Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoCsp/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119391439
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6119391439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu R Collectors, s.r.o.,
Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, ako
nástupca pôvodného žalobcu Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31
340 890 proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 3.669,34
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
1Csp/103/2019-209 zo dňa 18.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzujúci vyhovujúci výrok prvoinštančného rozsudku v časti o splatnosti priznaného dlhu.

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tom
čase Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava) 3.174,20 eur s úrokom z omeškania vo
výške5%ročnezosumy3.169,98eurod11.7.2017dozaplatenia,vsplátkachvovýške89eurmesačne,
splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkom straty

výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas, čím nastane splatnosť celého
plnenia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, a to vo výške 73,02 %, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie
4, Bratislava, domáhala voči žalovanému úhrady 3.669,34 eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy
3.360,70 eur od 11.7.2017 do zaplatenia. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným mal
uzatvorenú zmluvu o úvere, kde mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver 3.500 eur. Keďže žalovaný dlh
riadne nesplácal, dostal sa do omeškania. Dlh bol zosplatnený dňa 10.7.2017. Úroky z omeškania si
žalobca uplatňuje odo dňa nasledujúceho po zosplatnení celého dlhu. Istina 3.669,34 eur pozostáva z
úrokov vo výške 247,24 eur, a to zmluvných a zákonných, a z istiny dlhu 3.360,70 eur.

Žalobca si pôvodne uplatnil nárok v upomínacom konaní. Keďže proti platobnému rozkazu bol
podaný žalovaným odpor, vec bola upomínacím súdom postúpená na ďalšie konanie prvoinštančnému
Okresnému súdu Bardejov.Prvoinštančný súd, Okresný súd Bardejov, zistil, že medzi žalovaným a pôvodným žalobcom Poštová
banka, a.s., bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému úver vo výške 3.500 eur s úrokovou sadzbou 17,9 % ročne, pri mesačných splátkach 48,

ktoré sú splatné k 10. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 10.11.2020.
Výška mesačnej splátky predstavovala 107,21 eur mesačne, teda 103,01 eura z titulu úroku plus istiny,
ďalej 4,20 eura z titulu poistenia. Výška poslednej splátky predstavovala 106,63 eur, kde poistenie 4,20
eur ostávalo, avšak menila sa len výška splátky úveru na 102,43 eur. RPMN bola dohodnutá na 22,20 %,
priemerná RPMN na 12,52 % a odplata za poskytnutie úveru predstavuje 19,34 %. Najvyššia prípustná

hodnota odplaty je 25,04 % a celkovú výšku, ktorú musel žalovaný zaplatiť, je 5.145,50 eur. Doba trvania
zmluvy bola dohodnutá na dobu určitú do splatenia všetkých záväzkov dlžníka voči banke, vyplývajúcich
zo zmluvy. Týmto úverom mal byť zaplatený zostatok úveru v sume 1.671,71 eur. Bolo dohodnutých 48
splátok, ktoré sú splatné v 10. deň príslušného mesiaca. Súčasťou zmluvy bola aj amortizačná tabuľka.
V priebehu konania bolo zistené, že žalovaný riadne dlh nesplácal. Výzvou zo dňa 12.6.2017 bol
žalovaný pôvodným žalobcom vyzvaný na zaplatenie sumy 460,25 eura do 15 dní od doručenia výzvy.

Listina bola podaná na poštovú prepravu 13.6.2017. Keďže k úhrade nedošlo, výzvou zo dňa 10.7.2017
žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie celej istiny 3.669,34 eur, ktorá pozostáva z istiny 3.360,70 eur a
úrokov vo výške 247,24 eur, poplatkov 53 eur a poistného 8,40 eur do 10 dní od doručenia predčasného
zosplatnenia úveru, ktorý nastal 10.7.2017. Listina bola žalovanému doručená dňa 25.7.2017 a lehota
na plnenie uplynula 4.8.2017.

Prvoinštančný súd zistil, že medzičasom žalovaný pred podaním žaloby časť dlhu vo výške 330,02 eur
zaplatil. Po zosplatnení k úhrade nedošlo.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ďalej
podľa § 261 ods. 1 písm. b/, § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, vychádzal zo Smernice
rady 93/13/EHS z 5.4.1993, a to konkrétne čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 tejto smernice

a ďalej vychádzal z ust. § 1 ods. 1, 2, 8 zákona č. 129/2010, z § 2 tohto zákona, z § 9 ods. 1, 2, 6 tohto
zákona, z § 11 ods. 1, 2 tohto zákona.
Vychádzal aj z ust. § 52, § 53, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z ust. § 565, § 563 a § 517 ods.
1, 2 OZ a z § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/95 Z.z.
Skonštatoval, že záväzkový vzťah vzniknutý medzi stranami sporu, a to Poštovou bankou, a.s. a

žalovaným vychádza z úverovej zmluvy zo dňa 2.11.2016 o poskytnutí úveru vo výške 3.500 eur.
V danom prípade žalovaný uhradil 330,02 eur, pre neplatenie bol dlh zosplatnený k 10.7.2017.
Prvoinštančný súd posúdil danú vec ako tzv. absolútny obchod, kde je potrebné aplikovať pre posúdenie
uplatneného nároku normy Obchodného zákonníka. Keďže však ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
a ide o spotrebiteľskú zmluvu ako takú, prednostne sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

zákona o spotrebiteľských úveroch a až následne je potrebné vychádzať z ustanovení Obchodného
zákonníka.
Prvoinštančný súd skúmal podmienky uzatvoreného úverového vzťahu a zistil, že v zmluve je nesprávne
uvedená výška RPMN. Súd si prepočítal túto výšku RPMN a správne má byť uvedená 22,38 %.
Zároveň absentuje uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Absencia týchto náležitostí zmluvy má za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ tohto zákona.
Prvoinštančný súd nemal preukázané, akým spôsobom žalobca overil majetkové pomery žalovaného
za účelom zistenia schopností spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Inak bola zmluva dojednaná
platne. Prvoinštančný súd vytkol žalobcovi formu započítania platieb dlžníka najprv na poplatky, úroky

a až následne na istinu. Takéto dojednanie je neprijateľné, keďže spôsobuje, že istina úveru ostáva
nesplatená a tým pádom je ďalej úročená úrokmi, čo prispieva k nárastu dlhu. Spôsobuje to nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
Prvoinštančný súd poukázal aj na to, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru patria
veriteľovi len úroky z úveru odo dňa jeho splatnosti. Po splatnosti úveru mu patria len úroky z omeškania.

Tieto však žalobca neuplatňuje. Žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia, teda
reálne poskytnutého úveru v sume 3.500 eur a prípadné právo na úhradu úrokov z omeškania. Tým, že
čiastočne bola poskytnutá úhrada vo výške 330,02 eura, žalovaný má právo na vrátenie istiny 3.169,98
eur. Iné plnenia žalovaného na úver neboli preukázané. Preto prvoinštančný súd priznal žalobcovi
uvedenú istinu a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.7.2017 do zaplatenia. Žalobcovi patrí úrok

z omeškania vyčíslený a nezaplatený ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 4,22 eur. Preto súd žalobe
vyhovel.
Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému určil podľa § 232 ods. 3, 4 CSP v splátkach
v sume 89 eur, vzhľadom na nepriaznivú majetkovú rodinnú situáciu a finančnú situáciu a príjem vovýške minimálnej mzdy. Manželka žalovaného je chorá, nepracuje, je bez príjmu. Prvoinštančný súd
určil podmienky splácania týchto splátok. Úhrada dlhu v splátkach neohrozí existenciu žalobcu, ani jeho
majetkovú situáciu. K úhrade dlhu by malo dôjsť v lehote do dvoch rokov, teda v primeranej lehote.

Prvoinštančný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a to vo vzťahu k istine, úrokom, úrokom z
omeškania a prislúchajúcim úrokom z omeškania uplatnených z týchto súm a poplatkov a neprihliadal
na argumentáciu žalobcu udávanú v jeho podaniach, ktorá je naviac v rozpore s ustanovením zákonov
o ochrane spotrebiteľa. Súd sa neodklonil od ustálenej judikatúry. Neprihliadal na námietky žalovaného.
Žalobca nemá nárok na poplatky za upomienky v celkovej sume 53 eur. V prípade tohto poplatku

dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie a poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v
prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Táto
náhrada nebola ani preukázaná. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné považovať za neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, prípadne podľa § 53 ods. 5 ide o
nekalú zmluvnú podmienku. Námietku premlčania nároku žalobcu považoval za nedôvodnú, pretože k
premlčaniu dlhu nedošlo.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2
CSP a vyčíslil úspech žalobcu v spore.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že
medzičasom došlo k zmene skutočnosti, pretože dňa 6.8.2020 s ním zamestnávateľ ukončil pracovný

pomer a je od tohto dňa nezamestnaný a v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce v
Bardejove. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, aby žalovaný bol povinný zaplatiť
žalobcovi sumu aj úrok z pôžičky, len ak bude mať pracovnú zmluvu a bude riadne zamestnaný v
pracovnom pomere. Jeho žena je tiež nezamestnaná, aj ona má pôžičku, ktorú splácajú v sume 30 eur
mesačne. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalobca Poštová banka, a.s. V odvolaní namietal druhý a
tretí výrok napadnutého rozsudku, pretože prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku uvádzal, že v zmluve je nesprávne určená RPMN. Žalobca

všaktrvalnatom,žezmluvaoúverevyjadrovalasprávneúdajoRPMN.Prvoinštančnýsúdvodôvodnení
neuviedol, akým spôsobom dospel k vlastnému výpočtu výšky RPMN a v tomto kontexte je rozhodnutie
nepreskúmateľné. Pokiaľ súd pri výpočte RPMN použil internetovú kalkulačku, zo súdnej praxe je
zrejmé, že ide o výpočet nepresný.
Žalobca ďalej namietal zistenie prvoinštančného súdu, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o

predpokladoch výpočtu RPMN, a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ani
v tomto rozsudok prvoinštančného súdu nie je preskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia. Súd nešpecifikoval, ktorý predpoklad výpočtu RPMN v zmluve o úvere absentuje. Zmluva
o úvere obsahuje všetky predpoklady pre výpočet RPMN uvedené aj v prílohe č. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. Predpokladmi výpočtu RPMN sú premenné dosadzané do vzorca na výpočet RPMN podľa tejto

prílohy. Prvoinštančný súd však neuviedol, ktorá z týchto premenných v zmluve absentuje.
Žalobca namietal aj spôsob započítania platieb na poplatky, úroky a istinu. Toto započítanie vychádza
o obchodnoprávneho charakteru zmluvy o úvere. Pri uzatváraní zmluvy o úvere sa presne vie, aká
bude celková výška nákladov, ak sa bude pridržiavať zmluvná strana ustanovení zmluvy. Zmluvný vzťah
má charakter absolútneho obchodu, a preto podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení

peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
Prvoinštančný súd žalobcovi nepriznal bankové poplatky, pretože žalobca v žalobe neuviedol, za aký
počet poplatkov požaduje ich úhradu, ani výšku a ani dôvod nároku.
Žalobca namietal, že poplatky vyplývajú zo sadzobníka súdnych poplatkov a pokiaľ si uplatňuje tieto
poplatky, majú charakter príslušenstva podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, alebo aby žalobe bolo vyhovené a aby bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov
konania, ako aj trov odvolacieho konania.

5. Po rozhodnutí prvoinštančného súdu, po podaní odvolania, avšak skôr, ako o odvolaniach rozhodol

odvolací súd, žalobca, Poštová banka, a.s., oznámila odvolaciemu súdu, že došlo k postúpeniu
pohľadávky voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi Poštovou
bankou, a.s. a spoločnosťou R Collectors, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A Bratislava. Predložil zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2020 a žiadal, aby namiesto pôvodného žalobcu, Poštová banka,a.s., do konania bol pripustený ako žalobca spoločnosť R Collectors, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A,
Bratislava.
Odvolací súd mal zistené podmienky na postup podľa § 80 CSP, a preto takúto zmenu uznesením č.k.

23CoCsp/41/2020-274 zo dňa 15.4.2021, ktoré sa stalo právoplatné dňa 1.6.2021, pripustil.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že čiastočne je rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutom

rozsahu správne. Vo zvyšku je potrebné napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný v odvolaní napadol prvoinštančný rozsudok vo výroku, ktorým mu súd povolil dlh voči
Poštovej banke, a.s. splácať mesačne v splátkach po 89 eur, vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, s následkom straty výhody splátok.

Žalovaný namietal, že aktuálne nemôže dlh uhrádzať, pretože od vyhlásenia rozhodnutia došlo k zmene
pomerov tým, že prišiel o zamestnanie a finančné problémy má aj jeho manželka.
Odvolací súd aplikujúc ust. § 232 ods. 3 CSP skúmal, či je možné odvolaniu žalovaného vyhovieť.
Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa čl. 16 ods. 3 CSP, v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté
nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
Vsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamijemožnékonštatovať,ženato,abysasplnilapovinnosť
uložená v rozsudku, všeobecne platí lehota (paričná lehota) od momentu právoplatnosti rozsudku.
Zákonom stanovená minimálna paričná lehota je 3 dni, vtedy je potrebné plniť súdom stanovenú

povinnosť v tejto lehote.
Žalovaný žiadal, aby mu bolo umožnené začať uhrádzať dlh, ktorého zaplatenie mu bolo uložené uhradiť
v splátkach, až potom, kedy získa ďalšie zamestnanie, pretože aktuálne o zamestnanie prišiel.
Takáto lehota nie je podľa procesného predpisu prípustná. Žalovaný nekonkretizoval nielen začiatok,
od kedy chce svoj dlh splácať a neuviedol, či mieni svoj dlh splácať od momentu získania zamestnania

uhradiť tento dlh v splátkach. Takéto neurčité oddialenie plnenia povinností vyplývajúce z vykonateľného
rozsudku je neprípustné.
Preto odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP, keď prvoinštančný
súd umožnil žalovanému dlh splácať v splátkach odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ak by odvolací
súd uložil žalovanému uhradiť dlh naraz odo dňa právoplatnosti rozsudku, došlo by k porušeniu čl. 16

ods. 3 CSP.

8. Odvolací súd sa zaoberal namietaným druhým výrokom prvoinštančného rozsudku, kde žalobca
namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.
Pokiaľ ide o uvedené dve námietky, sú explicitne uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na dôkazov, nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo je tu predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany či procesného útoku.
Pod nesprávnym právnym posúdením veci je možné považovať právnu vadu rozhodnutia, kedy

prvoinštančný súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval
nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, prípadne
správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
V danom prípade odvolacia námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom
právnom posúdení veci je dôvodná, pretože prvoinštančný súd nielenže nemal vo vzťahu k dôvodom

zamietnutia uplatneného nároku riadne zistený skutkový stav, ale tým, že nemal riadne zistený skutkový
stav, vec aj nesprávne právne posúdil.
Prvoinštančný súd považoval úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bezpoplatkový, pretože
nebola správne určená výška RPMN a preto, že chýbajú predpoklady pre výpočet RPMN.
Ako to vyplýva z obsahu uzatvorenej zmluvy (čl. 49 a nasl.), výška RPMN podľa zmluvy, ku dňu

uzatvorenia zmluvy dňa 2.11.2016 za zmluvných podmienok dojednaných v tejto zmluve bola stanovená
vo výške 22,20 % ročne. Prvoinštančný súd tvrdil, že v tom čase výška RPMN predstavovala 22,38 %.
Z obsahu spisového materiálu však nie je možné zistiť, na základe akých údajov a na základe akých
skutočností dospel prvoinštančný súd k tomuto prepočtu. V spise sa nenachádza doklad o tom, a anisúdne rozhodnutie neobsahovalo výpočet výšky RPMN súdom. Preto len samotné konštatovanie o
nesprávnosti určenia výšky RPMN je nepreskúmateľné a javí sa byť arbitrárne.
Podľa prvoinštančného súdu neboli uvedené predpoklady výpočtu RPMN priamo v zmluve o úvere.

Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu nielen zo skutkových, ale ani z právnych záverov odvolací
súd nezistil, ktoré konkrétne údaje považuje prvoinštančný súd za absentujúce a bez ktorých údajov nie
je možné náležitým spôsobom vypočítať RPMN. Vstupné údaje tak, ako to namietal žalobca pre výpočet
RPMN sú priamo uvedené v zmluve a ich komponenty, resp. jednotlivé informácie, ktoré sú dôležité
pre výpočet RPMN, vyplývajú priamo z prílohy č. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., kde je určená rovnica pre

výpočet RPMN, ktorej súčasťou sú jednotlivé vstupné údaje, dôležité pre výpočet RPMN. Nie je určené,
ktorý údaj chýba.
Záver prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti pre absenciu vstupných údajov pre
výpočet RPMN a pre nesprávnu určenú výšku RPMN je predčasný a nemá oporu ani vo vykovanom
dokazovaní a ani v právnom posúdení veci. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je tiež v tomto rozsahu
nepreskúmateľné.

Prvoinštančný súd v rozsudku uviedol, že nebolo preukázané, akým spôsobom žalobca overil majetkové
pomery žalovaného za účelom zistenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Tzv. bonita
spotrebiteľajeinštitút,ktoréhorealizáciupreduzatváranímzmluvyospotrebiteľskomúveremusískúmať
dodávateľ, teda žalobca. Na to, aby preskúmal bonitu spotrebiteľa, je povinný postupovať dodávateľ
za súčinnosti spotrebiteľa podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. Len v prípade, pokiaľ bonita spotrebiteľa

nemá náležité zistenie, je možné vyvodzovať následky vyplývajúce z § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010.
Konštatovanie prvoinštančného súdu o bonite spotrebiteľa a o nedostatočnom skúmaní tejto podmienky
pred uzatvorením zmluvy zo strany dodávateľa nemá náležité zistenia v skutkovom stave a nie je
jasné, aké právne závery z neho prvoinštančný súd vyvodzuje, pretože ust. § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. podľa intenzity porušenia tejto povinnosti určuje buď to, že dodávateľ nie je oprávnený od

spotrebiteľa požadovať jednorazové splatenie úveru, prípadne pri hrubom porušení takejto povinnosti
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Naviac, pokiaľ prvoinštančný súd chcel hodnotiť spôsob posudzovania bonity spotrebiteľa dodávateľom,
v spise sa takéto dôkazy nenachádzali, hoci procesný predpis súdu umožňoval práve v spotrebiteľských
veciach vykonať dokazovanie a vyžiadať si aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (§ 295 CSP).

V závislosti od posúdenia otázky, či poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkový, resp. dodávateľ sa
žiadneho pochybenia nedopustil a patria mu aj úroky aj poplatky, je možné vyhodnotiť započítanie už
poskytnutého plnenia vo výške 330,02 eur žalovaným a vysporiadať sa s § 330 ods. 2 Obch. zák..

9. Prvoinštančný súd v zamietavom výroku vydal nepreskúmateľné rozhodnutie, čím porušil práva strán

sporu na spravodlivý súdny proces, konkrétne na riadné a náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a
preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V ďalšom konaní úlohou prvoinštančného súdu bude náležitým spôsobom sa vysporiadať s

okolnosťami, či zmluva uzatvorená medzi žalobcom (Poštová banka, a.s.) a žalovaným má všetky
zákonné náležitosti, či táto zmluva má riadne určenú výšku RPMN, či sú v zmluve riadne uvedené
predpoklady pre výpočet RPMN. Pokiaľ prvoinštančný súd zistí, že tomu tak nie je, svoje rozhodnutie
skutkovo a právne náležitým spôsobom odôvodní.
Pokiaľ prvoinštančný súd bude mať za to, že pri skúmaní bonity spotrebiteľa žalobca nepostupoval

správne, vyzve žalobcu na predloženie listín a následky nezákonného postupu, resp. postupu, ktorý nie
je v súlade so zákonom, vyhodnotí.
Prvoinštančný súd sa následne náležitým spôsobom vysporiada aj so započítaním už poskytnutého
plnenia.
Nesmie ujsť prvoinštančnému súdu, že z procesného hľadiska v odvolacom konaní došlo na základe

žiadosti pôvodného žalobcu Poštová banka, a.s. k zmene žalobcu na nový subjekt, ktorý tvrdí, že je vo
veci aktívne vecne legitimovaný.
V konečnom rozhodnutí o veci prvoinštančný súd v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách
celého konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.