Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200379
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7822200379.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcov: 1) M. Y.G., nar. XX.XX.XXXX, 2) V. Y.G.B., nar. XX.XX.XXXX,
obaja trvale bytom XXX XX M. XX, zastúpených Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova
8, 048 01 Rožňava, IČO: 42 324 017 proti žalovanému: DPS financial consulting, s. r. o., so
sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, o návrhu žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľností
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 001/035926/04-001/000 zo dňa 05.03.2004 a zdržať
sa akýchkoľvek úkonov, ktoré budú smerovať k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na
dobrovoľnej dražbe, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov,
zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Rožňava, nachádzajúce sa v okrese M., obec M.,
katastrálne územie M., na liste vlastníctva č. XXX, ako pozemok parcelné číslo XXX/X, výmera 514

m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné číslo XXX/X, výmera 272 m2, záhrada a stavba -
rodinný dom so súpisným číslom XX, na parcele č. XXX/X a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom (ktorý bol súčasťou žaloby o určenie neexistencie práva) doručeným
tunajšiemu súdu dňa 15.02.2022 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa

výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č.
001/035926/04-001/000 zo dňa 05.03.2004 a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré budú smerovať k
výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, ktorej výkon oznámil žalovaný
žalobcom a ktorej predmetom sú nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, zapísané v
katastri nehnuteľností Okresného úradu Rožňava, nachádzajúce sa v okrese M., obec M., katastrálne
územie M., na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parcelné číslo XXX/X, výmera 514 m2, zastavané

plochy a nádvoria, pozemok parcelné číslo XXX/X, výmera 272 m2, záhrada a stavba - rodinný dom so
súpisným číslom XX, na parcele č. XXX/X a to až do skončenia konania vo veci samej. Zároveň žiadali,
aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, v
rozsahu 100 % a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

2. Žalobcovia uviedli, že predmetom konania vo veci samej je určenie, že:

a) žalovaný nemá nárok na sumu vo výške 5.381,82 eur s príslušenstvom, ktorú si uplatňuje na základe
Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 001/035926/04-001/000 uzavretej dňa 20.02.2004 a na
základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 16/2004 zo dňa 20.02.2004, ktoré boli uzavreté medzi
žalobcami a žalovaným,
b) žalovaný nemá nárok na sumu vo výške 1.395,66 eur titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky,
ktoré žalovanému vznikli pri vymáhaní pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č.

001/035926/04-001/000 uzavretého dňa 20.02.2004 a na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného
úveru č. 16/2004 zo dňa 20.02.2004,c) že neexistuje záložné právo k nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam uzavretej dňa 05.03.2004 medzi stranami sporu, k Zmluve o poskytnutí hypotekárneho
úveru č. 001/035926/04-001/000 uzavretej dňa 20.02.2004.

3. Žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že predmetné pohľadávky žalovaný nadobudol na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky č. Z1978/15-106/15 - postúpenie zapísané v liste vlastníctva č. XXX,
k. ú. M., od pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava. Predmetné zmluvy boli
uzavreté medzi pôvodným veriteľom a žalobcami. K hore uvedeným zmluvám bola podpísaná, medzi

žalobcami a pôvodným veriteľom, aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
05.03.2004, ktorej predmetom bolo zabezpečenie splatenia pohľadávok z oboch zmlúv v súhrnnej
výške 593.000,- Sk (19.683,99 eur). Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva boli nehnuteľnosti
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností a nachádzajú
sa v okrese M., obec M., katastrálne územie M., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ako pozemok
parcelné číslo XXX/X, výmera 514 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné číslo XXX/X,

výmera 272 m2, záhrada a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, na parcele č. XXX/X (ďalej
len „záloh“). Konštatovali, že žalovaný poveril výkonom záložného práva na záloh DUPOS dražobná,
spol. s r.o., Trnava, ktorá začala s výkonom záložného práva a ku dňu 01.02.2022 bol vo veci dražby
vypracovaný znalecký posudok č. 6/2022, ktorý vypracoval znalec V.. C.. N., Y. a stanovil sumu predmetu
dražbyvovýške35.700,-eur.Zpredloženejlistinypôvodnéhoveriteľazodňa09.11.2010podľažalobcov

vyplýva, že pôvodný veriteľ predčasne zosplatnil pohľadávku, ktorá sa stala splatnou márnym uplynutím
lehoty 10 dní odo dňa doručenia výzvy na jej zaplatenie. Pohľadávka sa tak, podľa právneho názoru
žalobcov, stala splatnou najneskôr pred koncom roka 2010. S poukazom na tú skutočnosť, že žalobcovia
vzniesli v žalobe námietku premlčania pohľadávky v celom rozsahu v akom si ju žalovaný uplatňuje a
vzniesli aj námietku premlčania záložného práva a vzhľadom na to, že od zosplatnenia úveru uplynula

trojročná lehota na vymoženie zostávajúcej dlžnej sumy pôvodným veriteľom, podľa žalobcov vyplýva,
že žalovaný nemá právo k ďalšiemu vymáhaniu sumy, ktorej splnenia sa domáha výkonom záložného
práva na záloh v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.

4. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej

úpravy pomerov strán sporu vychádzajú z ich vznesenej námietky premlčania, ku ktorej došlo najneskôr
koncom roka 2013 v celom rozsahu v akom si pohľadávku žalovaný voči žalobcom uplatňuje a na
základe ktorej žalovaný už začal s výkonom záložného práva predajom nehnuteľností. Taký výkon
záložného práva by neoprávnene a nezákonne zasiahol do práva žalobcov vlastniť majetok a práva
na obydlie, v zmysle čl. 20 Ústavy SR, už s poukazom na žalobcami vznesenú námietku premlčania.

Mali za to, že tu je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a ich
nárok na poskytnutie právnej ochrany vo forme nariadenia neodkladného opatrenia trvá z dôvodu, že
žalovaný si uplatňuje zaplatenie premlčanej pohľadávky a to výkonom záložného práva a predajom
nehnuteľnosti, ktoré je obydlím a bydliskom žalobcov spolu s ich neplnoletými deťmi. Žalobcovia boli
toho právneho názoru, že v prejednávanom prípade sú splnené materiálne predpoklady pre nariadenie

neodkladnéhoopatreniaato1)opísanierozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov, 2) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku a 3)
uvedenieakéhoneodkladnéhoopatreniasažalobcoviadomáhajú.Žalobcoviapovažovalizanevyhnutné
pre zabezpečenie ich majetkových práv a práva na súdnu ochranu dočasne - do rozhodnutia vo veci
samej, pomery účastníkov upraviť tak, že konajúci súd žalovanému do rozhodnutia vo veci samej

nariadi zákaz výkonu záložného práva na základe predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva.
K návrhu žalobcov boli ako prílohy priložené listiny - fotokópia Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č. 001/035926/04-001/000 uzavretá dňa 05.03.2004, výzva na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 09.11.2010, doklady o úhradách žalobcov, list vlastníctva č.
XXX, k. ú. M., list zo dňa 01.02.2022 - zaslanie znaleckého posudku za účelom výkonu dražby, vyčíslenie

pohľadávky žalovaným zo dňa 08.02.2022.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení posúdiť, či :
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo

obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha,
d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav,

e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah,
a
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu

alebo po jeho skončení sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,vktorompodľazákonnéhovymedzeniamusínavrhovateľ
opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená.

12. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto
navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí
osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na

splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav, vzťahov účastníkov,
ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní

nemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosťčasuzvyčajneani
niejedobremožné.Preúspešnosťnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajealenevyhnutné,aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre
záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Existencia právneho pomeru
medzi účastníkmi alebo nároku, prípadne ich osvedčenie, samo osebe ešte netvoria zákonný dôvod

pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
Napriek skutočnosti, že neodkladné opatrenie nie je súdna ochrana nevyhnutne dočasná a predbežná,
je pre jeho nariadenie potrebný záver, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené.

13. Za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v

základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)

pravdepodobné. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti
úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej
zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia.14. Na to, aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, bolo zo strany žalobcu
nevyhnutné osvedčiť existenciu nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana a

to, že bez poskytnutia okamžitej súdnej ochrany by došlo k ohrozeniu takého nároku.

15. Súd po preskúmaní žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh k nemu
konštatuje, že boli splnené obe z uvedených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd má za to, že sa žalobcom podarilo osvedčiť, že v danom prípade je potrebné poskytnúť ochranu

ich vlastníckemu právu vyplývajúcu z vlastníctva nehnuteľností, podľa bodu č. 3 odôvodnenia tohto
uznesenia, nakoľko okamžitým výkonom záložného práva na základe návrhu žalovaného formou dražby
hrozí, podľa názoru súdu, nezvratný zásah do týchto ich vlastníckych práv, v dôsledku ktorého by už bolo
bez právneho významu aj samotné rozhodnutie súdu o merite predmetného sporu. Súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že by mohlo dôjsť k takému nezvratnému právnemu stavu, že by uvedené nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov boli predané na dražbe, pričom vlastnícke právo by prešlo na vydražiteľa, ktorý

by mohol ďalej s nimi voľne disponovať. Súd mal za to, že z tvrdení žalobcov uvedených v žalobe
o uskutočnení úkonov žalovaného smerujúcich k výkonu záložného práva ako aj listín priložených
žalobcami k návrhu, vyplýva potreba okamžitého poskytnutia súdnej ochrany, bez ktorej by došlo k
ohrozeniu tohto nároku žalobcov.

16. Súd konštatuje, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva, potreba
dočasnej úpravy pomerov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia
práva do skončenia konania o veci.

17. Súd zároveň považuje za osvedčenú aj existenciu právneho vzťahu vyplývajúcu zo zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi žalobcami na jednej strane ako záložcami a
právnym predchodcom žalovaného (ktorý postúpil pohľadávku voči žalobcom na žalovaného) ako
záložným veriteľom. Uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno zároveň objektívne
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú (dosiahnuť stav, aby sa žalovaný zdržal úkonov
výkonu záložného práva smerujúcich k dobrovoľnej dražbe nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov). Súd

zároveň konštatuje, že navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude
vytvorený nenávratný stav, nakoľko toto bude v platnosti najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu
vo veci samej (o merite veci). Súd má zároveň za preukázané, že neodkladné opatrenie neobmedzí
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Nariadeným neodkladným opatrením nie je vyriešená otázka predmetu konania vo veci samej,
teda určenia existencie, resp. neexistencie práv, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak pre danosť
naliehavosti právneho záujmu žalobcov, ktorým hrozí nezvratný zásah do ich vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, súd v zmysle ustanovenia § 328 ods. 1 CSP rozhodol tak, že návrhu žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

19. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, ale rozhodnutím o procesnom návrhu žalobcov,
preto rozhodnutie o trovách konania o neodkladnom opatrení bude súčasťou konečného rozhodnutia vo
veci samej, v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).