Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113227502
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8113227502.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P., R. XXX/X, zastúpený: JUDr. Július Kvetán, advokát so sídlom v Humennom, Štefánikova 17,
proti žalovaným: 1. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, 2. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., J. F. XXX/
X, 3. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zastúpený: JUDr. Oktávia Ťukotová, advokátka so sídlom v
Sabinove, Nám. Slobody 27,o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/127/2013-336 zo dňa19.06.2019 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku IV. o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.322 eur z titulu

vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že žalovaný v 2. rade je povinný z titulu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu 1.322 eur do 90 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku V., vo výroku o povinnosti žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.914
eur z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že žalovaný v 3. rade je povinný z titulu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu 5.914 eur do 90 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti odvolanie proti výrokom IV. a V. odmieta.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku VI.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu

k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva čiastočne
žalovanému v 2. rade, čiastočne žalovanému v 3. rade. Štvrtým výrokom rozsudku zaviazal žalovaného
v 2. rade zaplatiť žalobcovi 1.322 eur, žalovanému v 1. rade 661 eur a žalovanému v 3. rade 1.983
eur v lehote 2 rokov od právoplatnosti rozsudku. Piatym výrokom rozsudku zaviazal žalovaného v 3.
rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.914 eur, žalovanému v 1. rade 2.957 eur a žalovanému v 2. rade 9.268
eur v lehote 2 rokov od právoplatnosti rozsudku. Šiestym výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil, pričom pri výpočte vyrovnacích podielov

vychádzalzvykonanéhoznaleckéhodokazovania.Uviedol,žeuložilpovinnosťžalovanémuv2.a3.rade
vyrovnací podiel zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť v lehote 2 rokov od právoplatnosti
rozsudku, pričom poukázal na sociálne postavenie žalovaného v 3. rade. Uviedol, že už lehota 2 rokov
je nadštandardná a súd pri nej vychádzal zo sociálneho postavenia žalovaného v 3. rade. Žalovanýv 3. rade nadobúda predmetnú nehnuteľnosť v plnom rozsahu a 2 roky je podľa názoru súdu prvej
inštanciedostatočnýpriestornato,abyvyplatilsvojichsúrodencov.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvej
inštancie podľa § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v okolnostiach prípadu,

keď vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v prospech všetkých strán konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal
proti výrokom IV., V. a VI. Uviedol, že lehota 2 rokov je nielen nadštandardná, ale aj neprimerane
dlhá doba. Navrhol, aby odvolací súd uložil žalovaným v 2. a v 3. rade zaplatiť vyrovnací podiel v

lehote 90 dní. Uviedol ďalej, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie nepriznať náhradu
trov konania vzhľadom na skutočnosť, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo na prospech
všetkých strán. Uviedol, že výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, poukázal na to, že všetci
žalovaní ako jeho súrodenci majú podiel viny na tom, že nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva za obdobie viac ako 20 rokov, keď ich otec zomrel v roku 1967 a matka
pred 20 rokmi. Uviedol, že on žiadnym spôsobom nespôsobil, že súdne konanie pred súdom trvalo

od 25.09.2013 do 29.06.2019. Domáhal sa u svojich súrodencov, aby podielové spoluvlastníctvo
vysporiadali mimosúdne čím skôr, pretože zo strany žalovaného v 3. rade nie je a nebude záujem
vykonávať na rodinnom dome pravidelnú údržbu. Žalovanému v 3. rade sa nakoniec aj podarilo, že jeho
nezáujmom, nezodpovednosťou sa cena rodinného domu neprimerane znížila. Nevidí žiaden dôvod na
to, aby lehota na zaplatenie podielov bola až 2 roky. Úvahy súdu prvej inštancie nepriznať trovy konania

žalobcovi, ktorý bol úspešný v spore a pritom nespôsobil vznik a priebeh súdneho konania, považuje
za nespravodlivé. Navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovaného v 2. rade podiely na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku, rovnako žalovaného v
3. rade aby zaviazal zaplatiť podiely z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v lehote 90 dní
od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

3. Žalovaný v 3. rade sa k odvolaniu vyjadril tak, že navrhol rozsudok potvrdiť.

4. Žalovaný v 2. rade doručil súdu dňa 17.09.2019 podanie nazvané „Odvolanie voči rozhodnutiu“, z
obsahu však vyplýva, že sa jedná o vyjadrenie k odvolaniu, ktorým navrhuje, aby odvolanie žalobcu bolo

zamietnuté vzhľadom na to, že žalovaní v 2. a 3. rade súhlasia s vydaným rozsudkom v plnom rozsahu.
Podľa názoru odvolacieho súdu toto podanie nie je odvolaním, a preto sa ním odvolací súd nezaoberal
ako odvolaním, ale ako vyjadrením k odvolaniu.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za dôvodné v časti,
v ktorej namieta lehotu na plnenie stanovenú súdom prvej inštancie žalovanému v 2. a 3. rade. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu je lehota na plnenie 2 rokov od právoplatnosti rozsudku neprimerane dlhá.
Odvolanie žalobcu sa však môže týkať len práv a povinnosti žalobcu, a teda sa môže týkať len vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 2. a 3. rade. Na odvolanie žalobcu nemôže byť zmenená doba plnenia

vo vzťahu k iným stranám sporu. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil výroky IV. a V. vo
vzťahu voči žalobcovi tak, že žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť sumu na vyrovnanie podielového
spoluvlastníctva v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd stanovil lehotu na plnenie v
súlade s odvolacím návrhom, ktorý akceptoval, že lehota na plnenie v tomto prípade môže byť dlhšia
ako zákonná lehota na plnenie. V prevyšujúcej časti bolo odvolanie žalobcu proti výrokom IV. a V.

odmietnuté ako odvolanie podané neoprávnenou osobou postupom podľa § 386 písm. b) CSP.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania je vecne správne. Je v zásade správna
argumentácia súdu prvej inštancie, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je konaním, ktoré je v prospech všetkých strán sporu. Jedná sa o spor, v ktorom žalobu mohol

podať ktorýkoľvek spoluvlastník a nemožno (bez ďalšieho) hovoriť o úspechu v spore, ak takejto
žalobe bude vyhovené. Podľa ustálenej súdnej praxe o priznaní nároku na náhradu trov konania v
konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva možno uvažovať vtedy, pokiaľ osoba podávajúca
návrh pred podaním návrhu oslovila ostatných spoluvlastníkov s návrhom na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva dohodou, ostatní spoluvlastníci s takýmto návrhom nesúhlasili a súd potom rozhodol v

zásade v intenciách ponuky tohto vlastníka. V danom prípade sa o takúto situáciu nejedná, zo žaloby
vyplýva, že žalobca žiadal zaplatenie vyrovnacieho podielu 13.200 eur, v skutočnosti mu bola priznaná
suma vo výške cca polovice z tejto sumy. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že v súvislosti s týmto konaním
zohľadňoval aj iné svoje nároky, nielen vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Za takýchto okolnostínemožno hovoriť o úspechu žalobcu v tomto konaní, a preto odvolací súd potvrdil výrok o náhrade trov
konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 257 ods. 1 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, sú dané
aj v odvolacom konaní, a preto odvolací súd rozhodol, že stranám nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

8. Tento rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.