Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112206638
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5112206638.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: Mesto Žilina, Námestie komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, proti odporcovi: GAMA
MM, s.r.o., Stránske 74, Rajecké Teplice, IČO: 44 013 655, právne zast. Mgr. Ľubomír Kadura, advokát
so sídlom Žilina, ul. Republiky 16, o zaplatenie 356,40 Eur s prísl.

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 356,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 356,40 Eur počítaným od 16.07.20011 až do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške
0,05 % denne zo sumy 356,40 Eur počítaným od 16.07.2011 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2,- Eur zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 25,- Eur, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 16.02.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
23.02.2012, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 356,40
Eur spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou a trovy konania. Uplatnený nárok navrhovateľ

odôvodnil tým, že odporca spolu s navrhovateľom uzavrel nájomnú zmluvu dňa 02.06.2011 a odporca
sa zaviazal zaplatiť nájomné v 2 splátkach po 356,40 Eur, avšak zaplatil iba prvú splátku. Druhú splátku
odporca neuhradil ani na výzvu zo dňa 22.11.2011.
Spolu so žalobným návrhom navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu Nájomnú zmluvu č. XX/
právne/XXXX s prílohou č.X; výzvu na úhradu zo dňa 22.11.2011 s doručenkou.

V zmysle návrhu navrhovateľa a z predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným

rozkazom, spis. zn.: 2Ro/85/2012-9 zo dňa 26.03.2012 v celom rozsahu vyhovel návrhu.

Proti platobnému rozkazu odporca podal v zákonom stanovenej lehote odpor dňa 13.04.2012 z dôvodu,
že žalobný návrh považuje za nedôvodný, keďže predmetný prenajatý pozemok nikdy nevyužíval a s
navrhovateľom sa ústne dohodol na ukončení nájomného pomeru s tým, že druhú splátku neuhradí.

Na základe uvedeného súd nariadil ústne pojednávania na deň 29.06.2012, na ktoré predvolal všetkých

účastníkov.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa a odporcu,
vyjadrením sa právneho zástupcu odporcu, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsahspisu, a to predovšetkým: Nájomnú zmluvu Č.. XX/právne/XXXX s prílohou č.X; výzvu na úhradu zo dňa
22.11.2011 s doručenkou, odpor proti platobnému rozkazu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej Nájomnej zmluvy č.XX/právne/XXXX zo dňa 02.06.2011 vyplýva, že bola platne uzavretá
medzi navrhovateľom a odporcom a na základe ktorej navrhovateľ prenechal odporcovi ako nájomcovi
do užívania pozemok parc.č. KN-C XXXX v časti XX m2 za účelom umiestnenia a prevádzky letnej

terasy, pričom letná terasa bude rozšírením odbytovej plochy prevádzkarne „I. W. Y.“ a v jej priamom
susedstve.
Podľa článku 2 Zmluvy nájom bol uzavretý na dobu určitú - od 03.06.2011 do 31.08.2011.
Odporca sa zaviazal platiť nájomné vo výške 0,66 Eur/m2/deň, spolu 712,80 Eur, a to v dvoch splátkach
tak, že 1.splátka vo výške 356,40 Eur mala byť zaplatená pri podpise zmluvy a 2.splátka vo výške 356,40
Eur mala byť zaplatená do 15.07.2011.

Je nepochybné, že odporca je podnikateľským subjektom a zmluvu s navrhovateľom uzavrel v rámci
svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods.2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods.2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy

medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako
verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré
nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejných potrieb.

Podľa § 261 ods.6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,
ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

Je nepochybné, že len na jednej strane záväzkového vzťahu stojí podnikateľ, a to odporca. Na druhej
strane je navrhovateľ, ktorý je subjektom v zmysle § 261 ods.2 Obchodného zákonníka. (ďalej len ObZ)
V zmysle ust. § 261 ods.6 ObZ sa použitie Občianskeho zákonníka obmedzuje na zmluvy upravené
ako zmluvné typy oba v Občianskom zákonníku, ak budú uzavreté medzi subjektmi podľa § 261

ods.1 a 2 ObZ a len na osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o príslušnom zmluvnom type.
Všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch (napr. omeškanie, premlčanie, náhrada škody,...)
Takéto chápanie je v súlade s princípom subsidiarity Občianskeho zákonníka (§ 1 ObZ)

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

Platnosť zmluvy nebola nikým namietaná a spochybňovaná, ako aj skutočností, na základe ktorých bola
uzavretá.

Súd posúdil, že došlo k platnému uzavretiu predmetnej zmluvy.

Odporca v podanom odpore tvrdil, že predmet nájmu nikdy neužíval a došlo k ústnej dohode o ukončení
nájmu.Navrhovateľ tvrdenie odporcu odmietal, nakoľko odporca od roku 2008 každý rok predmetný priestor
užíval a k žiadnej dohode o ukončení zmluvy nedošlo, a to ani k ústnej, ani písomne, pričom poukázal,

že v zmysle zmluvy taká dohoda mohla byť iba v písomnej forme.

Následne na to odporca súhlasil s tým, že daný priestor užíval od roku 2008, ale v spornom období, t.j.
od 03.06.2011 do 31.08.2011 sa terasa pre zlé počasie nevyužívala, zákazníci tam nesedávali, čo sa
odrazilo aj na tržbách a nebol schopný uhrádzať nájomné.

Čo sa týka ukončenia zmluvy, potvrdil, že nedošlo k žiadnemu písomnému odstúpeniu od zmluvy, ani k
inému ukončeniu zmluvy, iba sa odporca zastavil na klientskom centre, ale bolo to už dávno.

Odporca teda nepreukázal žiadne ústne ukončenie zmluvy a iba nejaké zastavenie sa na klientskom
centre je nepostačujúce a irelevantné.

Podľa článku 6 bod 1 Zmluvy nájom sa končí písomnou dohodou nájomcu a prenajímateľa, písomnou
výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy. Zmluvu môže vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana aj bez
udania dôvodu.

Z uvedeného vyplýva, že bola dohodnutá písomná forma pre ukončenie nájomného vzťahu, a to bez

uvedenia dôvodu.
Obidvoma účastníkmi bolo zhodne uvedené, že k žiadnemu ukončeniu zmluvy v písomnej forme
nedošlo.
Odporca dokonca nepreukázal ani tvrdenie, že došlo k ústnej dohode o ukončení zmluvy, avšak ústne
ukončenie zmluvy by bolo aj tak neplatné, keďže pre platné ukončenie sa vyžaduje písomná forma.

Na základe uvedeného súd posúdil, že nedošlo k žiadnemu platnému ukončeniu zmluvy.

Tvrdenie odporcu, že terasa sa nevyužívala pre zlé počasie, ako aj to, že terasu si posunul, súd posúdil
ako irelevantné a neopodstatnené a taktiež špekulatívne a účelové, keďže bola riadne uzavretá zmluva,

prenajatá časť pozemku existovala a odporca mohol kedykoľvek bez udania dôvodu zmluvu vypovedať.
Je nepochybné, že predmet nájmu bol odporcovi prenajímateľom riadne prenechaný a už záviselo od
odporcu, či ho bude využívať a v akej miere. Zlé počasie, resp. nízke tržby, resp. nevyužívanie terasy
zákazníkmi nie sú dôvodom pre neplatenie nájomného, pokiaľ nájomný vzťah trval.
Odporcamalmožnosťukončiťnájomnývzťah,avšaktotonevyužilatedanájomnývzťahtrval,vdôsledku

čoho bol povinný nájomné platiť, a to bez ohľadu na to, či predmet nájmu využíval alebo nie, či už pre zlé
počasie a pod. Tieto skutočnosti, ako ani nečinnosť odporcu, nemôžu byť na úkor prenajímateľa počas
trvania nájomného vzťahu.

Je nepochybné, že odporca z dohodnutých dvoch splátok zaplatil iba jednu splátku. Splátku splatnú dňa

15.07.2011 nezaplatil, a dokonca nereagoval ani na písomnú výzvu navrhovateľa zo dňa 22.11.2011,
ktorá mu bola doručená dňa 28.11.2011.
Aj z toho dôvodu tvrdenia odporcu sú účelové a špekulatívne, keďže 2.splátku neuhradil bez uvedenia
dôvodu, nereagoval ani na písomnú výzvu, ani neukončil nájomný vzťah v zmysle dojednaných
zmluvných podmienok. Odporca až v rámci tohto konania najprv v odpore tvrdil, že vzťah ústne ukončil

a následne na pojednávaní uviedol, že terasu nevyužíval pre zlé počasie a nízke tržby. Zároveň však
uviedol, že si terasu posunul inde.
Súd však opätovne poukazuje na to, že uvádzané dôvody odporcom nie sú dôvodmi pre neplatenie
nájomného, keďže nájomný vzťah riadne trval, žiadna zmluvná strana neukončila nájomný vzťah, hoci
taká možnosť bola dohodnutá, a to bez udania dôvodu. Odporca však túto možnosť nevyužil, ale

nájomné nezaplatil. Pokiaľ odporca terasu nevyužíval, či už pre zlé počasie alebo z akéhokoľvek iného
dôvodu, mohol kedykoľvek zmluvu vypovedať, čo však neurobil.

Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 356,40 Eur.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania, a to vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy od 16.07.2011.Podľa§365ObZdlžníkjevomeškaní,aknesplníriadneavčassvojzáväzok,atoaždodobyposkytnutia
riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní,
pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods.1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je
povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli
dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac

do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 396 ods.2 veta prvá ObZ úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty,
ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca je v omeškaní so splatením
dlžnej sumy, nakoľko ju neuhradil, a to ani v lehote jej splatnosti.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako
dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania.
Súd preto uznal úroky požadované navrhovateľom vo výške 9,5 %, a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z.z., a to tak, ako si navrhovateľ uplatnil, teda za obdobie od 16.07.2011, t.j. od nasledujúceho
dňa po splatnosti danej splátky.
Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Navrhovateľ si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % ročne zo sumy 356,40 Eur za každý deň
omeškania od 16.07.2011 a vo výške 2 Eur.

Podľa článku 5 bod 1 Zmluvy v prípade omeškania nájomcu s platením nájomného má prenajímateľ
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania.

Podľa článku 3 bod 3 Zmluvy v prípade, že nájomca je v omeškaní so zmluvne dohodnutou platbou,
prenajímateľ má právo zaslať mu výzvu na úhradu nedoplatku a zároveň od nájomcu požadovať úhradu
zmluvnej pokuty za každú zaslanú výzvu vo výške 2,- Eur. Zmluvná pokuta je splatná do 15-tich dní odo
dňa doručenia výzvy na úhradu nedoplatku.

Podľa § 300 ObZ okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú
pokutu.
Podľa § 301 ObZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia

porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
(Podľa § 545a veta prvá Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť
s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.)

Súd zmluvnú pokutu v zmysle článku 5 bod 1 Zmluvy posúdil za primeranú, opodstatnenú a zároveň
dané dojednanie za určité a v medziach zákona. Také dojednanie nebráni k zaviazaniu odporcu na
zmluvnú pokutu v prípade omeškania, ako aj na úroky z omeškania, na ktoré je zákonný nárok.

Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne

z dlžnej sumy od 16.07.2011.

Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 2 Eur v zmysle článku 3 bod 3 Zmluvy, súd má za to, že takto
dojednaná zmluvná pokuta sa prieči dobrým mravom, nakoľko odporca je povinný zaplatiť zmluvnúpokutu v prípade omeškania a v zmysle citovaného článku je povinný platiť aj ďalšiu zmluvnú pokutu
za každú výzvu na zaplatenie, ktorú je prenajímateľ oprávnený zaslať neobmedzene, pokiaľ odporca
neplatí, teda keď je v omeškaní s úhradou. Teda v prípade omeškania by mal prenajímateľ nárok na dve

zmluvné pokuty v prípade odporcovho omeškania, ak mu bude zasielať výzvu. V zmluve si však daný
prípad dohodli ako zmluvnú pokutu a nie ako náklady spojené s výzvou, ktoré by však pravdepodobne
neprekročili sumu 2 Eurá za každú výzvu. Keďže danú sumu požadujú z titulu zmluvnej pokuty, súd
posúdil, že také ujednanie je v rozpore s dobrými mravmi.
Zákonodarca definoval dobré mravy v zákone o ochrane spotrebiteľa a per analogiam je táto definícia

použiteľná aj pre potreby Obchodného zákonníka, prípadne ako výkladová pomôcka. Podľa toho rozpor
s dobrými mravmi je určité vybočenie z pravidiel morálky. Súd má za to, že v danom prípade ide o rozpor
s dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.
V zmysle § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré úzko súvisí s § 3 Občianskeho zákonníka, možno
vyložiť aj tak, že výkon práva, ktorý síce neporušuje žiadne kogentné ustanovenia zákona, ale sa prieči
zásadám poctivého obchodného styku, nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje k poškodeniu druhého
účastníka právneho vzťahu, k zneužitiu jeho dobromyseľnosti alebo k zneužitiu postavenia účastníka na

úkor ostatných účastníkov právneho vzťahu, sa považuje za zneužitie práva /tzv. šikanu/. Na takomto
výkone práva nie je ani spoločenský, ani individuálny záujem. Ak predsa len k takémuto výkonu práva
dôjde, nespôsobuje to síce jeho neplatnosť, avšak oprávnený sa nebude môcť domáhať svojich práv
na súde. Každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi.
Dodržiavanie zásad poctivého obchodného styku súvisí aj s pojmom podnikateľská etika, ktorú by sme

mohli charakterizovať ako súbor pravidiel, zásad a princípov, ktoré poskytujú návody na primerané
správanie a konanie v špecifických situáciách v podnikaní.
Výkon práva povinností nesmie byť objektívne v rozpore s dobrými mravmi, pričom nie je rozhodujúce,
či konajúci si tento rozpor uvedomoval. S poukazom na judikatúru NS ČR dobré mravy predstavujú
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často

zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti.
Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak nerešpektuje niektorú normu zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem.
Za konanie proti dobrým mravom sa považuje konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani zákon

neobchádza, ale je v rozpore s tým, čo sa v podnikateľskom prostredí považuje z morálneho hľadiska
za prípustné. Takéto konanie možno označiť za porušenie dobrých mravov v podnikaní. Jedná sa
vlastne o dodržiavanie zásad poctivého obchodného styku vyjadrených v ustanovení § 265 Obchodného
zákonníka. Dané ustanovenie úzko naväzuje na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného dôvodu súd zmluvnú pokutu vo výške 2,- Eur nepriznal a v tej časti žalobný návrh zamietol.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia mal súd nesporne preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil

skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v
konanínebolspochybnenýprávnyzákladžalobouuplatnenejpohľadávky,ataksúdnávrhunavrhovateľa
vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25,- Eur.
Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu.Navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný, ale jeho neúspech bol len v pomerne nepatrnej časti,
preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania.
Súd nezistil dôvody pre rozhodnutie podľa § 150 O.s.p.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).