Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/138/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120367148
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6120367148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členovsenátuJUDr.MárieDubcovej,JUDr.MartinyNemravovej,vprávnejvecižalobcu:ToyotaFinancial
Services Slovakia s.r.o., so sídlom Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35
915 404, zastúpeného zástupcom Gritters a spol., s.r.o., so sídlom Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 856 941, proti žalovanému: „M@M", združenie, so sídlom M.
R. Štefánika 1037/54, 036 01 Martin, IČO: 42 062 969, v konaní o zaplatenie sumy 3.907,17 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2020-153 zo
dňa 3. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2020-153 zo dňa 3. júna 2021 v napadnutom
výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislých výrokoch III. a IV. o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 3.309,68 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.309,68 Eur odo dňa 6.4.2019
do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku II. vo zvyšku sa žaloba

zamieta. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol výrokom III. tak, že
žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 70 % s tým, že podľa výroku IV.
o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

2.Vodôvodnenírozhodnutiaokresnýsúdpoukázalnažalobužalobcu,jejodôvodnenie,vydanýplatobný
rozkaz, odpor žalovaného, následné podania sporových strán a za aplikácie § 153 ods. 1 CSP v spojení

s § 349 ods. 1, § 369 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka v spojení s § 534, § 553 ods. 1, § 553c
ods. 1, § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej
dôvodnosti podanej žaloby v rozsahu 3.309,68 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od 6.4.2019
do zaplatenia a jej nedôvodnosti vo zvyšnej časti.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, čo bolo preukázané

Úverovou zmluvou č. 00516/06189. Podľa tejto zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 14.595,- Eur. Súčasne bolo v úverovej zmluve dohodnuté,
že žalobca ako veriteľ poskytne žalovanému úver tak, že za žalovaného splní jeho záväzok voči jeho
veriteľovi - spoločnosti AT a.s., IČO: 36 386 766, ktorý súčasne so žalobcom a žalovaným úverovúzmluvu podpísal. Záväzok žalovaného vo vzťahu k jeho veriteľovi AT a.s. vznikol z titulu kúpnej ceny (AT
a.s. ako predajca - kúpna cena vozidla 20.850,- Eur, a to vozidla Toyota Auris Hybrid TS...). Žalovaný sa
podľa úverovej zmluvy zaviazal splácať úver, ktorý žalobca poskytol ako plnenie na záväzok žalovaného

voči jeho veriteľovi AT a.s. v mesačných splátkach podľa dohodnutého splátkového kalendára. Žalobca
a žalovaný zabezpečili záväzok žalovaného z úverovej zmluvy v zmysle § 553 a nasl. Občianskeho
zákonníka Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 26.8.2016. Medzi stranami
nebolo sporné a listom žalobcu zo dňa 4.6.2018, konečným vyúčtovaním zo dňa 20.3.2019, Odstúpením
od zmluvy zo dňa 11.5.2018 bolo preukázané, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti riadne a včas

platiť mesačné splátky úveru podľa dohodnutého splátkového kalendára, z ktorého dôvodu žalobca
odstúpil od zmluvy v súlade s dojednaním článku 9.2.2. písm. a) Všeobecných podmienok za omeškanie
s úhradou splátok č. 19 až 22. Odstúpením od zmluvy v súlade s § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka
zmluva zanikla. Na námietku žalovaného, že mu nebolo doručené odstúpenie od zmluvy, žalobca
preukázal doručovanie odstúpenia od zmluvy doručenkou na č.l. 49 až 49 rub spisu, podľa ktorých
je adresát žalovaný, odosielateľ žalobca, listy vrátené žalobcovi s poznámkou „adresát neznámy“

25.3.2019, predmet KV 5160525 a 16.5.2018, predmet zásielky V2 5160683, t.j. na adresu, ktorá je
totožná s adresou v úverovej zmluve, pričom žalovaný v spore netvrdil, že žalobcovi oznamoval inú
adresu na doručovanie písomností, v ktorej súvislosti s doručením okresný súd poukázal na dojednanie
v článku 12.12.3. Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru (ďalej len „všeobecné podmienky“).

4. Okresný súd konštatoval, že po zániku zmluvy odstúpením od zmluvy vznikol žalobcovi nárok na
zaplatenie nárokov v zmysle dojednania článku 9.2.3. úverovej zmluvy, v zmysle ktorého dojednania
zaslal žalovanému Konečné vyúčtovanie úverovej zmluvy zo dňa 20.3.2019, v ktorom vyúčtoval dlžné
splátky úveru do doby predčasného ukončenia zmluvy podľa článku 9.2.3. písm. a), a to splátky 21
až 24, spolu 712,92 Eur, neuhradené úroky z omeškania vyúčtované vo faktúre FV094-2018/00223,

FV094-2018/00348 spolu vo výške 86,15 Eur v súlade s dojednaním článku 9.2.3. písm. g), spolu
s dojednaním článku 5.5.14. úverovej zmluvy, zostatok istiny - doposiaľ nesplatené splátky úveru
podľa úverovej zmluvy 11.206,92 Eur, podľa článku 9.2.3. písm. b) úverovej zmluvy, náklady spojené s
odobratím, prepravou, parkovaním vo výške 597,49 Eur podľa bodu 9.2.3. písm. c) úverovej zmluvy, iné
peňažné záväzky podľa faktúry F2024-2018-00043 (ZP - 9.2.3. písm. c) úverovej zmluvy), dlžné poistné

213,69 Eur podľa článku 9.2.3. písm. f) úverovej zmluvy.

5. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný (nesprávne uvedené žalobca) rozporoval nároky na
zaplatenie dlžného poistného, náklady spojené s odobratím, prepravou a parkovaním motorového
vozidla, úrok z omeškania vyúčtovaný vo faktúre FV094-2018/00223, FV094-2018/00348. K námietkam

vo vzťahu k úroku z omeškania z dôvodu, že neobdržal vyúčtovanie ani odstúpenie od zmluvy, a preto
nemôžebyťvomeškanízacelúuplatnenúdobuomeškania,okresnýsúdpoukázalnasvojeodôvodnenie
v ods. 46. rozsudku. Konštatoval, že mal preukázanú celú dobu omeškania, lebo žalobca vyzval na
zaplatenie nárokov po zániku zmluvy (ods. 47. odôvodnenia rozsudku) v lehote do 05.04.2019 a úrok
z omeškania si uplatnil prvým dňom omeškania od 06.04.2019. Okresný súd priznal nárok na úrok z

omeškaniapodľaust.§369ods.1Obchodnéhozákonníkavspojenísozmluvnýmdojednanímčl.5.5.14.
všeobecných podmienok. K argumentácii žalovaného, že žalobca nepreukázal doručenie odstúpenia od
zmluvy, okresný súd poukázal aj na ďalšie skutočnosti uvedené v odpore proti platobnému rozkazu v
súvislosti s odovzdaním vozidla žalovaným: „sám ho priviezol na Galvaniho ulicu. Nebolo mu odobraté.“
Z uvedeného argumentácia žalovaného, že žalobca mu nepredložil dôkaz o odstúpení od zmluvy,

je kontraproduktívna, keďže žalovaný neuviedol iný dôvod, ako je uvedený v žalobe (odstúpenie od
zmluvy), pre ktorý mal vozidlo sám dobrovoľne odovzdať. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie
§ 151 ods. 2 CSP.

6. Okresný súd konštatoval, že vyúčtovanie úroku z omeškania vo faktúrach FV094-2018/00223,

FV094-2018/00348 čo do doby, sadzby, ani omeškanej sumy žalovaný nepoprel. K tomuto úroku
žalovaný namietal, že žalobca si uplatňuje duplicitne úrok z omeškania už z vyúčtovaného
úroku z omeškania v týchto faktúrach. Bolo preukázané, že nárok z faktúr FV094-2018/00223,
FV094-2018/00348, kde žalobca vyúčtoval úrok z omeškania spolu 86,15 Eur, obsahuje aj Konečné
vyúčtovanie úverovej zmluvy zo dňa 20.3.2019. Žalobca týmto listom v súlade s § 580 Občianskeho

zákonníka započítal svoju pohľadávku v tomto vyúčtovaní vo výške 12.907,17 Eur s nárokom
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi vo výške 9.000,- Eur. Pohľadávky, ktoré sa stretli k okamihu
započítania, predmetným započítaním zanikli, teda aj nárok na úrok z omeškania vyúčtovaný v
predmetných faktúrach, pretože splatnosť oboch faktúr bola už v r. 2018. Pri aplikácii ust. § 330 ods. 1Obchodného zákonníka bolo podľa okresného súdu dôvodné vyhodnotiť, že započítaním podľa § 580
Občianskeho zákonníka zanikol najskôr splatný záväzok, a to najprv jeho príslušenstvo.

7. K namietanému dlžnému poistnému spolu 213,69 Eur, okresný súd poukázal na preukázanú
povinnosť žalovaného podľa splátkového kalendára, platiť spolu so splátkou istiny aj splátku poistného,
každý mesiac vo výške 71,23 Eur, vychádzajúc aj zo zmluvného dojednania čl. 6.6.2. písm. f), čl. 7.
bod 7.2.10. a 7. bod 7.2.12. Všeobecných podmienok. Na základe uvedených zmluvných dojednaní
žalobca dôvodne vyúčtoval žalovanému 3 x 71,23 Eur ako dlžné poistné za obdobie od 26.8.2018 do

25.11.2018, pretože žalovaný bol povinný po odstúpení od zmluvy zabezpečiť poistenie až do okamihu
zápisu zmeny držiteľa vozidla.

8. K namietanému nároku vo výške 597,49 Eur žalobca po námietke žalovaného, vo väzbe k faktúre
od spoločnosti EVOL, s.r.o., na sumu 497,50 Eur, t.j. k faktúre č. 185046 zo dňa 5.11.2018, ktorou
spoločnosť EVOL, s.r.o.vyúčtovala žalovanému sumu 497,90 Eur s DPH, pričom vo faktúre je uvedená

zmluva č. 00516/0689, nájomca: žalovaný, predmet: Toyota Auris, mimosúdne náklady: odobratie PL.
Dátum dodania služby 5.11.2018 totožný s dátumom Protokolu odovzdaní vozidla, doložil faktúru s
vyúčtovaním na sumu 597,49 Eur, a to faktúru č. 185046 (č.l. 50 spisu) spoločnosti EVOL, s.r.o.,
vystavenú dňa 5.11.2018, splatnú dňa 19.11.2018, s dátumom dodania služby dňa 5.11.2018, s
predmetom fakturácie k Leasingovej zmluve č. 00516/0689, nájomca: žalovaný, predmet: Toyota Auris,

mimosúdne náklady: odobratie PL, avšak neprodukoval dôkaz na preukázanie, že náklady v uvedenej
výškepodľavyúčtovaniavofaktúreč.185046zodňa5.11.2018žalobcovivznikli.Ajkeďbolopreukázané
preberacím protokolom, t.j. protokolom o odovzdaní vozidla, že spoločnosť EVOL, s.r.o. prevzala od
žalovaného vozidlo Toyota Auris Hybrid TS, 1.8 VVT-i, zmluva č. 00516/0689 dňa 5.11.2018 o 16:00
hod., odovzdané - odovzdávajúci je žalovaný, žalobca okresnému súdu nepreukázal, že skutočne

predmetnú faktúru zaplatil a že mu tieto náklady reálne vznikli. Podľa okresného súdu nestačí, že
žalobca mal so žalovaným dohodu v zmysle článku V. bod 53 Zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva zo dňa 26.8.2016, lebo podľa tejto dohody sa žalovaný zaviazal uhradiť náklady
spojené s vyhľadaním a odobratím motorového vozidla, ktoré veriteľovi vznikli porušením povinnosti
dlžníka odovzdať motorové vozidlo podľa tejto zmluvy veriteľovi včas a riadne. Samotné vyúčtovanie

týchto nákladov, bez preukázania ich úhrady nemožno vyhodnotiť tak, že tieto náklady žalobcovi vznikli.
Žalobca nepreukázal ani dôvodnosť čo do výšky vyúčtovania za situácie, keď žalovaný namietal aj
ich výšku, že vyúčtovaná odmena a náklady fakturované povereným subjektom nepresahovali obvyklú
výšku odmeny a nákladov, ktorá je účtovaná subjektmi poskytujúcimi na území SR služby obdobného
charakteru, ako bolo dohodnuté v zmysle článku 5.5.17. všeobecných podmienok. Z uvedeného preto

žalobu v tejto časti zamietol ako nárok nepreukázaný.

9. Ostatné žalované nároky, ktoré boli aj predmetom konečného vyúčtovania listov zo dňa 20.3.2019,
dlžné splátky úveru, zostatok istiny za doposiaľ nevystavené splátky úverovej zmluvy vo výške 11.206,92
Eur, nárok na zaplatenie iných peňažných záväzkov podľa faktúry FV024-2018/00043 vo výške 90,-

Eur žalovaný nepopieral a tieto nároky žalobcu proti žalovanému sú dôvodné ako zmluvné nároky
podľa bodu 9.2.3. písm. a), b) úverovej zmluvy, nárok na odmenu znalcovi za vyhotovenie ZP vo
výške 90,- Eur podľa bodu 9.2.3. písm. c), ktorú výšku znalečného žalobca preukázal vyúčtovaním
znalca.Znaleckýmposudkombolopreukázané,žepredmetznaleckéhodokazovania-osobnémotorové
vozidlo, ktoré bolo predmetom financovania podľa dohodnutej úverovej zmluvy, znalec ohodnotil na

sumu 8.290,- Eur. Žalobca kúpnou zmluvou preukázal, že toto motorové vozidlo v rámci výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva predal tretiemu subjektu za kúpnu cenu 9.000,- Eur. Listom žalobcu
zo dňa 20.3.2019 bolo preukázané, že žalobca vykonal úkon započítania v súlade s § 580 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu uplatnený v konečnom vyúčtovaní v rozsahu 12.907,17 Eur
podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka zanikol v rozsahu 9.000,- Eur. V rozsahu 597,49 Eur bol

nárok žalobcu proti žalovanému nepreukázaný, v ktorom rozsahu okresný súd žalobu zamietol. Okresný
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.309,68 Eur a úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy
3.309,68 Eur odo dňa 6.4.2019 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Okresný súd konštatoval,
že úrok z omeškania nebol v rozpore s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s dojednaním
podľa čl. 5.5.14. úverovej zmluvy, keď pri sadzbe 0,05 % denne z dlžnej sumy predstavuje ročný úrok

z omeškania 18,25 %, potom uplatnený úrok z omeškania 8 % nebol v rozpore s uvedeným zmluvným
dojednaním. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy podľa konečného vyúčtovania v termíne
do 5.4.2019 a úrok z omeškania si uplatnil v zmysle výzvy od 6.4.2019 do zaplatenia z nesplatenej časti
žalovaného nároku.10. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal
úspech vo veci v pomere 85 % ku 15 %, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu na náhradu

trov konania v rozsahu 70 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

11. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že na pojednávaní dňa 3.6.2021 vykonal dokazovanie v

neprítomnosti žalobcu, žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného podaním zo dňa 4.2.2021 doručila
do spisu Dohodu o ukončení poskytovania právnej pomoci. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil
neúčasť žalobcu. Žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 1.5.2021, svoju neúčasť žiadnym
spôsobom neospravedlnil. Okresný súd podľa § 157 ods. 1 CSP pokračoval v konaní v neprítomnosti
žalobcu a žalovaného. Okresný súd ďalej poukázal na to, že návrhy na dokazovanie - predložiť doklad
o úhrade faktúry za odobratie vozidla a poistného zamietol pri aplikácii § 153 ods. 1 CSP. S ohľadom

na skutočnosť, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal úhradu faktúry za odobratie
vozidla, aj nárok na zaplatenie poistného, žalobca mohol predložiť dôkazy v zmysle návrhu právneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 3.6.2021 už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Okresný súd na tieto návrhy na dokazovanie neprihliadol, lebo by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania postupom podľa § 153 ods. 2 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, v zákonnej lehote
podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP.
Žalobca k odseku 51. odôvodnenia rozsudku uviedol, že mu náklady reálne vznikli, o čom svedčí faktúra
spoločnosti EVOL, s.r.o., ktorá bola okresnému súdu doložená. Zároveň predložil doklad o úhrade danej

faktúry. Ohľadne ich výšky tak, ako to žalobca opakovane uviedol, sú to náklady, ktoré žalobcovi reálne
vznikli a ktoré 1 : 1 iba požaduje od žalovaného, vzhľadom k tomu, že ju uhradil spoločnosti, ktorá danú
službu vykonala z dôvodu, že žalovaný nevrátil žalobcovi ako vlastníkovi motorové vozidlo v súlade s
výzvou napriek tomu, že to bolo dohodnuté vo VOP a v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva. Okrem toho poukázal na to, že na uvedené náklady bol žalovaný upozornený už vopred, a teda

mal vedomosť o tom, že v prípade, ak motorové vozidlo neodovzdá, takéto náklady mu môžu vzniknúť.
Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, zmeniť, uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 597,49 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne
zo sumy 597,49 Eur od 06.04.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť
žalobcovi trovy konania. K podanému odvolaniu pripojil listinu na č.l. 172 spisu označenú ako „Výpis

periodický“, s dátumom výpisu dňa 30.11.2018 za obdobie 01.11. - 30.11.2018.

13. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.8.2021 bolo odvolanie žalobcu doručené
žalovanému s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote
určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania
verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a v závislých

výrokoch III. a IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdený ako v týchto výrokoch
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/138/2021-196 zo dňa
31.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 15.02.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

16. Primárne krajský súd v súvislosti so svojím konaním a rozhodovaním zvýrazňuje to, že bol viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP za rešpektovania ustanovenia § 153,
§ 154 CSP, podľa vykonaného poučenia v zmysle Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zodňa 3.6.2021, v spojení s ustanovením § 366 CSP. Odvolací súd ďalej uvádza, že bol viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v zmysle § 383 CSP.

17. Podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie
nevykoná navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

18. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam.

19. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, krajský súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím
dôvodom žalobcu, ktoré pre posúdenie veci vo vzťahu k napadnutému výroku II., ktorým vo zvyšnej
časti bola žaloba zamietnutá, vo vyvolanom odvolacom konaní mali relevanciu. K námietke žalobcu,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
krajský súd uvádza, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v civilnom sporovom konaní, si

musí byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci tak, ako vyplynie z vykonaného
dokazovania (§ 150 CSP, § 215 CSP), pričom právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu nemožno
stotožňovať s právom na úspech v konaní. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd nevykonal navrhnutý
dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy
597,49 Eur ako nákladov súvisiacich s odobratím motorového vozidla, tak je potrebné poukázať na

obsah spisového materiálu, žalobu žalobcu, v ktorej vo vzťahu k tomuto nároku označil dôkaz Protokol
o odovzdaní a prevzatí (č.l. 9 rub spisu) a faktúru č. 185046 (EVOL, s.r.o.), ktorá sa nachádza na č.l.
10 spisu s dátumom vyhotovenia dňa 5.11.2018, s dátumom splatnosti dňa 19.11.2018 na sumu 490,90
Eur. Následne vo vyjadrení k odporu žalovaného (č.l. 46 spisu) žalobca uviedol, že k návrhu na vydanie
platobného rozkazu priložil nesprávnu faktúru, zároveň priložil správnu faktúru č. 185046 (EVOL, s.r.o.)

na č.l. 50 spisu s tým, že si vyžiadal od externej spoločnosti zabezpečujúcej archiváciu dokumentov, aby
doložila výpis o úhrade, ktorý po obdržaní predloží súdu. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní pred
okresným súdom zo dňa 3.6.2021 (č.l. 145-148 spisu) žalobca k nároku na zaplatenie sumy 597,49 Eur
uviedolokreminéhoto,že...,,tretísubjektnámvystavilfaktúru,ktorúsmesúdudoručili,atedapreukázali
sme, že tento nárok je vo vzťahu k žalovanému dôvodný...“, ďalej ...,,Áno, táto bola zaplatená“. Po

poučení podľa § 153 CSP, § 154 CSP žalobca uviedol ...„pokiaľ ide o namietanú úhradu spoločnosti
EVOL, nárok tejto spoločnosti bol žalobcom riadne uhradený. Nedokladali sme vo vzťahu k úhradám
žiadne dôkazy, a preto si myslím, že je dôvodné žalovaný nárok proti žalovanému žalobcovi priznať.“.

20. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 597,49 Eur titulom nákladov spojených s odobratím

vozidla krajský súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku bol nárok žalobcu
zamietnutý, nevychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a ani z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca v rámci svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti vo vzťahu
k prostriedkom procesného útoku. V súvislosti s otázkou dôkazného bremena považuje krajský súd
za potrebné uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom konaní bolo primárne na

strane žalobcu. Procesno-právnym dôsledkom (ne)unesenia dôkazného bremena sporovej strany je jej
(ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov
(vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii v dôsledku nedoloženia
dôkazov sporovou stranou, dopad, neúspech sa pričíta tej strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov
hmotného práva dôkazné bremeno. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí sporová

strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporový vzťah aplikovaná. Z nej
potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo sporových strán je povinná
stanovenýokruhskutočnostípreukázať.Platítovprípade,žedôkazyniesúprodukovanévpredpísanom
procesnom štádiu prvoinštančného konania. V súvislosti s časťou uplatneného nároku žalobcu na
zaplatenie sumy 597,49 Eur titulom náhrady nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s prevzatím

a odovzdaním motorového vozidla spoločnosťou EVOL, s.r.o., je potrebné konštatovať správny záver
okresného súdu, že žalobca nepreukázal, že mu reálne takéto náklady vznikli. K tomu, pokiaľ sa vyjadril
žalobca len v tom smere, že ak by súd potreboval, môže dôkaz doložiť, tak takýto postoj nie je ani
relevantným návrhom na dokazovanie. Zároveň je potrebné súhlasiť s okresným súdom i v tom, že
žalobca ani nepreukázal dôvodnosť tohto uplatneného nároku.

21. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Pokiaľ odvolateľ svoje odvolacie dôvody oprel o doložený „Výpis periodický“ s dátumom výpisu
30.11.2018, t.j. doklad o úhrade faktúry č. 185046 v sume 597,49 Eur, tak z obsahu spisu vyplýva,
že uvedená listina nebola predmetom konania pred súdom prvej inštancie a žalovaný ju doložil až k

podanému odvolaniu. Podľa ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil odvolací súd. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie. Odvolateľom predložená listina vo vzťahu k odvolaním namietanému výroku II.
rozsudku okresného súdu a konaniu, ktoré mu predchádzalo, tak predstavuje prostriedok procesnej
obrany žalobcu, ktorý neuplatnil pred súdom prvej inštancie, pričom žalobca v odvolaní neuviedol žiaden
z vyššie uvedených zákonných dôvodov, len za splnenia ktorého by bolo možné prihliadať na novotu

v odvolacom konaní, najmä, že by tento dôkaz nemohol bez svojej viny zabezpečiť a uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. V civilnom sporovom konaní pritom podľa § 154 CSP platí tzv. zásada
koncentrácie konania, podľa ktorej všetky dôkazy a skutočnosti mali sporové strany predložiť súdu
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pričom na neskôr uplatnené dôkazy
a skutočnosti súd môže prihliadnuť len za splnenia zákonných podmienok. Predmetná listina sa podľa

tvrdenia odvolateľa vzťahuje k ním prezentovanému prostriedku procesnej obrany o reálnom vzniku
nákladov v sume 597,49 Eur spojených s odobratím vozidla, ktoré uhradil spoločnosti EVOL, s.r.o.,
avšak v tejto súvislosti je namieste uviesť, že pri závere o tom, že tento dôkaz je novotou v odvolacom
konaní, potom nebol daný dôvod pre zaoberanie sa obsahom tejto listiny (nového dôkazu) doloženého
odvolateľom až v štádiu odvolacieho konania. Opačný prístup krajského súdu by bol popretím princípu

neúplného apelačného konania, koncentračnej zásady, popretím dôkaznej povinnosti sporových strán,
povinnosti tvrdenia, ak aj v zmysle Čl. 8 CSP strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu. Iný prístup krajského súdu by bol popretím aj princípu rovného postavenia sporových
strán v zmysle Čl. 6 ods. 1 CSP, keď sporové strany v rovnakej miere majú dané možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.

23. Okolnosti súdenej veci, a to vo vzťahu k napadnutému výroku II., ktorým vo zvyšnej časti bola
žaloba zamietnutá, nedávali zákonný priestor k tomu, aby aktivitu preberal súd namiesto sporovej strany.
Pokiaľ žalobca v priebehu konania pred okresným súdom napriek vykonanému procesnému poučeniu

a do rozhodnutia napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu neoznačil a neposkytol dôkaz k
uplatnenémunárokunazaplatenie597,49Eurtitulomnákladov,ktorémuvzniklisodobratímmotorového
vozidla a tento dôkaz predložil až v štádiu vyvolaného odvolacieho konania v ním podanom odvolaní,
išlo o procesnoprávny stav novoty v odvolacom konaní, pre ktorý krajský súd nemal možnosť podrobiť
prieskumu uplatnený nárok. Zároveň sa poukazuje na to, že žalobca nielenže v konaní pred súdom prvej

inštancie neoznačil a nepredložil dôkaz, ale ani nepreukázal dôvodnosť výšky nákladu, ak v článku 5.
bod 5.17. úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že ,,odmena a náklady fakturované povereným subjektom
nesmú presahovať obvyklú výšku odmeny a nákladov, ktorá je účtovaná subjektmi poskytujúcimi na
území SR služby obdobného charakteru“. Za stavu, že žalovaný uplatnené náklady z titulu odobratia
vozidla a ich výšku popieral, došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý nepreukázal nielen

to, že mu náklady reálne vznikli, ale ani dôvodnosť ich výšky.

24. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom a zhodnoteniam bol preto rozsudok okresného súdu v
napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, potvrdený za aplikácie ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP za rešpektovania kontradiktórnosti konania a ustanovenia § 366 CSP, podľa ktorého

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, nemôžu tvoriť relevantný základ pre odvolacie konanie. Ako vecne správne boli
potvrdené i závislé výroky III. a IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktoré osobitnými
odvolacími dôvodmi žalobcu ani neboli napadnuté.

25.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca so svojim odvolaním nebol úspešný, a
preto žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu
však vznik trov odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplýval, ani nebol preukázaný, preto vspojení s Čl. 4 CSP a contrario bolo odvolacím súdom rozhodnuté tak, že žalovaný nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.