Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218211
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2117218211.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - Mgr. Bc. R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX,
zastúpená JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, so sídlom Hlavná 44, Trnava, a otec - Ing. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, Q., prechodne bytom B. XXX/XX, I., o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletej a o návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska
maloletej, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11. augusta 2021,

č.k. 16P/61/2017-900, takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýrokochII.,III.(bežnévýživnéanedoplatoknabežnom
výživnom) a IV. (zamietnutie návrhu matky na zmenu priezviska) potvrdzuje.

II. Otec je povinný platiť výživné na tvorbu úspor mal. U. vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou
od 01.08.2017, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletej
zriadený matkou.

III. Nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor za obdobie 01.08.2017 do 31.03.2022 vo výške 11.200
eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 310 eur splatných spolu s výživným na tvorbu
úspor na osobitný účet zriadený matkou s účinnosťou oznámenia názvu a čísla účtu matkou s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Matka maloletej je povinná zriadiť osobitný účet maloletej a oznámiť jeho názov a číslo otcovi do 15
dní od doručenia rozsudku, pričom na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný

súhlas súdu.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie schválil dohodu rodičov, na základe ktorej
sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a súčasne bol upravený styk otca s maloletou
každý párny týždeň v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že maloletú

vyzdvihne na začiatku stretnutia v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia maloletú odovzdá
v mieste bydliska matky, pričom po pätnástich uskutočnených stretnutiach otca s maloletou je otec
oprávnený stretávať sa s maloletou v stanovenom čase bez prítomnosti matky (výrok I.). Ďalej súd
napadnutým rozsudkom otcovi uložil prispievať na výživu maloletej U. s účinnosťou od 01.08.2017 do28.02.2018 sumou 500,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2018 do 31.08.2019 sumou 600,- Eur
mesačne a s účinnosťou od 01.09.2019 sumou 800,- Eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky (výrok II.). Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2017 do

31.08.2021 v sume 12.000,- Eur súd otcovi uložil zaplatiť v splátkach po 350,- Eur mesačne spolu s
bežným výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stane zročným celý dlh
(výrok III.). Súd návrh matky na zmenu priezviska maloletej zamietol (výrok IV.). O nároku na náhradu
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 1 CMP, § 24 ods. 1, 3 a 4, § 25
ods. 1, § 26 ods. 1, § 35, § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozsudok bol vyhlásený
na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie vo vzťahu k
výroku I., preto rozsudok v tejto časti neobsahoval odôvodnenie. Keďže sa rodičia nevedeli dohodnúť
na výške vyživovacej povinnosti otca, súd výrokom II. rozhodol, že otec je povinný platiť výživné vo
výške 500,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2017 do 28.02.2018, sumou 600,- Eur mesačne od

01.03.2018 do 31.08.2019 a sumou 800,- Eur mesačne od 01.09.2019. Pri určení výšky výživného súd
prihliadal na majetkové pomery oboch rodičov, ich možnosti a schopnosti, životnú úroveň otca, ako aj
odôvodnené pomery maloletej, s prihliadnutím na ich vývoj počas trvania súdneho konania. Matka bola
v čase podania návrhu na materskej dovolenke s výškou materského v priemere 697,48 Eur mesačne
(priemer za obdobie 07/2017-11/2017 v zmysle potvrdenia Sociálnej poisťovne č.l. 42) a poberala

prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Od 06.12.2017 bola matka na rodičovskej dovolenke
a poberala rodičovský príspevok 214,70 Eur mesačne. Matka poberala rodičovský príspevok do mája
2020.Odseptembra2019domája2020,t.j.počasrodičovskejdovolenky,bolamatkazamestnanámaE.
D., a.s., s priemerným zárobkom brutto 668,31 Eur (lustrácia v Sociálnej poisťovni), podľa tvrdení matky
550-600,- Eur netto. Od 05/2020 je matka zamestnaná v V. D. N. a A. F. s priemerným príjmom 901,32

Eur netto (potvrdenie zamestnávateľa). Otec bol podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zamestnaný od
01.06.2006 do 31.01.2018 v spoločnosti Z. G. V. /E./ s.r.o., pričom za obdobie od 08/2017 do 01/2018
dosiahol priemernú mzdu brutto 12.421,37 Eur. Od 01.02.2018 do 01.10.2020 bol otec zamestnaný
v spoločnosti E. Z. G. s.r.o., pričom za obdobie od 02/2018-12/2018 dosiahol priemernú mzdu brutto
15.029,41 Eur, za obdobie 01/2019-12/2019 priemernú mzdu brutto 19.779,05 Eur a za obdobie od

01/2020do10/2020priemernúmzdubrutto14.236,61Eur.Otecbolod10/2019do03/2020aod10/2020
doposiaľ vedený v Sociálnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba. Od 02.10.2020 doposiaľ
je otec v Sociálnej poisťovni vedený ako zamestnanec E. Z. G. s.r.o. s vymeriavacím základom 0,-
Eur a úhrnom poistného v priemere 498,08 Eur mesačne. Podľa výpisu z účtu L. banky otec prijal dňa
30.03.2017 sumu vo výške 125.000,- Eur, o ktorej uviedol, že ide o odmenu z roku 2016. V návrhu

na zrušenie neodkladného opatrenie otec uviedol, že prišiel o značnú časť príjmov zo samostatne
zárobkovej činnosti, keď v roku 2018 dosiahol príjem 46.500,- Eur a v roku 2019 príjem 8.261,- Eur
brutto. Otec do podania tohto návrhu ani na výzvu súdu neuvádzal príjem zo samostatne zárobkovej
činnosti. Otec uvádzal v 05/2018 čistú mzdu v priemere 8.250,- Eur, v 02/2019 uvádzal čistú mzdu za rok
2018 v priemere 8.100,77 Eur, iné príjmy 0,- Eur (prázdna kolónka). V zmysle potvrdenia o príjme otca

za obdobie 01/2019-09/2019 dosahoval otec čistý príjem v priemere 12.666,67 Eur mesačne. V 12/2019
otec uvádzal príjem zo mzdy 9.126,- Eur mesačne a nájomné z RD Q. 1.230,- Eur mesačne. Otec na
pojednávaní dňa 16.06.2021 uviedol, že v roku 2019 mal príjem zo samostatne zárobkovej činnosti
61.000,- Eur (čo je v rozpore s tvrdením uvedeným v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
Od 10/2020 otec ukončil predchádzajúci pracovný pomer bez vyplatenia odstupného a uzavrel zmluvu

o výkone funkcie konateľa s dohodnutou odmenou 4.500,- Eur brutto a dohodnutými nepeňažnými
príjmami (byt, auto, mobil, notebook). Otec uvádza, že v 01/2021 odovzdal spoločnosti byt aj auto,
nepoberá už žiadne nepeňažné príjmy, avšak dodatok k zmluve neuzatváral, peňažný príjem mu stúpol
na 3.100,- Eur netto. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že otec dlhodobo poberal nadštandardný
príjem. Okrem pravidelného príjmu otec dostával odmeny v značnej výške (v r. 2017 vo výške 125.000,-

Eur, 09/2017 mal vymeriavací základ v Sociálnej poisťovni zo zamestnania 34.430,52 Eur, v 04/2019
vo výške 64.996,92 Eur, za rok 2018 otec uvádzal okrem mzdy príjem zo samostatnej zárobkovej
činnosti 46.500,- Eur, v roku 2019 vo výške 61.000,- Eur (čo je v rozpore s tvrdením uvádzaným v
návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia). Súd preto ustálil, že priemerný príjem otca za obdobie
od podania návrhu do 10/2020 bol vo výške presahujúcej 12.000,- Eur netto. Keďže otec napriek výzve

súdu nepredložil súdu kompletné daňové priznania, ale iba potvrdenia o podaní daňového priznania,
otec priznal príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti až na opakovaný dopyt súdu a vyjadrenia
otca sú čiastočne rozporné, súd nemal možnosť presne ustáliť výšku príjmu otca zo samostatnej
zárobkovej činnosti. Pre účely dokazovania v tomto konaní však súd považoval ďalšie dokazovanieza nadbytočné, keď zistené skutočnosti postačovali súdu na rozhodnutie o výške výživného. Otec
zároveňdeklarovalsúduvysokúživotnúúroveňdo10/2020,keďv05/2018uvádzalmesačnévýdavkyvo
výške 5.559,50 Eur (oblečenie 500,- Eur, strava 800,- Eur, voľnočasové aktivity 500,- Eur) a pravidelné

ročné výdavky 8.709,- Eur (z toho dovolenky 7.909,- Eur), v 02/2019 uvádzal výdavky v podobnej
štruktúre. Otec deklaroval súdu zníženie príjmov a výdavkov od 10/2020 z dôvodu organizačných zmien
u zamestnávateľa. Preto súd osobitne posudzoval príjem otca za toto obdobie a do budúcnosti. Súd
mal za preukázané, že otec ukončil pracovný pomer v 10/2020, stal sa konateľom spoločnosti a poberá
odmenu za výkon funkcie konateľa cca 4.500,- Eur brutto. Otec má v zmysle zmluvy nárok na nepeňažné

plnenia, ktoré podľa svojich tvrdení už nevyužíva. Otec je konateľom ďalších zahraničných spoločností
(v Anglicku, Nemecku, Poľsku a Francúzsku), je samostatne zárobkovo činná osoba, pričom príjem za
rok 2020 nepreukázal, keď nepredložil daňové priznanie za rok 2020 s odôvodnením, že má predĺženú
lehotu na podanie daňového priznania do 30.09.2021 z dôvodu, že mal príjmy zo zahraničia. Súdu z
vykonaného dokazovania nevyplýva, aké príjmy zo zahraničia otec dosiahol. Zároveň súd má za to,
že otec mohol daňové priznanie bez väčších problémov vyhotoviť a predložiť súdu tak, aby preukázal

svoje tvrdenia o značnom znížení príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Hoci otcovi podľa jeho
slov neuplynula lehota na podanie daňového priznania, otec mal dostatok času na jeho vyhotovenie,
a to aj s prihliadnutím na pandémiu Covid-19. Súd tiež pri rozhodovaní prihliadal na to, že otec v
minulosti dosahoval aj nepravidelné príjmy (napr. raz ročne platba v sume niekoľko desiatok tisíc Eur),
pričom s prihliadnutím na povahu jeho činnosti súd pokladá ako pravdepodobné dosahovanie takýchto

nepravidelných príjmov aj v súčasnosti resp. budúcnosti. V obchodnej praxi je rovnako bežné, že
sa konatelia podieľajú na obchodných výsledkoch spoločnosti. Keďže otec takéto príjmy v minulosti
dosahoval, pričom ani za predchádzajúce obdobia daňové priznania nepredložil, súd posúdil tvrdenia
otca, že takéto nepravidelné príjmy už nedosahuje resp. dosahovať nebude, za nedôveryhodné. Súd
nemal za preukázané, že otec okrem odmeny konateľa, ktorú doložil súdu, nepoberá iný príjem, čo

by mohol otec preukázať práve predložením daňového priznania. Otec je konateľom aj v zahraničných
spoločnostiach, podľa jeho tvrdení v roku 2020 poberal príjem zo zahraničia, pričom matka ani súd
takýto príjem nemôžu preukázať. V prípade, ak by sa otcovi dočasne znížili príjmy v dôsledku pandémie
Covid-19 (čo je možné s ohľadom na nepravidelné príjmy skonštatovať až s odstupom času), súd
považuje za opodstatnené, aby si otec pri dlhodobom dosahovaní nadštandardných príjmov vytvoril

finančnú rezervu na vykrytie krátkodobého zníženia resp. výpadkov príjmov. Na druhej strane, ak by
otec skutočne nepoberal iný príjem, ukončil činnosť s odmenou presahujúcou 12.000,- Eur mesačne,
bez odstupného, a vykonával činnosť s odmenou 3.100,- Eur mesačne, súd uvedené konanie posúdil
ako vzdanie sa vyššieho príjmu. Otec sám uvádzal, že by mal možnosť sa zamestnať za cca 5.000,-
Eur mesačne a súd ustálil, že zamestnanec s plynulou angličtinou, praxou v medzinárodnom obchode,

sprostredkovateľ predaja pre ruský a bieloruský trh a konateľ 5 spoločností v celej Európe, má potenciál
dosahovať príjem vyšší ako 3.100,- Eur mesačne. Otec však nijako nepreukázal snahu o získanie
výhodnejšieho zamestnania, čo na jednej strane môže znamenať, že sa bez vážneho dôvodu vzdal
vyššieho príjmu, na druhej strane to spolu s vysokou životnou úrovňou otca deklarovanú počas konania
vzbudzuje pochybnosti o úplnosti a pravdivosti tvrdení otca, keď súd predpokladá, že keď osobe s

vysokým životným štandardom náhle klesne príjem na úroveň cca 1 predchádzajúceho príjmu, čo
spôsobí výrazné zníženie životnej úrovne danej osoby, takáto osoba sa minimálne pokúsi o udržanie
príjmu prípadne o získanie iného zamestnania s rovnakým alebo čo najvyšším ohodnotením. Vzhľadom
na uvedené, súd aj po októbri 2020 vychádzal z pôvodného príjmu otca, keď nemal preukázané,
že odmena za výkon funkcie konateľa je jediným príjmom otca a zároveň, ak by otec skutočne iný

príjem nepoberal, súd by to posúdil ako vzdanie sa príjmu. Záverom súd k majetkovým pomerom otca
dodáva, že je výlučný vlastník rodinného domu, v Zelenči, ktorý prenajíma a spoluvlastníkom ďalšieho
rodinného domu, pričom ani v jednej z týchto nehnuteľností nebýva, a môže ich predať (RD v H. po
vyporiadaní BSM, prípadne ho prenechať bývalej manželke za vyporiadací podiel), prípadne si nimi
zabezpečovať ďalší príjem. Pri posudzovaní výšky výživného súd vychádzal z nákladov na maloletú

uvádzaných matkou, pričom pri posudzovaní odôvodnenosti nákladov súd bral do úvahy životnú úroveň
otca, na ktorej má maloletá právo sa podieľať. Preto súd neposúdil ako nedôvodné niektoré výdavky
uvádzané matkou, hoci môžu byť vyššie ako bežné výdavky na maloleté deti rovnakého veku, keď
otec rovnako vynakladá výdavky, ktoré sú vyššie ako bežné výdavky dospelej populácie. Matka na
začiatku konania vyčíslila náklady na maloletú vo výške 636,20 Eur + mimoriadne výdavky v bližšie

nešpecifikovanej výške, ktoré súd považoval za nedôvodné v časti započítania 1 stravy kojacej matky
vo výške 80,- Eur. V ostatnom rozsahu, t.j. 556,20 Eur súd posúdil výdavky na maloletú za dôvodné,
a to aj s prihliadnutím na životnú úroveň otca, na ktorej má maloletá právo sa podieľať. Súd preto
rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej od 01.08.2017 sumou 500,- Eur, keď mal zato, že s ohľadom na nepomer príjmov matky a otca a osobnú starostlivosť matky o maloletú bez pomoci
otca je odôvodnené, aby matka prispievala na výživu maloletej len sumou minimálneho výživného a
prídavkom na dieťa. V podaní zo dňa 28.02.2018 matka uviedla, že náklady na maloletú sa zvýšili na

739,- Eur v dôsledku zakúpených vecí pre maloletú a cvičenia pre kojencov (pôvodné výdavky vyčíslené
na sumu 636,20 Eur zostali zachované). Matke vznikne potreba zakúpenia ďalších vecí ako napr.
autosedačka. Výdavky sú reálne, matke jej príjem nedovoľuje napr. návštevu aquaparku s maloletou,
vyššie výdavky na oblečenie a pod. Súd z týchto výdavkov opätovne posúdil ako nedôvodnú časť
výdavkov vo výške 80,- Eur ako 1 stravy kojacej matky, ako dôvodnú posúdil zostávajúcu časť vo

výške 659,- Eur, a to rovnako s prihliadnutím na životnú úroveň otca. Súd rozhodol o výživnom otca s
účinnosťou od 01.03.2018 do nástupu maloletej do predškolského zariadenia vo výške 600,- Eur, keď
má preukázané, že matke stúpli výdavky na maloletú a rovnako vzal do úvahy aj skutočnosť, že maloletá
nemohla dosahovať životnú úroveň otca z dôvodu, že otec si neplnil vyživovaciu povinnosť vo výške
zodpovedajúcej jeho majetkovým pomerom a životnej úrovni. Matka v 12/2018 vyčíslila zvýšené výdavky
na maloletú v sume 1.168,- Eur, a to najmä na kozmetiku, krúžky, oblečenie. Súd však takto vyčíslené

výdavky matkou posúdil za účelovo navýšené, nakoľko súd nemal za preukázané, že by zo strany
maloletej došlo k zmene okolností (vo výdavkoch nie sú výdavky na jasle, nebol uvádzaný zhoršený
zdravotný stav a pod.), pričom nákupy drahého oblečenia a kozmetiky, hoci zodpovedajú životnej úrovni
otca, nie sú v priamom záujme maloletej, ktorá je doma s matkou, s prihliadnutím na jej vek a úroveň
vnímania a môžu byť iba prejavom určitého sociálneho statusu matky. Súd preto aj po tomto vyčíslení

výdavkov ponechal výživné na úrovni, na akej bolo stanovené od 01.03.2018. Zároveň súd vzal do
úvahy dodatočný príjem matky zo zamestnania, s čím je spojený vyšší podiel na vyživovacej povinnosti
rodičov. Súd rozhodol o zvýšení sumy výživného od nástupu maloletej do predškolského zariadenia,
čo už predstavuje zmenu okolností na stranu maloletej. Súd na základe vyčíslených výdavkov matky
(vyčíslenie nákladov zo dňa 19.12.2018 v spojení s vyjadreniami matky na pojednávaní 22.10.2019)

považoval za odôvodnené nasledovné výdavky maloletej: strava 150,- Eur, plávanie + krúžky 100,- Eur,
plavky 5,- Eur, poistka 37,10 Eur, bývanie 143,16 Eur, energie 33,- Eur, cestovné 70,- Eur, drogéria
50,- Eur, oblečenie 120,- Eur, hračky 30,- Eur, voľnočasové aktivity 50,- Eur, očkovanie, lieky 30,- Eur,
dovolenka 60,- Eur, mimoriadne výdavky 50,- Eur, t.j. 928,26 Eur. Súd vychádzajúc z tejto uznanej sumy
výdavkov rozhodol o výživnom na maloletú od nástupu do materskej školy vo výške 800,- Eur, keď s

ohľadom na disproporciu príjmov matky a otca a osobnú starostlivosť matky bez pomoci otca má za to,
že otec by sa mal podieľať na výžive maloletej podstatne vyššou mierou ako matka. Výživné vo výške
800,-Eurmesačnepredstavujecca6%zpríjmuotca,pozapočítaníďalšejvyživovacejpovinnostiotcavo
výške 1.000,- Eur mesačne celková suma výživného na jeho obidve deti predstavuje 15% z príjmu otca.
Po splnení vyživovacej povinnosti otca vo výške 800,- eur a započítaní prídavku na dieťa vo výške 24,34

Eur bude pripadať na matku vyživovacia povinnosť vo výške 103,92 Eur, čo je približne 11% z príjmu
matky. Hoci matka následne doložila ďalšie zvýšenie výdavkov na maloletú, súd toto zvýšenie výdavkov
posúdil opätovne ako účelové, keď tieto nemali súvis so žiadnou zmenou okolností. Zvýšené výdavky
spočívali v novej záľube maloletej, a to korčuľovaní na profesionálnej úrovni. Matka takéto zvýšené
výdavky, vrátane výdavkov na sústredenia cca 200,- Eur mesačne (s cestovným) predložila súdu dňa

16.06.2021, na pojednávaní následne uviedla, že maloletá navštevuje korčuľovanie od mája 2021, toto
je ťažko skĺbiteľné s dochádzkou do materskej školy, na sústredení ešte neboli, ale chceli by. Súd preto
nezohľadnil takéto zvýšenie výdavkov v ďalšom zvýšení výživného, keď v uznaných výdavkoch už sú
výdavky na krúžky vo výške 100,- Eur, čo súd považuje s ohľadom na vek maloletej za dostatočné,
navyše nemal preukázané, že takéto výdavky sú v záujme maloletej a budú vynakladané aj po skončení

konania. Súd poukazuje na to, že výživné platené otcom k rukám matky by malo slúžiť výlučne na
potreby maloletého dieťaťa a tieto náklady by mali byť primerané veku dieťaťa a v jeho záujme. Výživné
nemôže slúžiť na zabezpečenie potrieb alebo vyššej životnej úrovne matky. Záverom súd poznamenáva,
že ním určené výživné považuje za nadštandardné vo vzťahu k bežne určovaným výškam výživného
pre deti rovnakého veku (niekoľkonásobne vyššie), avšak výška výživného bola určená s prihliadnutím

na príjem, majetkové pomery a životnú úroveň otca. Súd výrokom III. rozhodol o zročnom výživnom odo
01.08.2017, keď od celkovej sumy výživného v zmysle výroku II. spolu v sume 33.500,- Eur odpočítal
výživné zaplatené otcom od podania návrhu vo výške 21.500,- Eur. Zročné výživné tak predstavuje
sumu 12.000,- Eur. Uvedenú sumu súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 350,- Eur mesačne tak,
aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného a zároveň aby bol celý dlh zaplatený do 3 rokov.

Súd výrokom IV. zamietol návrh matky na zmenu priezviska maloletej. Zmena priezviska maloletej je
podstatnou vecou týkajúcou sa maloletej, o ktorej ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne v zmysle § 35
Zákona o rodine súd. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je značným zásahom do práv rodiča, ako aj
do práv dieťaťa. V zmysle judikatúry je možné dať súhlas so zmenou priezviska maloletého dieťaťa ibav prípade, ak sú pre také opatrenie vážne dôvody, napr. ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí,
neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví oňho záujem, stratil k nemu citový vzťah alebo ak nie je v
záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby bol uňho udržiavaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Súd

však v konaní nezistil také vážne dôvody, pre ktoré by mal udeliť matke súhlas so zmenou priezviska v
situácií, keď otec so zmenou priezviska nesúhlasí. Matkou uvádzané dôvody - neplnenie si vyživovacej
povinnosti a gramatickú zmenu priezviska súd neposúdil ako vážne dôvody. V konaní bolo preukázané,
že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletej plní. Hoci počas konania došlo ku krátkodobému omeškaniu
s platbou, bez ohľadu na dôvod omeškania, toto nie je možné považovať za také neplnenie povinnosti,

ktoré by malo za následok súhlas so zmenou priezviska. Navyše matka nepreukázala, že by otca
vyzývala na plnenie povinností v čase, keď bol v omeškaní. Zmena priezviska spočívala iba v odstránení
mäkčeňa a dĺžňa z priezviska otca, ktoré sa v zahraničí menej používajú, pričom súd sa stotožnil s
argumentáciou otca, že kontext priezviska zostal zachovaný. Čo sa týka nezáujmu otca o maloletú, súd
mal za preukázané, že otec sa dlhodobo s maloletou nestretáva. Súd však vzal do úvahy skutočnosť, že
medzi rodičmi sú preukázateľne veľmi vyhrotené vzťahy, ktoré podstatne sťažujú styk otca s maloletou

za prítomnosti matky a matka so stykom otca s maloletou bez jej prítomnosti nesúhlasí. Otec sa
domáhal zverenia maloletej do jeho starostlivosti, úpravy styku, aj konzultácie s odborníkom (hoci súd
poznamenáva, že existujú možnosti, ako riešiť problém s matkou a styk s maloletou, ktoré otec nevyužil
resp. nevyužíva dostatočne). Súd s ohľadom na tieto skutočnosti neposúdil ani nestretávanie sa otca s
maloletou za dostatočný dôvod, ktorý by odôvodňoval súhlas so zmenou priezviska maloletej. O trovách

konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia bežného a zročného výživného čo do určenia
výšky výživného presahujúceho bežné výživné, t.j. pre neurčenie zložky na sporenie, a teda i súvisiaci

výrok v rozsahu určenia zročného výživného na sporenie, ako aj proti zamietnutiu návrhu na zmenu
priezviska, podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla otcovi uložiť prispievať na
výživumaloletejod01.08.2017do28.02.2018sumou500,-Eurmesačneasumou500,-Eurnasporenie,
s účinnosťou od 01.03.2018 do 31.08.2019 sumou 600,- Eur mesačne a 400,- Eur na sporenie, a od
01.09.2019 sumou 800,- Eur a 200,- Eur na sporenie, dlh na zročnom výživnom určenom na sporenie

uložiť otcovi uhradiť v primeraných splátkach pod stratou výhody splátok a súčasne jej udeliť súhlas na
zmenu priezviska maloletej z priezviska H. na priezvisko T.. Nesúhlasila s tým, že súd neurčil vyššie
výživné so zložkou na sporenie, keďže to príjem otca dovoľuje. Časť prevyšujúca výdavky maloletej
a vyplývajúce z príjmu otca mala byť použitá na sporenie pre maloletú, a to konkrétne rovnajúc sa
výživnému celkovo spolu na úrovni 1.000,- Eur s dvoma zložkami, a to bežným výživným, ako to

určil otec a výživným na tvorbu úspor. Súd v bode 28. odôvodnenia rozsudku ustálil priemerný príjem
otca za obdobie od podania návrhu do 10/2020 vo výške presahujúcej 12.000,- Eur netto. Keďže
otec napriek výzve súdu nepredložil súdu kompletné daňové priznania, ale iba potvrdenia o podaní
daňového priznania, otec priznal príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti až na opakovaný dopyt
súdu a vyjadrenia otca sú čiastočne rozporné, súd nemal možnosť presne ustáliť výšku príjmu otca

zo samostatnej zárobkovej činnosti. S ohľadom na túto skutočnosť, kedy súd v uvedených časových
obdobiach vychádzal z príjmu otca v priemere minimálne 12.000,- Eur netto, bolo v celom období až
doposiaľnamiestepriznaťvýživnévovýške1.000,-Eurmesačne,ktorébypoprivýživnomnamaloletého
G.(1.000,-Eur)predstavovalonecelých17%príjmuotca.Podľajejnázorupriustálenípríjmuotcasumou
12.000,- Eur mohol (mal) súd pre účely výživného použiť minimálne 20% z tohto príjmu otca, t.j. spolu až

sumu 2.400,- Eur na maloletú U. a maloletého G. za súčasného použitia prípadnej prevyšujúcej časti na
sporenie. Namietla tiež, že súd sa pri odôvodnení rozhodnutia v časti zamietnutia jej návrhu na zmenu
priezviska nezaoberal všetkými dôvodmi, pre ktoré matka tento svoj návrh podala, ale sústredil sa iba
na dôvody: neplnenie si vyživovacej povinnosti a gramatickú zmenu priezviska. Matka však svoj návrh
odôvodnila aj tým, že maloletá už nenesie priezvisko otca, ktorý si ho zmenil, otec si neplní vyživovaciu

povinnosť a dlhodobo nejaví záujem o maloletú. Otec maloletú od 05.12.2018 osobne nevidel a sám sa
nedožaduje ani iného kontaktu s maloletou. Ak by mal otec skutočný záujem o maloletú a mal ju úprimne
rád, za tak dlhú dobu by azda nedokázal akceptovať a sám si privodiť a tolerovať situáciu, že by svoje
dieťa nevidel ani len na chvíľu. Poukázala na znalecký posudok znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD.
č. 33/2020 zo dňa 30.07.2020, z ktorého vyplýva, že otec iba verbalizuje záujem o výlučnú starostlivosť

o maloletú, avšak na podvedomej úrovni do rodinného konceptu maloletú Natáliu nezahŕňa.

4. K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Bol toho názoru, že súdom určené bežné výživné bolo zrejmeurčené v súlade s rozhodovacou praxou a po zohľadnení jeho doposiaľ dosahovaných majetkových
príjmov a ďalšej vyživovacej povinnosti. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že po splnení jeho
vyživovacej povinnosti vo výške 800,- Eur, bude pripadať na matku vyživovacia povinnosť len vo výške

103,92 Eur, čo je iba 11% zo súčasného príjmu matky. Poukázal na zištný záujem matky o čo najvyššiu
výšku výživného pre dieťa, z ktorého bude mať sama prospech. On odvolanie nepodal v snahe čo
najskôr ukončiť štvorročný súdny spor, snažil sa znížiť výdavky spojené so súdnym konaním, kde sa
zastupoval sám bez advokáta, pričom poukázal na svoj záujem venovať svoj čas dcére a sústrediť sa na
budovanie vzťahu s ňou. Stotožnil sa i s rozhodnutím súdu v časti zamietnutia návrhu matky na zmenu

priezviska maloletej. Nestotožnil sa s matkou uvádzanými dôvodmi na zmenu priezviska, a to, že súd
návrh matky posudzoval len izolovane, najmä s prihliadnutím na neplnenie si vyživovacej povinnosti a
gramatickú zmenu priezviska, bez zohľadnenia jeho nezáujmu o maloletú. V konaní bolo preukázané,
že si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní. O dcéru mal vždy a naďalej aj má úprimný záujem, o čom
svedčí aj vedenie tohto konania. Zdôraznil, že mal a naďalej aj má úprimný záujem stýkať sa s maloletou,
avšak bez prítomnosti matky, pretože práve prítomnosť matky pri styku je negatívnou skutočnosťou,

ktorá mu bráni rozvíjať vzťah s dcérou.

5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol odvolaniu v časti určenia
výživného vyhovieť a výživné určiť s ohľadom na zárobkové možnosti a schopnosti otca a odôvodnené
potreby maloletej, a pokiaľ išlo o výrok IV., navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie za účelom doplnenia dokazovania, absolvovanie stretnutí
maloletej na Referáte poradensko-psychologických služieb Trnava.

6. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca dieťaťa uviedla, že v priebehu súdnych konaní
viackrát dokladovala skutočné potreby dieťaťa, ktoré sa vyvíjali, pričom určite sa nejedná o umelé

navyšovanie, ale naopak, predložila reálne listinné doklady, a teda riadne výdavky dcéry preukázala.
Otec mal v súdnom konaní neustále potrebu docieliť čo najnižšiu sumu výživného na maloletú dcéru, čo
dokumentuje to, že otcov záujem o maloletú nie je úprimný a nepozná, resp. nechcel kryť jej potreby.
Ak sa vychádzalo zo zisteného príjmu otca, ani tak nebolo výživné na dieťa zastrešené aspoň 20%
vlastného príjmu otca, pričom nespotrebované výživné sa bežne uhrádza na úspory maloletého dieťaťa.

Čo sa týka zmeny priezviska, uviedla, že v prípade zmeny priezviska otca, ku ktorej prišlo na strane otca,
sa situácia zmenila tak, že maloletá toho času už nezdieľa rovnaké priezvisko ani s jedným z rodičov.
Otec dlhodobo o maloletú nejaví absolútne žiadny záujem. Všetky absurdné, zavádzajúce a klamlivé
tvrdenia otca jednoznačne vysvetľuje záver znaleckého posudku PhDr. Marty Halašovej, PhD. Ona sa
štyri roky snaží vytvárať platonický vzťah maloletej k otcovi a ten, keď po takmer troch rokoch príde,

spôsobí dcére traumu a ešte z toho viní matku. Je veľmi naivné očakávať, že vzťah maloletej k otcovi
bude zachovaný vďaka tomu, že bude maloletá zdieľať spoločné priezvisko so starými rodičmi zo strany
otca, ktorých taktiež nepozná.

7. Matka sa písomne vyjadrila k vyjadreniu procesného opatrovníka, keď poukázala na to, že nie je

úplne zrejmý zámer procesného opatrovníka ohľadom záveru/návrhu, že by mala maloletá absolvovať
stretnutia na Referáte poradensko-psychologických služieb Trnava. Nie je zrejmé, za akým účelom, a
prečo práve maloletá by mala tieto stretnutia absolvovať, a s kým.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383, § 384

CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom
tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodným v časti určenia (neurčenia) výživného na tvorbu
úspor a nedôvodným je v časti zamietnutia návrhu na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu
priezviska maloletej.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16P/61/2017 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej U., ako aj konanie o návrhu matky na udelenie súhlasu na
podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancieschválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matky, pričom
obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a
súčasne bol upravený styk otca s maloletou každý párny týždeň v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod.

za prítomnosti matky s tým, že maloletú vyzdvihne na začiatku stretnutia v mieste bydliska matky a
po skončení stretnutia maloletú odovzdá v mieste bydliska matky, pričom po pätnástich uskutočnených
stretnutiach otca s maloletou je otec oprávnený stretávať sa s maloletou v stanovenom čase bez
prítomnostimatky(výrokI.).Ďalejsúdnapadnutýmrozsudkomotcoviuložilprispievaťnavýživumaloletej
U. s účinnosťou od 01.08.2017 do 28.02.2018 sumou 500,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2018

do 31.08.2019 sumou 600,- Eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2019 sumou 800,- Eur mesačne,
vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). Nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 01.08.2017 do 31.08.2021 v sume 12.000,- Eur súd otcovi uložil zaplatiť v splátkach po
350,- Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas
sa stane zročným celý dlh (výrok III.). Súd návrh matky na zmenu priezviska maloletej zamietol (výrok
IV.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania (výrok V.).

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku v
časti určenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom (výroky II. a III.), v časti zamietnutia návrhu
matky na danie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej (výrok IV.), ako i závislého

výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok V.).

11. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, výsledky
tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom

dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd
sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

12. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s

výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

13.Vzmyslesúdomprvejinštancieaplikovanéhoustanovenia§75Zákonaorodine,priurčenívýživného

prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomerypovinnéhorodiča.Naschopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinnéhorodičaprihliadnesúd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného v tomto prípade
otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby,

za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne,
súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, strávenie voľného času, pričom
tieto závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať
sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj
náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne. Na strane

povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných
osôb. Prihliadne sa najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež nazárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri určení výživného postupoval správne,
zabezpečil si dostatok podkladov pre určenie zárobkových schopností a možností povinného rodiča,
ako i odôvodnených potrieb maloletých detí. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
v napadnutej časti vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal

i s námietkami rodičov a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové
podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

16. Obdobne sa odvolací súd stotožňuje i s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu
matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej, pričom v podrobnostiach

odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti (bod 34.). Odvolací súd
považoval vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie v tomto smere za postačujúce, so správnymi
skutkovými a právnymi závermi, pričom súd rešpektoval právnu úpravu a zohľadnil všetky právne
významné skutočnosti. Matka dieťaťa ani v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, žiadne vážnejšie
dôvody pre zmenu priezviska maloletej, na ktorom sa predtým obaja rodičia dohodli. Mal za to, že súd

musí vykonať výklad a aplikáciu práva tak, aby rozhodnutie smerovalo k výsledku spravodlivému, nie
len mechanicky a formalisticky predpis aplikovať bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu
chráneného príslušnou normou. S odvolacími dôvodmi matky sa odvolací súd nestotožnil a bol toho
názoru, že pre zmenu priezviska, resp. nahradenie súhlasu jedného z rodičov, sú potrebné závažné
a podstatné dôvody, čo však nebol tento prípad. Pokiaľ matka poukazovala na to, že i otec má už

iné priezvisko, tak odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že kontext priezviska
zostal zachovaný, nakoľko zmena priezviska spočívala iba v odstránení mäkčeňa a dĺžňa. Bolo potrebné
tiež poukázať na závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že vzťah medzi otcom a dieťaťom je
zachovaný, pričom maloletá má záujem o kontakt s otcom (č.l. 633). Boli konštatované rozpory medzi
rodičmi, a teda len ťažko možno predpokladať, že by styk otca s dieťaťom prebiehal bezproblémovo,

naviac pokiaľ matka od počiatku vyžadovala svoju prítomnosť pri styku.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
určenia bežného a nedoplatku na zročnom výživnom, ako i v časti zamietnutia návrhu matky na zmenu
priezviska, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

18. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom
na základe povinnosti určenej ustanovením § 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych
mesačných potrieb dieťaťa. Ide o vyjadrenie tzv. spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto
určuje výživné v takej výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným

na uspokojovanie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými
slovami, výživné nemá slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce, ešte neexistujúce
výdavkydieťaťa,alenajehosúčasnú„spotrebu“.Ztohtodôvoduzákonodarcavust.§63ods.3Zákonao
rodineumožnilurčenievýživnéhonatzv.tvorbuúspor,ktorépredstavujevýnimkuzozásadyspotrebného
charakteru bežného výživného. Hoci sa platí tiež v pravidelných časových intervaloch popri bežnom

výživnom, má odlišný účel, ako aj ďalšie osobitosti, ktoré je nevyhnutné brať do úvahy pri jeho určovaní
súdom.

19. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa
spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, či zdravotnú starostlivosť

aleboinéosobitnévýdavkypresahujúcebežnúspotrebudieťaťa.Ďalšímpodstatnýmprvkomodlišujúcim
výživné určené na tvorbu úspor od bežného výživného je platobné miesto a spôsob nakladania s týmito
peňažnými prostriedkami. Kým bežné výživné sa platí k rukám rodiča, ktorý s ním v podstate nakladá
podľa svojho uváženia, nakladať s úsporami môže výlučne dieťa, ktorému sú určené, a preto sa tietofinančné prostriedky ukladajú na účet dieťaťa a ich použitie je možné len so súhlasom súdu. Súd môže
rozhodnúť o povinnosti rodiča platiť výživné na tvorbu úspor v zmysle citovaného ustanovenia len za
predpokladu, že dospeje k záveru o takých priaznivých majetkových pomeroch rodiča, ktoré okrem

bežného spotrebné výživného umožňujú rodičovi platiť dieťaťu finančné prostriedky navyše, nad rámec
bežného výživného, t.j. na vytvorenie úspor pre budúce výdavky. Preto musí v konaní skúmať majetkové
pomeryrodiča,zdôvodniť,žetietopomerysútaknadštandardné,žeumožňujúajtvorbuúspornadrámec
bežného výživného a súčasne musí skúmať aj existenciu odôvodnených potrieb dieťaťa vyžadujúcich
si určenie takéhoto výživného.

20. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
majetkové pomery otca maloletej umožňujú určenie výživného nad rámec bežného výživného na tvorbu
úspor s prihliadnutím na vyššie uvedené závery, preto odvolací súd s prihliadnutím na súdom prvej
inštancie zistené majetkové pomery otca a odôvodnené potreby maloletej, uložil otcovi platiť výživné na
tvorbu úspor maloletej vo výške 200,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2017, teda od času, kedy

bolo otcovi určené platiť bežné výživné, a to na osobitný účet maloletej zriadený matkou. Nedoplatok
na výživnom na tvorbu úspor za obdobie od účinnosti úpravy do 31.03.2022 vo výške 11.200,- Eur súd
povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 310,- Eur tak, aby nedoplatok bol zaplatený do troch
rokov, splatných spolu s výživným na tvorbu úspor na osobitný účet zriadený matkou, a to s účinnosťou
od oznámenia názvu a čísla účtu matkou pod následkom straty výhody splátok. Ďalej odvolací súd

matke uložil zriadiť osobitný účet maloletej a oznámiť jeho názov a číslo účtu otcovi do pätnástich dní
od doručenia tohto rozsudku, pričom na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas
súdu.

21. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP a § 52 CMP.

22. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).