Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010620
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8817010620.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov

Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom
dňa 10.03.2022, v trestnej veci obžalovaného C.. I. G. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/106/2017 zo dňa 30.07.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/106/2017 zo dňa 30.07.2021 vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku

Obžalovanému MUDr. I. G., nar. XX.XX.XXXX E. J., trvale
bytom J., N. XXXX/XX,
výkonný lekár Y.
L., Y.,

u k l a d á :

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36
Tr. zák. a pri neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere
3 (troch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/106/2017 zo dňa 30.07.2021 bol
obžalovanýC..I.G.,nar.XX.XX.XXXXE.J.,trvalebytomJ.,N.XXXX/XX,výkonnýlekárY.L.,Y., uznaný
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

- dňa 22.08.2017, asi o 16.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Mazda MX5, evidenčného
čísla J.-XXX Q., po štátnej ceste v obci Hlinné, okr. Vranov nad Topľou, smerom na Prešov a zaobcou Hlinné motorovým vozidlom zišiel mimo vozovku vpravo, v jazde pokračoval po láne vysiatom
sójou fazuľovou a motorové vozidlo zastavil v záhrade rodinného domu č. XXX E. M. Y., M.. E. L. P.,
kde bol nájdený príslušníkmi PZ, odmietol viaceré výzvy príslušníkov PZ, aby sa podrobil dychovej

skúške alebo lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu,
či nie je ovplyvnený návykovou látkou, či prípadne za účelom zistenia hladiny alkoholu v krvi, resp.
dychu, hoci nemal dôvod, pretože pri vyšetrení obžalovanému nehrozilo žiadne nebezpečenstvo pre
jeho zdravie, pričom na poraste sóje fazuľovej vznikla škoda poškodenému súkromnému podnikateľovi
Š. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, M.. E. L. P., vo výške 204,06 eur, pričom uvedený čin spáchal,

hoci Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/49/2014-114 ,zo dňa 17.09 2014, v spojení s
Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/49/2014-153, zo dňa 23.04.2015, právoplatným dňa
23.04.2015, bol odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.
na peňažný trest vo výmere 800,- eur s uložením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch)
mesiacov a za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po
dobu 1 (jedného) roka.

Za to mu bol uložený podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zák., v nadväznosti na §
41 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36
Tr. zák. a pri neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 8 (ôsmich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
na dobu 7 (siedmich ) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa§42ods.2Tr.zák.bolzrušenývýrokotreste,oktorombolorozhodnutéprávoplatnýmRozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 07.12.2018 sp. zn. 0T/45/2018-95, v spojení s Rozsudkom

Krajského súdu Košice zo dňa 28.11.2019 sp. zn. 7To/93/2019-165, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28.11.2019 a ktorým bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1, § 36 písm. l), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr.
zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a ),
§ 50 ods. 1 Tr. zák., ako aj podľa § 61 ods. 2, ods. 3, per analogiam § 39 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm.

f) Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 2 (dvoch) rokov, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý ho prostredníctvom

svojho obhajcu písomne odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok bol podľa jeho názoru nepresvedčivý,
nepreskúmateľný, vecne nesprávny, vo svojich dôsledkoch nezákonný a vytýkal mu jednak nejasnosti,
neúplnosti deklarovaných skutkových zistení, ako aj to, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie a jednak, že napadnutým rozsudkom bolo porušené
ustanovenie Trestného zákona. Podľa názoru odvolateľa mal okresný súd zistiť, či bol bezprostredne

po skutku povereným príslušníkom Policajného zboru /PZ/ C.. C. T. procesné predpísaným spôsobom
vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, resp. lekárskemu vyšetreniu, za účelom zistenia prítomnosti
alkoholu, prípadne iných návykových látok a rovnako, aby bol procesne predpísaným spôsobom
poučený o jeho procesných právach a povinnostiach, teda o tom, že je povinný podrobiť sa dychovej
skúške, resp. lekárskemu vyšetreniu a zároveň, že by bol poučený aj o zákaze inkriminácie vlastnej

osoby tak, ako je to normatívne ukotvené v ustanovení § 121 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v spojení s čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mal zistiť aj dobu, kedy mal požiť
alkoholickénápoje,teda,čikichpožitiudošlopred,počasalebopojazdemotorovýmvozidlom.Odvolateľ
vytýkal okresnému súdu, že svoje skutkové zistenie založil na obsahu svedeckých výpovedí C.. C. T.,
C.. C. S. a C.. G. C., teda na obsahu svedeckých výpovedí príslušníkov PZ, ktorí priamo participovali

na realizácii predmetného služobného úkonu v súvislosti so zisťovaním prítomnosti alkoholu v krvi
obžalovaného, tieto svedecké výpovede súd prvého stupňa hodnotil ako hodnoverné a pravdivé, pričom
výpoveďďalšiehosvedka-W.B.,ktorýbolprítomnýpriamoprirealizáciipredmetnéhoslužobnéhoúkonu
(vo vzdialenosti 1 - 1,5 m od obžalovaného), súd prvého stupňa podľa všetkých okolností hodnotí akoneúplnú, teda, že označený svedok nemusel počuť a registrovať celý priebeh realizácie predmetného
služobného úkonu, vrátane procesných výziev a poučení, ktoré mali byť realizované zakročujúcimi
príslušníkmi PZ na mieste skutku. Na absenciu namietanej výzvy podrobiť sa dychovej skúške, resp.

lekárskemu vyšetreniu, ako aj absenciu predpísaného procesného poučenia obžalovaného o zákaze
inkriminácie vlastnej osoby, obhajoba usudzuje predovšetkým na základe výpovede svedka W. B., ktorý
bol na mieste skutku v čase, kedy poverený príslušník PZ C. T., mal vyzvať obžalovaného, aby sa
podrobil dychovej skúške, resp. lekárskeho vyšetrenia, a rovnako v čase, kedy poverený príslušník
PZ mal obžalovaného procesné poučiť o povinnosti podrobiť sa dychovej skúške, resp. lekárskemu

vyšetreniu, ako aj o následkoch nevyhovenia takejto výzve, a rovnako tak aj o zákaze inkriminácie
vlastnej osoby, a ktorý poprel, aby poverený príslušník PZ C. T., procesne predpísaným spôsobom
vyzval obžalovaného, na podrobenie sa dychovej skúške a rovnako poprel, aby ho tento poučil o
následkoch nevyhovenia výzve, či aby ho tento poučoval o zákaze inkriminácie osoby obžalovaného.
Odvolateľ považoval za objektívne vylúčené, aby svedok B. nezaregistroval ani jedno z týchto poučení,
navyše v situácii, keď svedok B., spontánne a autenticky zreprodukoval, že počul iba to, ako svedok

T. vyzval obžalovaného, aby ho nasledoval na oddelenie polície. Svedok B. pritom poprel, aby mal
akýkoľvek sluchový či iný zdravotný handicap, ktorý by mu bránil správne vnímať, zapamätať si, či
reprodukovať jednotlivé skutkové okolnosti, ktorých bol svedkom. Obhajoba hodnotí výpoveď svedka
B. ako hodnovernú a pravdivú, nakoľko tento sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti povereného
príslušníka PZ T., vo vzdialenosti 1 - 1,5 m, pričom svedok B., na rozdiel od svedkov C.. C. S., C.. C.,

ktorí participovali na predmetnom služobnom zákroku, nie je v žiadnom osobnom či služobnom pomere
(vzťahu) k obžalovanému, či menovaným príslušníkom PZ. Výpoveď svedka B. na hlavnom pojednávaní
je, podľa obžalovaného, podporovaná aj zápisnicou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej
osobyC..G.zodňa22.08.2017,ktorábolavyhotovenávčase17.52hod.,tedabezprostredneposkutku,
pričom z jej obsahu nevyplýva, aby obžalovaný ako zadržaný podozrivý, bol procesne predpísaným

spôsobom poučený v intenciách § 85 ods. 5 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./, vrátane následkov
nevyhovenia výzve, ako aj zákazu inkriminácie vlastnej osoby. Výpovede svedkov C.. C. S. S. C.. C.
obhajoba hodnotí ako účelové, motivované snahou dodatočne konvalidovať procesnú neperfektnosť
procesných úkonov realizovaných povereným príslušníkom PZ C.. T., na realizácii ktorých participovali
pasívne, pričom z obsahu ich výpovedí na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že títo sa nevyjadrovali

k tomu, čo bolo predmetom a obsahom poučenia obžalovaného, v tomto konkrétnom prípade, ale k
tomu, akým spôsobom sa obvykle v praxi, podozrivý, v takýchto situáciách procesné poučuje. Ďalej
odvolateľ odkazoval na to, že podľa jeho názoru, z obsahu znaleckého posudku C.. T. vyplýva, že
doba začatia požívania alkoholických nápojov sa nedá určiť, a to vzhľadom na pomerne vysoké
koncentrácie etylalkoholu v krvi, pričom z výsluchu tohto znalca na hlavnom pojednávaní, okrem iného

vyplynulo, že jednorazové vypitie alkoholických nápojov až po dopravnej nehode v čase o 16.45 hod.,
na dosiahnutie koncentrácie 1,95 - 2,38 promile etylalkoholu v krvi, by musel obžalovaný vypiť 7,04
poldeci až 8,60 poldeci 40 % alkoholického koncentrovaného nápoja a že tento znalec uviedol aj, že
technicky je možné vypiť v krátkom čase 7 - 8,5 poldeci koncentrovaného alkoholického nápoja, ale v
takom prípade, by muselo ísť o osobu zvyknutú konzumovať alkoholické nápoje. Takto, podľa názoru

odvolateľa, z obsahu tohto znaleckého posudku, ako aj výpovede znalca, vyplynula reálnosť skutkovej
verzie obhajoby obžalovaného, že alkoholické nápoje vypil až po predmetnej dopravnej nehode.
Obhajoba poukazovala na ustálenú judikovanú súdnu prax, že pokiaľ obsah vo veci produkovaných
dôkazov odôvodňuje viaceré skutkové eventuality, potom je povinnosťou konajúceho súdu pri svojich
úvahách o vine obžalovaného, uplatniť eventualitu (verziu), ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia,

nakoľko len takýto procesný postup zodpovedá materiálnej podstate zásady prezumpcie neviny a z
nej vyplývajúceho procesného pravidla „in dubio pro reo“, normatívne ukotvenú v ustanovení § 2 ods.
4 Tr. por.. Okrem toho odvolateľ vytýkal odôvodneniu napadnutého rozsudku rozpor s ustanovením §
168 ods. 1 Tr. por., konkrétne, že v ňom neboli uvedené akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov a ani to, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, pričom poukazoval na to, že z

ustálenej súdnej praxe vyplýva požiadavka, aby každé rozhodnutie bolo dostatočne a presvedčivo
odôvodnené, keďže rozhodnutie by malo byť zákonné a spravodlivé (z pohľadu výroku) a presvedčivé
(z pohľadu odôvodnenia) a že odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť o opodstatnenosti výrokov
rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti, zákonnosti a spravodlivosti. Okresný súd, podľa názoru
obžalovaného, nepostupoval dôsledne a dopustil sa viacerých pomerne zásadných pochybností, ktoré

majú za následok nelogickosť a v konečnom dôsledku nedostatočnú preskúmateľnosť napadnutého
rozsudku. Obžalovaný po námietkach voči skutkovým zisteniam, namietal aj právnu kvalifikáciu skutku,
keďže podľa jeho názoru postihovali rozhodujúce (tzv. ťažiskové) skutkové okolnosti odôvodňujúce
existenciu obligatórnych pojmových znakov, vrátane uplatnenej právnej kvalifikácie predmetného skutkuakoprečinuohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.2Tr.zák.,keďžepodľajehonázoru,
obsah vo veci produkovaných dôkazov a na ich základe vyvodených skutkových zistení, vylučujú,
aby svojím konaním naplnil rozhodujúce pojmové znaky tak objektívnej, ako aj subjektívnej stránky

predmetnej skutkovej podstaty trestného činu.

Vykonaným dokazovaním podľa odvolateľa nebolo preukázané, aby bezprostredne po skutku, bol
povereným príslušníkom PZ C.. C. T., procesne predpísaným spôsobom vyzvaný, aby sa podrobil
dychovej skúške, resp. lekárskemu vyšetreniu, za účelom zistenia prítomnosti alkoholu, prípadne

iných návykových látok, a rovnako, aby bol procesne predpísaným spôsobom poučený o svojich
procesných právach a povinnostiach, teda o tom, že je povinný podrobiť sa dychovej skúške, resp.
lekárskemu vyšetreniu a zároveň, že bol poučený aj o zákaze inkriminácie vlastnej osoby tak, ako je to
normatívne ukotvené v § 121 ods. 1, 2 Tr. por., v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Nevyhnutným dôsledkom namietanej procesnej neperfektnosti v postupe
povereného príslušníka PZ je nezákonnosť takéhoto postupu, bolo potom porušenie § 121 ods. 1, 2 Tr.

por., v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a absolútna neúčinnosť (nakoľko ide o podstatnú procesnú vadu),
vo vzťahu k naplneniu obligatórneho pojmového znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného
činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., spočívajúceho v „odmietnutí
podrobiť sa dychovej skúške, resp. lekárskemu vyšetreniu“. Takto, podľa obžalovaného, neprichádzala
do úvahy ani existencia (naplnenie) pojmových znakov subjektívnej stránky, vo forme úmyselného

zavinenia. Obhajoba tak bola v tejto súvislosti toho názoru, že predmetné konanie obžalovaného
nemožno právne kvalifikovať ani ako prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák., nakoľko na základe obsahu vo veci produkovaných dôkazov, osobitne zistení a záverov
znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva, nemožno spoľahlivo a
bez dôvodných pochybností skutkovo ustáliť, kedy obžalovaný požil alkoholové nápoje, teda či ich požil

pred, počas alebo po jazde osobným motorovým vozidlom, pričom trestnoprávne možno postihovať len
také konanie páchateľa, ktoré sa týka požitia alkoholových nápojov pred, resp. počas jazdy s vozidlom,
nie však ich požitie po jazde s vozidlom. Požitie alkoholu po jazde s osobným motorovým vozidlom
možno potom právne kvalifikovať ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, podľa
§ 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý ukladá vodičovi povinnosť, aby sa

zdržal požívania návykových látok aj po dopravnej nehode. Takto na základe absencie obligatórnych
pojmových znakov tak objektívnej, ako aj subjektívnej stránky, nemožno podľa obžalovaného, vzhľadom
na požiadavku vyjadrenú v § 8 Tr. zák., voči nemu vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť.
V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d)
Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a vo veci rozhodol.
Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por., dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie
Trestného zákona len vo výroku o treste, a tak o treste rozhodol sám.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru odvolacieho súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.

pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre zistenie skutkového stavu, a keďže ani prokurátor ani
obžalovanýnemalinávrhynadoplneniedoterajšiehodokazovaniaaneboldôvodnapostupmimotakého
ich stanoviska, odvolací súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.

Aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, zo zápisnice o

jeho výsluchu zo dňa 22.08.2017 vyplýva jeho priznanie, keď uvádzal, že keď sa prebudil na mieste
vodiča, kde pri sebe uvidel hliadku PZ, ktorej uviedol okolnosti, ako sa do uvedeného sadu dostal,
kde následne bol niekoľkokrát hliadkou vyzvaný, či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške, poprípade
lekárskemuvyšetreniuspojenémusodberomkrvinaprítomnosťalkoholu,aleboinýchnávykovýchlátok,
kde túto možnosť niekoľkokrát odmietol. A že po tomto bol poučený, že je podozrivý zo spáchania

trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, bola mu obmedzená osobná sloboda a bol
hliadkou bez použitia donucovacích prostriedkov predvedený na útvar PZ. Pravdivosť jeho priznania
bola potvrdená výpoveďami nielen troch, na mieste prítomných príslušníkov Policajného zboru, ktorí
vo svojich svedeckých výpovediach bez zásadných zmien priamo obžalovaného usvedčovali, ale aj odnich nezávislej výpovede svedka W. B., ktorý bol nesporne prítomný pri tom, ako policajti vykonávali
služobný úkon, pri ktorom bol obžalovaný políciou opakovane vyzvaný na to, aby sa podrobil dychovej
skúške na prítomnosť alkoholu v tele obžalovaného, ale aj k okolnostiam, ktoré viedli k následnému

zadržaniu obžalovaného pre podozrenie z predmetného trestného činu. Tento svedok na hlavnom
pojednávaní tvrdil, že len opakovane vyzývali šoféra, ktorý sedel vo vozidle, aby vystúpil z vozidla,
pričom pri prvej výzve im obžalovaný vravel, že nejde, no pri druhom vyzvaní už vstal, zobral si aktovku,
vystúpil z auta a išiel na výsluch na policajné oddelenie, no pred týmto svedkom ho nepodrobili dychovej
skúške a ani nepočul, že by ho vyzvali na vykonanie dychovej skúšky, hoci bol asi jeden meter ďalej. Pri

svojom skoršom výsluchu dňa 23.08.2017 v prípravnom konaní však jednoznačne tvrdil, že šofér bol
minimálne trikrát hliadkou PZ vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu
na účely zistenia prítomnosti alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Pravdivosť tejto
skoršej výpovede svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, keď rozpor svedok vysvetľoval tým, že
skoršiu zápisnicu o výsluchu videl, podpísal, a určite s tým súhlasil, lebo by nepodpísal, pokiaľ by to
nesúhlasilo. Svedok pritom na hlavnom pojednávaní poukazoval aj na to, že vypovedal na hlavnom

pojednávanítriapolrokaodskutku,pričomzároveňpravdivosťusvedčujúcejvýpovedepotvrdil,dodajúc,
že pripustil, že len čo si pevne pamätá, tak uvádzal na hlavnom pojednávaní. Práve usvedčujúcu
verziu výpovede svedka B. odvolací súd považoval za hodnovernú. Práve taká výpoveď je súladná s
pôvodnou výpoveďou obžalovaného a permanentnými výpoveďami až troch príslušníkov Policajného
zboru prítomných na mieste činu, a to C.. C. T., C.. G. C. S. C.. C. S.. V podstate zhodne potvrdzovali,

že svedok T. so svedkom C. sa snažili obžalovaného sediaceho za volantom zobudiť, podarilo sa
im to asi po necelých piatich minútach, svedkyňa S. stála za nimi aj so svedkom B., ako majiteľom
sadu. Po zobudení im rozospatý obžalovaný uviedol, že išiel od Humenného, zišiel s autom mimo
vozovky a keďže sa mu nepodarilo vyjsť na cestu, tak došiel po tom poli, do toho sadu, kde zaspal.
Keďže obžalovaný vlastne povedal, že vozidlo viedol, tak ho svedok T. vyzval, či je ochotný sa podrobiť

dychovej skúške do prístroja, na čo obžalovaný samotnú dychovú skúšku odmietol. Tento svedok ho
poučil o možnosti lekárskeho vyšetrenia odberom biologického materiálu, či nie je ovplyvnený nejakou
inou návykovou látkou, čo takisto odmietol, že on nebude fúkať, že nepôjde na žiadne vyšetrenie.
Svedok T. obžalovaného minimálne trikrát poučoval o možnosti vykonať dychovú skúšku alebo lekárske
vyšetrenie za účelom zistenia prítomnosti návykovej látky, následne ho poučil, že odmietnutím dychovej

skúšky a samotného lekárskeho vyšetrenia sa dopúšťa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
Obžalovaný však opätovne odmietol, pričom bol svedkom T. poučený, že je zadržaný, lebo je podozrivý
z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Podľa § 69 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z., policajt je oprávnený vyzvať

vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo
liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo,

Až po nerešpektovaní tejto výzvy bol obžalovaný zadržaný podľa § 85 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého,
osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby

podľa § 71 ods. 1 alebo 2 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz
nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého
súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť,
najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

O tom, že obhajoba obžalovaného spočívajúca v neposkytnutí výzvy na podrobenie sa dychovej skúške
na alkohol je účelová, svedčí aj skutočnosť, že polícia pristúpila k výzve obžalovaného na to, aby s nimi
odišiel a následne bol zadržaný. V danom prípade dôvod na takýto zaisťovací úkon vznikol práve na
základe toho, že polícia zistila, že obžalovaný sa odmietnutím podrobenia sa dychovej skúške s vysokou
mierou pravdepodobnosti dopustil práve predmetného trestného činu.

Odôvodnenosť postupu polície bola potvrdená nielen jej subjektívnym senzorickým pozorovaním
prejavov obžalovaného od jeho nájdenia v sade, ale aj objektívne tým, že keď sa na policajnom oddelení
obžalovaný, zjavne pod tlakom trestného konania, podrobil dychovej skúške po svojom výsluchu už ako
zadržaný obvinený. Zo záznamu o vykonaní dychovej skúšky dňa 22.08. 2017 v čase o 22:10:19 hod.

vyplynulo, že obžalovanému ešte vtedy bola nameraná hodnota 0,62 mg/l. alkoholu v dychu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke, že údajne nebolo nepochybne preukázaná doba, kedy obžalovaný pred
dychovou skúškou alkohol požil a že to mohlo byť aj len po ukončení predmetného vedenia motorovéhovozidla, je namieste poukázať nielen na výpoveď obžalovaného, ktorý žiadne požitie alkoholu po tom,
ako v sade zastavil nepotvrdil, ale nezávisle od neho na časové súvislosti jazdy obžalovaného a jeho
možnosti požívať alkohol po zastavení vozidla pred tým, ako zaspal a spiaci bol nájdený políciou.

Svedok G. C. vypovedal, že keď videl, ako obžalovaný autom zišiel na pole, prišiel k nemu, videl na
obžalovanom, ako mu hlava padala a obžalovaný na neho pozeral takým pohľadom podnapitým, cítil z
neho alkohol, zotrval v jeho prítomnosti päť až desať minút až zavolal na políciu, ktorej oznámil, že vodič
vozidla sedí v aute v podnapitom stave a keď mu po 10 - 15 minútach polícia volala, že kde je to auto,

lebo ho nemôžu nájsť, tak im oznámil ďalšie údaje, až mu policajti volali, že podľa stôp našli vozidlo v
sade. Z výpovedí zasahujúcich policajtov, vyššie uvedených svedkov, pritom vyplynulo, že od momentu,
keď boli ako hliadka vyslaní na preverenie oznámenia, do príchodu polície na miesto skutku uplynulo
tak 15 - 25 minút. Počas tejto cesty musel obžalovaný prejsť pole, vojsť s vozidlom do sadu a zaspať.
Je evidentné, že pokiaľ sám pri svojej výpovedi neuvádzal, že by po zastavení auta požíval alkohol, tak
uvádzal udaj súladný so skutočnosťou. Nakoniec, za taký krátky čas ani znalec nepripustil možnosť, za

daných okolností vrátane údaju zisteného dychovou skúškou o obsahu alkoholu v tele obžalovaného,
aby obžalovaný skutočne požil potrebné množstvo alkoholu len po jazde, aby sa dostal do stredného
stupňa opitosti, ktorý dokonca hraničil s ťažkým stupňom opitosti.

Možno ešte poukázať na zistenia znalca C.. C. T., ktorý nespochybnenými metódami vychádzajúc z

nespochybnených východísk skúmania dospel k záveru, že na základe spätného prepočtu z vykonanej
dychovej skúšky obžalovaný mohol mať v čase o 16.45 hod. v krvi koncentráciu 1,95 - 2,38 g/kg (promile)
etylalkoholu v krvi, čo predstavuje hodnotu 0,93 - 1,13 mg/l etylalkoholu vo vydychovanom vzduchu
a o 17.50 hod. mohol mať obžalovaný v krvi koncentráciu 1,82 - 2,17 g/kg (promile), čo predstavuje
hodnoty 0,87-1,03 mg/l etylalkoholu vo vydychovanom vzduchu. Vypočítaná hodnota 1,82 - 1,95 g/

kg (promile) etylalkoholu v krvi predstavuje stredný stupeň opitosti, pri ktorom osoby nachádzajúce
sa v takomto stupni opitosti majú poruchy koordinácie pohybov, ovplyvnenie a predĺženie reakčného
času, neostré a dvojité videnie, poruchy odhadu vzdialenosti, pričom podľa svetových trendov od
koncentrácie 0,8 g/kg (promile) etylalkoholu v krvi nie sú schopné viesť bezpečne motorové vozidlo.
Koncentrácia 1,95 g/kg (promile) etylalkoholu v krvi predstavuje stredný stupeň opitosti hraničiaci s

ťažkým stupňom opitosti, čo znamená, že menovaný mal poruchy koordinácie pohybov spojené s
negatívnym ovplyvnením telesných pohybov, ovplyvnenie reakčného času, neostré a dvojité videnie,
poruchy odhadu vzdialenosti, pričom nebol schopný viesť bezpečne motorové vozidlo. Najvyššia možná
koncentrácia etylalkoholu v krvi v čase o 16.45 hod., a to 2,38 g/kg (promile) etylalkoholu, predstavuje
ťažký stupeň opitosti, pri ktorej takto ovplyvnené osoby majú výrazné poruchy koordinácie pohybov

spojené s neschopnosťou samostatnej chôdze, s nezrozumiteľnou rečou, s výrazným predĺžením
reakčného času, neostrým a dvojitým videním a takisto neschopnosťou viesť bezpečne motorové
vozidlo. V čase približne o 16.45 hod., aby dosiahol hladinu etylalkoholu na úrovni 0,62 mg/l v čase o
22.10 hod., na dosiahnutie koncentrácie 1,95 - 2,38 g/kg (promile) by bolo potrebné vypiť najmenej 7,04
poldeci až 8,60 poldeci 40 % alkoholického koncentrovaného nápoja. Takýto objem koncentrovaného

alkoholického nápoja nie je bežný na jednorazové vypitie, hoci technicky je možné vypiť v krátkom čase
7 - 8,5 poldeci koncentrovaného alkoholického nápoja, ale v takomto prípade by muselo ísť o osobu
zvyknutú konzumovať alkoholické nápoje, z dôvodu, že uvedené množstvo by u konzumenta náhle
vyvolalo pálenie v žalúdku a nutkanie na zvracanie. Ak by teda obžalovaný výlučne pil až po jazde,
musel by vypiť min 7,04 poldeci kým by zaspal.

Takéto množstvo alkoholu, podľa znalca, nie je pritom bežné na jednorazové pitie a pritom len v prípade
vypestovaného návyku na pitie alkoholu by to bolo možné, no muselo by ísť o pitie v priebehu aspoň
jednej hodiny. To ale v danom prípade zďaleka nezodpovedalo času, od ktorého bol opustený vodičom
kamióna, prešiel cestu do sadu, kde ako uviedol zaspal a bol do cca 20 - 30 minút od kontaktu so

svedkom C. nájdený políciou už spiaci v sade vo vozidle na mieste vodiča. Obžalovaný sám pritom
neuvádzalžiadnepitiealkoholupozastavenívozidlavsade.Podstatnépritomje,žeodmietolpodrobiťsa
skúške na alkohol, hoci bol na to oprávnene, dokonca opakovane, vyzývaný políciou. V danom okamihu
vznikalo podozrenie na to, že obžalovaný v súvislosti s vedením motorového vozidla mohol spáchať
či už dopravný priestupok alebo trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.. Tieto opakované výzvy boli z

hľadiska obsahu a účelu trestného konania účelné aj z toho hľadiska, že v dôsledku vlastného správania
sa obžalovaného polícia mala podklad pre podozrenie, že sa obžalovaný dopustil konkrétneho prečinu
a bol tak dôvod na zaistenie jeho osoby až do stupňa zadržania, ktorý úkon bol aj urobený a bola oňom zápisnica riadne vyhotovená. Následne po výsluchu sa obžalovaný dychovej skúške podrobil, a jej
výsledok len potvrdil dôvodnosť postupu polície.

Vykonaným dokazovaním realizovaným v súlade so zásadami trestného konania bolo potvrdené, že
obžalovaný účelovo, úmyselne odmietol podrobiť sa dychovej skúške, pričom v čase jej prípadného
výkonu na mieste činu by bolo zistené, že je nespôsobilý na vedenie motorového vozidla pre vysoký
obsahalkoholuvosvojomteleaprestupeňovplyvneniajehovodičskýchschopnostívdôsledkuzneužitia
alkoholu pred, resp. počas predchádzajúcej jazdy vozidlom až do miesta zastavenia. Zjavne nedošlo

k porušeniu zákazu zásady sebaobviňovania, keďže s odopretím povinnosti podrobiť sa vykonaniu
dychovej skúšky je spojený zákonný následok v podobe prípadného trestného stíhania práve pre
odopretie splnenia tejto povinnosti, ktorá zodpovedá oprávneniu policajta za zákonných podmienok ju
vyžadovať na kontrolovanej osobe.

Bolo teda bez pochybností vykonaným dokazovaním preukázané, že práve obžalovaný vykonával

činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a
odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo
orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením
krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení
nebolo spájané s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, hoci bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil

ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený. Odôvodnene a v súlade so zákonom bol tak obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania predmetného trestného činu.

Podľa § 34 ods. 1, 3, 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaného nemožno považovať za disciplinovaného vodiča a v danom prípade nešlo o nejaké
výnimočné vybočenie. Výpis z evidenčnej karty vodiča zaslanej Okresným riaditeľstvom PZ Bardejov
potvrdzuje dlhoročnú vodičskú prax, keď je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B od 09.02.1993,
no od roku 2005 do 25.06.2017 má evidovaných spolu 32 priestupkov. Treba ale dodať, že bez

zneužitia alkoholu. Od 22.08.2017 má zadržaný vodičský preukaz bez odovzdania, predtým mal dvakrát
políciou zadržaný tento doklad potvrdzujúci právo vykonávať vodičské oprávnenie príslušnej skupiny.
Rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Vranov n/T., ODI č.p. ORPZ-VT-ODI2-67-001/2017-ZVP zo dňa
30.08.2017 potvrdzuje takéto zadržanie vodičského preukazu s tým, že za daný skutok možno uložiť
trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

Odpis registra trestov potvrdzuje tri záznamy, dvakrát bolo súdom ustálené, že obžalovaný spáchal
obdobný prečin uvedený v ustanovení § 289 ods. 1 Tr. zák.. V prvom prípade to potvrdzuje rozsudok
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/49/2014 zo dňa 17.09.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 4To/49/2014-153 zo dňa 23.04.2015, aj keď sa v tomto prípade hľadí na obžalovaného,

akoby nebol odsúdený.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa, odvolací súd zistil, že aj v prípade rozsudok Okresného súdu Košice
okolie sp. zn. 0T/45/2018-95 zo dňa 07.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 7To/93/2019-165 zo dňa 28.11.2019, ktorými bolo ustálené, že obžalovaný spáchal obdobný prečin

uvedený v § 289 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným
odkladomvýkonutrestunaskúšobnúdobuna12mesiacovatrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá
všetkýchdruhovna2roky,sanaobžalovanéhohľadíakobynebolodsúdený.Priuloženomtresteodňatia
slobody došlo k zahladeniu odsúdenia zo zákona, pričom trest zákazu činnosti vykonal 12.05.2020,
čím došlo k úplnému zahladeniu odsúdenia. Uvedené bolo rozhodujúce pre nepoužitie ustanovení o

súhrnnom treste /§ 42 ods. 3 Tr. zák./. Viedlo to k odstráneniu výroku o použití ustanovení o súhrnnom
treste a z hľadiska primeranosti trestu, k miernejšiemu rozhodnutiu o výmere uložených trestov.Po zohľadnení skutočností vyžadovaných v § 34 Tr. zák. pri neexistencii poľahčujúcich okolností
podľa § 36 Tr. zák. a pri neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., bolo namieste
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov. Skutočnosť, že došlo k zahladeniu

predchádzajúcich odsúdení nasvedčuje, že očakávať nápravu v spôsobe života u obžalovaného ešte
nie je márne a že možno za splnené považovať podmienky pre podmienečný odklad výkonu tohto trestu
na skúšobnú dobu na 1 rok. Závažnosť, spôsob a okolnosti, zjavná spojitosť prečinu obžalovaného s
výkonom jeho vodičského oprávnenia, zavinenie a osoba obžalovaného viedli k záveru, že po zákonnom
zvýšení trestnej sadzby bolo namieste uložiť mu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých

druhov vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov.

Z hľadiska individuálne a generálnej prevencie takto uložený trest predstavuje trest na nápravu
obžalovaného a na ochranu spoločnosti primeraný, dostatočne individualizovaný a spravodlivý.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.