Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. máj 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117221416
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117221416.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu H. H., X.. XX. XX. XXXX, V. L. J.Ž. XXX, XXX XX
J., V.. Č.. Y. Ú. L. L. - F., R. XX, XXX XX L. L., proti žalovaným 1/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody
BanskáBystrica-Kráľová,Sládkovičova80,97405BanskáBystrica,2/RiaditeľÚVTOSBanskáBystrica
- Kráľová, plk. H.. K. F., Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, o porušenie žalobcovho práva na
prezumpciu neviny, na obhajobu, na súkromie a na informácie v súvislosti s neumožnením častejšieho

telefonovania, používania notebooku, návštevy blízkeho rodinného priateľa a použitia civilného odevu
pri súdnych pojednávaniach, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 07. 2017 domáhal od žalovaných 1/ a 2/:

I. Určenia, že žalovaní v súvislosti s neumožnením žalobcovi častejšie telefonovať, používať notebook,
prijať návštevu blízkeho rodinného priateľa a používať civilný odev pri súdnych pojednávaniach, čoho
sa domáhal žiadosťou zo dňa 25. 04. 2017, neoprávnene zasiahli do jeho práv chránených článkom 6
ods. 2, ods. 3 písm. b), c), článkom 8 ods. 1 a článkom 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, článkom 10 ods. 2 písm. a), čl. 14 ods. 2, čl. 14 ods. 3 písm. b) a d), čl. 17 ods. 1
a čl. 19 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 19 ods. 2, čl. 26 ods. 1,
čl. 26 ods. 2, čl. 50 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl.
40 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

II. Uloženia povinnosti žalovaným, aby upustili od neoprávnených zásahov do označených základných

práv a slobôd žalobcu.

III. Uloženia povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 8 000,-- Eur.

2. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, písomným vyjadrením žalovaných, žiadosťou žalobcu zo dňa 25.
04. 2017, Ústavným poriadkom pre odsúdených, jeho dodatkom č. 1, výpisom z informačného systému
zboru, záznamom zo dňa 11. 05. 2017, RGR č. 19/17 o zabezpečení práva obvinených a odsúdených
na telefonovanie vrátane prílohy č. 2, žiadosťou o povolenie návštevy inej osoby zo dňa 10. 05. 2017,
RMS č. 12/15 o vystrojovaní obvinených a odsúdených a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu tento vykonáva trest odňatia slobody u žalovaného v 1/ rade.Žiadosťou zo dňa 25. 04. 2017 sa domáhal:
I. umožnenia telefonovania v rozsahu najmenej 12-krát mesačne v trvaní 25 minút
II. povolenia notebooku s príslušenstvom v súvislosti s právom na obhajobu vrátane prístupu k internetu

s obmedzením na internetové stránky s právnym obsahom
III. povolenia kontaktnej návštevy blízkeho rodinného priateľa V. F., L. Ž. X. P.
A.. umožnenia použitia civilného odevu v súvislosti so súdnymi konaniami, v ktorých nevystupuje v
procesnom postavení odsúdeného.
Pedagógom ústavu mu bolo ústne oznámené dňa 10. a 16. 05. 2017, že jeho žiadosť zo dňa 25. 04.

2017 bola zamietnutá.
Žiadosťouosprístupnenieinformáciísadňa25.04.2017domáhalkópierozhodnutížalovanéhov1/rade
o jeho žiadosti zo dňa 25. 04. 2017. Táto bola vybavená rozhodnutím zo dňa 27. 06. 2017 o odmietnutí
sprístupnenia informácie s tým, že tieto nemá k dispozícii.
Žalobca mal za to, že došlo k porušeniu jeho práva na prezumpciu neviny, práva na obhajobu, na
súkromie a na informácie. Poukázal na článok 6, 8, 10, 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, článok 2, 10, 14, 17, 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,
článok 1, 2, 7, 13, 19, 26, 46, 50, 152, 154c Ústavy SR, článok 2, 4, 10, 17, 36, 40 Listiny základných
práv a slobôd, článok 1 Odporúčania Rec, článok 5, 24, 70, 98 EVP, článok 51 Štandardov európskeho
výborunazabráneniemučeniaakoajnaustanoveniazákonač.4/2001Z.z.ozboreväzenskejajustičnej
stráže, jeho § 3, § 6 a ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní § 24, § 47, § 51. Tiež

poukázal na článok 17 odporúčania výboru ministrov CM/Rec. V žalobe citoval aj právne vety rozhodnutí
Súdneho dvora Európskej únie a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v správnych konaniach.
Podľa žalobcu súkromný život je chránený článkom 8 Dohovoru. Do jeho pôsobnosti spadajú tiež
obmedzenia osôb zbavených slobody. V rámci tohto práva je tiež právo na udržiavanie vzťahov s
vonkajším svetom a právo na osobný rozvoj. V článku 6 Dohovoru je zakotvené právo na obhajobu,

vrátane možností, ktoré musia byť obvinenému dané a ktoré mu pomáhajú alebo môžu pomáhať pri
príprave jeho obhajoby. Čo sa týka práva na informácie, väzeň má právo na informácie potrebné na účel
ochrany jeho práv v súdnom konaní.
Neexistenciarozhodnutiaústavuojehožiadostizodňa25.04.2017akoajdôvodovozrejmujúcichzásah
do ním označených základných práv a slobôd znemožňuje preskúmanie týchto zásahov.

5.Vovzťahuknáhradenemajetkovejujmyžiadal,abysúdpokonštatovaníporušeniatýchtoprávvykonal
dokazovanie vo vzťahu k tomuto nároku.

6. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že žalovaný v 2/ rade je v zmysle

zriaďovacej listiny MS SR štatutárnym orgánom žalovaného v 1/ rade. Jeho nesúhlasné stanovisko
ohľadom žiadosti o určenie času telefonovania, povolenia veci osobnej potreby ako aj návštevy inej ako
blízkej osoby, nie je rozhodnutím podľa 8. časti zákona č. 475/2005 Z. z.
Potvrdil, že žalobca podal uvedenú žiadosť dňa 25. 04. 2017, pričom vo výkone trestu odňatia slobody
je zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia špecializovaného oddielu s bezpečnostným

režimom v zmysle § 81 zákona 475/2005 Z. z. Jeho rozhodnutie je rozhodnutím podľa § 21 citovaného
zákona ako zmocnenej autority. Zákonná úprava veci osobnej potreby odsúdeného v § 23 ods. 1
citovaného zákona stanovuje rozsah vecí osobnej potreby, ktoré môže mať odsúdený pri sebe v cele
a mimo cely. Ponecháva riaditeľovi ústavu právomoc povoliť ďalšie veci osobnej potreby, čo však
nezakladá jeho nárok na tieto veci.

7. Rovnako zákonná úprava návštev odsúdeného v § 24 ods. 3, 4 citovaného zákona nezakladá nárok
odsúdeného na návštevu inej ako blízkej osoby a upravuje právo riaditeľa ústavu rozhodnúť, či sa
táto vykoná alebo nevykoná priamym kontaktom. Takáto právna úprava nie je v rozpore s realizáciou
základného práva na rešpektovanie súkromného rodinného života garantovaného Dohovorom a

Ústavou SR.
Vystrojovanie odsúdených upravuje § 22 ods. 1 Rozkazu ministra spravodlivosti SR č. 12/2015, v zmysle
ktorého žalovaní postupovali.
K uplatnenej nemajetkovej ujme s poukazom na znenie § 11 a § 13 O. z. poukázal na to, že priznanie
tejto satisfakcie je len v prípade existencie neoprávneného zásahu a preukázania, že takýto zásah bol

objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Tiež priama príčinná súvislosť
medzi neoprávneným zásahom a existenciou ujmy.
Vo vzťahu k porušeniu Dohovoru, ako medzinárodného dokumentu, nároky nemožno prejednávať pred
všeobecnými súdmi.Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor podľa § 96,
§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. a § 18 zákona o prokuratúre č. 153/2001 Z. z. Žalovaný
má možnosť postupovať podľa § 36 a § 37 citovaného zákona 475/2005 Z. z., prípadne podľa zákona

č. 4/2001 Z. z. 9. hlavy.
Tiež poukázal na článok 5 CSP, keď zo strany žalobcu sa jedná o zjavné zneužitie práva, ktoré
nemôžepožívaťprávnuochranuvzhľadomkmnožstvupodanínavšetkymožnéinštitúcievrátanesúdov,
prokuratúry.

8. Predmetom žaloby bolo:
I. Určenie, že došlo nevyhovením žiadosti žalobcu zo dňa 25. 04. 2017 k neoprávnenému zásahu do
chránených práv Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj Medzinárodného
paktu občianskych a politických práv a Ústavy a Listiny základných práv a slobôd.
II. Uloženie povinnosti žalovaným, aby upustili od neoprávnených zásahov do označených základných
práv a slobôd žalobcu.

III. Uloženie povinnosti nahradiť z tohto titulu nemajetkovú ujmu.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Medzi nedostatky procesnej podmienky, ktoré sú neodstrániteľné, patrí nedostatok procesnej
subjektivity, pokiaľ táto vada existuje už od momentu začatia konania.

11. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony.

13. V zmysle § 3 ods. 3 prílohy rozkazu č. 631/2015, ktorým sa vydáva vzorový organizačný poriadok
ústavov, je ústav (žalovaný v 1/ rade) rozpočtovou organizáciou a v oblasti rozpočtovania, financovania
a práva hospodárenia so zvereným majetkom štátu má právnu subjektivitu.

14. V súvislosti s citovaným ustanovením § 61 a § 67 CSP ústav na výkon trestu odňatia slobody nemá

neobmedzenúprávnusubjektivitu.Toznamená,žespôsobilosťústavubyťstranouvkonaníavystupovať
samostatne je určovaná len určitými druhmi konaní (resp. sporov), a to konkrétne len konaniami v oblasti
rozpočtovania, financovania a práva hospodárenia. Žalobca sa domáha takého nároku, ktorý nespadá
ani pod jedno z týchto konaní.

15. Na základe uvedenej skutočnosti (t. j. nedostatku procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti
žalovaného v 1. rade) súd konanie voči nemu zastavil z dôvodu, že ide o neodstrániteľný nedostatok
podmienok konania.

16. Čo sa týka žalovaného v 2/ rade, tento má síce ako fyzická osoba v plnom rozsahu procesnú

spôsobilosť, ale žalovaný je ako riaditeľ žalovaného v 1/ rade.

17. Ďalšou z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok konania je nedostatok súdnej
právomoci.

18. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3, z ktorého vyplýva, že súdy prejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci.
Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti
a vôľovej autonómie účastníkov. Veci zaradené do tohto súboru prejednávajú a rozhodujú prevažne
súdy; len výnimočne, ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány. Nad

rámec vymedzený uvedeným súborom vzťahov súdy podľa § 4 CSP v občianskom súdnom konaní
prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už na rozdiel od predchádzajúcich nezakladajú priamo na
práve súkromnom, tieto však vždy len vtedy, ak to ustanovuje zákon.19. Právomoc súdu predstavuje súhrn oprávnení a povinností decízneho charakteru, ktorým súdy
disponujú pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Ak by určitá vec nespadala do právomoci súdov, išlo by
takisto o neodstrániteľnú vadu konania nevyhnutne vedúcu k uzneseniu o zastavení konania v zmysle

ustanovenia § 9 CSP.

20. Pre vyriešenie otázky, či vec patrí do právomoci súdu, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého
právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah
dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Pre analýzu právneho

vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie
o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda
akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené
kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho
vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 3 CSP.

21. Dôvodom podania žaloby zo strany žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade ako riaditeľ
žalovaného v 1/ rade, nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 25. 04. 2017, v ktorej žiadal častejšie
telefonovať, používať notebook, prijať návštevu blízkeho rodinného priateľa a používať civilný odev pri
súdnych pojednávaniach, pričom svoje rozhodnutie nijakým spôsobom nezdôvodnil.

22. Riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody je takou osobou, ktorej zákon (zákon č. 475/2005
Z. z. o výkone trestu odňatia slobody ako aj zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej
stráže)zverujerozhodovaťoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiachfyzickejosoby.
Podľa § 3 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže riaditeľ ústavu stojí na čele
ústavu a za svoju činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi zboru, ktorý je zasa podriadený ministrovi

spravodlivostiSlovenskejrepubliky.Zákony(anaichzákladeajpredpisynižšejprávnejsily,t.j.ajvrátane
rozkazov generálneho riaditeľa či pokynov, smerníc a inštrukcií Generálneho riaditeľstva Slovenskej
republiky),ktoréupravujúpostavenieosobyodsúdenej,jejprávaapovinnostiakoajrozhodnutiariaditeľa
ústavu, generálneho riaditeľa, nezverujú súdu právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch alebo
o prostriedkoch nápravy voči rozhodnutiam uvedených osôb. Žalovaní poukázali na tú skutočnosť, že

žalobca sa v rovnakej veci obrátil na Generálnu prokuratúru SR s podnetom na preskúmanie zákonnosti
postupu, ktorá skutočnosť nebola sporná.

23. Rozhodnutie riaditeľa ústavu, ako to uvádza aj žalobca, je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje
odôvodnenie a ani poučenie o tom, akým spôsobom možno dosiahnuť jeho nápravu. Žalobca

vyvodzuje svoj nárok z právneho vzťahu medzi ním a riaditeľom ústavu. Práva a povinnosti zo
vzťahu osoby odsúdenej a riaditeľa ústavu nevznikajú na základe odsudzujúceho rozsudku súdu, ale
na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa alebo ním určeného príslušníka zboru v zmysle § 8
zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Tento vzťah je založený na podriadenosti a
nadriadenosti, nevzniká v dôsledku slobodného rozhodnutia (autonómnej vôle) jeho účastníkov.

24. S poukazom na rozhodnutie NS SR 3Sžo/140/2015 dodržiavanie zákona pri realizácii výkonu
trestu odňatia slobody prislúcha prokuratúre, ktorá má povinnosť vykonávať dozor nad zachovávaním
zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené slobody v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a § 18
zákona 153/2001 Z. z. Rozhodovací proces, v zmysle zákona 475/2005 Z. z. patrí do právnej úpravy

verejného práva.

25. Účastníci v danom vzťahu nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie charakteristické pre
právne vzťahy založené na súkromnom práve v zmysle § 3 CSP. Naopak, ich odlišné postavenie v
tomto právnom vzťahu vykazuje znaky odzrkadľujúce osobitné postavenie fyzickej osoby odsúdenej na

výkon trestu odňatia slobody, ktorej práva, právom chránené záujmy, či povinnosti podliehajú osobitnej
rozhodovacej činnosti riaditeľa ústavu, ktorý ale zabezpečuje verejné potreby a funkcie štátu.

26. Ani vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade potom neboli splnené procesné podmienky, keďže daný spor
nepatrí do právomoci súdu v zmysle § 9 CSP a súd vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade konanie zastavil.

27.Naokrajsúdpoznamenáva,žeajkebynedošlokzastaveniukonaniazuvedenýchdôvodov,vzmysle
§ 137 CSP by bol neprípustný žalobný petit, keď žalobný petit pod bodom I. nemožno subsumovať pod
žiadny z typov žalôb uvedených v citovanom zákonnom ustanovení a vo vzťahu k žalobnému petitu II.a III. nemožno aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 a ods. 3 O. z., keďže sa jedná o ustanovenie týkajúce
sa súkromnoprávnej sféry.

28. Vo vzťahu k žalobnému petitu I. žalobca sám v žalobe odkazuje na Dohovor o ochrane ľudských
práv a slobôd, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a z vnútroštátnych rozhodnutí poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu SR.

29. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti a rozhoduje aj o sťažnostiach

fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a
základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Žalobca tvrdí, že žalovaní svojím konaním zasiahli do jeho práv, ktoré chráni nielen Ústava Slovenskej
republiky, ale aj medzinárodné zmluvy. Nápravy vo vzťahu k rozhodnutiu prípadne nečinnosti ústavu na
výkon trestu odňatia slobody sa však žalobca nemôže domáhať na všeobecnom súde. Ním formulovaný

žalobný návrh má charakter ústavnej sťažnosti, kedy v prípade úspechu Ústavný súd môže rozhodnúť
aj o finančnom zadosťučinení.

30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie
konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§
355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) a § 362 ods. 1 CSP), a to písomne vo vyhotovení dvojmo na
Okresný súd Banská Bystrica, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).