Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215220291
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1215220291.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloletého W.

Z., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava,
dieťa rodičov - matky W.. E. B. (Z.), nar. XX.XX.XXXX, rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, Z.,
zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Gara, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850
436 a otca W.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Z., zast. NIKU & partners, s.r.o., so sídlom
Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná
13, Bratislava, o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý W. Z., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

II. Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloletého W. v sume 110,- eur mesačne, od 15.09.2018,
splatné vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám otca.

v sume 1235,05,-eur j e matka p o v i n n á zaplatiť do 31.12.2020 k rukám otca.

IV. Súd styk matky s maloletým W. Z., nar. XX.XX.XXXX na žiadosť rodičov neupravuje.

V. Otec je povinný pravidelne informovať matku vždy ku poslednému kalendárnemu dňu každého
mesiaca,písomneprostredníctvome-mailunaadresu:E..H.,ozdravotnomstavemaloletéhoW.(vrátane
užívania medikamentóznej liečby), ako i o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého.

VI. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

VII. Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a .

VIII. Týmto rozsudkom sa mení Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa
03.04. 2013 v časti zverenia dieťaťa a v časti výživného.

IX. Súd ponecháva v platnosti Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/104/2018-4 zo dňa
31.5. 2019 do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa.

X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

XI. Predmetným rozhodnutím súd zmenil Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 1P/225/2011-262
zo dňa 03.04. 2013 v časti zverenia dieťaťa a v časti výživného.

XII. Z dôvodu právnej istoty, súd ponecháva v platnosti Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k.

59P/104/2018-4 zo dňa 31.5. 2019 do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.08.2015 matka žiadala o nariadenie neodkladného
opatrenia (predtým predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku), ktorým by súd

predbežne zveril maloletého W. do osobnej starostlivosti otca, matke určil oprávnenie predbežne sa
stýkať s W. každý párny týždeň vždy v pondelok a v stredu o 17,30 hod. do 19,30 hod. a každý nepárny
týždeň v utorok a štvrtok od 17,30 hod. do 19,30 hod. a zároveň matke určil povinnosť predbežne
prispievať na výživu dieťaťa sumou 200,- eur. Matka zároveň podala návrh vo veci samej, ktorým žiadala
zmenu zverenia s tým, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti otca, matke bude uložená
povinnosť platiť výživné v sume 300,- eur mesačne a zároveň jej bude upravený styk s maloletým.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I bolo manželstvo rodičov
maloletého rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý W. zverený do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na výraznú zmenu pomerov, ktorá nastala
v správaní maloletého W. je nevyhnutné, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení dieťaťa zo striedavej

starostlivosti rodičov do osobnej starostlivosti otca. Dieťa sa nestabilizovalo ani u jedného z rodičov,
nie je schopné sa aklimatizovať ani v jednom prostredí a jeho stav sa v poslednom období flagrantne
zhoršil. Známky značného poklesu znášanlivosti u dieťaťa sa prejavujú jeho nadmernou agresivitou,
častou zmenou nálad, ktoré prevažne končia depresiami a návalmi zlosti. Maloletý v jednom okamihu
pôsobí ako úplne vyrovnaný, zdravý a normálny chlapec, ktorého nič netrápi a jeho správanie je bežné

pre deti v jeho okolí a v jeho vekovej kategórii, následne sa však jeho správanie z okamihu na okamih
zmení a neutíchajúco, ba priam hystericky plače a nikto v jeho okolí nie je schopný ho utíšiť a ani mu
dohovoriť. Matka nevie správanie syna ďalej kontrolovať, po každej návšteve otca sa jeho správanie
radikálne zmení a syn na ňu reaguje s odporom, neznášanlivosťou a nekončiacou agresivitou. Takého
správanie dieťa preberá od svojho otca a jeho starých rodičov, u ktorých trávi väčšinu času. Matka ďalej

uviedla, že dieťa ju väčšinu času ignoruje, nepovažuje ju za autoritu, ani za človeka, ktorého by mal
z časti rešpektovať a nespráva sa ku nej ani ako k osobe, ktorú má rád. Synovi bola diagnostikovaná
enuréza, ktorá má podľa jej názoru pôvod v zhoršenom psychologickom rozpoložení dieťaťa, ktoré nie je
schopné zvládať stresové situácie a tento jeho stav vyúsťuje do pomočovania, z čoho má dodnes dieťa
psychické problémy. Nemá záujem o bežné veci, nechce nič robiť, nikam ísť, uťahuje sa do ústrania

a uzatvára sa pred okolitým svetom. Zastáva názor, že všetkého sa môže domôcť klamstvami a v
prípade, že mu nie je vyhovené nastupuje agresivita z jeho strany, ktorú smeruje najmä voči veciam.
Znaky destabilizácie sa prejavujú v sociálnom prostredí maloletého, kedy nie je schopný normálne
vychádzaťsosvojimrovesníkmi,resp.spolužiakmi.Matkaakojedinévýchodiskovidívzrušenístriedavej
starostlivosti a zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Matka ďalej uviedla, že pre maloletého je

nevyhnutné, aby sa stabilizoval u jedného z rodičov a mal pocit bezpečia resp. domova aspoň u jedného
z nich. K uvedenému dospela po viacerých poradách s detskými psychológmi a detskými psychiatrami,
ktorí jednoznačne označujú súčasný stav za zlý a nevyhovujúci pre dieťa v jeho veku. Je viac než
pravdepodobné, že by sa u chlapca časom vytvorili psychiatrické poruchy a v súvislosti s tým, by bol
vážne ohrozený jeho budúci psychický a fyzický vývoj. Otec tento stav docielil svojím správaním, resp.

svojimi výchovnými metódami. V priebehu celého času značne štval syna proti osobe matky, silene a
cielene podporoval jeho správanie a negatívne postoje voči nej. Dieťa nie je schopné odlišovať dobré
od zlého, slušné od neslušného, či správne od nesprávneho, jeho rozpoznávacie schopnosti sú značne
obmedzené a bohužiaľ markantný podiel zodpovednosti na tom má práve súčasné usporiadanie práv a
povinností rodičov. Spôsoby a metódy výchovy otca, rovnako ako aj obsah jeho výchovy sú nezlučiteľné

so základmi slušného správania sa. Je očividné, že u otca predmetné návyky úplne absentujú, a preto
je nemožné, aby ich vštepil aj dieťaťu, ktoré si z neho berie zlý príklad a jeho správanie považuje za
normálne.

3. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 24.09.2015 uviedol, že maloletý je vyrovnaný, zdravý a normálny

chlapec, je však veľmi náročný na pozornosť a treba sa mu intenzívne venovať. Jeho detstvo je
ovplyvnené rozvodom rodičov a približne od jeho veku 2 rokov gradovali medzi jeho rodičmi nezhody,
ktoré sa postupne prejavovali. Akokoľvek sa snažili maloletého nezaťahovať do ich sporu, venovali
tomu veľa energie na úkor starostlivosti a výchovy. Toto všetko ho poznačilo a viedlo k pretrvávajúcej
sekundárnej enuréze. Neskôr sa jeho stav zlepšil, maloletý si zvykol na striedavú osobnú starostlivosť.

Je to milý chlapec, občas má návaly zlosti a agresivity (zvyčajne keď sa vráti od mamy), no každopádnesa otcovi vždy podarí nájsť s ním spoločnú reč a v priebehu niekoľkých minút ho láskavým spôsobom
upokojiť. Otec ďalej uviedol, že maloletý má rovnako rád aj matku aj otca a má vytvorený dobrý vzťah
aj s jeho novou partnerkou a ich spoločným synom W.. Snaží sa jeho výchove venovať maximálne

množstvo energie a vychovávať ho v prostredí tradičných hodnôt. Taktiež sa snaží ho brať do prírody, k
moru, známym, podporuje jeho vzťah s matkou ako i starými rodičmi, vedie ho k športu a k pohybovým
aktivitám. I napriek tomu, že maloletý má matku veľmi rád, otec súhlasil s vyjadrením matky, že dieťaťu
by viac vyhovovalo stabilné prostredie ako týždňové presuny.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom ich právnych
zástupcov, výsluchom kolízneho opatrovníka, výsluchom prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava
II, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/225/2011-262 zo dňa 03.04.2013, rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/275/2012-24 zo dňa 12.12.2012, uznesením Okresného súdu
Bratislava II, č.k. 59P/144/2015-42 zo dňa 26.10.2015, uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k.
59P/20/2017-12 zo dňa 03.03.2017, uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/69/2017-22 zo

dňa 29.05.2017, uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/33/2018-14 zo dňa 13.04.2018,
uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/96/2018-19 zo dňa 01.08.2019, oboznámil sa s
obsahom rodného listu maloletého, správou z kontrolného psychologického vyšetrenia od PhDr. V.
W. (poradenský psychológ a psychoterapeut pre dospelých a deti) zo dňa 26.09.2016, správou
zo psychologického vyšetrenia od Diagnostického centra zo dňa 07.11.2016 Mgr. O. Q., výsluchom

maloletého W., znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 17.10.2017, správou ÚPSVaR zo dňa
27.04.2018, znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 25.02.2019, znaleckým posudkom č. X/XXXX zo
dňa 03.03.2019, znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 17.03.2019, výpisom z Katastra nehnuteľností
č. XXXX zo dňa 15.10.2019, výpisom z Katastra nehnuteľnosti č XXXX zo dňa 15.10.2019, potvrdením
o príjme od spoločnosti J. M. s.r.o. zo dňa 03.10.2019 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/225/2011-262 zo dňa 03.04.2013 súd manželstvo
W. E. Z. a W.. W. Z. rozviedol. V časti o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode schválil
rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov.Oprávneniemaloletéhozastupovaťaspravovaťjehomajetokbolopriznanéobomrodičom.Otec

sa zaviazal platiť výživné v sume 180,- eur mesačne k rukám matky. Zároveň bolo rozhodnuté o trovách
konania ako i o tom, že trvalým bydliskom maloletého bude bydlisko matky.

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/275/2012-24 zo dňa 12.12.2012 bolo rodičom
maloletého W. uložené výchovné opatrenie v zmysle, ktorého boli obaja rodičia povinní podrobiť

sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava v rozsahu 20 hodín, s cieľom
naučiť sa vzájomne komunikovať v prospech maloletého dieťaťa.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/144/2015-42 zo dňa 26.10.2015 tunajší súd

návrh matky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala o zverenie maloletého W. do osobnej
starostlivosti otca, určenie styku a výživného zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že v
súčasnom štádiu konania nie je možné relevantne posúdiť, aké výchovné prostredie je pre maloletého
W. najlepšie a či je opodstatnená predbežná zmena doterajšej úpravy starostlivosti o dieťa. Krajský
súd v Bratislave na základe odvolania matky Uznesením č.k. 11CoP/687/2015-60 zo dňa 14.01.2016,

napadnuté rozhodnutie potvrdil.

8. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/20/2017-12 zo dňa 03.03.2017 súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý W. predbežne zverený do starostlivosti starej matky. Súd
zároveň matke uložil povinnosť predbežne platiť výživné na maloletého v sume 50,- eur mesačne a

otcovi v sume 100,- eur mesačne, a to vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám starej matky, počnúc
vykonateľnosťou rozhodnutia.

9. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/69/2017-22 zo dňa 29.05.2017 súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým bol predbežne upravený styk otca s maloletým W..

10. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/33/2018-14 zo dňa 13.04.2018 súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý W. predbežne zverený do starostlivosti matky, pričom otcovi
uložil povinnosť platiť výživné na maloletého W. v sume 200,- eur mesačne, vždy do 15-tého dňa vmesiaci, vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. Ďalej súd upravil styk otca s
maloletýmazároveňmatkeuložilpovinnosťmaloletéhonastyksotcomriadnepripraviťaotcovimaloleté
dieťa odovzdať. Súd zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.03.2017 č.k.

59P/20/2017-12 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.05.2017 č.k. 59P/69/2017-22 a
vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

11. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/96/2018-19 zo dňa 01.08.2019 súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý W. predbežne zverený do starostlivosti otca. Matke uložil

povinnosť platiť výživné na maloletého W. v sume 80,- eur mesačne, vždy do 15-tého dňa v mesiaci,
vopred k rukám otca, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. Ďalej súd upravil styk matky s maloletým,
otcovi uložil povinnosť maloletého na styk s matkou riadne pripraviť a matke maloleté dieťa odovzdať.
Súd zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.04.2017, č.k. 59P/33/2018-14 a
vo zvyšnej časti sú návrh zamietol.

12. Zo mzdového listu od spoločnosti F. M., s. r. o. zo dňa 18.5.2016 súd zistil, že čistý príjem W.. E. Z.
za obdobie 01/2015 - 12/2015 predstavoval sumu 13. 548,75 eur.

13. Zo mzdového listu od spoločnosti F. M., s. r. o. zo dňa 18.5.2016 súd zistil, že čistý príjem W.. E. Z. za
obdobie 01/2016 - 12/2016 (ukončenie pracovného pomeru k 31.03.2016) predstavoval sumu 5.045,59

eur.

14. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 23.05.2016 uviedol, že psychický stav maloletého sa
dôsledkom striedavej starostlivosti zhoršil. Je potrebné maloletého zveriť do osobnej starostlivosti otca,
ktorý má vytvorené vhodné podmienky pre jeho starostlivosť a ktorého maloletý rešpektuje.

15. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 23.05.2016 žiadala návrh matky zamietnuť. Uviedla,
že matka vo svojom konaní zašla až tak ďaleko, že na otca podala trestné oznámenie za sexuálne
zneužívanie dieťaťa a domáhala sa zákazu styku. Už v čase rozvodového konania nebol zdravotný stav
maloletého dobrý. Matka už pol roka reálne nevykonáva striedavú starostlivosť, je dobre zabezpečená

a chce mať pohodlný život bez akýchkoľvek záťaží. Otec má nový vzťah, z ktorého sa narodilo dieťa,
pričom maloletý má problém s priateľkou otca a je konfrontovaný s psychickou záťažou v rodine.

16. Otec na pojednávaní dňa 23.05.2016 uviedol, že striedavá starostlivosť mu vyhovuje vzhľadom na
jeho pracovnú vyťaženosť. So svojou súčasnou partnerkou má 1,5 ročného syna, pričom v súčasnosti

vzťah medzi jeho partnerkou a maloletým nie je dobrý, pretože partnerka sa venuje hlavne ich
spoločnému synovi.

17. Matka na pojednávaní dňa 12.09.2016 uviedla, že s otcom dieťaťa sa nevie na ničom dohodnúť. Má z
neho strach, bojí sa ho a aj pri odovzdávaní dieťaťa sa mu radšej vyhýba a nechce s ním mať už nikdy nič

spoločné. Maloletý je vychovávaný v 4 rodinách, pričom každá rodina má iné výchovné hodnoty. Dieťa
sa jej vyhráža samovraždou, políciou, klame ju a ona nevie ako má už na to reagovať, jeho výchovu už
nezvláda. Taktiež sa vyhráža jej partnerovi a pohŕda ním. Keď príde W. ku nim na návštevu, pýta si od
nej peniaze, je schopný 100 x za hodinu zopakovať jednu vec, je veľmi negatívne nastavený, sebecký,
nemá rád iné deti a nemá žiadnu sebakritiku. Dieťa má za idol otca a všetci okrem neho sú hlupáci.

18. Svedkyňa J. Š. (stará matka maloletého) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.09.2016 uviedla,
že maloletý býva od septembra 2015 u nej doma, nakoľko jej dcéra (matka maloletého) psychicky
nezvládala starostlivosť o svojho syna. Maloletý W. je agresívny, negatívny. V škole má problémy, bije
dievčatá. Na všetko reaguje odmietavo. Jeho správanie sa zhoršilo aj voči jeho matke. Na krúžky

nechodí, lebo nechce, so spolužiakmi sa nevie hrať, rešpektuje len otca, z ktorého má strach.

19. Z výsluchu maloletého W. zo dňa 13.9.2016 súd zistil, že maloletý chodil do logopedickej školy,
pre problémy s výslovnosťou. Na vysvedčení mal dve dvojky. Striedavo býva týždeň u otca a týždeň
u starej matky. K matke chodí málokedy, pretože čaká dieťa a je dosť často chorá. S partnerkou otca

nevychádza, lebo ona sa stará iba o bábätko a jeho si vôbec nevšíma. Najlepšie sa cíti v domácnosti
matky alebo starej matky.20. Zo správy z kontrolného psychologického vyšetrenia od PhDr. V. W. (poradenský psychológ a
psychoterapeut pre dospelých a deti) zo dňa 26.09.2016 súd zistil, že pobyt v DDÚ by pre maloletého zo
psychologického hľadiska predstavoval len ďalšiu traumu a problematickú stigmatizáciu jeho citového

života, ktorý je už značne zasiahnutý diskomfortnými vzťahovými pomermi, v ktorých žije a ktoré sa
nesporne podpísali už aj na jeho súčasnej stigmatizácii.

21. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 09.11.2016 navrhol zmenu petitu s tým, že maloletý W.
bude zverený do osobnej starostlivosti starej matky J. Š.. Zároveň navrhol nariadiť výchovné opatrenie

obom rodičom ako i maloletému dieťaťu. Zo správy Mgr. Q. - pracovníčky Diagnostického centra v
Bratislava vyplýva, že umiestnenie dieťaťa v ich zariadení by nebolo vhodné ako aj to, že vplyv otca
na maloletého je priam devastačný. Pod vplyvom nových skutočností matka žiada o zákaz styku otca s
maloletým, resp. obmedzenie maximálne na 1 víkend v mesiaci.

22. Svedkyňa W.. S. Z. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.11.2016 uviedla, že maloletý W.

bol jej klientom, keď mal 5 rokov. Kontaktoval ju otec dieťaťa pre psychické problémy maloletého. Od
matky sa dozvedela, že matka uvažovala o zmene zverenia maloletého a to do starostlivosti otca. V
čase, keď mal byť maloletý s matkou, túto starostlivosť suplovala stará matka zo strany matky. Maloletý
nikdy nespomínal žiaden problém s otcom, jediný jeho problém bol, že otec mu zakazoval elektroniku,
sladkosti, chlieb a podobne.

23. Svedkyňa R.. V. O. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.11.2016 uviedla, že je partnerkou otca
maloletého. Býva v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa. V súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke
s maloletým dvojročným synom W.. Maloletý W. bol u nich doma každý druhý týždeň. Spočiatku mala s
maloletým pekný vzťah, avšak pokazilo sa to v čase, keď sa narodil syn W.. Otec má maloletého veľmi

rád, veľmi mu na ňom záleží, venuje sa mu, chodí s nim do kina, bicyklovať.

24. Svedok R.. B. Z. ( starý otec maloletého) vo svojej výpovedi na pojednávaní 09.11.2016 uviedol, že
maloletý je jeho najstarším vnukom. Býva v tom istom bytovom dome ako jeho syn (otec maloletého).
Keď je W. u otca, tak ho pravidelne vodí do školy, vyberá zo školy a chodí s ním na prechádzky. W.

je hyperaktívny chlapec, chodí do futbalového klubu a skautského oddielu. Jeho správanie sa zlepšilo,
nemá žiadne výchovné problémy.

25.ZosprávyPhDr.V.W.,zodňa26.09.2016súdzistil,žeaktuálnyobrazmaloletéhojecharakterizovaný
istou "stratenosťou" a snahou nezaoberať sa vzťahovou situáciou, v ktorej sa nachádza. Necíti sa byť

milovaný a je pre neho jednoduchšie sa tváriť, že to k životu nepotrebuje, ako by si priznal že mu to
chýba - najmä od maminy. Nechce byť konfrontovaný ani s tým, ako je odmietaný matkou, nie dostatočne
prijímaný partnerom matky ani J. (starou matkou). Komfort trvalého pobytu u otca bude nepochybne
závisieť od skutočnosti ako si otec poradí s nejednoduchým vzťahom svojej partnerky k maloletému.
V každom prípade by pobyt pre dieťa v zariadení zo psychologického hľadiska predstavoval len ďalšiu

traumu a problematickú stigmatizáciu jeho citového života.

26. Zo správy zo psychologického vyšetrenia Diagnostického centra zo dňa 07.11.2016 (Mgr. O. Q.)
súd zistil, že negatívny postoj maloletého k otcovi stále pretrváva a to aj napriek tomu, že otec dieťa v
poslednom období už údajne nebije. Naďalej však pretrvávajú kriky a hádky - v tomto dieťa nedôveruje

otcovi,žebysavedelzmeniť.Vzhľadomktomu,žedieťaťomsignalizovanéneprimeranézaobchádzanie
otca so synom pretrváva už aspoň dva roky, potvrdzuje sa aktuálna naliehavosť riešiť situáciu v rovine
psychologickej ako aj právnej. Ako nevyhnutné sa javí obmedzenie kontaktu s otcom. Keďže matka
momentálneniejeschopnáplnesastaraťovýchovusynaakonštruktívneriešiťjehovýchovnéproblémy,
je na mieste dočasné umiestnenie dieťaťa v náhradnej výchovnej starostlivosti u matkiných rodičov do

doby, kým sa matka emočne stabilizuje.

27. Z podania L. B. (partnera matky maloletého) zo dňa 06.11.2016 súd zistil, že menovaný žije v
spoločnej domácnosti so E. Z. a jej synom W. Z. od mája 2013. Podľa jeho názoru, striedavá starostlivosť
pôsobí na maloletého skôr negatívne. Maloletý je vychovávaný v 4 rodinách, čím je vychovávaný

štyrmi rôznymi spôsobmi výchovy, čo sa prejavuje u maloletého tak, že sa snaží presadiť svoje záujmy
dožadovačným a panovačným spôsobom a ignorovaním a nerešpektovaním základných vecí. Maloletý
má tendenciu neustále sa na niečo sťažovať, vyhovárať sa, zvaľovať na druhých. Preberá modelsprávania otca. Ani stará matka nezvláda starostlivosť o maloletého, je vyčerpaná a prežíva to podobne,
ako matka maloletého.

28. Z vyjadrenia starej matky J. Š. zo dňa 07.11.2016 súd zistil, že v správaní maloletého došlo trochu k
zlepšeniu. Stará matka ďalej uviedla, že na jednej strane cíti morálnu povinnosť pomôcť W., na druhej
strane sa obáva útokov zo strany otca dieťaťa, ako aj toho, že ďalej už psychicky nezvládne starostlivosť
o vnuka.

29. Podaním právneho zástupcu matky zo dňa 16.11.2016, matka maloletého žiadala o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej
matke - J. Š., na dobu jedného roka, otcovi zakázal styk s maloletým, matke určil styk s maloletým v
rozsahu každý pondelok a v stredu od 17,00 hod, do 19,30 hod. s tým, že odovzdanie a prevzatie
dieťaťa sa bude realizovať v mieste jeho bydliska a zároveň určil každému z rodičov platiť výživné na
maloletého W., otcovi vo výške 350,- eur a matke 35,- eur k rukám starej matky. Svoj návrh odôvodnila

tým, že zo správy zo psychologického vyšetrenia u MUDr. Q. vyšli najavo skutočnosti, podľa ktorých má
otec na maloletého priam devastačný charakter. Maloletý počas prvého vyšetrenia čiastočne popísal
neprimerané správanie otca, ktorý ho udiera päsťou do boku a keď plače a prosí otca aby prestal, ten
nereaguje. Neraz sa musel maloletý pred otcovým hnevom zamknúť alebo sa skryť pod posteľ. Maloletý
sa viackrát vyjadril, že by bol najradšej u starej mamy "J." a k rovnakému záveru prišla aj psychologička,

ktorá odporúča vytrhnúť dieťa spod vplyvu otca a navrhuje ho zveriť starej matke. K podobným záverom
prišla aj psychologička Š., ktorá vyšetrovala maloletého po jeho psychickom zrútení v roku 2014. Matka
ďalej uviedla, že prvotne chcela aby bol maloletý W. zverený do osobnej starostlivosti otca, avšak
nakoľkovpriebehukonaniavyšlinajavonovéskutočnosti,niejetopremaloletéhovyhovujúceprostredie.
V dôsledku dlhodobého vplyvu otca na maloletého matka stratila pred dieťaťom akýkoľvek rešpekt.

Jediná osoba, ktorú dieťa ako tak rešpektuje je stará matka J. Š.F..

30. Maloletý v rámci výsluchu na súde dňa 14.02.2017 uviedol, že k otcovi by chcel chodiť tak raz za
mesiac, na jeden víkend a na týždeň cez prázdniny, ale nie viac. Chcel by byť u maminy a J.. S maminou
sa pravidelne stretáva, cez týždeň chodieva mamina so sestričkou k ním a cez víkend zase on k mamine.

Na raňajky u otca jedávajú kašu, pričom on nemá rád kašu, radšej by si dal chleba. S V. (partnerkou
otca) nemá dobrý vzťah. Povedala, že mala otca nechať tak, keď ho bil, že je hlúpa, že ho bránila a tiež
mu povedala "ty hajzlík malý". Maloletý ďalej uviedol, že sa mu nepáči, že otec sa mu nevenuje. Už ho
síce nebije, ale je stále rovnaký a stále na neho kričí. Veľa vecí mu sľubuje a potom ich nesplní. Taktiež
ho za veľa vecí kritizuje. V domácnosti otca sú stále hádky, nikdy mu tam nie je dobre. S J. mu je dobre,

spolu hrávajú karty, spoločenské hry a už sa snaží ju aj poslúchať. Maloletý W. ďalej uviedol, že na otcovi
nie je nič dobré a neľúbi ho. Chcel by byť s maminou a J., avšak S. (jeho novonarodená sestra) je ešte
malá, tak u maminy byť nemôže. L. (partnera matky) má rád, maminu nikdy nevidel hádať sa s ním.

31. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.10.2017 vypracovaného Mgr. W. Z., znalcom z

odboru Psychológia, odvetvie Klinickej psychológie detí a dospelých, súd zistil, že vzťah maloletého
k matke je v prevažujúcej miere pozitívny, maloletý si racionalizuje dôvody, pre ktoré je v starostlivosti
starej matky a nie matky, intenzívnejší kontakt s ktorou mu subjektívne viditeľne chýba. Podľa výsledkov
psychologického vyšetrenia majú obidvaja rodičia dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie
osobnej starostlivosti o maloletého, problematickým je aktuálne dlhodobo konfliktogénna komunikácia

rodičov, ktorá sa negatívnym spôsobom prenáša na realizáciu rodičovskej starostlivosti. Maloletý je
pre narušenú kontrolu emócií a afektov ako aj pre poruchy správania objektívne ťažšie zvládnuteľný,
čo viedlo matku k zrieknutiu sa osobnej starostlivosti a výchovy o maloletého z dôvodu jej psychickej
insuficiencie a následne k jeho presťahovaniu do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky z
jej strany. Výpovede maloletého vo vzťahu k otcovi a jeho partnerke sú účelové, skreslené resp.

vymyslené, a imponujú skôr ako súčasť jeho komplikovanej zvládacej stratégie v rámci vysporiadavania
sa s porozvodovou adaptáciou a problematickou rodičovskou starostlivosťou. Podľa názoru znalca
eventuálne nedostatky vo výchovnom štýle otca nie sú úmerné miere odmietania otca maloletým,
nakoľko podobné, ak nie zásadnejšie, nedostatky boli s najväčšou pravdepodobnosťou prítomné aj vo
výchovnom štýle matky, na čo poukazujú nielen výsledky psychologického vyšetrenia, ale aj samotné

vyjadrenia matky. Maladjustívne správanie (poruchy sociálnej adaptácie) maloletého sa preto javí
primárne ako reakcia na pretrvávajúci konfliktogénny rodičovský vzťah a hostilné vzájomné nastavenie
rodinných príslušníkov v domácnostiach rodičov, čo sa negatívnym spôsobom prenáša do prežívania
maloletého, nakoľko v rámci jeho spracovávania zaťažujúcej rodičovskej problematiky sa stávajúdomácnosti rodičov nekompatibilné a navzájom vylučujúce, čo bolo ešte vo väčšej miere zvýraznené
zlyhaním matky pri výchove a osobnej starostlivosti o maloletého, ktorý to na nevedomej úrovni vnímal
ako odmietnutie. Maloletý je dlhodobo a vo výraznej miere negatívne ovplyvňovaný matkou, otcom aj

starou matkou vo vzťahu k druhému rodičovi, čo má výrazný negatívny dopad na jeho subjektívne
prežívanie, sebavedomie, zvládací potenciál. Matka a stará matka sú výrazne negatívne nastavené vo
vzťahu k otcovi, masívne devalvujú jeho osobnostné charakteristiky ako aj rodičovské kompetencie, a
podobne otec výrazne negatívne a kriticky hodnotí rodičovský postoj matky a starej matky k maloletému.
V psychodynamike postoja maloletého voči rodičom zohrala, okrem štandardnej záťaže spojenej s

rozpadom rodiny a komplikovanej porozvodovej adaptácie, aj špecifická rodinná situácia, ktorá nastala
v priebehu realizácie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá zásadným negatívnym
zraňujúcim až traumatickým spôsobom ovplyvnila vnútorné prežívanie maloletého, vnímanie vlastnej
sebahodnoty a identity a tiež jeho vzťah k rodičom. Išlo o situáciu, kedy maloletý subjektívne prežil
odmietnutie zo strany obidvoch rodičov, najskôr matka kvôli svojej insuficiencii v rámci zabezpečovania
výchovy o maloletého navrhla zmenu jeho zverenia do osobnej starostlivosti otca, potom čo sa

presťahovala do novej domácnosti so svojim partnerom a maloletého dala do osobnej starostlivosti
starej matky, a neskôr otec, kvôli špecifickej rodinnej situácii s novou partnerkou po narodení druhého
syna, nesúhlasil so zverením maloletého do svojej osobnej starostlivosti, ale navrhoval pokračovanie
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, čo korešpondovalo aj s jeho časovo náročnou
prácou a zhoršeným vzťahom maloletého k partnerke otca po narodení súrodenca. Znalec v priebehu

vyšetrenia nezistil, že by niektorý z rodičov v rámci uprednostňovaného výchovného modelu preferoval
také špecifické zásady, ktoré by mali zásadným negatívnym spôsobom ovplyvniť psychosexuálny vývin
maloletého. Podľa výsledkov vyšetrenia žiadny z rodičov netrpí duševným ochorením trvalého alebo
prechodného charakteru, ktoré by im neumožňovalo riadne sa starať o maloletého. Výchovný model
otca je viac direktívny v porovnaní s matkou, ale podľa názoru znalca je pre maloletého potrebná tak

emočnejšia stimulácia vo vzťahu s matkou ako aj racionálnejší prístup, ktorý mu poskytuje otec, aj
s ohľadom na kontext jeho objektívnej výchovnej náročnosti. Znalec v závere znaleckého posudku
uviedol, že aktuálne sa ani jednému z rodičov nejaví vhodné zveriť mal. W. do jeho starostlivosti a z
psychologického hľadiska je v momentálnej situácii z pohľadu dieťaťa
najvhodnejšie jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

32. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 27.04.2018 súd zistil, že dňa 23.01.2018 bolo úradu doručené podanie
starej matky maloletého J. Š., ktorá sa vyjadrila, že z dôvodu jej zdravotného stavu už naďalej
nemôže vykonávať starostlivosť o maloletého, jej dcéra (matka maloletého) je tehotná a stále u nej
pretrvávajú dôvody, pre ktoré nemôže maloletému poskytovať sústavnú starostlivosť. Otec maloletého

dňa 06.02.2018 uviedol, že je z danej situácie prekvapený, avšak uvedomuje si, že maloletý ho odmieta
a tiež aj to, že W. je náročné dieťa. Sústavnú starostlivosť o maloletého by asi nezvládol a preferuje preto
striedavú starostlivosť. Tiež vyjadril názor, že si nemyslí, že by jeho rodičia starostlivosť o maloletého
zvládli. Matka maloletého uviedla, že maloletý jej bol zverený do starostlivosti, nechce aby W. skončil v
detskom domove a chce teda tomu dať ešte šancu.

33. Matka na pojednávaní dňa 09.05.2018 navrhla zveriť maloletého do jej starostlivosti, styk otca s
dieťaťom upraviť iba 1 x mesačne. Uviedla, že W. je cez týždeň u starej matky a od piatka do nedele
u nej. Zodpovednosť za túto situáciu nesie otec maloletého. Správanie dieťaťa sa vždy zhorší, keď sa
blíži termín stretnutia s otcom, a tento stav pretrváva niekoľko dní potom.

34. Znalec Mgr. W. Z. na pojednávaní dňa 09.05.2018 uviedol, že rodinná situácia maloletého je veľmi
komplikovaná. V čase vyšetrenia sa W. nachádzal v osobnej starostlivosti starej matky. S matkou sa
stretával bez prespania a s otcom sa nestretával vôbec. Maloletý chcel byť viac s matkou, s otcom mal
problematický vzťah. Znalec odporučil asistované stretnutia s otcom. Zo strany matky a starej matky

bola prítomná masívna devalvácia otca. Matka má dispozície vykonávať starostlivosť o dieťa riadne, ale
v tom čase jej aktuálna kapacita, aj podľa jej vlastného vyjadrenia, bola znížená. Individuálny prístup
vo forme poradenstva - psychoterapie u matky, by mohol napomôcť, aby matka zmiernila svoj kritický
a devalvujúci postoj k otcovi ako rodičovi.

35. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 09.05.2018 uviedla, že nie je možné súhlasiť so
zverením maloletého do starostlivosti matky bez znaleckého dokazovania zameraného na psychiatrické
vyšetrenie maloletého. Matka neprijala svoju zodpovednosť za starostlivosť o maloletého. Maloletý bol
zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá po 8 mesiacoch oznámila, že maloletéhonezvláda. Právna zástupkyňa otca navrhla nariadiť výchovné opatrenie s tým, že bude upravený
asistovaný styk dieťaťa s otcom a výchovné opatrenie matke, aby sa podrobila psychologickému
poradenstvu.

36. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 09.05.2018 uviedla, že pre maloletého by bolo vhodné,
aby bol u matky. Z jej pohľadu by maloletý zvládol stretnutia s otcom aj bez asistencie, avšak musel by
byť na takéto stretnutie náležite zo strany matky pripravený.

37. Prokurátor z OP BA II na pojednávaní dňa 09.05.2018 navrhol znalecké dokazovanie za účelom
zistenia zdravotného stavu dieťaťa, vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania.

38. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 25.02.2019 vypracovaného MUDr. O. K., znalkyňou z
odvetvia psychiatrie, súd zistil, že menovaná znalkyňa vyšetrila duševný stav otca W. Z., pričom nezistila
u neho žiadne závažné duševné ochorenie v zmysle psychotického ochorenia, ani poruchu nálady, ani

známky organického poškodenia mozgu, ani známky závislosti ani nadmerného konzumu návykových
látok. Znalkyňa konštatovala, že posudzovaný aktuálne netrpí žiadnou duševnou poruchou trvalého
ani prechodné charakteru, čiže je plne spôsobilý vychovávať svojho maloletého W. a zabezpečiť mu
nepretržitú, riadnu výchovu a starostlivosť.

39. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 03.03.2019 vypracovaného MUDr. O. K., znalkyňou z
odvetvia psychiatrie súd zistil, že znalkyňa vyšetrila psychický stav matky a zistila, že matka aktuálne trpí
príznakmi úzkostne-depresívnej poruchy, ktoré sa u nej rozvinuli v súvislosti s nahromadením stresov.
Aktuálny psychický stav matky jej neumožňuje sa riadne starať a vychovávať maloletého, u ktorého
sa objavujú poruchy správania a je na výchovu náročné dieťa. Vzhľadom na psychický stav matky,

znalkyňa v najbližšej dobe neodporúča zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti.

40. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 17.03.2019 vypracovaného MUDr. O. K., znalkyňou z
odvetvia psychiatrie súd zistil, že znalkyňa dospela k záveru, že maloletý W. má narušenú vzťahovú
väzbu k matke. Aktuálne je ich vzájomný kontakt len minimálny a neosobný. V minulosti matku

nerešpektoval a svojim maladaptívnym správaním sa snažil pritiahnuť na seba jej pozornosť, čo však
matka vnímala ako ubližovanie z jeho strany. Matka sa od roku 2015 od maloletého "odťahovala" a
presunula výchovu a starostlivosť o neho na jeho starú matku z jej strany. Maloletý paradoxne matku
(dlhodobo) obhajuje, vytesňuje, alebo skotomizuje jej odmietavý postoj k jeho osobe, čiže jeho vzťah
k matke je síce pozitívny, ale vo svojej podstate značne narušený. Matka pre neho nie je autoritou

ani emočnou oporou, ale zidealizovanou osobou, ku ktorej sa nevie priblížiť. Za posledné mesiace sa
vzťah maloletého k otcovi postupne zlepšil. Otca rešpektuje, má ho rád, ale vytýka mu veľa nedostatkov,
ktorých sa otec v minulosti údajne dopustil pri výchove a starostlivosti. K narušeniu vzťahovej väzby
k otcovi podstatnou mierou prispelo výrazne negatívne hodnotenie jeho matky a starej matky k osobe
jeho otca. Maloletý W. aktuálne trpí poruchou správania a emócií, čo sa u neho prejavuje poruchami

správania a náhlymi záchvatmi zlosti. Aktuálne je maloletý v starostlivosti starých rodičov zo strany
otca. Otec akoby dohliadal na starostlivosť o maloletého, ktorú ale reálne vykonávajú jeho rodičia.
Podľa objektívnych údajov od starých rodičov Z. (otcových rodičov), za posledné mesiace u maloletého
vymizli niektoré poruchy správania, čo môže súvisieť so stabilizáciou maloletého v jednej rodine aj s
autoritatívnym prístupom otca s ktorým je v pravidelnom kontakte.

41. Matka vo vyjadrení k znaleckému posudku MUDr. K. zo dňa 12.04.2019 uviedla, že znalkyňa opäť
len bez riadneho overenia prevzala jednostranné účelové vyjadrenie otca. Ohradila sa voči záverom
znalkyne, že ona ako aj stará matka sa v prítomnosti maloletého negatívne vyjadrujú k osobe otca.
Taktiež nesúhlasila s tým, že je pre maloletého zidealizovanou osobou, pretože maloletý sa k nej správa

bez rešpektu a úcty.

42. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II vo svojom vyjadrení k znaleckým posudkom MUDr.
K. zo dňa 26.04.2019 navrhla vypočuť znalkyňu a zistiť, či starí rodičia maloletého z otcovej strany
budú z dlhodobého hľadiska nielen schopní, ale aj ochotní realizovať dlhodobo výchovu a starostlivosť

o maloletého.

43. Z podania matky zo dňa 15.10.2019 súd zistil, že vo finančnej oblasti matky nastali drobné zmeny.
Poberá rodičovský príspevok vo výške 220, 70 eur. Nájomné za prenájom bytu nie je pravidelný a poodrátaníenergií,poplatkovazdanenínepokrývaanivýškuhypotekárnejsplátky445,62eur.Odjanuárav
X. H. na K. učí dôchodcov anglický jazyk, s mesačným príjmom 75,- eur. V lete dva mesiace brigádovala
v N. na dohodu.

44. Z rodného listu vystaveného na meno S. B., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že maloletá je dieťa rodičov
matky W.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX a otca L. B., nar XX.XX.XXXX.

45. Z rodného listu vystaveného na meno L. B., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že maloletý je dieťa rodičov

matky W.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX a otca L. B., nar XX.XX.XXXX.

46. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2018 súd zistil, W.. E. Z. za
uvedené obdobie vykázala príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 3.750,- eur, výdavok z prenájmu
nehnuteľností vo výške 1,795,98 eur, základ dane vo výške 1.954,02 eur, daň vo výške 371,26 eur.

47. Z potvrdenia o príjme od W. Č. Z. - M. W. zo dňa 03.10.2019 súd zistil, že W.. E. Z. vykonávala
pracovnú činnosť na základe dohody v čase od 10.01.2019 do 27.06.2019 a ďalej od 12.09.2019 do
30.06.2020. V období od 01/2019 do 09/2019 dosiahla čistý príjem vo výške 473,53 eur.

48. Z výpisu z Katastra nehnuteľností Č.. XXXX zo dňa 15.10.2019 súd zistil, W. E. Z. je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu v obci Q., okres Q., katastrálne územie K., na základe
kúpnej zmluvy O.-XXXX/XXXX.

49. Z výpisu z Katastra nehnuteľnosti Č. XXXX zo dňa 15.10.2019 súd zistil, že W.. E. Z. je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. XX na X. Č.. XX v obci Z. - m.č. L., okres Z. R., katastrálne územie

L. na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.12.2013.

50. Zo mzdového listu od spoločnosti N. M. O.. T.. M.. zo dňa 01.10.2019 súd zistil, že W.. E. Z. mala
za mesiac júl 2019 príjem vo výške 117,11 eur, za mesiac august 2019 príjem vo výške 154,58 eur, kde
pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 08.07.2019.

51. Z rodného listu vystaveného na meno W. Z., nar. XX.XX.XXXX súd zistil že maloletý je dieťa rodičov
matky R.. V. O., nar. XX.XX.XXXX a otca W.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX.

52. Z rodného listu vystaveného na meno K. Z., nar XX.XX.XXXX súd zistil, že maloletá je dieťa rodičov

matky R.. V.A. O., nar XX.XX.XXXX a otca W.. W. Z., nar, XX.XX.XXXX.

53. Z potvrdenia o príjme od spoločnosti J. M. M.. L.. T.. zo dňa 03.10.2019, súd zistil, že W.. W. Z.
je zamestnaný v spoločnosti J. M. od 17.06.2016. Za obdobie od 09/2018 do 08/2019 dosiahol čistú
mesačnú mzdu vo výške 6.041,06 eur.

54. Matka na pojednávaní dňa 16.10.2019 uviedla, že s maloletým W. sa stretáva u svojej matky.
Chodieva tam nepravidelne, niekedy je to aj 5 x za týždeň. Maloletý býva u starých rodičov Z.. Matka
ďalej uviedla, že v lete trávil W. u nich jeden týždeň a jej manžel sa vyjadril, že s maloletým nechce
mať nič spoločné.

55.Právnazástupkyňaotcanapojednávanídňa16.10.2019uviedla,žemaloletýaktuálnebývasosvojim
otcom, nakoľko otec sa od svojej partnerky odsťahoval. Otec súhlasí so zverením maloletého do jeho
starostlivosti, styk žiada neupraviť, výživné navrhuje v sume 700,- eur mesačne, od 15.09.2018, t.j. od
doby odkedy je maloletý u otca. Matka aktuálne platí výživné 30,- eur a poberá rodinné prídavky. Je

vlastníčkoutrochnehnuteľnostíaňouvyčíslenévýdavkynamaloletéhosúvpodstatetotožnésotcovými.

56. Otec vyčíslil priemerné mesačné výdavky na maloletého W. vo výške 1.330,50 eur, z toho: výdavky
na bývanie 128,50 eur, strava doma 380,- eur strava v škole 32,- eur, poplatky v škole 40,- eur, oblečenie
a obuv 165,- eur, hygienické potreby 45,- eur, lieky, vitamíny 40,- eur, doprava 30,- eur, zdravotná

starostlivosť 140,- eur, kurzy 80,- eur, šport 30,- eur, iné 200,- eur, pranie 20,- eur.

57. Znalkyňa W.. O. K. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.10.2019 uviedla, že otec maloletého
netrpí žiadnou duševnou poruchou prechodného ani trvalého charakteru a je plne spôsobilý staraťsa o maloleté dieťa. Matka trpí úzkostno-depresívnou poruchou, čo je ovplyvnené aj jej osobnostnou
štruktúrou. Ide o ochorenie prechodného charakteru, ktoré má pri dobrej liečbe dobrú prognózu.
Znalkyňa neodporúčala zverenie maloletého W. do starostlivosti matky.

58. Matka na pojednávaní dňa 16.10.2019 uviedla, že súhlasí s tým, aby styk nebol upravovaný. Jej
jediným príjmom je rodičovský príspevok 220,- eur. Dom v N. predali a začali stavať dom v Q., ktorý
vlastní iba ona. Splátka hypotéky je 450,- eur mesačne. Ďalej vlastní 2,5 izbový byt, ktorý dostala
dopredu ako dedičstvo, ktorý aktuálne tretí mesiac prenajíma za 650,- eur mesačne, z čoho po odrátaní

poplatkov jej ostane čistý príjem cca 420,- eur. V lete brigádovala v N., kde zarobila 100,- eur alebo 150,-
eur. Od januára učí dôchodcov anglický jazyk, kde zarobí asi 75,- eur. V rodinnom dome v Q. bývajú
štyria, ona, jej partner a ich dve deti. Príjem partnera predstavuje cca 1.600,- eur mesačne netto. Matka
ďalej uviedla, že nevlastní žiadne ďalšie nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Výživné je
ochotná platiť najviac v sume 50,- eur mesačne. Náklady na domácnosť predstavujú 100,- eur mesačne
elektrina, plyn, TV mobil cca spolu do 100,- eur, ďalšie náklady sú na stravu, drogériu. Výživné platí

raz 30,- eur raz 80,- eur podľa možností. Keď bol maloletý u starej matky, tak otec platil starej matke
výživné 100,- eur mesačne, pričom stará matka nevyžadovala viac a vtedy to otcovi nevadilo. Konanie
o vyporiadanie BSM stále nie je právoplatne ukončené.

59. Otec na pojednávaní dňa 16.10.2019 uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje cca 5.000,- eur

netto, z čoho financuje dve domácnosti, spolu cca 1.300,- eur. Partnerke a deťom platí prenájom bytu
v sume 965,- eur. Mesačná výdavky na maloletého vyčíslil nasledovne: 128,- eur za bývanie, 380,- eur
strava, 32,- eur strava v škole, 160,- eur oblečenie a obuv, 45,- eur drogéria, 40,- eur lieky a vitamíny,
80,- eur krúžky (skauting, pingpong, tábory), 60,- eur návštevy u psychologičky, 3,- eur mobil, 200,- eur
dovolenky a voľnočasové aktivity. Jeho druhý syn chodí do škôlky, kde mesačne platia 540,- eur. Jeho

manželka poberá rodičovský príspevok a príjem má z prenájmu nehnuteľnosti cca 200,- eur mesačne.
Otec je výlučným vlastníkom 3 izbového bytu, v BSM vlastní s bývalou manželkou (matkou maloletého)
rozostavaný dom v N. a chalupu. V rámci úspor má spoločne s manželkou cca 100.000,- eur. Motorové
vozidlo nevlastní, používa služobné.

60. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 16.10.2019 uviedla, že so zverením maloletého do
starostlivosti otca súhlasí ako aj s tým, aby styk nebol upravený. Výživné vo výške 700,- eur je
nadhodnotené a zase vo výške 50,- eur je veľmi podhodnotené.

61.Vpodanídoručenomsúdudňa15.11.2019samatkavyjadrilakjednotlivýmvýdavkomnamaloletého,

ktoré vyčíslil otec. Mala za to, že väčšina vyčíslených výdavkov je nadhodnotená. Napríklad uviedla,
že maloletý chodí na voľnočasové krúžky, ktoré sú zadarmo, oblečenie nosí stále to isté, stravu mu
zabezpečujú starí rodičia a to na raňajky pár piškót, desiata - drobná sladkosť, obed v školskej jedálni,
večer sa chodí najesť starej matke zo strany matky. Podľa matky sú maximálne reálne náklady na
maloletého za mesiac cca 480,- eur. Matka žiadala o zamietnutie žiadosti otca o vyplatenie výživného

spätne za posledný rok, keď bol maloletý u starých rodičov. V prílohe podania vyčíslila svoj príjem vo
výške 268,- eur mesačne (rodičovský príjem a prídavky na dve deti), ďalší príjem z prenájmu a brigád
vo výške 405,- eur. Ako výdavky uviedla splátku hypotéky 445,- eur, elektrina 99,40 eur, iné poplatky
s bývaním 65,73 eur, strava pre 4 osoby 700,- eur, PHM, poistka 210,- eur, doprava 125,- eur, mobil,
internet 60,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, drogéria 60,- eur, lieky, vitamíny 20,- eur, hračky pre deti

40,- eur, rehabilitácie 75,- eur, dokončenie rodinného domu 380,- eur, iné 100,- eur.

62. Z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 18.06.2018 uzatvorenej medzi W.. E. Z. ako
predávajúcim a R. W. J. a R.. V. J. J. T. ako kupujúcimi, súd zistil, že predmet zmluvy je prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na Y. Č.. XXXX pre katastrálne územie N. - rodinný dom

vrátane pozemku. Kúpna cena za nehnuteľnosť vrátane ich častí a prislúchajúceho príslušenstva, ktoré
sú predmetom prevodu bola účastníkmi zmluvy dohodnutá v celkovej výške 165.000,- eur.

63. Z potvrdenia o príjme od spoločnosti H. - M. H. Z., M.. L.. T.. zo dňa 08.11.2019 súd zistil, že L. B.
(partner matky maloletého) dosiahol za obdobie od 01/2019 do 10/2019 príjem vo výške 25.932,41 eur.

64. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.06.2018 uzatvorenej medzi Á., M.. M. L.. T.. ako predávajúcim a W.. E. Z.
ako kupujúcou, súd zistil, že predmetom zmluvy je predaj parcely registra "H." evidovanej na katastrálnejmape, katastrálne územie K., parcelné číslo XXX/XX o výmere 693 m3 (ostatné plochy) za celkovú
kúpnu cenu vo výške 41.580,- eur vrátane DPH.

65. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 02.10.2018 uzatvorenej medzi R.. V. H. s manželkou O. H. ako
prenajímateľmi a R.. V. Z. (manželka otca maloletého) ako nájomcom, súd zistil, že predmetom zmluvy
je prenájom 3 izbového bytu na N.R. Č.. XX v Z. od 05.10.2018 do 30.09.2019. Mesačné nájomné za
užívanie bytu bolo dohodnuté vo výške 815,- eur + mesačný paušál vo výške 150,- eur.

66. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 súd zistil, že
V. Z. vykázala za uvedené obdobie základ dane vo výške 379,98 eur, daň k úhrade 72,19 eur.

67. Matka na pojednávaní dňa 25.11.2019 uviedla, že otec založil do spisu nepravdivé doklady
o výdavkoch na maloletého. Napríklad výdavok na zubára, pánske jeansy, gymnastické oblečenie,
lyžiarska výstroj. V čase, keď bol maloletý u starých rodičov Z., otec posielal svojim rodičom od 100,-

eur do 150,- eur mesačne. Maloletý sa presťahoval k otcovi 04.10.2019. Matka mala za to, že príjmy
oboch rodín sú rozdielne. Jej partner zarába 2.000,- eur a otec maloletého 5.000,- eur, plus bonus ročne
aj 20.000,- eur, používa služobné motorové vozidlo. Jeho rodina má 3 násobne vyšší príjem.

68. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 25.11.2019 uviedla, že matka už štyri roky hovorí ako

sa nevie o maloletého postarať. Keď je maloletý konečne v starostlivosti otca, tak znova je zle. Otec robí
všetko čo je v jeho silách popri svojich pracovných povinnostiach a ďalšej rodine, ktorú má. Výživné na
maloletého platila od septembra 2018 do júna 2019 v sume 80,- eur a od júla 2019 platí 30,- eur.

69. Matka vyčíslila výdavky na maloletého vo výške 480,- eur, z toho: bývanie 30,- eur, strava 200,- eur,

strava v škole 22,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, poplatky v škole 16,- eur, doprava 10,- eur, drogéria
12,- eur, lieky, vitamíny 60,- eur, iné 100,- eur.

70. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2019 súd zistil, že R.. V. Z. poberala v období
od 01/2019 do 11/2019 rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne.

71.ZosprávyB..V.W.,zopsychologickéhovyšetreniazodňa25.11.2019,súdzistil,žemaloletýaktuálne
žije s otcom, separovane od súčasnej rodiny otca. V prípade otcovej pracovnej zaneprázdnenosti,
starostlivosť o maloletého suplujú starí rodičia Z.. Zo správy ďalej vyplýva, že maloletý má problémy s
koncentráciou pozornosti, často svojim správaním ide za hranicu normality. Je nedôverčivý k ľudom, má

tendenciu ich ironizovať a provokovať. Frustrácie si rieši predovšetkým v domácom prostredí, kde sám
zažíva najviac príkoria. Ani u jedného, ani u druhého rodiča necíti dostatočné prijatie a v súčasnosti je
k takýmto signálom zo strany otca nedôverčivý. S matkou sa stretáva len sporadicky.

72.ZpodaniaR..B.Z.zodňa20.01.2020(č.l.780)súdzistil,ževčaseod09/2018do09/2019zapomoci

otca maloletého, starí rodičia Z. zabezpečovali starostlivosť o ich vnuka W. Z.. V tomto období im otec
dieťaťa,okrempríspevkunabývanievhodnote125,-eur, prispievalmesačnesumou280,-eurnastravu,
hygienické potreby, školské potreby a ďalšie náklady, ktoré vynakladali v súvislosti so starostlivosťou o
maloletého W.. Okrem toho otec maloletého kupoval svojmu synovi W. oblečenie a pokrýval náklady na
stravu v škole, skauting, krúžky a tábory. Od októbra 2019 navyše platí na maloletého 80,- eur mesačne.

73. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 29.01.2020 uviedol, že matkin príjem predstavuje
rodičovský príspevok plus prídavky na deti, pričom brigádu v N.e musela ukončiť zo zdravotných
dôvodov. Výživné na maloletého W. matka navrhuje vo výške 70,- eur mesačne, je zásadne proti
zročnému výživnému. Aj starej matke J. Š. otec platil výživné na maloletého vo výške 100,- eur. Ďalej

matka nesúhlasí s náhradou trov za znalecké dokazovanie, nakoľko išlo o návrh otca, pričom návrh bol
rozšírený len o jeho osobu. Otec má značné úspory vo výške 200.000,- eur. Taktiež otec nezdokladoval
výdavky na maloletého v sume 1.400,- eur, podľa matky sa výdavky na maloletého pohybujú v sume
cca 410,- eur.

74. Matka na pojednávaní dňa 29.01.2020 uviedla, že od septembra 2018 platila výživné vo výške 80,-
eur a od apríla alebo mája 2019 platí 30,- eur. Nad rámec výživného kupuje maloletému oblečenie,
darčeky, tablet a podobne. Spolu s partnerom kúpili montovaný dom, ktorý stál cca 82.000,- eur.75. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 29.01.2020 uviedla, že matka má priestor na to, aby
platila vyššie výživné ako sama navrhuje. Predala dom v N. za 165.000,- eur a postavenie nového
domu stálo 82.000,- eur. Od septembra 2018 do júna 2019 hradila 80,- eur a od júla 2019 platí 30,- eur

mesačne. Ďalej právna zástupkyňa otca žiadala, aby trovy znaleckého dokazovania, ktoré hradil otec,
znášali obidvaja rodičia rovnomerne, nakoľko znalecké dokazovanie navrhoval prokurátor.

76. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 29.01.2020 navrhla zveriť maloletého do starostlivosti
otca, s tým že styk ostane neupravený, výživné navrhla v sume 250,- eur mesačne od septembra

2018 a informačnú povinnosť neupravovať, nakoľko matka má možnosť sama sa informovať o veciach
týkajúcich sa maloletého.

77. Okresná prokurátorka na pojednávaní dňa 29.01.2020 súhlasila so zverením maloletého do
starostlivosti otca, s tým že styk matky s maloletým nebude upravený. Matka má dve nehnuteľnosti,
ktorých je výlučnou vlastníčkou a teda jej majetkové pomery odôvodňujú platenie výživného vo vyššej

miere ako sama navrhuje. Výživné navrhla vo výške 300,- eur. Ďalej bola za priznanie zročného
výživného, nakoľko si matka svojvoľne znížila výživné zo sumy 80,- eur na sumu 30,- eur.

78. Podaním zo dňa 14.02.2020 sa matka domáhala vydania rozsudku nasledovného znenia:

I. Súd zveruje mal. W. do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Styk matky s mal. W. sa neupravuje.

III. Matka je povinná prispievať na výživu mal. W. sumou 70,- eur mesačne, splatnou k rukám otca vždy
do 15 dňa toho-ktorého mesiaca vopred od dňa právoplatnosti toto rozsudku.

IV. Otec maloletého W. je povinný informovať matku dieťaťa o všetkých podstatných veciach týkajúcich
sa výchovy maloletého a to najmä o jeho zdravotnom stave, mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšom

pobyte maloletého mimo miesta jeho trvalého bydliska, o osobných potrebách maloletého a to písomne
alebo elektronickou formou vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V podaní sa ďalej uvádza, že matka je schopná platiť výživné vo výške 70,- eur, vzhľadom na jej
zdravotný stav a celodennú osobnú starostlivosť o dve maloleté deti. V súčasnej dobe je na rodičovskej
dovolenke s dvoma maloletými deťmi, pričom poberá mesačný rodičovský príspevok iba na jedno
maloleté dieťa od 1.1.2020 vo výške 270,- eur a rodinné prídavky na každé maloleté dieťa po 24,95
eur. V minulosti brigádovala ako pomocná sila v N., kde si mesačne privyrobila 120,- eur. Mala za

to, že mesačné výdavky na maloletého vo výške 1.400,- eur, ktoré vyčíslil otec sú nadhodnotené.
Taktiež poukázala na nepomer svojho príjmu a príjmu otca, ktorý sa pohybuje okolo 6.000,- eur. Matka
považovala návrh otca na priznanie výživného spätne od 15.9.2018 za nedôvodný, nakoľko otcovi nič
nebránilo si uplatniť daný nárok už od septembra 2018.

79. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 02.03.2020 predniesol návrh matky totožný s podaním
matky zo dňa 14.02.2020. Zročné výživné žiadal priznať od 16.10.2019, teda od uplatnenia otcom.
Navyše v čase od septembra 2018 sa otec o dieťa reálne nestaral, nakoľko sa o maloletého starali starí
rodičia Z..

80. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 02.03.2020 uviedla, že počas súdneho konania sa
preukázalo, že otec je jediný schopný sa o maloletého postarať i to, že otec sa o maloletého chce starať,
preto súhlasí so zverením do jeho starostlivosti. Taktiež otec súhlasí s tým, aby sa styk neupravoval.
Výživné navrhuje upraviť v sume 700,- eur mesačne od 15.09.2018, nakoľko súdne konanie trvá už
od roku 2015. Matka nijako nepreukázala zhoršenie jej možnosti a schopností dosahovať vyšší príjem,

vzhľadom na svoj zdravotný stav. To, že matka má ďalšie dve vyživovacie povinnosti nie je dôvodom,
aby nebola schopná plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému W..81. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 02.03.2020 navrhla zveriť maloletého do osobnej
starostlivosti otca, styk neupravovať, výživné v sume 250,- eur mesačne a nezaväzovať otca k
informačnej povinnosti.

82. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II na pojednávaní dňa 02.03.2020 navrhla zveriť
maloletého do starostlivosti otca, styk neupravovať, výživné vo výške 300,- eur mesačne od septembra
2018 a otcovi uložiť o zdravotnom stave maloletého informačnú povinnosť.

83. Podľa § 36 Zák. ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

84. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

85. Podľa §24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

86. Podľa ustanovenia 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

87. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

88. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

89. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

90. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

91. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

92. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

93. Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

94. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení rozsahu výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

95. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

96. Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

97. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

98. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku
podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990,
ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49
ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to,
abysauznalazásada,žeobajarodičiamajúspoločnúzodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Rodičia

alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

99. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu
dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

100. Ak sa zmenia pomery, môže súd zmeniť rozhodnutie, alebo dohodu rodičov o výkone ich
rodičovských práv a povinností. Ak súd na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že
k takejto skutočnosti došlo a vyžaduje si to predovšetkým záujem maloletého, rozhodne o zmene
výchovného prostredia. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej
starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo

veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa a
taktiež na jeho názor. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do
starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a
štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa
ku každému z rodičov, či kontinuita prostredia.

101. V časti rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
súd v rámci rozvodového konania schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej zveril maloletého W.
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Je nutné však konštatovať, že reálne sa striedavá
osobná starostlivosť rodičov dlhodobo nerealizovala, nakoľko v čase, keď sa mal maloletý nachádzať

v starostlivosti matky, o dieťa sa fakticky starala stará matka J. Š. - matka navrhovateľky. Otec
spočiatku nesúhlasil so zverením dieťaťa do jeho starostlivosti, aj napriek tomu, že matka svoju
povinnosť delegovala na svoju matku, chcel takýto stav zachovať a aj naďalej trval na striedavej osobnej
starostlivosti. V predmetnej veci je potrebné poukázať na skutočnosť, že počas celého konania došlo
opakovane niekoľkokrát, rozhodnutím tunajšieho súdu, k zmene výchovného prostredia u maloletého,

a to na základe radikálnych zmien v rodinách rodičov dieťaťa ako i starej matky, pričom odôvodnenie
takéhoto postupu, bolo súčasťou rozhodnutí o nariadení neodkladných opatrení. Situácia v rodine sa
napokon časom stabilizovala a maloletý sa nachádza od septembra 2018 v osobnej starostlivosti otca
(aj keď dočasne svoje rodičovské povinnosti delegoval na svojich rodičov), ktorý deklaroval ochotu ajnaďalej túto starostlivosť vykonávať, s čím súhlasila ako matka, kolízny opatrovník ako i prokurátorka
Okresnej prokuratúry Bratislava II.

102. Napriek tomu, že v časti zverenia dieťaťa došlo k súhlasnému stanovisku všetkých účastníkov
konania, súd považuje za potrebné nad rámec odôvodnenia rozhodnutia uviesť a zároveň apelovať na
oboch rodičov, aby vyvinuli maximálne úsilie a snažili sa vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti
zodpovedne a zabezpečili maloletému stabilitu, ktorú tak nevyhnutne (po častých zmenách výchovných
prostredí) potrebuje. V tejto súvislosti je nutné spomenúť a oceniť snahu otca, ktorý prevzal na seba

zodpovednosť za starostlivosť o maloletého a tejto situácii podriadil i jeho vzťah so súčasnou manželkou.
Dôležité je tiež oceniť ochotu starých rodičov - rodičov otca- aktívne pomáhať so starostlivosťou o
maloletého,atoajvzhľadomnaobjektívnevýchovnúnáročnosťaveksamotnýchstarýchrodičov.Matka,
ktorá si taktiež založila novú rodinu, by mala túto snahu oceniť a nie otca neustále znevažovať a už
vôbec nie vyjadrovať sa v negatívnom smere o ňom pred maloletým. Aj keď matka priznala svoje
zlyhanie pri výchove W., nemala by s otcom neustále viesť boj a hľadať príčiny - kde sa stala chyba.

Je nutné vnímať celú situáciou optikou budúcnosti a zároveň sa všemožne snažiť, aby W. nepociťoval
neustále medzi rodičmi vzájomnú nevraživosť a konflikty. Takisto súd apeluje aj na otca, aby sa ako
primárny rodič vyhýbal negatívnym hodnoteniam matky a maloletého vo svojej výchove viedol k úcte k
druhému rodičovi. Ďalej súd zároveň apeluje na matku, aby s maloletým udržiavala pravidelný kontakt,
svojmu synovi dávala pocit, že aj on jej súčasťou jej rodiny, že jej na ňom záleží, nakoľko matka má v

živote maloletého nezastupiteľné miesto ovplyvňujúce jeho ďalší vývoj. Je potrebné, aby rešpektovala
skutočnosť, že primárnu zodpovednosť za výchovu dieťaťa prevzal otec, a preto by mala všetky svoje
prípadné výhrady k starostlivosti riešiť konštruktívne a zmierlivo a nie konfrontačne. Je nepochybné,
že maloletý má problémové správanie, avšak stabilným rodinným prostredím a pravidelnou odbornou
spoluprácou a liečbou, bude možné stav dieťaťa stabilizovať a vytvoriť mu zdravé prostredie vhodné pre

jeho zdravý fyzický a psychický vývin.

103. Súd dáva do pozornosti rodičom maloletého dieťaťa, že je potrebné, aby si uvedomili, že akékoľvek
nevhodné správanie sa jedného voči druhému, silne vplýva na ich spoločné dieťa a môže spôsobiť
nezvratné zmeny v prežívaní, správaní sa maloletého dieťaťa navonok. Obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o svoje dieťa. Táto zahŕňa samozrejme aj zachovanie kontaktu
dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Je preto v záujme samotného maloletého
dieťaťa,aby stretávaniesasmatkouprebehlovkľudnom,pokojnomprostredí,bezakýchkoľvekrušivých
vplyvov alebo napätia medzi rodičmi. Je na oboch rodičoch, aby si uvedomili situáciu, do ktorej "postavili"
svoje maloleté dieťa a aby konali iba v záujme (najlepšom) svojho dieťaťa a tento záujem stavali nad

svoje záujmy.

104. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti ako i s ohľadom na to, že došlo k zmene pomerov a so
zmenou zverenia súhlasili všetci účastníci konania, súd rozhodol tak, že maloletého W. zveril do osobnej
starostlivosti otca, ktorý má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

105. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných
kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami
sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného,
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k

deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich
rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane
povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého
rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však
treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný

zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný
stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj
objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

106. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných

plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré
určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojhorodičia. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška
mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky napr. nehnuteľnosti. Súd vychádza

zo zásady nielen možností a schopností ale aj z majetkových pomerov toho-ktorého rodiča.

107. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb

spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v

akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.

108. Okresný súd Bratislava I v rámci rozvodového konania schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec
zaviazal platiť výživné na maloletého v sume 180,- eur mesačne, vopred k rukám matky. Nakoľko v

prejednávanej veci, súd rozhodol o zmene zverenia maloletého dieťaťa, bolo potrebné rozhodnúť aj o
zmene vyživovacej povinnosti.

109. V časti určenia výživného matka pôvodne v návrhu žiadala upraviť jej vyživovaciu povinnosť
voči maloletému v sume 200,- eur mesačne k rukám otca. Neskôr, v dôsledku zmeny jej finančnej

situácie (narodili sa jej dve ďalšie maloleté deti) žiadala upraviť výživné v sume 70,- eur mesačne. Matka
maloletého je na rodičovskej dovolenke s dvoma maloletými deťmi, pričom poberá mesačný rodičovský
príspevok iba na jedno maloleté dieťa od 1.1.2020 vo výške 270,- eur a rodinné prídavky na každé
maloleté dieťa po 24,95 eur. Predala dom v N. za 165.000,- eur, výdavky na výstavbu nového domu
predstavovali sumu 82.000,- eur. Ďalej matka vlastní 2,5 izbový byt, ktorý dostala vopred ako dedičstvo,

ktorý prenajíma za 650,- eur mesačne, z čoho po odrátaní poplatkov jej ostane čistý príjem cca 420,-
eur. Svoje pravidelné výdavky vyčíslila nasledovne: splátka hypotéky 445,- eur, elektrina 99,40 eur,
iné poplatky s bývaním 65,73 eur, strava pre 4 osoby 700,- eur, PHM, poistka 210,- eur, doprava 125,-
eur, mobil, internet 60,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, drogéria 60,- eur, lieky, vitamíny 20,- eur, hračky
pre deti 40,- eur, rehabilitácie 75,- eur, dokončenie rodinného domu 380,- eur, iné 100,- eur. Príjem jej

partnera predstavuje sumu cca 1.600,- eur mesačne netto. Výdavky na maloletého W. matka vyčíslila vo
výške 480,- eur, z toho: bývanie 30,- eur, strava 200,- eur, strava v škole 22,- eur, oblečenie a obuv 30,-
eur, poplatky v škole 16,- eur, doprava 10,- eur, drogéria 12,- eur, lieky, vitamíny 60,- eur, iné 100,- eur.

110. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti J. M. s mesačným príjmom 6.000,- eur netto,

financuje dve domácnosti, celkovo v sume cca 1.300,- eur. So svojou súčasnou manželkou má dve
maloleté deti vo veku X a X rokov. Jeho manželka poberá rodičovský príspevok, býva v prenajatom byte,
za ktorý platia 965,- eur mesačne. Otec je výlučným vlastníkom 3 izbového bytu, v BSM vlastní s bývalou
manželkou (matkou maloletého) rozostavaný dom v N. a chalupu (súdne konanie o vyporiadanie
BSM doposiaľ nie je právoplatne ukončené). V rámci úspor majú spoločne s manželkou cca 100.000,-

eur. Motorové vozidlo nevlastní, používa služobné. Otec mesačné výdavky na maloletého vyčíslil
nasledovne: 128,- eur za bývanie, 380,- eur strava, 32,- eur strava v škole, 160,- eur oblečenie a obuv,
45,- eur drogéria, 40,- eur lieky a vitamíny, 80,- eur krúžky (skauting, pingpong, tábory), 60,- eur návštevy
u psychologičky, 3,- eur mobil, 200,- eur dovolenky a voľnočasové aktivity.

111. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere (berúc
v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný
rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec) súd upravil vyživovaciu povinnosť matky v sume 110
eur mesačne, majúc za to, že takto upravené výživné odzrkadľuje odôvodnené potreby dieťaťa a
taktiež zodpovedá predovšetkým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky. Súd pri

určení výšky výživného prihliadal aj na to, že matka je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke s
dvoma maloletými deťmi, pričom poberá rodičovský príspevok iba na jedno maloleté dieťa, príjem má i z
prenájmu bytu na X.Ň. U.. Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti, súd mal za to, že uvedené výživné
zohľadňuje súčasnú situáciu matky, ktorá aktuálne nie je zamestnaná, taktiež zohľadňuje i tú skutočnosť,že v rámci možností sa snaží dieťaťu poskytovať plnenia aj nad rámec výživného, napr. kúpou potrieb
pre maloletého, poskytovaním darčekov a pod.

112. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily
dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v
spoločnejdomácnosti,pretožeanijedenzrodičovneprestávaniesťosobnúzodpovednosťzavšestranný
vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané
na svojich rodičov. Matka maloletého si musí uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť za svojho syna,

za jeho zdravý fyzický a duševný vývoj, k čomu sú nevyhnutne potrebné i finančné prostriedky.

113. Výživné v sume 700,- eur mesačne ako navrhoval otec, od 15.09.2018 (t.j. odkedy sa
nachádzal maloletý v jeho starostlivosti), súd považoval za vysoko nadhodnotené a nezodpovedajúce
odôvodneným potrebám dieťaťa. Výšku mesačných výdavkov na maloletého, vyčíslenú otcom v sume
cca 1.330,- eur, súd považoval za neúmerne vysokú. Je nepochybné, že maloletému vznikajú bežné

náklady na stravu, ošatenie, nákup hygienických potrieb a ak dieťa navštevuje základnú školu, vznikajú
aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole, ak však rodič
poskytuje dieťaťu nadštandardné potreby, nemôže to mať žiaden vplyv na výživné upravené druhému
rodičovi. Otec niektoré vyčíslené výdavky v rozpise na maloleté dieťa hodnoverne nepreukázal, súd
ich teda neakceptoval (výdavky na stravu cca 300,- eur, ošatenie a obuv 160,- eur, iné potreby v

hodnote 200,- eur, zdravotná starostlivosť 140,- eur a pod.). Súd je toho názoru, že od matky nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa podieľala na výdavkoch, o odôvodnenosti, ktorých možno pochybovať,
najmä s ohľadom na radikálne vyššiu životnú úroveň otca.

Pomery v rodinách oboch rodičov sú porovnateľné, matka i manželka otca majú dve maloleté deti,

nachádzajú sa na rodičovskej dovolenke, otec maloletého i partner matky sú zamestnaní s pravidelným
príjmom. Príjem otca dieťaťa je však v porovnaní s príjmom partnera matky, neporovnateľne vyšší a po
zohľadnení všetkých odôvodnených výdavkov na obe domácnosti je nutné konštatovať, že v domácnosti
otca je životná úroveň v porovnaní s domácnosťou matky citeľne vyššia.

114. Súd upravil matke povinnosť platiť výživné na maloletého W. počnúc dňom 15.09.2018, teda dňom
odkedy sa maloletý nachádza fyzicky v starostlivosti otca. Určenie počiatku vyživovacej povinnosti od
15.09.2018 žiadal otec maloletého W., naproti tomu matka považovala nárok otca o spätné výživné od
15.09.2018 za nedôvodný, nakoľko otcovi nič nebránilo si uplatniť daný nárok už od septembra 2018.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd jednoznačne za to, že otcovi prináleží nárok na priznanie

výživného odo dňa kedy sa maloletý nachádza v osobnej starostlivosti otca s poukazom na to, ž súdne
konanie trvá od roku 2015, pričom je bezvýznamné, že dieťa sa väčšinu času nachádzalo v reálnej
starostlivosti starých rodičov Z.. Je vecou rodiča, či svoje rodičovské kompetencie dobrovoľne na určitý
čas deleguje na niekoho iného - v tomto prípade na starých rodičov zo strany otca- alebo či vykonáva
tieto práva a povinnosti nepretržite. Počas pobytu dieťaťa u starých rodičov, otec pravidelne prispieval

na výživu dieťaťa a financoval jeho potreby. Otcom tvrdené skutočnosti boli doložené vyhlásením R.. B.
Z. zo dňa 20.01.2020, v ktorom starý otec maloletého vyhlasuje, že maloletý W., ich vnuk, bol v čase od
septembra 2018 do septembra 2019 ich starostlivosti. Počas tohto obdobia im otec maloletého prispieval
na bývanie, stravu, oblečenie, hygienické potreby, školské potreby a ďalšie náklady, ktoré vynakladali
v súvislosti so starostlivosťou o ich vnuka W.. Matka platila výživné od septembra 2018 do júna 2019

vo výške 80,- eur, avšak od júla 2019 začala z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie platiť výživné vo
výške 30,- eur.

115. Nakoľko matka prispievala na výživné od septembra 2018 do júna 2019 v sume 80,- eur a od júla
2019 v sume 30,- eur, za obdobie od 15.09.2018 do 30.06. 2020 jej vznikol nedoplatok na výživnom v

sume1235,05eur,čopredstavujerozdielmedzidoposiaľhradenýmvýživnýmanovourčenýmvýživným.
Celkovo mala matka za uvedené obdobie zaplatiť 2365,05,- Eur (t.j. za 15 dní v sept. 2018 - 55,05,-
eur(3,67/deň x 15 dní), za mesiace október až december 2018 - 3x 110,- Eur. t.j. spolu 330,- Eur, za rok
2019 - 12 x 110,- eur, t.j. celkovo 1320,- Eur a za 6 mesiacov roku 2020 , 6 x 110,- Eur, t.j. 660,- Eur
( výživné za mesiac jún 2020 bolo zročné ku dňu 15.05. 2020)). Matka platila výživné od septembra 2018

v sume 80,- Eur až do júna 2019 (t.j. zaplatila 10 x 80,- Eur = 800,- eur) a od júla 2019 doposiaľ v sume
30,- eur ( t.j. 11x 30,- Eur = 330,- Eur) t.j. celkovo zaplatila za uvedené obdobie 1130,- Eur. Rozdiel medzi
doposiaľreálneplatenýmvýživnýmavýživnýmurčenýmvtomtokonanípredstavujesumu1235,05,-Eur.116. Vzhľadom na súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery matky ako i s ohľadom na sumu
zročného výživného na maloleté dieťa, súd dospel k záveru, že zaplatenie zročného do 31.12.2020
je plne dôvodné, nakoľko uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné okamihom právoplatnosti tohto

rozsudku, by mohlo dôjsť k neúmernému finančnému zaťaženiu matky.

117. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť o
jeho záležitostiach, pretože zatajenie viacerých druhov informácii môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé
následky. Takáto rodičovská povinnosť nemôže byť podceňovaná a v prípade ak ju rodič neplní

dobrovoľne, mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha. V prípade, ak je
súdom uložená informačná povinnosť, v rozhodnutí je potrebné uviesť v akých intervaloch je povinný
rodič podávať správy o dieťati, ktorých vecí sa informačná povinnosť týka a akým spôsobom má rodič
správu podávať.

118. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol

tak, že otcovi uložil povinnosť informovať matku v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami otca a kolízneho opatrovníka, že matka má možnosť zistiť
siinformácieomaloletomsama,nakoľkovzhľadomnajmänaprebiehajúculiečbujejsyna,jenevyhnutne
potrebné, aby bola o všetkých veciach súvisiacich so zdravotným stavom dieťaťa aktuálne informovaná
(najmä o užívaní medikametóznej liečby). Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, majúc za to, že

takátoúpravainformačnejpovinnostijedostačujúca,vzhľadomnato,žematkamáprístupkelektronickej
žiackej knižke maloletého, vie si samostatne vyhľadať informácie týkajúce sa jeho prospechu a má
možnosť kontaktovať sa i priamo s vyučujúcimi maloletého W..

119. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.