Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. február 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/26/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216171
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211216171.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so sídlom v
Bratislave, Kubániho 16, proti povinnej: Y. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Y. XXXX/XX, o vymoženie
sumy 504,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno,
č. k. 6Er/1133/2011 -12 zo dňa 7. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, Exekútorský úrad vo Vrábľoch, ul. 1 mája č. 1053 (EX
3463/111) zo dňa 08. 09. 2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn.
6Er/1133/2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 40 ods.
1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka
v znení zákona č. č. 84/2007 Z. z., § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 53 ods. 1, 2, 3,
5, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., § 39 Občianskeho zákonníka,
ako zisteným skutkovým stavom. Po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a úverovej zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku dospel k záveru, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 04. 07.
2007 zmluvu o revolvingovom úvere. Konštatoval, že táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s
poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy považoval za zrejmé, že
oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril
s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľ. Súd mal jednoznačne preukázané, že ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia o
spotrebiteľskom práve. Uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní.
Podľa názoru súdu prvého stupňa v zmluvných dojednaniach predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere,
ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je obsiahnutá neprijateľná zmluvná podmienka, a
to rozhodcovská doložka. Bol toho názoru, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ v danom prípade
osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami,
pričom mohol len zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti mal súd za preukázané, že výber jednej z alternatív
riešenia sporov v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky (č. l. 18.2 zmluvy) bol ponechaný výlučne

na žalobcovi, teda oprávnenému, pričom v rámci doložky bolo upravené aj to, ktorí z rozhodcov budú
viesť toto rozhodcovské konanie. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že exekučný titul
vydaný na základe takejto rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo malo za následok
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie a s poukazom na to súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnutého
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že
súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom a len toto podrobovať svojmu
preskúmavaniu. Podľa názoru oprávneného zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať
rozhodnutie, ktoré sa má vykonať, pričom možnosť zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia
by sa súd mohol, hoci len obmedzene, výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie
rozhodcovského konania podanej účastníkom konania, v rámci právom osobitne upraveného typu
konania. Preskúmavanie exekučného rozhodnutia v kontexte § 45 ods. 1 písm. c) OSP podľa názoru
oprávneného znamená, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozsudok je možné, dovolené a v súlade s dobrými
mravmi, nie či zmluva ako právny úkon je možná, dovolená alebo v súlade s dobrými mravmi. V tejto
súvislosti oprávnený nesúhlasil s argumentáciu o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Poukázal na to,
že pre konanie o výkon rozhodnutia však ustanovenie právneho poriadku, a to nielen národného, ale
ani komunitárneho (v podobe Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čo sekundárnych aktov - nariadenia,
smernice), nemá žiadne ustanovenia o práve súdu posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v
predchádzajúcich štádiách konania. Podľa názoru oprávneného exekučný súd tak konal nielen bez
zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého z obsahu odôvodnenia vyvodzuje
svoju právomoc. Navyše oprávnený poukazujúc na čl. 18 ods. 18.1 zmluvy uviedol, že z formulácie
predmetného článku (upravujúci rozhodcovskú doložku) vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca)
- ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník - sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným
súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z toho považoval za preukázané, že uvedené ustanovenie
neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov,
nezrovnalostí, nárokov medzi jej účastníkmi atď. Dodal, že ustanovenie zmluvy v čl. 18 ods. 18.1
neodporuje § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a je v súlade s prílohou č. 1 k Smernici
93/13/EHS písmeno q). Oprávnený vychádzajúc zo zákonného textu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou
podmienkou. K argumentácii podporne odkázal aj na rozsudok a postup Okresného súdu Žilina č. k.
14C/166/2008 - 82. Záverom si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 60,16 eura
s DPH.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 30. 08. 2011, kedy
bol súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Exekútorksého úradu vo Vrábľoch, 1.
mája 1053, doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského
rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeneného Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom
Krížna 56, 821 08 Bratislava, rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 11. 03. 2011 a vykonateľnosť dňa 15. 03. 2011. Súdny exekútor JUDr. Milan Strieška požiadal dňa
19. 09. 2011 súd prvého stupňa o udelenie poverenia, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým
rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.
Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.
Podľa 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa
správne zistil, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 7. októbra 2010 č. k. IV.ÚS 368/2010-18. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný
bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu
zastaviť. Zmysel a podstata vyššie uvedenej sprísnenej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je naplnená
aj tým, že poverenie na vykonanie exekúcie súd nevydá, nakoľko v ďalšom štádiu konania by aj tak bol
daný dôvod na zastavenie exekúcie aj bez návrhu.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa týkajúceho sa vyhlásenia
za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvek rozhodcovská
doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľovi
bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný
prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať
exekučný titul.
Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej
doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná, súd prvého stupňa správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na výkon exekúcie.
Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a povinnej,
ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto
štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.