Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119378486
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6119378486.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739,proti žalovanému: T. E., nar.
XX.XX. XXXX, bytom Z. J. X. II. XXXX/X, o zaplatenie 2.335,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Poprad, sp.zn. 12Csp/70/2020-165 zo dňa 13. januára 2021, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 749,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z uvedenej sumy od 22.5.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 9 odsek 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z.z.), § 52, § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 54a, § 100, § 101, § 103, § 565 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu

Banská Bystrica dňa 20.9.2019 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.335,76 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.300,- eur od 22.5.2018 do zaplatenia. Žalobu
v písomnom podaní odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.5.2018
postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovanému. Postupca so
žalovaným dňa 25.9.2014 pod č. XXXXXXXXXX uzavrel zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Prílohou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a podmienky čerpania

peňažných prostriedkov. Zmluva obsahuje všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa
Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný porušil zmluvné podmienky
nesplácaním úveru v dohodnutej výške, preto banka podaním zo dňa 22.3.2017 oznámila žalovanému
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.3.2017 a tohto vyzvala na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15
dní. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.335,76 eur pozostávajúcu z istiny
vo výške 1.300,- eur, riadneho úroku vo výške 916,34 eur, úroku z omeškania vo výške 119,42 eur

a z poplatkov vo výške 0,- eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Úrok
z omeškania bol uplatnený dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky. Na preukázaniesvojich tvrdení predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, zmluvu o splátkovom úvere, predžalobnú
upomienku, oznámenie o omeškaní splátok, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, všeobecné
obchodné podmienky, prehľad úverového účtu, sadzobník poplatkov.

4. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom dňa 23.10.2019 pod sp. zn. 32Up 1220/2019
zaviazal žalovaného v stanovenej lehote uhradiť sumu 2.335,76 eur s príslušenstvom. Pretože platobný
rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na
príslušnom súde, dňa 11.9.2020 bola vec postúpená na prejednanie Okresnému súdu Poprad.

5. V priebehu konania žalobca v písomnom podaní špecifikoval uplatnenú pohľadávku a skutkové
dôvody tak, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške
1.300,- eur. Úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokovou sadzbou 22,90 % ročne, a to v
splátkach po 52,08 eur mesačne splatných počnúc dňom 20.11.2014 a s konečnou splatnosťou dňa
20.11.2017.Žalovanýsvojimpodpisompotvrdil,žesaoboznámilsosúčasťamizmluvy,atovšeobecnými

obchodnými podmienkami a úverovými podmienkami. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v
celkovej výške 459,92 eur úhradami označenými v prehľade splátok ako debetné transakcie v rôznych
výškach od 20.11.2014 do 20.8.2015. Z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma vo výške
226,76 eur, na riadny úrok suma vo výške 231,71 eur a na úrok z omeškania suma vo výške 1,45 eur.
Vzhľadom na to, že z úhrad žalovaného nebola na istinu započítaná žiadna úhrada, istina predstavuje

sumu vo výške 1.300,- eur. Na pojednávaní ďalej uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a
pre prípad úspechu vo veci si uplatnil náhradu trov konania.

6. Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 25.9.2014 uzavrela slovenská
sporiteľňa so žalovaným pod č. XXXXXXXXXX zmluvu o splátkovom úvere vo výške 1.300,- eur.

Úroková sadzba úveru bola stanovená vo výške 22,90 eur ročne. Žalovaný sa zaviazalo úver splatiť v
37 mesačných splátkach po 52,08 eur splatných vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť
prvej splátky bola stanovená na 20.11.2014, konečná splatnosť úveru dňa 20.11.2017. RPMN veriteľ
vyčíslil na 28,93 %, priemernú hodnotu RPMN 44,06 % a celkovú čiastka spojená s úverom 1.930,04
eur. Podľa bodu 2 na žiadosť dlžníka úver bude určený na vyplatenie úveru alebo pôžičky, ktorá bola

dlžníkovi poskytnutá bankou na vyplatenie dlžníkom určených záväzkov (za záväzok definovaný ako
splátkový úver s aktuálnym zostatkom 975,87 eur). Podľa bodu II. zmluvy, poplatok za upomienku bol
stanovený vo výške 25,- eur za každú vystavenú upomienku s tým, že dlžník je povinný banke platiť tiež
poplatok za poistenie úveru vo výške 1,76 eur v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok
úveru.VčastiII.-súhlasspoistenímúveru,dlžníkprejavilzáujemzabezpečiťpohľadávkubankyplnením

z poistenia v rozsahu rozšíreného súboru poistenia.

7. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného za účtovné obdobie od 25.9.2014 do 13.6.2018 dňa
26.9.2014 banka eviduje čerpanie úveru žalovaným vo výške 976,49 eur a 323,51 eur. Prehľad
úverového účtu ďalej obsahuje vykonané splátky žalovaným v období od 20.11.2014 do 20.8.2015 v

celkovej výške 459.92,-eur, predpis riadneho úroku, predpis zmluvnej pokuty za omeškanie a v období
od 19.9.2015 predpis riadneho úroku a úroku za omeškanie, a to až do 17.5.2018.

8. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného, tomuto dňa 12.12.2014, dňa 13.1.2015, dňa 13.2.2015,
dňa 13.3.2015, dňa 13.4.2015, dňa 13.5.2015, dňa 13.8.2015 boli vyúčtované poplatky súvisiace so

splatnosťou úveru - upomienkou pre úver.

9. Listom zo dňa 22.3.2017 Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému oznámila vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti pohľadávky zo zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných záväzkov. Pohľadávku zo zmluvy
vyčíslenú vo výške 1.847,51 eur mal dlžník uhradiť do 15 dní. Žalobca ako listinný dôkaz predložil

obchodné podmienky Slovenskej sporiteľni, a.s. pre poskytovanie úverov účinné od 1.7.2007 a
všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002. Zároveň súdu predložil sadzobník poplatkov a
náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných od 1.1.2014. Podľa bodu 8 - úvery, bod B - spotrebné úvery
na čokoľvek, výška upomienky bola stanovená na 25,- eur.

10. Listom zo dňa 7.2.2017 Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému oznámila, že ku dňu 4.2.2016 je
v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 907,99 eur. Vyzvala žalovaného dlžnú sumu uhradiť
najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a zároveň ho poučila, že pri nepoukázaní úhrady je banka
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.11. Dňa 21.1.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca uzavrela so spoločnosťou EOS KSI
Slovensko, s.r.o. Bratislava ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky pod č. XXXX/XXXX/

CE, ktoré boli špecifikované v prílohe č. 1. Podľa prílohy medzi postúpenými pohľadávkami bola aj
pohľadávka voči žalovanému s vyčíslením zostatku pohľadávky 2.335,76 eur, istiny 1.300,- eur, úrokov
celkom 1.035,76 eur, úrokov z úveru 916,34 eur, úrokov z omeškania 11,51 eur.

12. Listom zo dňa 23.1.2018 bol žalovaný upovedomený o tom, že výška splatnej a nezaplatenej

pohľadávky ku dňu zosplatnenia dňa 20.3.2017 predstavuje sumu 2.200,71 eur. Zároveň bol
upovedomený, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy je banka oprávnená postúpiť pohľadávku inej
osobe. Listom zo dňa 21.5.2018 banka žalovanému oznámila postúpenie pohľadávky na žalobcu.

13. Žalobca listom - predžalobnou výzvou zo dňa 16.8.2019 prostredníctvom právneho zástupcu
požiadal žalovaného ako dlžníka o úhradu pohľadávky, ktorú špecifikoval ako neuhradený úver vo výške

1.300,- eur, zákonný/zmluvný úrok 80,49 eur, riadny úrok 916,34 eur, úrok z omeškania 11,51 eur a
zmluvný úrok 107,91 eur.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba je čiastočne dôvodná. Strany dňa 25.9.2014 uzavreli formulárovú zmluvu o splátkovom úvere,

ktorá svojim obsahom je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1300,- eur
s dohodnutými podmienkami splatnosti. Celkovú čiastku spojenú s úverom banka vyčíslila na 1930,04,-
eur. Na úhradu žalovaný zaplatil do dňa zosplatnenia sumu 459.92,-eur.

15. Súd sa v prvom rade zaoberal s poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka. otázkou možného

premlčania nároku, resp. jeho časti z dôvodu, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať. Vychádzajúc z prechodných ustanovení zák. č. 343/2018 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
dňa 5.12.2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté
pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov. Pretože žaloba bola podaná po
účinnosti zákona, súd bol povinný prihliadnuť k ust. § 54a Občianskeho zákonníka a skúmať, či nedošlo

k premlčaniu pohľadávky. Strany sa dohodli na plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v splátkach. Žalobca
doručil žalobu súdu dňa 20.9. 2019, preto vychádzajúc z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka
došlo k premlčaniu neuhradených splátok, ktoré bol žalovaný povinný žalobcovi poukázať, splatných
pred 20.9. 2016. Za obdobie od 20.11.2014 do 20.9.2016 žalovaný uhradil celkom 459,92,- eur, čo
zodpovedá 8 splátkam a sume 43,28,- eur / 8x 52,08 = 416,64 + 43,28 = 459,92/ Ku dňu 20.9. 2016 došlo

k premlčaniu piatich splátok za rok 2015 a 8 splátok v roku 2016, celkom vo výške 677.04,- eur. K tejto
sume je potrebné pripočítať časť neuhradenej deviatej splátky v sume 43,28,- eur, čo spolu predstavuje
sumu 720,32,- eur. Ak bol teda žalovaný povinný uhradiť za poskytnutý úver celkom 1930,04,- eur , z
ktorej sumy zaplatil 459,92,- eur a žalobca si nemôže uplatniť časť premlčaného nároku do 20.9. 2016
vo výške 720,32,- eur , k úhrade zostáva suma 749,80,- eur. O úroku z omeškania súd rozhodol v súlade

s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. K
prvému dňu žalobcom uplatneného nároku po jeho zosplatnení výška úroku z omeškania predstavovala
hodnotu 5 % ročne. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a ust. § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

17. Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol podal žalobca v zákonnom stanovenej
lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že
vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolaciehokonaniavplnomrozsahu,resp.abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokvzmysleustanovenia
§ 389 ods. 1 C.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp.

aby odvolací súd konanie prerušil až do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu
Martin o súlade § 54a OZ s Ústavou SR.18. Podľa názoru žalobcu aplikáciou ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka došlo k značnému
narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy
SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom

štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho
práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového
protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a
nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov

súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že uvedené ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou SR
garantovaného práva na súdnu ochranu tak, ako vykazovalo protiústavné ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochranu spotrebiteľa), ktoré bolo Ústavným
súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL.

ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca sa preto
nestotožňuje s postupom vo veci konajúceho súdu, ktorý napriek tomu, že ku dňu vydania napadnutého
rozsudku sa viedlo konanie o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR, toto ustanovenie na
vec aplikoval a práve v dôsledku jeho aplikácie zamietol podanú žalobu. Žalobca zastáva názor, že súd
mal na základe vedomosti o napadnutí tohto ustanovenia na Ústavnom súde SR postupovať v zmysle

ustanovenia § 164 C.s.p. a konanie prerušiť - a to až do rozhodnutia o podanom návrhu Okresného
súdu Martin o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR - nakoľko o tomto ustanovení, v
dôsledkuaplikáciektoréhosúdzamietolžalobu,sanaÚstavnomsúdeSRvediekonanieojehonesúlade
s Ústavou SR.

19. Žalobca ďalej uviedol, že si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo
výške 2.335,76 eur, pričom výšku uplatňovaného nároku v konaní aj riadne špecifikoval (okrem iného
aj podaním zo dňa 21.10.2019). Na podklade takto uplatneného a špecifikovaného nároku Okresný
súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 32Up/1220/2019 z 23.10.2019, ktorý bol zrušený
len pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk. Súd následne v priebehu konania v

dôsledku aplikácie ust. § 54a Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že časť uplatňovaného nároku
(o zaplatenie 720,32 eur) je premlčaná. Žalobcovi však nie je zrejmé, z akého dôvodu súd zaviazal
žalovaného len k zaplateniu sumy vo výške 749,80 eur, nakoľko aj v prípade záveru o premlčaní nároku
vo výške 720,32 eur mal žalovaného nepochybne zaviazať k zaplateniu sumy vo výške 1.615,44 eur
s prísl. (uplatňovaných 2.335,76 eur, podľa názoru súdu premlčaná časť uplatneného nároku vo výške

720,32 eur = 1.615,44 eur). Žalobcovi preto nie je zrejmé, z akého dôvodu súd zamietol žalobu aj v
časti prevyšujúcej sumu 720,32 eur, ktorú časť považoval súd za premlčanú, čím zaťažil odôvodnenie
svojho rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti a jeho rozhodnutie je pre žalobcu prekvapivé, obzvlášť
za situácie, že súd nepovažoval v doterajšom priebehu konania výšku nároku za spornú (o čom svedčí
vydanie platobného rozkazu, zrušeného len z dôvodu nemožnosti jeho doručenia do vlastných rúk

žalovanému) a začal ju rozporovať prakticky až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia - a to sám, bez
toho,žebyvýškunárokurozporovalistranysporu.Súdtýmnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, nakoľko v priebehu konania neprezentoval výšku uplatňovaného nároku ako
medzi stranami sporu spornú - čím zároveň zamedzil žalobcovi možnosť uskutočniť ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktorými by výšku uplatneného nároku zdôvodnil. Ak tak súd nepostupoval, pričom
výška pohľadávky nebola medzi stranami sporná (§ 151 ods. 1 CSP), potom podľa názoru žalobcu
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.22. Žalobca v tejto veci žaloval žalovaného o zaplatenie 2335,76 eur. Svoj nárok špecifikoval tak, že z
celkovej žalovanej sumy tvorí istinu úveru vo výške 1300,- eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške
916,34 eur, neuhradený úrok z omeškania vo výške 119,42 eur.

23. Možno teda konštatovať, že žalobca uplatnil tri nároky zo samostatným skutkovým základom. Z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nie je možné zistiť ako sa súd prvej inštancie s
jednotlivými uplatnenými nárokmi vyporiadal.

24. Výpočet súdu prvej inštancie vychádza zo sumy 1930,04 eur, čo podľa Zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 25.9.2014 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tvorí celkovú čiastku
spojenú s úverom. Žalobca si však v konaní uplatnil sumu 2335,76 eur.

25. Už z uvedeného je zrejmé, že rozdielom sumy, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie a uplatnenou
sumou, sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a tento postup ničím neodôvodnil.

26. Odvolací súd zvýrazňuje, že preskúmateľným môže byť len rozhodnutie, ktorého výpočet sa bude
vzťahovať vo vzťahu ku každému žalobcom uplatnenému nároku.

27. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom

konaní brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

28. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

29. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom,ktorýzáväzneurčujeustanovenie§220ods.2C.s.p.dochádzanielenktomu,žerozhodnutie

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd

v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodol
tak, že zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, nakoľko nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny
procesnýpostupsúdu,ktorýmboloznemožnenéžalobcovi,abyuskutočniljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
31. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi
predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie a následne ustáliť, ktoré

splátky sú premlčané, a na ktoré žalobcovi vznikol nárok. Súd prvej inštancie ustáli, či žalobcom
uplatnený nárok má oporu vo vykonanom dokazovaní vo vzťahu k jednotlivým skutkovým základom
(istina, riadny úrok, úrok z omeškania) a na základe takto zistených skutočností prijme právny záver a
vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje
rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

32. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).