Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813209086
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5813209086.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a JUDr. Romana Tichého v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598,
zastúpený splnomocneným zástupcom Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO:
36 865 141, proti povinnej: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., ul. T. č. XX, pre vymoženie sumy

835,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.
k. 9Er/2054/2013-59 zo dňa 08. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 9Er/2054/2013-59 zo dňa 08.01.2016 vydaným vyšším
súdnym úradníkom žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zo dňa 15.11.2013 doručenú súdu dňa 06.12.2013 zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 14.11.2013 spísaným do zápisnice pred súdnym
exekútorom sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy vo výške
420 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 420 eur od 23.05.2011 do zaplatenia,
zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 420 eur od 08.08.2011 do zaplatenia, trov konania
vo výške 116,12 eur a trov exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp. zn. SR 09631/11 zo dňa 29.02.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.04.2012 a vykonateľnosť dňa 13.04.2012.
Následne citoval ust. § 243d ods. 1, ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995
Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 písm. a/, b/ zákona NR
SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb.

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o spotrebiteľských
úveroch“), § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. účinnom do 31.12.2014, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods.
1, 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi čl. 153/1 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva), čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 2013 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/2/2010 z

29.01.2010, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, ods. 3 Smernice, Prílohu Smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q/,
rozsudky Súdneho dvora (ES), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011.
Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie spísaný do zápisnice a exekučný titul spolu s rozhodcovskou zmluvou v zmysle ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, pričom zistil nasledovný stav:
Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 17.01.2011 zmluvu o úvere. Takáto

zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah akospotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra ako aj
vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch
vystupuje opätovne. Z okolnosti uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je

zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd
jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné
okrem ustanovení všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva,
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú

kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Pri právnom posúdení predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z
vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva. Podľa vnútroštátneho práva sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda
neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany
zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu

aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu príslušným súdom, pretože výber z jednej alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi,
teda ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
zmluvným dojednaniam zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako

prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný
titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v rozhodcovskej zmluve ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže
do zmluvy uvádzať. V subjektívne v nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú
pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je táto

alternatívna (nevýhradná) rozhodcovská doložka, ktorej dôsledkom je, že ak dodávateľ podá žalobu na
rozhodcovskomsúde,spotrebiteľsarozhodcovskémukonaniumusípodrobiť.Neplatnosťrozhodcovskej
doložky znamená, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať tento spor, a preto ním vydaný
rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Existencia exekučného titulu je podmienkou konania. Jej
nedostatok znamená zastavenie exekučného konania, resp. možnosť súdu žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho
dôvodu, že obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak ako je to vyššie uvedené. Z tohto dôvodu súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti uviedol, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v
jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ďalej len „zákona o rozhodcovskom

konaní“. Súd v prejednávanej veci okrem ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav
aplikoval aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený mal za to, že súd na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie

súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z
predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie),
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Podľa oprávneného v rámci preskúmavania
exekučnéhotitulupomateriálnejstránkenemôžeexekučnýsúdskúmaťsamotnérozhodcovskékonanie,nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému.

Ďalej vytýkal súdu neúplne zistený skutkový stav, namietajúc skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola
dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. K uvedenému poukázal na skutočnosť,
že oprávnený s povinnou uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné

strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia
voľbyspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporupredštátnymsúdomvsúvislostisust.§53ods.4písm.
r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučne vrozhodcovskomkonaní,poukázalnaodôvodnenie

zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje právo. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Sudca odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemienil vyhovieť. Uviedol, že vyšší
súdny úradník rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu, že exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval na
základe rozhodcovskej doložky zakotvenej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú
súčasťou úverovej zmluvy, pričom v rozhodcovskej doložke išlo o neprijateľnú podmienku.

5.Odvolacísúdvprvomradepoznamenáva,ževecpreskúmavalpodľaustanovení uvedenýchvzákone
č. 160/2005 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ktorý zákon nadobudol účinnosť
dňom 01.07.2016 a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákonajnakonaniezačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnostistým,žeúčinkyprocesnýchúkonov

uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
stranou konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku, § 362 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno

podať týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/,
c/, § 391 C. s. p.) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, z nasledovných dôvodov:

7. V preskúmavanej veci okresný súd uznesením v prvom poradí žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.11.2013 doručenú súdu dňa
06.12.2013 zamietol. V dôsledku podaného odvolania oprávneným Krajský súd v Žiline uznesením č.
k. 8CoE/83/2014-45 zo dňa 30.10.2014 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia vyplýva, že oprávnený napadol odvolaním uznesenie okresného súdu, ktorým

súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dvoch dôvodov. Prvým bolo nesprávne právne posúdenie
veci spočívajúce v prekročení rámca svojej preskúmavacej činnosti, ktoré súdu zveril Exekučný poriadok
a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. V tejto časti bolo podľa odvolacieho súdu
odvolanie oprávneného nedôvodné a to poukazujúc na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa
10.10.2012. Druhým odvolacím dôvodom bol neúplne zistený skutkový stav veci súdom prvého stupňa

namietajúci tvrdenie súdu, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva.
Podľa oprávneného s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu
a to na samostatnej listine. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že v danom prípade
nebola rozhodcovská doložka osobitne dojednaná k zmluve. Nebola ani osobitne zmluvnými stranami
podpísaná a nevyplýva z nej, že povinná bola oboznámená o tom, že spory medzi zmluvnými stranami

môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá
iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská
doložka spolu s ostatnými dojednaniami, podľa názoru súdu nepostačuje na to, aby bola riadne
preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Z obsahu zmluvy o úvere a z pripojenýchVšeobecných podmienok poskytnutia úveru nie je zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon,
teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných podmienok obidvoma sporovými stranami, čím by
založili rozhodcovskú doložku. S poukazom na ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní nebola preto

rozhodcovská doložka platne uzavretá. Odvolací súd zastával právny názor, že právomoc preskúmavať
existenciu, resp. platnosť uzatvorenia rozhodcovskej doložky má exekučný súd len v prípade, že sa
jedná o spotrebiteľskoprávny vzťah, ktorý bol právnym základom pre vznik exekučného titulu, teda,
že účastníkom rozhodcovského konania bol spotrebiteľ. V tomto smere poukázal na nedôslednosť
okresného súdu v jeho odôvodnení, kde sa spotrebiteľským charakterom zmluvy o úvere zaoberal len

okrajovo v súvislosti s dopadom rozhodcovského konania do právnej sféry povinného, ktorý v prípade
absencie písomnej formy nemohol mať vedomosť o tom, že uzatvára rozhodcovskú doložku. Okrem
toho okresný súd pri svojom vyššie uvedenom závere vychádzal zo zmluvy o úvere z 17.01.2011 a
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Odvolací súd z obsahu spisu však zistil, že okrem týchto
listín je pripojeným je aj spis Stáleho rozhodcovského súdu SR sp. zn. 09631/11. Súčasťou spisu je aj
samostatná listina označená ako rozhodcovská zmluva z 17.01.2011. Posúdením obsahu tejto zmluvy

z hľadiska jej platnosti sa okresný súd pri svojom rozhodovaní nezaoberal. Nemal zistené preto všetky
skutočnosti k rozhodovaniu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

8. Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie opätovne zamietol.

9. Oprávnený podal odvolanie z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom odvolaní.

10. Odvolací súd preto opäť nepovažoval za dôvodné namietanie nesprávneho právneho posúdenia

v súvislosti s poukazovaním na to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon
o rozhodcovskom konaní. Zdôrazňuje, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá
exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so
zákonom. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti

s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona o
rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia
sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než
spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická právna zásada (princíp) vigilantibus iura scripta sunt
(práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje práva lebo zákony sú písané pre bdelých).

Princíp v spotrebiteľských veciach, v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ, nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovenia konania o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený, zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zistenia nedostatku v tomto smere

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu
ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.03.2012 sp. zn. 6Cdo 1/2012),
Súd teda považuje za nedôvodnú námietku oprávneného, že exekučný súd presiahol rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky

súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval
svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného priadku, t.j. oprávnenie
posúdiť, že tento exekučný titul len, resp. nie je v rozpore so zákonom.

11.Vsúvislostisdruhýmodvolacímdôvodomsaodvolacísúdstotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,

že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou má charakter zmluvy spotrebiteľskej
uzavretej medzi oprávneným v postavení dodávateľa a povinnou v postavení spotrebiteľa, tak ako
účastníkov takéhoto právneho vzťahu definovala v rozhodnom čase jeho vzniku i v súčasnosti definuje i
všeobecne záväzná právna úprava v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (§§ 1, 2, 3), § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, zákon č. 129/2010 Z. z.

12. V ďalšom však súd nepostupoval v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho
súdu, aby sa zaoberal posúdením obsahu rozhodcovskej zmluvy z 17.01.2011, ktorá je súčasťouspisu Stáleho rozhodcovského súdu SR sp. zn. 09631/11, ktorá je samostatnou listinou. V odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa uvádza: „rozhodcovská zmluva v predmetnej veci znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu príslušným súdom, pretože výber z jednej alternatív riešenia

sporov spočíva na žalobcovi“. Ďalej to, že „spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami“. Z uvedeného
nebolo odvolaciemu súdu zrejmé, či sa súd prvej inštancie zaoberal s rozhodcovskou zmluvou zo dňa
17.01.2011 uzatvorenou medzi oprávneným a povinnou na samostatnej listine.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená účastníkmi na
osobitnom liste, pričom nikde zo zmluvy o úvere ani z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by táto
bola súčasťou zmluvy o úvere. Skutočnosť, že zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená
na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, pritom
ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. V rozhodcovskej
zmluve bolo zároveň dojednané, že spory sa budú riešiť pred príslušným súdom v súdnom konaní

alebo v rozhodcovskom konaní. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi (ako
žalobcovi)uplatniťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdomzdôvodu,žeobomstranámbolodanénavýber,
či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného všeobecného súdu. Podľa
odvolacieho súdu sa aj s týmito vyššie uvedenými skutočnosťami súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení dostatočne nevysporiadal.

14. Pre náležite zistený skutkový stav v súvislosti aj s objektívnosťou rozhodcovského konania sa podľa
odvolacieho súdu javilo vhodné vypočuť oprávneného, resp. osobu, ktorá sprostredkovala podanie
žiadostioúverezodňa17.01.2011povinnejabolapripodpisetejtozmluvy,atedazrejmeirozhodcovskej
zmluvy z uvedeného dňa, ako aj povinnej. Predmetom výsluchu mali byť okolnosti, ktoré predchádzali

uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, teda najmä akým spôsobom bolo povinnej vysvetlené, že má možnosť
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, či bolo povinnej vysvetlené čo rozhodcovská zmluva znamená, aký
má následok jej uzavretie, či mala možnosť si rozhodcovskú zmluvu prečítať pred jej podpisom a
či rozhodcovskú zmluvu chcela uzavrieť dobrovoľne (či si bola skutočne vedomá toho, že uzavretie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou poskytnutia úveru, príp. aké dôvody ju viedli k rozhodnutiu

uzavrieť rozhodcovskú zmluvu), prípadne aj iné okolnosti, ktoré by z výsluchu účastníkov konania
vyplynuli.

15. Vzhľadom na uvedené bol odvolací súd nútený uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na nové konanie a rozhodnutie, v ktorom sa bude zaoberať vyššie vytýkanými skutočnosťami v súvislosti

s posudzovaním rozhodcovskej zmluvy.

16. Nakoľko odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie, o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. O týchto rozhodne
súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).