Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204294
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2116204294.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: J. S., narodený XX.X.XXXX,
bytom L. XXX/XX, M., právne zastúpený: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát, so sídlom A. Kmeťa
357/1, Dubnica nad Váhom, proti žalovanej: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, za účasti intervenienta
na strane žalovanej: JUDr. Peter Juhás, súdny exekútor, so sídlom Matuškova 1, Trnava, o náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
22C/60/2016-181 zo dňa 12.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej m a j ú n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č. k. 22C/60/2016-142 zo dňa 3.10.2018 súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. žalovanej a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/81/2019-167 zo dňa 2.7.2019 v
dôsledku podania odvolania žalobcom rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 22C/60/2016-142 zo dňa
3.10.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu
prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozsudku, keďže neobsahoval zdôvodnenie vzájomnej koherencie
skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, jeho odôvodnenie nebolo konzistentné
a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne nedávalo odpovede na všetky právne a skutkové otázky a pri
jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti

a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 22C/60/2016-142 zo dňa 3.10.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s
tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc
z výsledkov vykonaného dokazovania, výsledky vykonaného dokazovania komplexne vyhodnotiť, tieto
posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť, pričom nové rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 22C/60/2016-181 zo dňa 12.11.2020 (ďalej aj „napadnutýrozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
žalovanej a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení čl. 2 ods. 2, čl. 46
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a) bod 3, § 9 ods. 1,
ods. 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 62, § 63, § 116 ods. 1,
ods. 2, § 118, § 122, § 123 ods. 1, ods. 2, § 125 ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 134 ods. 1 Exekučného

poriadku, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 26.5.2010 o 10.00 hod. sa podľa
ustanovenia § 125 Exekučného poriadku v priestoroch Exekútorského úradu, Matuškova 1, Trnava
za účasti súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása uskutočnila dražba hnuteľných vecí vo vlastníctve
povinného: CAREL s.r.o., IČO: 34 105808, pričom dražby sa zúčastnil oprávnený: E. O., nar. XX.X.XXXX

a dražiteľ - žalobca v tomto konaní. Vydražené boli hnuteľné veci, 4 ks panelových typizovaných garáží
- prenosných, každá v sume 650 eur a prestrešenie (konštrukcia dielne) v sume 550 eur, teda celkom
za sumu 3.150 eur. Príklep bol udelený dražiteľovi (žalobcovi), ktorý sa stal vlastníkom a držiteľom
predmetnej hnuteľnej veci. Pred realizáciou dražby sa v exekučnom konaní EX/922/08 uskutočnil súpis
majetku povinného: CAREL s.r.o., a to dňa 26.4.2010, pričom z úradného záznamu je zrejmé, že

súpis vykonal súdny exekútor JUDr. Peter Juhás za prítomnosti zamestnanca exekútorského úradu,
oprávneného (E. O.) a ako nestranné osoby bol prítomný E. F. a J. S. (žalovaný). V úradnom zázname
sa konštatuje, že bol vykonaný súpis hnuteľného majetku, garážových priestorov v počte 8 ks. Okresný
súd Trnava rozsudkom č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.2.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
5.5.2015, v právnej veci žalobcu: F. B., nar. XX.X.XXXX, proti žalovanému: J. S., nar. XX.X.XXXX

(žalobca v tomto konaní), zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.419,35 eur, konanie v časti
o vypratanie nehnuteľnosti zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že súd mal znaleckým dokazovaním za preukázané, že predmetná vec - garáž je vecou nehnuteľnou.
Súd prvej inštancie pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu sa v predmetnej veci zaoberal
ako predbežnou otázkou vlastníckeho práva k predmetu nájmu (garáže - skladu), čo predpokladalo

vyriešenie otázky, či je predmet nájmu vecou hnuteľnou alebo nehnuteľnou. Zo znaleckého posudku č.
05/2014 vyhotoveného znalkyňou Ing. Martou Chrenkovou v predmetnom konaní vyplýva záver, že vec
- sklad stojaci na parc. č. 1010/3 zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. V. je vecou nehnuteľnou. Žiadosťou zo
dňa 7.7.2015 požiadal žalobca ako poškodený Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie
nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde za škodcu označil súdneho exekútora JUDr.

Petra Juhása, pričom ku škode malo dôjsť v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn.
EX 922/08. Ministerstvo spravodlivosti SR oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku
na náhradu škody zo dňa 31.12.2015 žalobcu informovalo, že jeho žiadosti nebolo vyhovené a posúdilo
ju ako nedôvodnú, pretože neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody
spôsobenej výkonom verejnej moci. Predmet dražby bol pôvodne zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako

vec nehnuteľná, ale išlo o dočasný zápis počas obdobia platnosti nájomnej zmluvy medzi Okresným
výborom SZZ v Trnave ako prenajímateľom a firmou CAREL s.r.o. ako nájomníkom uzavretej dňa
1.8.2000. Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to do 1.8.2001 s možnosťou ďalšieho predĺženia.
Aj kolaudačné rozhodnutie zo dňa 4.7.1996, ktoré sa týka predmetu dražby konštatuje, že sa povoľuje
užívanie stavby, keď stavebný úrad pre užívanie stavby stanovil podmienky, že stavba bude dočasného

charakteru, počas platnosti nájomnej zmluvy s vlastníkmi pozemku.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na dočasnosť povolenia užívania predmetu
dražby ako stavby, bol v čase vykonania dražby postup súdneho exekútora z právneho hľadiska
správny, súdny exekútor si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z Exekučného poriadku. Keďže v čase

vykonania dražby neexistoval právny základ, ktorý by predpokladal, že ide o nehnuteľnosť, mal súd
prvej inštancie za to, že postup súdneho exekútora bol v čase vykonania dražby dňa 26.5.2010 správny.
Súd prvej inštancie nemal za splnený už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to
nesprávny úradný postup. Žalobca ani nepreukázal vznik nároku na náhradu škody, teda nepreukázal
vznik škody, resp. jej vznik v súvislosti s postupom súdneho exekútora. Škoda vo výške 3.150 eur,

ktorá mala žalobcovi vzniknúť tým, že súdnemu exekútori zaplatil za predmet dražby túto sumu,
predstavuje sumu, ktorá bola získaná na uspokojenie pohľadávky predmetnej exekúcie EX 922/08.
Táto suma podľa názoru súdu prvej inštancie zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
subjektu, ktorý bol v exekúcii povinným a na úhradu ktorého dlhov bola pohľadávka vymožená. Žalobcasa mal preto najskôr domáhať uspokojenia tejto časti nároku titulom bezdôvodného obohatenia voči
inému subjektu, keď zodpovednosť štátu nevznikla, keďže majetkový prospech nadobudol povinný v
exekučnom konaní. Takisto škodu uplatnenú žalobcom vo výške 1.419,35 eur nemožno považovať za

skutočnú škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s postupom súdneho exekútora. Nárok mal žalobcovi
vzniknúť ako nájomné za užívanie predmetu dražby, ktorý bol žalobca povinný zaplatiť p. F. B. na
základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.2.2015, keď
tu absentuje príčinná súvislosť medzi postupom súdneho exekútora a vznikom žalobcom deklarovanej
škody vo výške 1.419,35 eur. Súd prvej inštancie nemal za preukázaný už samotný nesprávny postup, a

preto nepovažoval za dôvodný ani nárok na žalobcom uplatnenú nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 eur.

7. Súd prvej inštancie priznal žalovanej a intervenientovi na starne žalovanej nárok na náhradu účelne
vynaložených trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, keďže boli v konaní úspešní.

8.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalobcazdôvodovpodľaustanovenia§365ods.1

písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že z napadnutého rozsudku sa nedá
zistiť, k akým skutkovým zisteniam súd prvej inštancie vlastne dospel, napadnutý rozsudok je absolútne
zmätočný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Z napadnutého rozsudku sa za použitia
akejkoľvek a žiadnej výkladovej metódy nedá zistiť, ako súd prvej inštancie posúdil, podľa právneho
názoru žalobcu pre skúmanie predpokladov žalobou uplatnených nárokov zásadnú otázku právnej

povahy dražených vecí. Súd prvej inštancie v rozhodujúcom rozsahu ignoroval celý rad argumentov
nasvedčujúci a preukazujúci tvrdenia žalobcu, že predmetné stavby boli nehnuteľnostiam a na tejto
faktickej skutočnosti nič nemení (meniť nemôže) zánik právneho vzťahu medzi vlastníkom nehnuteľnosti
avlastníkompozemku.Dočasnánehnuteľnávecsauplynutímdoby,naktorúbolavkolaudačnomkonaní
stavebného úradu povolená, nemení na hnuteľnú vec, ale zostáva stále nehnuteľnou. Po uplynutí doby

dočasnosti ju možno posudzovať nanajvýš v intenciách legality z pohľadu stavebného zákona. Podľa
záverov vyplývajúcich zo Znaleckého posudku č. 05/2014 vypracovaného na základe úloh zadávateľa,
bol sklad bez súpisného čísla stojaci na parcele číslo 1010/3 zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX
v katastrálnom území V. určený za vec nehnuteľnú, s naplnením viacerých fakultatívnych podmienok
podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona, čím bola potvrdená ako právna, tak aj faktická skutočnosť

stavby pevne spojenej so zemou podľa platných ustanovení. Predmetný znalecký posudok dostatočne
zodpovedal presne, jasne, určito a zrozumiteľne položené otázky. Súd prvej inštancie nepožadoval
dodatočné vysvetlenie, ani nenariadil dodatočné preskúmanie znaleckého posudku. Súd prvej inštancie
úplne ignoroval zjavne aplikovateľné právne normy Občianskeho zákonníka, tak pokiaľ ide o vecné
práva (druhá časť Občianskeho zákonníka), zodpovednosť za škodu a bezdôvodného obohatenie

(šiesta časť Občianskeho zákonníka), ako aj záväzkové práva (ôsma časť Občianskeho zákonníka -
najmä úpravu nájmu), Stavebného zákona, Katastrálneho zákona a pod. Žalobca je nútený konštatovať,
že je nemysliteľné, aby sa speňaženie nehnuteľností v exekúcii postupom podľa ust. § 125 a nasl.
Exekučného poriadku, t. j. ich speňaženie ako hnuteľných vecí, považovalo za postup súladný so
zákonom. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je zároveň v úplnom protiklade s prejudiciálne

vyriešenou otázkou vlastníckeho práva k predmetným stavbám rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa
18.2.2015 č. k. 19C/114/2011-256, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2015. Za nesprávne právne
posúdenie považuje žalobca aj posúdenie otázky existencie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia (a teda neexistencie nároku žalobcu na náhradu škody). Žalobca plnil na základe zákona
priamo exekútorovi a nie akejkoľvek tretej osobe, pričom právnym dôvodom plnenia bola zákonná

povinnosť zaplatiť najvyššie podanie na dražbe. Súdny exekútor (intervenient) pri prijímaní výťažku
z dražby vykonával verejnú moc mu zverenú, konal vo vlastnom mene a nie v mene povinného
alebo oprávneného. Ako s týmito peňažnými prostriedkami ďalej exekútor naložil, je vo vzťahu k
žalobou uplatnenému nároku na náhradu škody právne irelevantné. Podľa právneho názoru žalobcu súd
prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom prakticky znemožnil žalobcovi realizáciu jeho

procesných práv, a to porušením rozhodujúcich charakteristík spravodlivého procesu v takej intenzite,
ktorú nemožno nijako objektívne zdôvodniť a ani ospravedlniť. Traumatizácia žalobcu trvajúca už takmer
10-rokov, keď výsledok v tejto právnej veci je v nedohľadne, len zvýrazňuje potrebu rozhodnutia aj o
nároku na nemajetkovú ujmu žalobcu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadrila.10. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril intervenient na strane žalovanej.
Vo vyjadrení uviedol, že z dôvodu opatrnosti podáva námietku premlčania nároku v zmysle ust. §
100 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie pokladá za vecne správny a dostatočne
odôvodnený. K samotnému problému úradného postupu súdneho exekútora uviedol, že za nesprávny
úradný postup orgánu verejnej moci nemožno v zmysle ustálenej judikatúry považovať pochybenia a
nedostatky spočívajúce v tom, že exekútor pred svojim rozhodnutím (čo je vydanie exekučného príkazu
aj oznámenia o dražbe) nesprávne vyhodnotil podmienky pre ich vydanie a že v dôsledku toho je

rozhodnutienesprávneanemalibyťvydanétak,akobolivydané,ajkeďjestálepresvedčenýotom,žesa
jednalo o hnuteľné veci tak, ako ich videl, spísal a dražil. Zápis do katastra pre jeho časovú obmedzenosť
bol už v čase dražby neplatný. Intervenient na strane žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného

sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po zopakovaní dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie (§ 384 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že
boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, i keď z časti na

základe iného právneho posúdenia (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

13. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody v sume 3.150 eur, v sume
1.419,35 eur a nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom
exekútoraprivýkoneexekučnejčinnosti.Vzhľadomnarozsahadôvodyodvolaniažalobcujepredmetom

odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď žalobu v celom
rozsahu zamietol.

14. Odvolací súd v preskúmavanom prípade v súlade s ustanovením § 390 Civilného sporového
poriadku nariadil pojednávanie na prejednanie odvolania a v súlade s ustanovením § 385 ods. 1

Civilného sporového poriadku zopakoval dokazovanie vo veci výsluchom žalobcu a intervenienta
na strane žalovanej, oboznámením s obsahom nasledovných listín: Oznámenie o pozastavení
prevádzkovania živnosti bez datovania doručené Obvodnému úradu Trnava dňa 29.2.2012, Potvrdenie
o pozastavení prevádzkovania živnosti zo dňa 25.9.2013, Potvrdenie o ukončení podnikania zo dňa
25.9.2015, Výpis zo živnostenského registra zo dňa 25.2.2016, Zápisnica o dražbe hnuteľných vecí zo

dňa 26.5.2010, Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 7.7.2015, Oznámenie o
výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 31.12.2015, Vyjadrenie súdneho
exekútora k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 4.11.2015, Zmluva
o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.8.2000, Výpis zo živnostenského registra zo dňa 11.9.2012,
Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 30.8.2012, Stanovisko súdneho exekútora zo dňa 19.4.2012,

Úradný záznam v exekučnom konaní EX 922/08 zo dňa 26.4.2010, 3-krát fotografie predmetu dražby,
List vlastníctva č. XXXX pre k. ú. V. zo dňa 26.2.2018, List vlastníctva č. XXXX pre k. ú. V. zo dňa
26.2.2018, List vlastníctva č. XXXX pre k. ú. V. zo dňa 23.2.2018, List vlastníctva č. XXXX pre k. ú. V.
zo dňa 23.2.2018, Návrh na výmaz poznámky z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 27.10.2016, Exekučné
konanie EX 922/08 - vrátenie poverenia zo dňa 26.5.2010, Exekučné konanie EX 922/08 - vyúčtovanie

zo dňa 26.5.2010, Oznámenie Okresného súdu Trnava zo dňa 16.12.2010, Žiadosť o záznam do listu
vlastníctva zo dňa 12.7.1996, Rozhodnutie o určení súpisného čísla - orientačné číslo budov zo dňa
10.7.1996, Geometrický plán na zameranie budov číslo 31321704 - 217/96, Žiadosť o zápis do katastra
nehnuteľností zo dňa 16.7.1996, Kolaudačné rozhodnutie OdV. č. 5482/95/Hol 4044 zo dňa 4.7.1996,Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a užívaní stavby OdV. č. 5482/95/Hol 4043 zo dňa 4.7.1996,
Oznámenie Mgr. F. B. zo dňa 2.6.2010, Žiadosť Mgr. F. B. o zmarenie neplatnosti dražby EX 922/08
zo dňa 2.6.2010 a zo dňa 6.6.2010, Oznámenie Mgr. F. B. zo dňa 29.9.2010, Upovedomenie Okresnej

prokuratúry Trnava zo dňa 22.7.2010, Poštový poukaz s podacím číslom 2120 zo dňa 14.5.2015,
oboznámením s obsahom spisu Okresného súdu Trnava spisová značka 19C/114/2011.

15. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že dňa 26.5.2010 o 10.00 hod. intervenient na
strane žalovanej ako súdny exekútor uskutočnil v exekúcii o vymoženie pohľadávky vo výške 645,26 eur

vedenej pod spisovou značkou EX 922/08, v priestoroch Exekútorského úradu, Matuškova 1, Trnava,
podľa ustanovenia § 125 Exekučného poriadku dražbu hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného:
CARELs.r.o.,IČO:34105808,sosídlomSládkovičova33,Trnava,ktorejdražbysazúčastniloprávnený:
E. O., narodený XX.X.XXXX, bytom V. X, V. a dražiteľ: žalobca v tomto konaní. Vydražené boli hnuteľné
veci: 4 ks panelová typizovaná garáž - prenosná každá v cene 650 eur a 1 ks prestrešenie (konštrukcia
dielne) v cene 550 eur, teda celkom za cenu 3.150 eur. Príklep udelil intervenient na strane žalovanej

dražiteľovi,t.j.žalobcovivtomtokonaní,zacenu3.150eurzaplatenúvplnejvýškevhotovostipoudelení
príklepu, pričom v zápisnici o udelení príklepu je uvedené, že dražiteľ sa stáva vlastníkom a držiteľom
predmetných hnuteľných vecí. Pred realizáciou dražby sa v exekučnom konaní vedenom pod spisovou
značkou EX 922/08 uskutočnil dňa 26.4.2010 súpis hnuteľného majetku - garážových priestorov v
počte 8 ks povinnej firmy CAREL s.r.o., IČO: 34105808, Sládkovičova 33, Trnava, ktorý súpis vykonal

intervenient na strane žalovanej za prítomnosti zamestnanca exekútorského úradu p. C., oprávneného
E. O., nestranných osôb E. F. a žalobcu. Exekučné konanie vedené pod spisovou značkou EX 922/08
bolo dňa 26.5.2010 ukončené vymožením pohľadávky vo výške 1.937,64 eur, ktorá bola poukázaná
na účet oprávneného i trov exekučného konania vo výške 865,07 eur a preplatok vo výške 347,29
eur bol poukázaný poštovou poukážkou na adresu povinného CAREL s.r.o., Sládkovičova 33, Trnava.

Obvodný úrad životného prostredia v Trnave, Oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy
vydal dňa 4.7.1996 Kolaudačné rozhodnutie číslo OdV. Č. 5482/95/Hol 4044, ktorým povolil užívanie
stavby „Predajný stánok elektroniky, elektropríslušenstva automobilov, sklady, garáž + kontrolné miesto,
hydraulický zdvihák, zaručené kontroly automobilov citröen“ na ulici: Sládkovičova, parc. č.: 1010/2,
1010/3, v katastrálnom území: V., ktorá stavba obsahuje: predajný stánok o rozm. 6,0 x 8 = 48 m2

zastavanej plochy, 4 ŽB prefabrikované garáže, oceľový prístrešok na prekrytie kontrolného miesta
priestoru pred garážami, pričom pre užívanie stavby tamojší stavebný úrad stanovil podmienku: stavba
bude dočasného charakteru počas platnosti nájomnej zmluvy uzavretej s vlastníkmi pozemku. Dňa
1.8.2000 uzavreli Okresný národný výbor SZZ v Trnave, Sládkovičova 33 ako prenajímateľ a firma
CAREL, v zastúpení podnikateľom F. B., bytom V., Y. XX (ako nájomca) Zmluvu o nájme nebytových

priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb., predmetom ktorej bol odovzdanie a prebratie do užívania od
1.8.2000 do 1.8.2001 (s možnosťou ďalšieho predĺženia) kancelárskych miestností č. 3, č. 4 a 418 m2
dvora Domu záhradkárov v Trnave, na Sládkovičovej ul. č. 33. Podľa Listu vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie V. je vlastníkom nehnuteľnosti sklad na parcele č. 1010/3 v celosti F. B., dátum
narodenia XX.X.XXXX,Y. XX, V.. Podľa Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. je vlastníkom

nehnuteľnosti parcela registra „C“ č. 1010/3 - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 111 m2 v celosti
Slovenský zväz záhradkárov OV Trnava. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa
18.2.2015 s právoplatnosťou ku dňu 5.5.2015 v právnej veci žalobcu: F. B., narodený XX.X.XXXX, bytom
Y. XXXX/XX, V., proti žalovanému: J. S., narodený XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, M. (v prejednávanej
veci žalobca) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.419,35 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o vypratanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území
V., zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX ako sklad na parcele č. 1010/3 zastavil, vo zvyšku žalobu
zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V rozsudku č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.2.2015 Okresný súd Trnava vecne argumentoval tým,
že znaleckým dokazovaním mal preukázané, že predmetná vec - garáž je vecou nehnuteľnou, z čoho

vyplýva záver, že vykonanou dražbou hnuteľných vecí nemohol žalovaný (v prejednávanej veci žalobca)
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 134 a nasl.
Exekučného poriadku, pričom na základe týchto skutočností mal súd preukázanú existenciu nájomného
vzťahu medzi stranami, a preto uložil žalovanému (v prejednávanej veci žalobcovi) zaplatiť nájomné za
obdobie od 26.5.2010 do 3.8.2011 celkom v sume 1.419,35 eur. Z Odborného stanoviska číslo 06/2012

zo dňa 1.2.2012 vyhotoveného Ing. Ladislavom Vaškom, znalcom pre odbor Stavebníctvo, odvetvie
Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, predloženého v konaní vedenom na Okresnom súde
Trnava pod spisovou značkou 19C/114/2011 vyplynulo, že sklady č. 1, 2, 3, 4, 5 na parcele č. 1010/3
ohodnocuje ako stavbu - nehnuteľnosť, nakoľko bolo na tieto objekty vydané kolaudačné rozhodnutie atieto stavby sa nedajú presunúť ako celok, ale museli by sa zrealizovať práce na oddelenie od pozemku
a zároveň aj medzi sebou. Zo Znaleckého posudku číslo 05/2014 zo dňa 9.2.2014 vyhotoveného Ing.
Martou Chrenkovou, znalkyňou pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty

nehnuteľností, na základe nariadeného znaleckého dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde
Trnava pod spisovou značkou 19C/114/2011 vyplynulo, že sklad bez súpisného čísla stojaci na parcele
č. 1010/3, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území V. je vecou nehnuteľnou, keďže
predmetný sklad je postavený stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, je pevne spojený so zemou
(jednak spojenie pevným základom, jednak strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v

zemi), jeho osadenie vyžadovalo úpravu podkladu a jeho prevádzka vyžaduje napojenie na inžinierske
siete (elektrickú energiu). Žiadosťou zo dňa 7.7.2015 požiadal žalobca ako poškodený Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov na náhradu škody v sume 3.150 eur, v sume 1.419,35 eur a na náhradu nemajetkovej ujmy v
sume 5.000 eur, kde za škodcu označil intervenienta na strane žalovanej, pričom ku škode malo dôjsť

v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 922/08 vykonaním dražby v rozpore
so zákonom. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Oznámením o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 31.12.2015 žalobcu informovalo, že jeho žiadosti nebolo
vyhovené a posúdilo ju ako nedôvodnú, pretože neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku
na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci. Žalobca podnikal na základe živnostenského

oprávnenia v predmete podnikania Prevádzkovanie bufetu (prevádzkáreň Senec, Slnečné jazerá) od
17.6.1994 do 1.9.2001, v predmete podnikania Pohostinská činnosť (prevádzkáreň Senec, Slnečné
jazerá) od 17.6.1994 do 26.9.2015 a v predmete podnikania Opravy cestných motorových vozidiel
(prevádzkáreňTrnava,Sládkovičova33)od15.7.2005do26.9.2015,pričompredukončenímpodnikania
mal pozastavené prevádzkovanie živnosti na obdobie od 29.2.2012 do 31.8.2012 a od 26.9.2012 do

26.9.2015.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 3.150 eur, v sume 1.419,35 eur a nemajetkovej
ujmy v sume 5.000 eur, ktorá škoda a nemajetková ujma mu mali vzniknúť v dôsledku nesprávneho

úradného postupu súdneho exekútora na dražbe konanej dňa 26.5.2010, keď súdny exekútor predmet
dražby (4 panelové garáže a 1 prístrešie), ku ktorému udelil príklep žalobcovi ako dražiteľovi, speňažil
ako hnuteľné veci, hoci sa jednalo o nehnuteľnosti.

17.Podľa§3zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociao

zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu dražby štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom (ods. 1 písm. d)). Zodpovednosti podľa odseku
1 sa nemožno zbaviť (ods. 2.)

18. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu dražby vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu dražby štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (ods. 1). Právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda (ods. 2).

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu dražby nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodyspôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu dražby, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

22. Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu dražby uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (ods. 1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak (ods. 2). Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení (ods. 3).

23. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu dražby náhrada škody zahŕňa aj náhradu
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

24. Podľa § 62 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu dražby exekúciu možno
vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

25. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu dražby, ak podkladom na
exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno
vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných
vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na

zadržanie vodičského preukazu.

26. Podľa § 64 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu dražby spôsob vykonania
exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).

27. Podľa § 116 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu dražby exekúcia sa môže
vykonať aj podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí, ktoré sa majú predať (ods. 1). Ak je
oprávnenému známe, že povinný má niektorú hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho bytu, uvedie, kde

je taká vec (ods. 2).

28. Podľa § 118 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu dražby upovedomenie o
začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí (ďalej len "upovedomenie o začatí exekúcie") doručí exekútor

povinnému až pri vykonávaní súpisu vecí podliehajúcich exekúcii. Ak povinný nie je pri vykonávaní
súpisu prítomný, doručí sa mu upovedomenie o začatí exekúcie spolu s upovedomením o tom, že sa
vykonal súpis a ktoré veci sa spísali (ods. 1). Upovedomenie o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa
spísali, doručí sa aj oprávnenému a manželovi povinného (ods. 2).

29. Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu dražby, ak to vyžaduje
účel exekúcie, exekútor je oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných
priestorov, kde má povinný svoj majetok; na ten účel je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebodo iných priestorov, kde má povinný svoj majetok, prístup. K tomuto úkonu treba pribrať osobu, ktorá
nie je na veci zúčastnená.

30. Podľa § 122 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu dražby spísané veci sa
odhadnú. Vykonanie odhadu zabezpečí exekútor pribratím znalca; v jednoduchých prípadoch, keď
predpokladaná cena veci neprevyšuje sumu 665 eur, stačí odhad vykonaný exekútorom pri súpise veci.
O výške určenej ceny spísaných vecí musí byť povinný upovedomený. To neplatí, ak exekútor spíše

veci, ktoré sa rýchlo kazia (§ 120 ods. 1).

31. Podľa § 123 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníúčinnomkudňudražbyexekútorvydáexekučný
príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí) po uplynutí lehoty na vznesenie
námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým

sa námietky zamietli (§ 50) (ods. 1). Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému
sa doručí do vlastných rúk (ods. 2).

32. Podľa § 125 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu dražby spísané veci sa po

vydaní exekučného príkazu a po uplynutí lehoty ustanovenej v § 124 ods. 2 predajú na dražbe, ktorá sa
koná buď v mieste, kde spísané veci sú, alebo u exekútora. Spísané veci, ktoré skôr spísal iný exekútor,
môžu sa predať na dražbe len s písomným súhlasom tohto exekútora (ods. 1). Dražbu vykoná exekútor,
ktorýodražbespíšezápisnicu.Exekútorapovinnýnesmúdražiť(ods.4).Najnižšímpodanímjeodhadná
cena. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami, ak sa neurobilo vyššie podanie. Výška ceny vydraženej

veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov (ods. 5). Exekútor udelí príklep dražiteľovi,
ktorý urobí najvyššie podanie, a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom,
komu má príklep udeliť. Vydražiteľ musí najvyššie podanie ihneď zaplatiť; ak to neurobí, draží sa vec
znova, ale bez jeho účasti (ods. 6).

33. Podľa § 127 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu dražby po skončení dražby
exekútor vyplatí dosiahnutý výťažok po zrážke trov predaja priamo oprávnenému (ods. 1). Ak dosiahnutý
výťažok prevyšuje pohľadávku, na ktorú sa vykonáva exekúcia, zvyšok výťažku sa vyplatí povinnému
(ods. 3).

34. Podľa § 134 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu dražby exekúciu predajom
nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v
upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len "upovedomenie o začatí exekúcie")

súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného (ods. 1). Exekúcia predajom
nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť aj s jej súčasťami a s príslušenstvom (ods. 3).

35. Podľa § 119 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné (ods. 1). Nehnuteľnosťami
sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (ods. 2).

36. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať (ods. 1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).

37. Zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je stanoviť v súlade s Čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci (vrátane zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe) alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, a to spôsobom, ktorý
umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda.38. Podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je
okolnosť, že orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci sa dopustí nesprávneho úradného postupu.

39. Zákonodarca zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovneposkytoldefiníciupojmunesprávnyúradnýpostupalenpríkladmo
uviedol, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku
škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Všeobecne a v
súlade s ustálenou súdnou praxou je tak nesprávnym úradným postupom činnosť spojená s výkonom
právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných
právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a

funkciou postupu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 24/2004 z 1.5.2011, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003 z 1.1.2004).

40. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna
zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ako to vyplýva z ustanovenia §

3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov a je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: a)
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) vznik škody, c) príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní

a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce k
vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup nie je
možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je potrebné
v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i hľadiskom
účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje. Ďalšou obligatórnou podmienkou

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu, nakoľko bez
tohto predbežného prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v
civilnom sporovom konaní.

41. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej
zodpovednosti zbaviť nemôže.

42. Spornou bola v prejednávanej veci predovšetkým otázka samotnej existencie nesprávneho
úradného postupu súdneho exekútora. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
nesprávny súdny postup exekútora, keďže v čase vykonania dražby neexistoval právny základ, ktorý
by predpokladal, že ide o nehnuteľnosť, nakoľko predmet dražby bol pôvodne zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vec nehnuteľná, ale išlo o dočasný zápis počas obdobia platnosti nájomnej zmluvy

a aj kolaudačné rozhodnutie konštatovalo, že stavba bude dočasného charakteru po dobu platnosti
nájomnej zmluvy. Žalobca považoval tieto argumenty súdu prvej inštancie za absurdné, dôvodil tým, že
dočasná nehnuteľná vec sa ani uplynutím doby nemení na hnuteľnú vec.

43. Zhora citované ustanovenie § 62 Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo základných osobitných

procesných zásad exekučného konania, ktorou je zásada, že exekúciu možno vykonať len spôsobom
uvedeným v Exekučnom poriadku. Dôvodom vyjadrenia predmetnej zásady v Exekučnom poriadku je
skutočnosť, že v dôsledku núteného výkonu exekučného titulu dochádza k zásahom do majetkových,
ale aj iných základných práv a slobôd dotknutého subjektu, pričom tento zásah sa musí realizovať
len zákonom aprobovaným spôsobom a v jeho medziach. Zásada je tak vyjadrením legality postupu

súdneho exekútora. Výpočet spôsobov, ktorými možno exekúciu vykonať, je uzavretý, pričom Exekučný
poriadok diferencuje spôsoby exekúcie v prípade vymáhania peňažnej a nepeňažnej pohľadávky. Pokiaľ
ide o jednotlivé spôsoby výkonu exekúcie na peňažné plnenie (čo je aj exekúcia v prejednávanomprípade), patrí medzi ne mimo iného aj exekúcia predajom hnuteľných vecí, aj exekúcia predajom
nehnuteľností.

44. K nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora malo dôjsť v súdenom spore postupom
súdneho exekútora v exekúcii, predmetom ktorej bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Súdny exekútor
si zvolil spôsob vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí a na dražbe konanej dňa 26.5.2010
udelil príklep žalobcovi ako dražiteľovi k vydraženým hnuteľným veciam 4 panelová typizovaná garáž
- prenosná a 1 prestrešenie (konštrukcia dielne). Predmet dražby je zapísaný v Liste vlastníctva č.

XXXX pre katastrálne územie V. ako sklad na parcele č. 1010/3. V konaní vedenom na súde prvej
inštancie pod spisovou značkou 19C/114/2011 bol vyhotovený Znalecký posudok číslo 05/2014 zo
dňa 9.2.2014, podľa záverov ktorého je predmetný sklad pevne spojený so zemou (jednak spojenie
pevným základom, jednak strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi), jeho osadenie
vyžadovalo úpravu podkladu a jeho prevádzka vyžaduje napojenie na inžinierske siete, teda je vecou
nehnuteľnou. Súd prvej inštancie v uvedenom konaní rozhodol (mimo iného) vo veci rozsudkom č.

k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.2.2015 o uložení povinnosti žalovanému J. S. (v prejednávanej veci
žalobca) zaplatiť žalobcovi F. B. sumu 1.415,35 eur, pričom dospel k záveru, že jedná o nájomné
za užívanie predmetu dražby, keď vyslovil záver, že garáž (predmet dražby) je vecou nehnuteľnou,
a preto žalovaný J. S. (v prejednávanej veci žalobca) nemohol vykonanou dražbou hnuteľných vecí
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nakoľko neboli splnené podmienky podľa ustanovenia §

134 Exekučného poriadku.

45. Pojem veci Občiansky zákonník bližšie nedefinuje. V ustanovení § 119 Občianskeho zákonníka
iba vykonáva ich rozdelenie na hnuteľné a nehnuteľné. Občiansky zákonník vymedzuje len hnuteľné
veci, z čoho možno vyvodiť, že všetky veci, ktoré nie sú nehnuteľnosťami, sa považujú za hnuteľné

veci. Podľa platnej občianskoprávnej úpravy sa za nehnuteľnosti považujú pozemky a stavby spojené
so zemou pevným základom. Ak stavba uvedené (v podstate technické kritérium) nespĺňa, nemožno ju
považovať za nehnuteľnosť, ale ide o stavbu, ktorú treba priradiť k hnuteľným veciam so všetkými z
toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami z hľadiska uplatnenia vlastníckeho práva.

46. „V oblasti občianskoprávnych vzťahov nemožno pojem stavby vykladať podľa správnych - spravidla
stavebných - predpisov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 539/2001 z 30.9.2002).“

47. V konaní vedenom na súde prvej inštancie pod spisovou značkou 19C/114/2011 v spore o nájomné
a o vypratanie súd prvej inštancie prejudiciálne riešil otázku, kto je vlastníkom stavby zapísanej v Liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. ako sklad na parcele č. 1010/3 (v prejednávanej veci
predmet dražby), pre ktorej vyriešenie bolo rozhodujúcim zistenie, či stavba má charakter nehnuteľnosti
alebo hnuteľnej veci, pričom dospel k záveru, že sa jedná o nehnuteľnosť. V nadväznosti na to súd
prvej inštancie uzavrel, že žalobca (v konaní sp. zn. 19C/114/2011 v postavení žalovaného) nie je
vlastníkom stavby (v prejednávanej veci predmetu dražby), keďže vykonanou dražbou hnuteľných vecí,

nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V konaní vedenom na súde prvej inštancie
pod spisovou 19C/114/2011 súd prvej inštancie posúdil hmotnoprávny vzťah k predmetu dražby ako
nájomný vzťah medzi F. B. ako vlastníkom a prenajímateľom sporných stavieb a J. S. (v prejednávanej
veci žalobca) ako nájomcom sporných stavieb s tým, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že
sporné stavby sú nehnuteľnosťami. Správne súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov tohto konania

vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, či predmet dražby sú nehnuteľnosti, keďže z technického hľadiska
spĺňalikritériumspojeniasozemoupevnýmzákladom,čoichzobčianskoprávnehohľadiskaumožňovalo
považovaťzanehnuteľnostisovšetkýmiztohovyplývajúcimiprávnymidôsledkamizhľadiskauplatnenia
vlastníckeho režimu. V súdenom spore nebol preukázaný (a ani tvrdený) žiaden iný dôvod, aby odvolací
súd pristúpil ku korekcii záverov obsiahnutých v rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 19C/114/2011-256

zo dňa 18.2.2015 i v napadnutom rozsudku (odsek 45.) vo vzťahu k identifikácií predmetu dražby ako
nehnuteľností.

48. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku rozvinul úvahu o tom, že v čase vykonania
dražby neexistoval právny základ, ktorý by predpokladal, že ide o nehnuteľnosti, keďže kolaudačné

rozhodnutie týkajúce sa predmetu dražby povolilo užívanie stavby počas platnosti nájomnej zmluvy
k pozemku a v čase vykonania dražby bol už nájomný vzťah skončený. Hoci súd prvej inštancie
konštatoval neexistenciu právneho základu vo vzťahu k charakteru predmetu dražby ako nehnuteľnosti
ku dňu uskutočnenia dražby, tieto svoje závery vôbec právne nezdôvodnil (ani len odkazom na príslušnéustanovenie právneho predpisu). Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Tu
sa žiada zdôrazniť, že pojem stavba Občiansky zákonník nevymedzuje. Čo treba považovať za stavbu
ustanovujú územnoplánovacie a stavebné predpisy, ktoré však pri charaktere stavby používajú kritériá

vyplývajúce z cieľov a úloh tejto skupiny noriem verejného práva bez zreteľa na to, či ide o stavbu
spojenú so zemou pevným základom alebo nie. Používajú sa napríklad hľadiská ako stavebnotechnické
uskutočnenie stavieb (napr. budovy, mosty, komunikácie), účelové určenie stavieb (napr. stavby na
bývanie, na výrobu, na dopravu) a doba trvania stavieb (dočasné a trvalé). Nebolo sporným, že
podľa kolaudačného rozhodnutia na predmet dražby (4 prefabrikované garáže, oceľový prístrešok) bolo

povolené užívanie stavieb dočasne, počas platnosti nájomnej zmluvy uzavretej s vlastníkom pozemku,
čo charakterizovalo predmet dražby ako dočasnú stavbu z hľadiska vymedzenia pojmu stavby podľa
stavebného zákona. Z hľadiska uplatnenia vlastníckeho režimu je však rozhodným vymedzenie pojmu
nehnuteľnosť podľa občianskoprávneho kritéria (v Občianskom zákonníku), keďže vymedzenie pojmu
stavbu pre oblasť verejného práva pri aplikácii stavebného zákona má iba podporný význam z hľadiska
predmetu úpravy iných právnych predpisov (napr. finančných, dokumentácie stavieb, daňových a pod.).

Nehnuteľnosť je vecou v právnom zmysle, ak zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 119 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že príslušným stavebným úradom bolo vydané povolenie
na jej užívanie len dočasne podľa administratívnych právnych predpisov. Vedený týmito úvahami je
odvolací súd toho názoru, že predmet dražby mal i v čase uskutočnenia dražby charakter nehnuteľnosti
(stavby spojenej so zemou pevným základom) a na tomto závere nemohlo nič zmeniť ani zistenie, že

užívanie tejto stavby bolo štátnym orgánom povolené len na dobu trvania nájmu k pozemku, na ktorom
je stavba postavená. Možno prisvedčiť odvolacím námietkam žalobcu, že uplynutím doby povoleného
užívania stavby podľa stavebného zákona sa nemení jej charakter z nehnuteľnosti na hnuteľnú vec z
občianskoprávneho hľadiska (oblasť súkromného práva), ale ide tu nanajvýš o porušenie povinnosti
vyplývajúcej z územnoplánovacích a stavebných predpisov (oblasť verejného práva). Stavba, ktorá bola

predmetom dražby, je nehnuteľnosťou bez ohľadu na to, ako je výsledok stavebnej činnosti označený v
administratívnych právnych predpisoch. Vo vzťahu odvolaním napadnutej otázky charakteru vydraženej
stavby tak odvolací súd považuje argumentáciu žalobcu za opodstatnenú.

49. Potom ani závery súdu prvej inštancie, čo do splnenia podmienok zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora obsiahnuté v napadnutom rozsudku nie
je možné považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania.
Ako už odvolací súd zdôraznil vyššie, pre každý jeden druh exekúcie je vlastný spôsob výkonu
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, čo má za následok vzájomné odlíšenie. V preskúmavanom
prípade sa jednalo o exekúciu na peňažné plnenie, pričom súdny exekútor si zvolil spôsob vykonania

exekúcie predajom hnuteľných vecí v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Súdny exekútor aj vykonal exekúciu predajom hnuteľných vecí v zmysle ustanovenia § 114 a nasl.
Exekučného poriadku a na dražbe konanej dňa 26.5.2010 žalobcovi ako dražiteľovi udelil príklep k 4
panelovým typizovaným garážam a 1 prístrešiu (konštrukcia dielne). Nesprávnosť úradného postupu
exekútora tak spočívala v nevhodnom výbere spôsobu vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí,

hoci stavby tvoriace predmet dražby boli nehnuteľnosti. Nenáležitá je v tomto smere argumentácia
intervenienta na strane žalovanej, že je stále presvedčený, že sa jednalo o hnuteľné veci tak, ako
ich dražil, keďže charakter stavby bol bezpečne preukázaný znaleckým dokazovaním vo veci vedenej
súdomprvejinštanciepodspisovouznačkou19C/114/2011.Pokiaľďalejintervenientnastranežalovanej
namietal, že v roku 2012 sa stavba na pozemku už nemala nachádzať, keďže zápis v katastri

nehnuteľností mal byť len dočasný počas obdobia platnosti nájomnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že z
hľadiska subjektívneho vlastníckeho práva nie rozhodujúce, či predmet dražby bol evidovaný v katastri
nehnuteľností, nakoľko nehnuteľnosť je vecou v právnom zmysle bez ohľadu na to, či je alebo nie je
evidovaná v katastri nehnuteľností a vlastník je oprávnený s ňou disponovať bez ohľadu na zápis v
katastri nehnuteľností. Rovnako nie je dôvodná ani obrana žalovanej, že neexistuje žiadne ustanovenie

Exekučnéhoporiadku,ktorébysúdnemuexekútoroviukladalopovinnosťakýmkoľvekspôsobomskúmať
charakter veci, ktorej dražba sa má uskutočniť. Jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie volí vždy súdny
exekútor, ktorý súdny exekútor aj posudzuje vhodnosť zvoleného spôsobu. Je potom neprípustné
a v rozpore so zákonom, aby súdny exekútor vykonal dražbu nehnuteľností v exekúcii predajom
hnuteľných vecí, keďže sa jedná o dva odlišné spôsoby vykonania exekúcie s osobitným postupom a

za rozdielnych podmienok stanovených pre nadobudnutie vlastníctva k draženej veci príklepom (§ 114
až § 128 Exekučného poriadku contra § 134 až § 166 Exekučného poriadku). Ak teda súdny exekútor
dražil nehnuteľnosť postupom stanoveným pre dražbu hnuteľných veci, vykonal v preskúmavanom
prípade exekúciu nezákonným a nedovoleným spôsobom. Postupom súdneho exekútora pri dražbedňa 26.5.2010 bol jednoznačne porušený ústavný princíp legality vyjadrený v Čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Exekúcia vykonaná súdnym exekútorom nemala legálny

základ v Exekučnom poriadku. Keďže súdny exekútor uskutočnil exekúciu spôsobom, ktorý nemal
oporu v Exekučnom poriadku, došlo k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie
súdneho exekútora, ktorému bol zverený výkon verejne (štátnej) moci, čím boli naplnené podmienky pre
posúdenie úradného postupu súdneho exekútora ako nesprávneho.

50. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov neupravuje definíciu pojmu škoda ako jedného z predpokladov vzniku
zodpovednosti štátu a neupravuje ani rozsah jej náhrady. Preto je potebné v tomto smere aplikovať
príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka). Podľa výkladu súdnej praxe
sa škodou rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch
a ktorá sa prejavuje ako škoda skutočná a ako ušlý zisk (R 55/1971). Skutočnou škodou je majetková

ujma, vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu, resp.
abysavpeniazochvyvážilidôsledkyvyplývajúceztoho,ženavráteniedopredošléhostavunebolodobre
možné alebo účelné (R 27/1977, R 5/1978). Ušlým ziskom sa rozumie majetková ujma, vyjadriteľná v
peniazoch, ktorá (na rozdiel od skutočnej škody) spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových

hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné dôvodne očakávať so zreteľom na obvyklý (pravidelný) chod
vecí.

51. Ďalším predpokladom vznikom zodpovednosti za škodu je teda samotná existencia škody. V
súdenomsporesižalobcauplatnilnároknanáhraduškodyvsume3.150eur,ktorúsumuzaplatilžalobca

ako najvyššie podanie hneď na dražbe konanej dňa 26.5.2010 za predmet dražby. Medzi stranami
nebolo sporné, že výška ceny vydražených veci predstavovala túto sumu 3.105 eur a že ju žalobca
(vydražiteľ) zaplatil po udelení príklepu exekútora dražiteľovi. Ďalej si žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody v sume 1.419,35 eur, ktorú sumu zaplatil žalobca v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie č. k.
19C/114/2011-256 zo dňa 18.2.2015 F. B. ako nájomné za obdobie od 26.5.2010 do 3.8.2011 za predmet

dražby. Žalobca preukázal zaplatenie tejto sumy 1.419,35 eur F. B. Poštovým poukazom s podacím
číslom 2120 zo dňa 14.5.2015.

52. Nárok na náhradu škody v sume 3.150 eur považoval súd prvej inštancie za neopodstatnený aj z
dôvodu, že žalobca sa mal najskôr domáhať toho nároku titulom bezdôvodného obohatenia voči inému

subjektu.Stýmtonázoromsúduprvejinštanciesaodvolacísúdstotožňuje,keďžezdlhodobejarelatívne
ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom môže byť v civilnom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento
prospech získal a je povinný ho vydať. Ak má strana pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia

voči osobe odlišnej od štátu, škoda jej ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za
škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje
vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou
úpravoubezdôvodnéhoobohatenia.Kýmžalobcamápohľadávkunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia

voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia
(ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za
škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, a to existencia samotnej škody (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 Cdo 199/2005, sp. zn. 6Cdo/9/2016, sp. zn. 4 MCdo 3/2014 a Ústavného súdu SR sp. zn.

II. ÚS 165/2012, sp. zn. II. ÚS 17/2013, sp. zn. III. ÚS 361/2009, sp. zn. III. ÚS 45/2008).

53. „Náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť), nemá povahu
všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému
subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez

toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za
pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto
ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2018 z 28.5.2020).“54. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody v sume 3.150 eur je potrebné uviesť, že súdny exekútor
z výťažku predaja uspokojil trovy exekúcie sumou 865,05 eur, pohľadávku oprávneného vymáhanú

exekúciou sumou 1.937,64 eur a zvyšok výťažku v sume 347,29 eur vyplatil povinnému. Pokiaľ ide
o postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, prevažuje aspekt jeho
postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a
výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci
dotknuté (II. ÚS 4/2012). Súdny exekútor vykonáva súdno-exekútorskú činnosť ako slobodné povolanie

(obdobne I. ÚS 199/07, III. ÚS 26/08), teda aj ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku (IV.
ÚS 236/08). V konaní, v ktorom exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie a odmene exekútora, je
exekútor účastníkom konania tak, ako je ním aj povinný z exekúcie, je nositeľom základných ľudských
práv a slobôd, je vykonávateľom slobodného povolania na účely vytvárania zisku.

55. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujma, ktorá

nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred
škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca
v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu
zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v
okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na

plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7. októbra 2004).

56. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že základné predpoklady na konštatovanie
vzniku bezdôvodného obohatenia v sume 865,05 eur na strane súdneho exekútora boli naplnené, keďže

uvedené peňažné prostriedky boli použité na uspokojenie trov ním vedenej exekúcie vymožených a
právny dôvod, na základe ktorého sa plnilo odpadol tým, že súdny exekútor neviedol exekúciu správnym
spôsobom a vlastnícke právo k veci udelením príklepu neprešlo na vydražiteľa (žalobcu). Z rovnakého
dôvodu odpadol aj dôvod na plnenie, na základe ktorého došlo k nútenému výkonu splnenia povinnosti
z exekučného titulu aj vo vzťahu k sume 1.937,64 eur (vyplatenej oprávnenému) a v sume 347,29 eur

(vyplatenej povinnému). V danom prípade nebolo sporným, že oprávnený a povinný prijali od súdneho
exekútora peňažné prostriedky vymožené v exekúcii vykonávanej v rozpore so zákonom, teda prijali
peňažné prostriedky pochádzajúce z majetku žalobcu (vydražiteľa) na základe neplatného právneho
titulu - príklepu na dražbe. Totiž všetky plnenia, ktoré sa prijali v rámci vykonávania exekúcie nesprávnym
spôsobom, sa tak stali plneniami bez právneho dôvodu. Niet pochýb, že v súdenom prípade došlo k

súbehunárokovžalobcunanáhraduškodyvočištátuzdôvodunesprávnehoúradnéhopostupusúdneho
exekútora, ktorý uplatnil v tomto konaní a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretím
osobám (súdnemu exekútorovi, oprávnenému v exekučnom konaní a povinnému v exekučnom konaní),
ktorí sa jednoznačne na jeho úkor obohatili tým, že prijali plnenie na základe exekúcie uskutočnenej
spôsobom bez legálneho základu.

57. Vznik škody na svojej strane je povinný preukázať poškodený. Aby bol splnený tento zákonný
predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje. Inak
povedané, ak svedčí poškodenému ako veriteľovi právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže úspešne
uplatniť, resp. uspokojiť, nevzniká mu dovtedy voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenej výkonom

verejnej moci. Len v prípade, ak pohľadávku oprávneného (žalobcu) nie je možné ako priamy nárok
uspokojiť, vzniká oprávnenému majetková škoda spočívajúca v strate majetku. Odvolací súd uznáva, že
k preukázaniu vzniku škody nie je vždy nevyhnutné, aby poškodený najprv vymáhal svoju pohľadávku
voči dlžníkovi v súdnom konaní a aby tak bol známy jeho negatívny výsledok. Avšak za situácie, aká
je v tomto konaní, je z okolností prípadu zrejmé, že žalobca v konaní vôbec nepreukázal (dokonca ani

len netvrdil), že by sa u tretích osôb domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, resp. že takáto jeho
aktivita bola bezúspešná, teda, že neúspešne vyčerpal možnosti reparácie straty na svojom majetku u
subjektov, ktoré sa na jeho úkor obohatili. Nárok na náhradu škody v sume 3.150 eur bol tak uplatnený
predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby v tejto časti bez toho, aby bolo nutné zaoberať sa
splnením ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu.

58. Nárok na náhradu škody v sume 1.419,35 eur nepovažoval súd prvej inštancie za opodstatnený i z
dôvodu, že táto žalobcom uplatnená škoda nevznikla v príčinnej súvislosti s postupom exekútora. Ako už
bolo konštatované vyššie, odvolací súd uzavrel, že súdny exekútor sa dopustil nesprávneho úradnéhopostupu, keďže uskutočnil exekúciu spôsobom, ktorý nemal oporu v Exekučnom poriadku. V konaní
bolo preukázané, že žalobca zaplatil v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 19C/114/2011-256
zo dňa 18.2.2015 sumu 1.419,35 eur F. B. ako nájomné za obdobie od 26.5.2010 do 3.8.2011 za

predmet dražby. Spornou tak bola vo vzťahu k uvedenej sume otázka existencie príčinnej súvislosti ako
základného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

59. „Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.

Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez

ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,
príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda

by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne
okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je
právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako
príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má

pretozásadnývýznamotázka,včomkonkrétnespočívaškoda(majetkováujma),zaktorújepožadovaná
náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním
škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje
príčinná súvislosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 zo dňa 31.1.2012). “

60. „Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, nestačí ak je len sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 430/2011 zo dňa 18.1.2012).“

61.„Ovzťahpríčinnejsúvislosti(tzv.kauzálnynexus)vprípadeobjektívnejzodpovednostištátuzaškodu
sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu,
teda ak je preukázané, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu,
ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva;
príčinou vzniku škody môže byť iná okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez nej by škodlivý následok

nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája.
Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam, kde do
deja vstúpila iná - na právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre

vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný
vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25Cdo 915/2005 zo dňa 26.4.2007). “

62. „Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia

právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody
- damnum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností
práve porušením právnej povinnosti. Samotná škoda, ani samotné porušenie právnej povinnosti
ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť

musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia,
bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno [teda poškodeného (sťažovateľov)], čo
sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdeniemá byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a
bezprostredný (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/08 zo dňa 29.1.2009).“

63. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a teoretické východiská odvolací súd v zhode
so súdom prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi ujmou žalobcu
predstavujúcou škodu v sume 1.419,35 eur a postupom súdneho exekútora. Odvolací súd považuje za
opodstatnený záver, že zaplatenie nájomného žalobcom na základe povinnosti uloženej mu rozsudkom
súdu prvej inštancie č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.2.2015, vylučovalo priamu príčinnú súvislosť

medzi postupom súdneho exekútora pri dražbe a ujmou žalobcu. Žalobca totiž užíval predmet dražby
vo vlastníctve F. B. dlhodobo (i pred dražbou) na základe nájmu a nie je možné s absolútnou
istotou predpokladať, že v prípade uskutočnenia dražby náležite zvoleným spôsobom, a to predajom
nehnuteľností, by aj v tomto prípade predmet dražby vydražil žalobca a zanikla by tak jeho povinnosť z
nájomného vzťahu platiť nájomné vlastníkovi nehnuteľnosti. Keby nedošlo k uskutočneniu nezákonnej
dražby hnuteľných vecí súdnym exekútorom, nájomný vzťah k predmetu dražby by trval až do jeho

skončenia niektorým zo zákonných spôsobov. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností
danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup súdneho exekútora bol významným článkom
reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale zo sledu relevantných príčin a následkov vyplýva,
že zmenšenie majetku žalobcu nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá mala za následok vznik ujmy žalobcu spočívajúcu v

zaplatení nájomného za predmet dražby, tak bola zmluva o nájme, resp. rozhodnutie súdu vydané na
tom základe, že si žalobca neplnil svoju povinnosť platiť nájomné za stavbu, ktorú užíval. Táto príčina
bola daná, t. j. pôsobila, aj keby sa neuskutočnila predmetná dražba, čo zároveň vylučuje ako jedinú a
priamu príčinu vzniku tejto ujmy postup súdneho exekútora spočívajúci v uskutočnení dražby v rozpore
s Exekučným poriadkom. To znamená, že bez ďalšej právnej skutočnosti, v danom prípade bez splnenia

zmluvnej povinnosti zaplatiť nájomné, resp. bez vzniku nájomnej zmluvy, by ku škode u žalobcu vôbec
nedošlo(pričomjeirelevantné,čibolototoplneniedobrovoľnéalebovynútené).Zuvedenéhovyplýva,že
neexistuje priama bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri výkone dražby a vznikom škody spočívajúcej v
zaplatení nájomného za predmet dražby. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v danom prípade

nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a zmenšením
majetku žalobcu v sume 1.419,35 eur, náhrady ktorého sa domáha.

64. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou
nadväznosťou a súvislosťou, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. V prípade, ak by bola

sledovaná po pomyslenej logickej a časovej osi nadväznosť jednotlivých javov v prejednávanom prípade
a posudzovaná príčinná súvislosť medzi nimi, odvolací súd zastáva názor, že k vzniku škody v sume
1.419,35 eur u žalobcu nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s postupom súdneho exekútora. Pre
nenaplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
súd prvej inštancie správne podanú žalobu aj v časti o zaplatenie náhrady škody v sume 1.419,35 eur

ako nedôvodnú zamietol.

65. „Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne,
ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie (uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008).“

66.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovdospelvpreskúmavanomprípadeodvolacísúdkrovnakému
záveru ako súd prvej inštancie (aj keď z časti na základe iných skutkových zistení a právnych záverov),

že neboli naplnené súčasne všetky zákonom predpokladané podmienky, na základe ktorých dochádza
k vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora.

67. Napokon si žalobca v prejednávanej veci uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
v sume 5.000 eur vychádzajúc z jeho presvedčenia, že samotné konštatovanie porušenie práva nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd prvej
inštancie nepovažoval tento nárok za dôvodný, keďže nemal za preukázaný už samotný nesprávny
postup. Tak ako má poškodený právo na náhradu majetkovej škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,má poškodený právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za súčasného splnenia dvoch
podmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak, že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak, čo

môže byť napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, znením jeho odôvodnenia a
pod. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu
v inej, než majetkovej sfére fyzickej osoby, a teda môže predstavovať rôzne negatívne následky do
osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a
pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod. Zákon pri určovaní výšky nemajetkovej

ujmy demonštratívnym výpočtom stanovuje kritériá, ktoré je potrebné vždy posúdiť s ohľadom na
konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu. Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy
nie je tak ponechané na ľubovôľu súdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných
hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného najmä na
zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach života (spoločenskej, pracovnej, rodinnej)
poškodeného. Z uvedenej právnej úpravy, ktorá stanovuje okruh skutočností, na ktoré je potrebné pri

určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prihliadnuť, potom vyplýva, že nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch nemožno vyvodiť už zo samotnej existencie nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu, bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé
stránky života dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo.

68. Vo vzťahu k preukázaniu podmienok na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú
na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo
označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená
v ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a aktuálne je v

ustanoveniach § 132 ods. 1 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo
strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že
uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,

teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy

výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom
na tej strane, ktorá z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

69. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Odvolací sú, vychádzajúc

z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov a rovnako Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorý v tomto smere právne závery vyslovil najmä v jeho uzneseniach vo veci sp. zn. II. ÚS 467/08
a vo veci sp. zn. IV. ÚS 1/2012, poukazuje na to, že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia
kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky, stíha
výlučne poškodeného.

70. Žalobca odôvodňoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zaplatením ceny
vydraženej stavby v dobrej viere, užívaním vydraženej stavby v dobrej viere, núteným opustením
vydraženej stavby v súvislosti s podanou žalobou F. B., núteným prerušením podnikateľskej činnosti
a následným ukončením podnikania, uložením mu povinnosti zaplatiť za užívanie stavby rozsudkom

č. k. 19C/114/2011-256 zo dňa 18.2.2015 a vznikom trov právneho zastúpenia v predmetnom konaní.
Žalobca mal za to, že z dôvodu nutnosti opustenia vydraženej stavby stratil možnosť zabezpečovania
svojich príjmov, pričom následky v súkromnom a pracovnom živote pretrvávajú doposiaľ.71. Pokiaľ ide o žalobcom požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 5.000 eur,
posudzujúc prejednávanú vec vo svetle uvedených záverov je nutné konštatovať, že žalobca dôkazné
bremeno neuniesol, keď v konaní nepreukázal, akú kvalifikovanú ujmu konštatovaný nesprávny úradný

postup súdneho exekútora u neho vyvolal, akým spôsobom sa táto ujma prejavila a aké následky
mu v súkromnom živote alebo spoločenskom uplatnení vznikli. Keďže v tomto smere musí ísť o
objektívne zistiteľný stav, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti, bez splnenia
si minimálne povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu, bolo potrebné žalobu i v tejto časti zamietnuť.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v tomto smere sú absolútne nepostačujúce len vágne a ničím

nepodložené tvrdenia o pretrvávaní následkov v súkromnom a osobnom živote žalobcu tak, ako to
učinil žalobca. Na posúdenie nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nemôže mať
vplyv bez ďalšieho tvrdenie žalobcu, že v dôsledku nutnosti opustenia vydraženej stavby, bol nútený
prerušiť podnikateľskú činnosť a následne ju ukončiť, keď z listinných dôkazov predložených žalobcom
(z Oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti bez datovania, z Potvrdenia o pozastavení
prevádzkovania živnosti zo dňa 25.9.2013, z Potvrdenia o ukončení podnikania zo dňa 25.9.2015)

vyplynulo, že prevádzkovanie živnosti mal pozastavené od 29.2.2012 do 31.8.2012, od 26.9.2012 do
26.9.2015 a podnikanie ukončil dňa 26.9.2015. Škoda podľa uvedeného zákona je nielen skutočná
škoda ale aj ušlý zisk. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že
poškodený v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanom prípade v dôsledku nesprávneho úradného
postupu) nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode

vecí. V prípade straty príjmu z podnikania mal žalobca možnosť domáhať sa práva na náhradu
ušlého zisku, samozrejme za preukázania, že predmetný zisk z podnikania by mohol reálne dosiahnuť,
ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. V situácii, keď žalobca nie je schopný presne
určiť a preukázať výšku ušlého zisku spôsobeného nesprávnym úradným postupom, nemôže mu byť
všeobecným súdom priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ani hypotetické úvahy žalobcu

o tom, že ak by sa stal vlastníkom vydraženej stavby, do dnešného dňa by v týchto priestoroch podnikal,
čím by si zabezpečoval príjem, realizoval sa po stránke osobnostnej a nestratil by svoje dlhodobé
skúsenosti a pracovné návyky, neumožňujú odvolaciemu súdu konštatovať preukázanie závažnosti
následkov u žalobcu. Žalobca nielen že nepreukázal, ale dokonca ani netvrdil, že svoju podnikateľskú
činnosť s predmetom podnikania opravy cestných motorových vozidiel mohol vykonávať len v

priestoroch tvoriacich predmet dražby a nikde inde, že práve vypratanie predmetu dražby bolo dôvodom
na pozastavenie prevádzkovania živnosti, že po pozastavení prevádzkovania živnosti sa nebol schopný
uplatniť po celú dobu od vypratania predmetu dražby v novembri 2011 až doposiaľ na trhu práce, napr.
zamestnať sa, vykonávať podnikateľskú činnosť v iných oblastiach (podľa výpisu zo živnostenského
registra v predmete podnikania pohostinská činnosť) a pod.. Na preukázanie existencie nemajetkovej

ujmy nepostačuje bez ďalšieho len predloženie listinných dôkazov o pozastavení prevádzkovania
živnosti a potvrdenie o ukončení podnikania vo všetkých predmetoch podnikania, teda pohostinská
činnosť s prevádzkarňou Senec, Slnečné jazerá, opravy cestných motorových vozidiel s prevádzkarňou
Trnava, Sládkovičova 33, pričom len v priestoroch prevádzkarne v Trnave mal žalobca vykonávať
podnikateľskúčinnosťdotknutúnesprávnymúradnýmpostupom.Vovzťahukzdôvodneniuujmyžalobcu

bránením svojho práva v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19C/114/2011 odvolací
súd poukazuje na vyššie uvedené závery o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora a ujmou žalobcu, ktorá mu mala vzniknúť prehrou v uvedenom spore.
Následky pretrvávajúce v súkromnom živote žalobca ani len nešpecifikoval, t. j. netvrdil. V tomto smere
nie je možné považovať za postačujúce samotné tvrdenie žalobcu v žalobe a v písomných vyjadreniach

žalobcu predložených v konaní pred súdom prvej inštancie o osobných a zárobkových komplikáciách,
o negatívnych zásahoch do osobnostnej a majetkovej sféry, ktoré mali žalobcovi vzniknúť v súvislosti
s nezákonným úradným postupom, nakoľko žalobca v tomto smere nenavrhoval žiadne dokazovanie,
ničím nepreukázal ani rozsah kvalifikovaných nepriaznivých následkov. Skutočnosti uvádzané žalobcom
v jeho výpovedi o neúspešnom hľadaní priestorov na podnikanie z nevyhovujúcich kapacitných a

cenových dôvodov a o nemožnosti uplatniť sa na trhu práce ako automechanik po vyprataní predmetu
dražby žalobca ničím nepreukázal. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru,
že žalobca v konaní dostatočne spoľahlivo nepreukázal dôvodnosť uplatnenej nemajetkovej ujmy v
peniazoch, keď náležite nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v súvislosti s
neprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri dražbe vzniknúť a jeho všeobecné tvrdenia v

tomto smere zostali v konaní dôkazne nepodložené. Ani po zopakovaní dokazovania odvolacím súdom
nebolo možné akceptovať argumentáciu žalobcu o opodstatnenosti žaloby v tejto časti z uvedených
dôvodov. Žalobca neuviedol ani vo svojom odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnosťou postupu súdneho exekútora vexekučnom konaní. Za daného stavu tak na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy nepochybne neboli
splnené zákonom stanovené predpoklady neboli.

72. V odvolacom konaní vzniesol intervenient na strane žalovanej námietku premlčania nároku v
zmysle ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 85
Civilného sporového poriadku vyzval žalovanú na vyjadrenie v určenej lehote, či súhlasí so vznesením
námietky premlčania intervenientom na strane žalovanej v odvolacom konaní, ktorá žalovaná udelila
intervenientovi súhlas s týmto prostriedkom procesnej obrany.

73. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie za účinnosti
predchádzajúceho procesného predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku, pričom súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol už za účinnosti tohto procesného predpisu a rovnako i
námietka premlčania bola vznesená už za účinnosti tohto procesného predpisu. Právna úprava účinná
od 1. júla 2016 vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1

Civilného sporového poriadku) s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov (procesných)
úkonov vykonaných v konaniach podľa zrušenej právnej úpravy (§ 470 ods. 2 Civilného sporového
poriadku). Intervenient na strane žalovanej so súhlasom žalovanej vzniesol námietku premlčania
v odvolacom konaní za účinnosti Civilného sporového poriadku, preto odvolací súd použitie tohto
prostriedku procesnej obrany posudzoval v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

74. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

75. Podľa § 152 Civilného sporového poriadku hmotnoprávna námietka je právny úkon strany
spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

76.Podľa§366Civilnéhosporovéhoporiadkuprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

77. Odvolací súd na túto námietku premlčania vznesenú v odvolacom konaní nemohol prihliadať,
nakoľko nebola vznesená v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle zásad Civilného sporového
poriadku. V zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku právo strany použiť v

odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových
skutočností a dôkazov vrátane hmotnoprávnych námietok je prípustná len za splnenia zákonom
stanovených podmienok. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania. Túto zákonnú
koncentráciu konania v materiálnom zmysle je potrebné chápať tak, že vyhlásenie uznesenia o skončení

dokazovania pred súdom prvej inštancie je práve tým momentom, po ktorom už nebudú v zásade nové
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.10.2020 vyhlásil uznesenie,
ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd vznesenú
námietku premlčania za tzv. novotu, ktorú nemožno v odvolacom konaní použiť ako prostriedok

procesnej obrany. Pretože intervenient na strane žalovanej v odvolacom konaní neuviedol žiaden
argumentazároveňnepreukázal,ženovýprostriedokprocesnejobranynemoholanion,anistrana,ktorú
podporuje, uplatniť pred súdom prvej inštancie bez svojej viny, odvolací súd konštatuje, že námietka
premlčania uplatnená intervenientom na strane žalovanej až v odvolacom konaní nespĺňa procesné
podmienky uvedené v ustanovení § 366 ods. d) Civilného sporového poriadku na to, aby mohla byť

relevantným odvolacím dôvodom (novotou v odvolacom konaní). Ak námietku premlčania nevzniesol
intervenient na strane žalovanej v rámci koncentračnej zásady v konaní pred súdom prvej inštancie,
nemožno na túto námietku premlčania prihliadnuť v odvolacom konaní.78. Hoci súd prvej inštancie v preskúmavanom prípade na základe vykonaných dôkazov dospel z časti k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec z časti nesprávne právne posúdil, odvolací súd na nariadenom
pojednávaní po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené je napadnutý

rozsudoksúduprvejinštancie,ktorýmbolažalobavcelomrozsahuzamietnutá,vovýrokuvecnesprávny,
čo je potom dôvodom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre potvrdenie
napadnutého rozsudku pre jeho vecnú správnosť z iného právneho dôvodu (vrátane rovnako správneho
rozhodnutia o náhrade trov konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého
ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

79. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešným žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej priznal v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po

právoplatnom skončení veci.

80. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).