Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913215437
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6913215437.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci
exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
zastúpeného právnym zástupcom Advocate s.r.o., IČO: 36865141, so sídlom v Bratislave, Pribinova
č. 25, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Martin Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnému: W.

B., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E., č. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pod sp. zn. EX 18541/13,
o vymoženie sumy 434,- € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rimavská Sobota č.k. 1Er/2183/2013-40 zo dňa 20.12.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie „žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenú tunajšiemu súdu dňa 20.09.2013“ zamietol podľa
§ 39 ods. 4 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 v spojení s § 52 ods.
1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. a), § 9 ods. 2
písm. j), y), § 11 ods. 1 písm. a) a b), § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom ku dňu 28.09.2010 (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“) v spojení
s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2010;
súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že „oprávnený návrhom zo dňa 20.08.2013 požiadal o
vymoženie sumy 434,- € s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), a to na základe rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn.
SR 10198/11 zo dňa 19.03.2012; oprávnený v priebehu exekučného konania ozrejmil charakter svojho

právneho vzťahu s povinným, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky; predložil fotokópiu zmenky
zo dňa 28.09.2010, zmluvy o úvere zo dňa 28.09.2010 vrátane všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a následne aj rozhodcovskej zmluvy uzavretej tiež dňa 28.09.2010“; podľa súdu prvej inštancie
právomoc rozhodcovského súdu bola riadne založená rozhodcovskou zmluvou zo dňa 28.09.2010,
preto rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie exekučného titulu (body 15, 16 a 17 odôvodnenia
napadnutého uznesenia); podľa právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie „medzi oprávneným

a povinným bola dňa 28.09.2010 uzavretá zmluva o úvere; súdu je z jeho rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, preto je nepochybné, že zmluvu
uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka); z
obsahu uzavretej zmluvy na druhej strane nevyplýva, že by povinný ako dlžník do zmluvného vzťahu s
oprávneným vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto
ho treba považovať za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka); z uvedeného vyplýva, že

zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka; zároveň je potrebné ustáliť aj to, či sa zmluva súčasne považujeza zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.; nie je pochybné, že
oprávnený dočasne poskytol povinnému peňažné prostriedky vo forme úveru; zmluva sa považuje
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v tom prípade, ak na strane dlžníka vystupuje dlžník spĺňajúci

charakteristiku podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. ide o fyzickú
osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania; dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania dlžníka ťaží toho, kto tak tvrdí; bezpečným preukázaním nemôže byť
len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania (povolania), ktorý

neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie (povolanie) prijímateľa úveru a aký konkrétny
súvis má s takýmto zamestnaním či povolaním, uzavretie príslušnej zmluvy; vymedzenie účelu, t.j.
poskytnutie úveru „na výkon povolania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity oprávneného
má taký vplyv, ako by v zmluve nebol účel úveru vymedzený vôbec; súdu je navyše skutočnosťou
známou z jeho úradnej činnosti, že v zmluvných formulároch oprávneného sa v obdobných prípadoch
v drvivej väčšine prípadov uvádza, že úver sa poskytuje na účely zamestnania, resp. povolania, a to

aj v prípadoch, ak sú klienti trvale nezamestnaní, prípadne pracovne neaktívni ľudia v dôchodkovom
veku; Slovenská obchodná inšpekcia prax oprávneného, pri ktorej došlo k zaškrtnutiu kolónky „výkon
povolania“ bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním, resp. s predmetom činnosti spotrebiteľov má uzatvorenie konkrétnej zmluvy, v minulosti
opakovane vyhodnotila ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej

starostlivosti a podstatne narušuje, alebo môže narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu
k poskytovanej službe; oprávnený bol za takéto konanie opakovane sankcionovaný pokutami, pričom
rozhodnutia správneho orgánu boli v správnom súdnictve následne odobrené aj z pohľadu dodržania
zákonnosti (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/13/2014, sp. zn. 4Sžo/39/2014, sp.
zn. 8Sžo/45/2014 dostupné na webovej stránke tohto súdu, resp. na stránke https://obcan.justice.sk);

samotné zaškrtnutie príslušného políčka o tom, že úver sa poskytuje na výkon povolania z uvedených
dôvodov súd nepovažuje za dôkaz preukazujúci tvrdenú skutočnosť; vzhľadom na absenciu iných
dôkazov v tomto smere dospel súd k záveru, že úver bol poskytnutý povinnému na iný účel ako na výkon
povolania, preto sa uzavretá zmluva o úvere považuje za spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010
Z. z.; rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených

vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, tieto priznal v uplatnenej výške; z predloženej fotokópie zmenky
vyplýva, že táto je vyhotovená na predtlačenom formulári, pričom zmluvné strany si dojednali 0,25 %
denný zmenkový úrok; ide o nárok, ktorý oprávnenému z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva, v zmluve
sa povinný zaviazal zaplatiť prevzatý úver zvýšený o pevný „príslušný poplatok“; o inej zmluvnej odplate
napr. vo forme percentuálne určených úrokov za používanie úverovaných prostriedkov v zmluve niet

zmienky; takto určené zmenkové úroky pritom rozhodcovský súd z neobjasnených dôvodov priznal aj
z príslušenstva pohľadávky (poplatkov za upomienky); súčasťou dobrých mravov je okrem iného aj
pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a aj
zásada, že nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu)
nadmerne obohacovať na úkor iného; v právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, by nemali

byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu
byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a ani s dobrými
mravmi; v rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1
písm. a/ zákona č . 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch); v rozhodcovskom konaní tak nebolo
prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku so zákonom a na rozpor uplatneného nároku s dobrými
mravmi“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 04.01.2018 (č.l. 48-49 spisu); vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/

C.s.p.); v rámci odvolacej argumentácie v časti nesprávnych skutkových zistení oprávnený podrobne
argumentoval, že súd prvej inštancie „nesprávne zistil skutkový stav pokiaľ dospel k záveru, že medzi
účastníkmi konania nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva“; v rámci odvolacej argumentácie
v časti nesprávneho právneho posúdenia veci oprávnený podrobne argumentoval, že súd prvejinštancie „nesprávne v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní (...), čím v podstate skúmaním formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu nahradil konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku“; na základe

uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

3.1 Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016; dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti;
podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku; podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje
súd uznesením.

3.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania

oprávneného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní oprávneného podľa § 380 ods.
1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

3.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

3.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.1 Odvolanie oprávneného nie je dôvodné; odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v
danom prípade bola dôvodne zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015; z predloženého spisu
mal odvolací súd preukázaný skutkový stav tak, ako ho uviedol súd prvej inštancie (ako exekučný súd);

súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti,
že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je nutné posudzovať
ako spotrebiteľský vzťah a následne vychádzajúc z príslušných ustanovení Exekučného poriadku,
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy svoje rozhodnutie náležite odôvodnil (§ 387 ods. 2 C.s.p.); z obsahu odvolania vyplýva,

že odvolacia argumentácia oprávneného nekorešponduje s dôvodmi, na ktorých súd prvej inštancie
založil napadnuté rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie na jednej strane nedospel k záveru, že
medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva (naopak dospel k záveru,
že rozhodcovská zmluva zo dňa 28.09.2010 je platná a založila právomoc rozhodcovského súdu) a
na druhej strane súd prvej inštancie pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č.

244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(aplikovalustanovenie§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvznení
účinnom od 23.12.2015); oprávnený v podanom odvolaní vôbec nespochybňuje dôvody, na ktorých súd
prvej inštancie založil svoj názor o splnení podmienok na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (t.j. ťažiskovo neprimeraná výška zmluvnej pokuty v rozpore
s dobrými mravmi a absencia zákonných náležitostí zmluvy o úvere, ktorých dôsledkom je, že úver je

bezúročný a bez poplatkov, ktoré skutočnosti rozhodcovský súd nezohľadnil napriek tomu, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou); odvolací súd je pritom pri rozhodovaní viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.) vrátane ich skutkového vymedzenia; pri viazanosti odvolaním
tak musí odvolací súd konštatovať vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie; aj
podľa odvolacieho súdu právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere mal

spotrebiteľský charakter; súd prvej inštancie sa s hodnotením daného vzťahu dostatočne vysporiadal a
odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil; rozhodcovský súd pri rozhodovaní neprihliadol na skutočnosti
relevantné podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015; vzhľadom na vyššie
uvedenéargumenty,odvolacísúdvyhodnotilodvolacienámietkyoprávnenéhoakonedôvodné;súdprvejinštancie správne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne exekučný súd v
rámci rozhodnutia o trovách exekučného konania.

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.