloba č. 2 “), pričom skutok uvedený v obžalobe
č. 2 právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Tr. zák, ktorého
sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe č.2. Obžaloba č.
2 bola na tunajšom súde vedená pod sp.zn. 42T/11/2020.

Uznesením sp. zn. 42T/11/2020 zo dňa 2. septembra 2021 tunajší súd podľa § 18 ods. 1 Trestného
poriadku s použitím § 21 ods. 3 Trestného poriadku spojil na spoločné prejednanie a rozhodnutie:
trestnú vec obžalovaného vedenú na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 42T/11/2020 s trestnou
vecou obžalovaného, vedenou na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 38T/19/2018 s tým, že v ďalšom

konaní budú uvedené trestné veci vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 38T/19/2018.

Samosudca po preskúmaní oboch obžalôb nariadil vo veci hlavné pojednávanie. Na hlavnom
pojednávaní bolo vykonané dokazovanie: podľa § 258 Tr. por. výsluchom obžalovaného; podľa §
261 Tr. por. výsluchom svedkov N. E. K. G. C.; podľa § 269 Tr. por. prečítaním listinných dôkazov: č.l.

35-40 - rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/11/2019; č.l. 41 - rodný list; č.l. 42 - sobášny list;
č.l. 43 - správa z Obce Budmerice; č.l. 44 - vyjadrenie ÚPSVaR; č.l. 45 - potvrdenia ÚPSVaR; č.l. 46 -
správa z ÚPSVaR; č.l. 48 - potvrdenie o poberaní náhradného výživného; č.l. 49 - potvrdenia ÚPSVaR;
č.l. 50 - potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku; č.l. 51 - správa ÚPSVaR; č.l. 53 - vyjadrenie zo
Sociálnej poisťovne; č.l. 55 - potvrdenie z Okresného úradu Pezinok; č.l. 56-58 - odpis registra trestov;

č.l. 60 - výpis z ústrednej evidencie priestupkov; č.l. 353-355 - vstupný pohovor a poučenie; č.l. 356
- súhlas s uložením trestu povinnej práce; č.l. 357 - záverečná správa o výsledku IPŠ; č.l. 358-359 -
odpis registra trestov.

K dokazovaniu:

Samosudca vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a zistil
nasledujúce skutočnosti:

Obžalovaný je otcom maloletého F..G.. narodeného dňa XX.XX.XXXX z matky G. C.. Obžalovaný
je otcom maloletého U..G.. narodeného dňa XX.XX.XXXX z matky N. L., ktorá dňa 10.08.2019

uzatvorila manželstvo s G. E. a v súčasnosti používa priezvisko E..Na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/278/2016-41 zo dňa 27.06.2017,
vykonateľného a právoplatného 10.08.2017 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho

maloletého syna F..G.. mesačne sumou 120,- EUR, počnúc dňom 01.08.2016, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky G. C..

Na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/11/2019-49 zo dňa 11.07.2019,
vykonateľného a právoplatného 29.08.2019 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho

maloletého syna U..G.. mesačne sumou 150,- EUR, počnúc dňom 17.01.2019, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky N. L..

Obžalovaný má ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity, povolaním je murár -obkladač. V
súčasnosti je zamestnaný ako murár, jeho čistý mesačný príjem je cca 1.000,-€ až 1.100,- €. Je si
vedomý obidvoch vyživovacích povinností, v minulosti neviedol riadny život, avšak minulý rok (2021)

sa zamestnal, zamestnávateľ má dlhodobo pre neho stále prácu, začal pravidelne poukazovať výživné
svedkyniStolárikovejnajejúčet.asvedkyňaJuranovej chcezasielaťvýživnépoštou.Mámsnahuvšetko
výživné uhradiť, pokiaľ ide o dlh, aj si plniť obidve vyživovacie povinnosti. Obžalovaný potvrdil, že to, čo
uvádzaliobidvesvedkyneohľadomdoposiaľzaplatenéhovýživnéhojepravdou,ichvýškymôžepotvrdiť.

V období od augusta 2017 do januára 2022 si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť na syna F..G..
neplnil riadne a včas. Matke maloletého G. C. na výživnom zostal dlžný sumu 5.080,- €. V období od
januára 2019 do januára 2022 si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť na syna N.M. neplnil riadne
a včas. Matke maloletého N. E. na výživnom zostal dlžný sumu 5.000,- €.

Obžalovaný je všeobecným recidivistom, jeho odpis z registra trestov vykazuje 5 záznamov, z ktorých
niektoré sú už zahladené. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 38T/75/2017, právoplatným dňa 17. júla 2018, pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Tr. zák., k podmienečnému trestu odňatia slobody, ako aj k trestu zákazu činnosti. Skúšobná doba
tohto podmienečného odsúdenia obžalovanému plynula do 17.3.2020.

Obžalovaný dňa 15. decembra 2021 po poučení probačným a mediačným úradníkom tunajšieho súdu
vyjadril svoj súhlas s uložením trestu povinnej práce.

K výroku o vine:

Vina je otázka skutková. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok, pre ktorý je
obžalovaný trestne stíhaný sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Nebolo tiež pochýb
o tom, že tieto skutky spáchal práve obžalovaný a jeho skutky majú znaky trestných činov. Za toho
stavu súd uznal obžalovaného vinným na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti (skutkovej
vete) tohto rozsudku.

K právnej kvalifikácií:
Vzhľadom na skutočnosť, že podľa obžalôb sa obžalovaný mal trestného činu dopúšťať od augusta
2017 doposiaľ (obžaloba č. 1), resp. od januára 2019 doposiaľ (obžaloba č. 2), pričom pred vynesením
tohto rozsudku došlo s účinnosťou od 1. januára 2020 k zmene Trestného zákona v ustanovení § 207,

sa súd pred zhodnotením dôkazov a vynesením rozsudku zaoberal v prvom rade tým, podľa akého
znenia Trestného zákona má posúdiť trestnosť jeho činov uvedených v oboch obžalobách.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú

účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Trestný zákon v znení účinnom do 31. decembra 2019 v ustanovení § 207 uvádzal nasledovné:
„Zanedbanie povinnej výživy

(1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť
vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,

b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo
z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.“.

Trestný zákon v znení účinnom od 1. januára 2020 v ustanovení § 207 uvádza nasledovné:

„Zanedbanie povinnej výživy
(1) Kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť
vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku

1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.“.

Za toho stavu súd dospel k záveru, že pre obžalovaného bude priaznivejšie posúdiť trestnosť jeho činov
uvedených v oboch obžalobách a uložiť mu trest podľa § 207 Trestného zákona v znení účinnom
do 31. decembra 2019, keďže podľa neho sa na naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty (a
tým aj na trestnosť prečinu zanedbania povinnej výživy) vyžadovalo neplnenie si zákonnej povinnosti

vyživovať alebo zaopatrovať iného po dobu o jeden mesiac dlhšiu, než je tomu podľa § 207 Trestného
zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.

Podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Vzhľadom k tomu, že trestný čin zanedbania povinnej výživy je pokračujúcim trvácim trestným činom,
ktorý má podľa doktrinálneho výkladu zároveň prvky hromadného trestného činu, dospel súd k záveru,
že základnú skutkovú podstatu uvedenú v ustanovení § 207 ods. 1 Tr.zák. (najmenej tri mesiace v
období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného), obžalovaný naplnil v

októbri 2017 (obžaloba č. 1), resp. v marci 2019 (obžaloba č. 2) a znaky kvalifikovanej skutkovej
podstaty podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (páchanie činu po dlhší čas) obžalovaný naplnil tým, že
vytvorený protiprávny stav neplnenia si zákonnej vyživovacej povinnosti udržiaval až do dňa vyhlásenia
tohto rozsudku, čo je čas dlhší, ako dva roky (uvedené v základnej kvalifikovanej podstate trestného
činu).

Pokiaľišloosubjektívnustránkutrestnéhočinu,malsúdz hľadiskazavineniazapreukázané,žekonania
obžalovaného popísané v oboch obžalobách sú pokryté priamym úmyslom v zmysle § 15 písmeno a/
Trestného zákona, nakoľko s ohľadom na spôsob jeho konania je zjavné, že chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny
znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia
všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom
vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť

vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej).
Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe c. 1
aj v obžalobe č. 2 dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej
zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu
vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol

spáchaný,akoajzuvedenejformyamieryzavinenia(priamyúmysel).Tietovšetky rozhodnéskutočnosti
vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči
páchateľovi trestnú zodpovednosť.K výroku o treste
Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného
poriadku dospel k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v

predmetnej trestnej veci odôvodňujú uložiť obžalovanému trest povinnej práce, za súčasného uloženia
povinnosti zaplatiť zameškané výživné, pretože takýto trest dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom
zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd mal pritom na zreteli to, aký objekt je chránený v ustanovení § 207 Tr.zák., čo je účelom a
cieľom trestu, ako aj to, že pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody nemožno páchateľovi
trestného činu zanedbania povinnej výživy zároveň uložiť aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné.
Inými slovami povedané, pre spoločnosť je vždy lepšie, ak si páchateľ zanedbanie svojej vyživovacej
povinnosti len tzv. „neodsedí“ počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody , ale keď

je pri uložení iného druhu trestu donútený svoju zanedbanú vyživovaciu povinnosť riadne splniť
dodatočne a taktiež je počas výkonu iného, než nepodmienečného trestu odňatia slobody, nútený
riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v sume určenej mu súdnym rozhodnutím. Pokiaľ je totiž
páchateľ prečinu zanedbanie povinnej výživy odsúdený na nepodmienečný trestu odňatia slobody
a v príslušnom ÚVTOS je pracovne zaradený, sú z jeho odmeny každý mesiac vykonávané zrážky

na plnenie výživného, ktoré sú poukazované oprávnenej osobe, avšak ich výška v drvivej väčšine
prípadov nedosahuje výšku mesačného výživného určeného súdom, v dôsledku čoho tak má výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody negatívny vplyv na rodinu páchateľa.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k

spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj
pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiideoprečin,
zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti
nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje

záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a

ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež
obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, t.j. že sa k spáchaniu oboch trestných činov

priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného bolo to, že spáchal
viac trestných činov.

Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, teda u obžalovaného
prichádzalo do úvahy vzhľadom na ustanovenie § 54 Tr. zák. ukladanie trestu povinnej práce vo výmere
40 až 300 hodín.

Súd uložil obžalovanému úhrnný trest povinnej práce vo výmere 240 hodín, čo je v hornej polovici
daného rozpätia, nakoľko mal za to, že takýto trest naplní svoju represívnu i preventívnu funkciu a
hlavne nebude mať negatívny vplyv na rodinu obžalovaného.

Na podklade § 55 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona súd pri
ukladaní trestu povinnej práce obžalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť obom matkám zameškané
výživné, najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.