Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. júl 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010212
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8313010212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom, v trestnej veci obžalovaného N. S.,

H.. XX.XX.XXXX N. K., C. S. Č.. XXX, pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona, o
obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 462/12, zo dňa 2.4.2013, podľa § 284
ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. S., H.. XX.XX.XXXX N. K., C. S. Č.. XXX, nezamestnaný,

uznáva sa za vinného,

že dňa 13.7.2012 v katastri obce Pčoliné v časti zvanej „Doužanky“ išiel s ruksakom na ramene po lúke,
pričom, keď bol v čase asi o 7.00 hod. zo vzdialenosti asi 480 - 500 metrov spozorovaný N. R. K..,
H.. X.X.XXXX, ktorý naňho zakričal „Laci poď sem!“, N. S. zašiel do krovinatého porastu, kde ho už
nebolo vidieť a následne, keď z tohto porastu vyšiel, už nemal pri sebe ruksak. Po stretnutí s N. R. K..,
N. S. odišiel smerom k obci a N. R. st. spolu so synom N. R. ml. nar. 22.8.1989 a B. F., ktorého zavolal
N. R. st. ako predsedu poľovníckej spoločnosti PAVLOVEC Pčoliné so sídlom Pčoliné 82, následne

asi po hodine hľadania našli ruksak zelenohnedej farby, v ktorom bol uložený 1 ks plášť do dažďa s
maskáčovým vzorom, 1 ks ďalekohľad zn. BPC 8x30 a mäso pochádzajúce zo srnčej zveri zabalené v
igelite v presne nezistenom množstve (váhe),

teda

neoprávnenezasiaholdovýkonuprávapoľovníctvatým,ženasebapreviedolzverneoprávneneulovenú
alebo nájdenú,

čím spáchal

prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, na absenciu
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona, pri nezistení priťažujúcich okolností
uvedených v § 37 Trestného zákona, podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na peňažný trest vo
výmere 200 (dvesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu práva
poľovníctva na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na trest prepadnutia veci a to: 1 ks ruksak zelenohnedej
farby, v ktorom bol uložený 1 ks plášť do dažďa s maskáčovým vzorom, 1 ks ďalekohľad zn. BPC 8x30,
ktoré sú uložené v sklade zaistených vecí v objekte OO PZ Snina.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodenú Poľovnícku spoločnosť PAVLOVEC
Pčoliné, so sídlom Pčoliné č. 82, s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného N. S. obžalobu pre prečin pytliactva
podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
„dňa 13.07.2012 v katastri obce Pčoliné, v časti zvanej Mláčky, ktorá je súčasťou Poľovníckej spoločnosti

Pavlovec so sídlom v Pčolinom, asi o 05.15 h dvakrát vystrelil z doposiaľ nezistenej dlhej strelnej zbrane
a ulovil l kus srnčej zveri bez povolenia na lov, následne zver zodral z kože a mäso naložil do igelitových
vreciek a následne do svojho ruksaku a spolu so zbraňou a ruksakom išiel k obci Pčoliné, kde na lúke
v časti zvanej Doužanky bol za pomoci

puškohľadu na puške spozorovaný a opoznaný N. R. st., členom PZ Pavlovec a keď bol asi trikrát nahlas
oslovený N. R. K.., aby išiel k nemu, tak zrýchlil krok a zašiel do krovia, kde ukryl zbraň a ruksak, a bez
týchto vecí potom išiel smerom k obci, pričom následne N. R. K.. v kroví našiel ruksak s mäsom srnčej
zveri, čím Poľovníckej spoločnosti Pavlovec v Pčolinom spôsobil škodu 55 €“.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2013, obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Počas
následného výsluchu uviedol, že asi o 04.30 hod. ráno dňa 13.07.2012 sa vybral na hríby do prírody
nad obcou Pčoliné. Keď sa v čase okolo siedmej hodiny ráno nachádzal v lokalite nazývanej Mláčky
videl osobu, o ktorej usudzoval, že je to N. Š., pretože je zvykom, že chodí v tom čase na prechádzky so
psom. Po ceste domov stretol N. R. K.., ktorého sa zo žartu opýtal, či „v takom čase sa ide na srnca?“.

On mu na to odpovedal, že ide za ním a pýtal sa kde má ruksak a pušku. Obžalovaný mu povedal, že
nič také so sebou nemá, pretože bol na hríby.

Obžalovaný ďalej uviedol, že N.. R. K.. ho upozornil na to, že má krv na odeve - podľa jeho vyjadrenia
to však boli fľaky od farby a lepidla. Po príchode domov sa poumýval, prezliekol a išiel som do

Humenného vybaviť svoje záležitosti. Pri návrate domov bol kontaktovaný príslušníkom PZ a potom
odišiel s policajtami na výsluch. V čase, kedy sa mal skutok odohrať bol obžalovaný oprávneným
držiteľom zbraní - l ks guľová zbraň dlhá ČZ 550 ráže 7 x 64 mm a l ks brokovnica l hlavňová IŽ 18
ráže 12 mm, obe zbrane slúžili na výkon poľovníctva. Obžalovaný uviedol, že osoby v civile, ktoré boli
prítomné pri jeho výsluchu, ktorý sa konal dňa 13.07.2012 na OO PZ v Snine (z toho usudzoval, že to

boli príslušníci PZ), žiadali od neho, aby im umožnil obhliadku týchto zbraní ihneď po jeho výsluchu, čo
sa aj stalo a policajti pušky, ktoré boli uzamknuté doma v skrini, prezreli.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka N.
R. K.., ktorý uviedol, že dňa 13.07.2012 sa vybral na poľovačku spolu so synom (N. R. Z.), keď v čase

okolo 05.10 hod. ráno na posede počul dva výstrely zo strelnej zbrane. Ihneď o tom upovedomil syna,
ktorý bol na druhom posede a žiadal ho, aby prišiel k nemu, aby spolu situáciu skontrolovali, pretože
podľa jeho vedomostí nikto iný v revíre v tom čase poľovať nemal. Obišli priľahlé územie hon Mláčky
a Stredný vrch, nezistil však žiadne krvavé stopy, preto zišli s autom do obce, kde chceli skontrolovať
ďalší hon za obcou - hon „Doúžavky“.

Svedok uviedol, že videl, ako v doline stojí S. Š. a z lesa dole lúkou schádza obžalovaný S.. Bolo asi
sedem hodín ráno. Cez puškohľad, zo vzdialenosti asi 500 metrov, skontroloval osobou ktorá schádza
z lesa a jasne videl, že ide o N. S., ktorý mal na sebe vak a pušku prevesenú cez plece. Zakričal naňho
„Laci poď sem“, on však na to zrýchlil krok a odbočil preč smerom do tŕnia - pásu širokého asi 20-30 m.

Keď mu nadišiel cestu, z druhej strany však už vyšiel bez ruksaku a pušky.Nakoľko svedok počul výstrel, vyzval N.. S., aby mu ukázal vak a pušku. On mu povedal, že nič nemá
a že keď si myslí, že mal so sebou vak a pušku, nech si to ide hľadať. svedok uviedol, že obžalovaný

S. mal na sebe odev zvaný „bundoška“ pošpinený krvou.

Po tom, čo sa rozišli, svedok so synom išiel hľadať vak aj pušku, o všetkom informoval predsedu
spoločnosti Pavlovec a asi po hodine našli ruksak s mäsom, ktoré bolo zabalené v igelite. Pušku nenašli.
Pušku hľadali policajti aj so služobným psom. Nepodarilo sa ju nájsť.

Ďalší vypočutý svedok N. R. mladší, vypovedal zhodne ako jeho otec.

Svedok Viliam Šanta potvrdil svoju prítomnosť na mieste v čase, keď R. K.., cez poškohľad identifikoval
osobu N.. S. - on sám vzhľadom na vzdialenosť od tejto osoby, nevedel určiť o koho ide. Že ide o S.
sa dozvedel len od R. staršieho.

Svedok Andrej Latta (predseda poľovníckej spoločnosti, Poľovnícka spoločnosť PAVLOVEC Pčoliné, so
sídlom v Pčoliné 82 - poškodená strana) uviedol, že bol telefonicky privolaný na lokalitu Doúžavky N.
R. straším, ktorý mu povedal o okolnostiach stretnutia s N.. S.. Potom spolu hľadali ruksak a zbraň. Po
tom, čo našli ruksak s mäsom privolali policajtov a ďalej hľadali zbraň, ktorú napokon nenašli.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.6.2013 bol vypočutý svedok navrhnutý obžalovaným -
Ján Štec, ktorý ku skutočnostiam uvádzaným obžalovaným v odôvodnení sťažnosti proti uzneseniu o
vznesení obvinenia (čl. 12), uviedol, že 3-4 dni pred udalosťou bol S. na hríby, pričom mu sľúbil, že aj
jemu hríby donesie, avšak po návrate mu S. povedal, že mu niekto ukradol „hatižák“. Povedal mu, že sa
to stalo tak, že sa v lese rozhodol ísť pozrieť ešte na jedno miesto a keď sa vrátil na to pôvodné zistil,

že mu niekto hatižák ukradol.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.6.2013 bol vypočutý svedok S. E., príslušník OR PZ
Humenné, odbor kriminálnej polície, odd. všeobecnej kriminality, ktorý uviedol, že bol operačným
dôstojníkom vyslaný do obce Pčoliné s tým, že bola videná osoba, ktorá zahodila batoh, ktorý bol

následne nájdený a v tom batohu bolo mäso z ulovenej zveri. V batohu boli aj iné veci bol to ďalekohľad a
pláštenka.Uvedenévecibolizadokumentované.Namiestoprišiel,keďužbatohbolnájdený.Prítomnými
ľuďmi, ktorí sa predstavili ako členovia poľovníckeho združenia bola ako podozrivá osoba označená
osoba N.. S.. Nakoľko bol nájdený batoh, hľadala sa aj zbraň, ktorú sa napokon nepodarilo nájsť.
Následne sa konal výsluch N. S., pričom svedok osobne bol u neho v dome, kde N. S. ukázal miesto, kde

zbrane drží a sám dobrovoľne ich na žiadosť policajtov vydal. Ihneď bola vykonaná kontrola v evidencii
zbraní, ktoré mal obvinený v oprávnenej držbe a porovnávaná so zbraňami, ktoré vydal. Svedok ďalej
na otázku súdu uviedol, že vydané zbrane zodpovedali evidencii, podľa ktorej uvedené zbrane mal N.
S. v legálnej držbe a nebolo z nich cítiť pach po bezprostrednej streľbe.

Ako svedok bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.7.2013, vypočutý npor. Z. C., kriminalistický
technik OR PZ Humenné, odbor kriminálnej polície, ktorý uviedol, že keď prišli na miesto samé, boli
tam prítomní dvaja poľovníci, ktorí policajtom uviedli, že v skorých ranných hodinách počuli výstrel a
keď obhliadli terén odkiaľ zaznel výstrel tak našli ruksak s mäsom a s vecami, ktoré tam boli. Spomínali
aj meno podozrivého, s tým, že ide o bývalého poľovníka z obce. Potom spoločne hľadali zbraň a bol

privolaný aj psovod so služobným psom, avšak pátranie po zbrani bolo bezvýsledné.

Po súhlasnom stanovisku procesných strán súd vykonal dokazovanie podľa § 268 ods.2, veta druhá
TP, prečítaním znaleckého posudku č. ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2333 a podľa § 269 TP prečítaním
listinných dôkazov:

odborné vyjadrenie z odboru kriminalistiky, zápisnica o rekonštrukcii, zápisnica o obhliadke miesta činu,
fotodokumentácia, hlásenie o použití služobného psa, vyčíslenie škody, správa obv. úradu životného
prostredia v Humennom, stanovisko Obvodného lesného úradu Snina, odpis registra trestov, správa
o povesti obžalovaného z miesta bydliska, správa OR PZ, správa Poľovníckej spoločnosti Pavlovec,
prac. posudok.

Súd vyhodnocujúc dôkazy podľa základných zásad trestného konania uvedených v § 2 ods. 12 TP,
dospel k záveru, že obžalovaný N.Q. S. síce svojim konaním naplnil znaky prečinu pytliactvo podľa § 310
ods. 1 Trestného zákona, avšak skutok nespáchal tak, ako je uvedené v obžalobe a preto týmto konanímsíce neoprávnene zasiahol do výkonu práva poľovníctva, avšak nie tým (ako je uvedené v obžalobe),
že bez povolenia ulovil zver, ale tým, že na seba previedol zver neoprávnene ulovenú alebo nájdenú.

Ulovenie zveri obžalovanému preukázané nebolo. Súd za preukázané považuje to, že konaním
uvedeným vo výroku tohto rozsudku (popis skutku, z ktorého súd uznal obžalovaného vinným),
obžalovaný na seba previedol zver neoprávnene ulovenú alebo nájdenú. Uvedený záver plynie z
výpovedí svedkov N. R. staršieho a N. R. mladšieho, zo záverov znaleckého posudku posudku
kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice č. ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2333, zo dňa

30.8.2012, ktorými bola súčasne vyvrátená obhajoba obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že ruksak
mu niekto 3-4 dni pred udalosťou v lese odcudzil.

Podľa znaleckého posudku na popruhoch ruksaku, na rukávoch plášťa do dažďa a na ďalekohľade
v mieste kontaktu boli vykonané stery a bola zistená zhodnosť so vzorkou DNA získanej od osoby
obžalovaného - iba nesúlad týchto vzoriek by svedčil obrane obžalovaného.

Okolnosť, že zbrane, ktoré mal obžalovaný v legálnej držbe neboli použité na ulovenie zveri ako aj
skutočnosť, že iná strelná zbraň nebola nájdená, mali rozhodujúci význam pre konštatovanie súdu, že
obžalovanému nebolo ulovenie zveri preukázané nebolo.

V ruksaku obžalovaného bolo nájdené mäso pochádzajúce zo srnčej zveri, pričom srnec lesný
(Capreolus capreolus), je uvedený v prílohe č. 1k zákonu č. 274/2009 Z. z., o poľovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ako populácia voľne žijúcich druhov živočíchov.

Objektom prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona, je ochrana výkonu práva poľovníctva

a výkonu rybárskeho práva pred neoprávnenými zásahmi.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v neoprávnenom zásahu do výkonu práva poľovníctva
alebo do výkonu rybárskeho práva dvoma spôsobmi, a to
- tým, že páchateľ bez povolenia loví zver alebo ryby, alebo ich loví v čase ich ochrany alebo zakázaným

spôsobom, alebo
- tým, že ukryje, prechováva alebo na seba alebo iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené
alebo nájdené.

Právo poľovníctva vymedzuje zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ako aj vykonávacia vyhláška č.

344/2009 Z.z.

Zverou sa rozumie populácia voľne žijúcich druhov živočíchov, a to zver pernatá, srstnatá, raticová,
malá, veľké šelmy a krkavcovité vtáky v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 274/2009 Z. z.. Právo poľovníctva
sa týka iba zveri, ktorá žije vo voľnej prírode na poľovných pozemkoch.

Podľa § 2 písm. q), zákona č. 274/2009 Z. z., o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
právom a výkonom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju,
ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať,
zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a

využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty,

Podľa § 2 písm. e), zákona č. 274/2009 Z. z., o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
lovom zveri je získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky.

Podľa § 2 písm. p), zákona č. 274/2009 Z. z., o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
poľovným revírom je poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo
viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno
vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná
bažantnica.V zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej
len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.

Povolenie na lov zveri je zákonom č. 274/2009 Z. z., o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, upravené v ustanovení § 53 tak, že:
(1)Každý,ktosanachádzavpoľovnomrevírisozbraňouurčenounalovzveri,musímaťprisebepoľovný
lístok, povolenie na lov zveri a doklady podľa osobitného predpisu, 29) ak tento zákon neustanovuje

inak. Pri love poľovným dravcom musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a druhovú kartu
podľa osobitného predpisu.30) Tieto doklady je povinný predložiť na požiadanie orgánu Policajného
zboru, poľovníckemu hospodárovi, poľovníckej stráži a orgánu štátnej správy poľovníctva.
(2) Povolenie na lov zveri je verejnou listinou oprávňujúcou jeho držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na
lov zveri alebo inú činnosť v poľovnom revíri podľa tohto zákona. Vydáva ho na predpísanom tlačive
užívateľ poľovného revíru. Povolenie na lov zveri podpisujú štatutárny zástupca užívateľa poľovného

revíru a poľovnícky hospodár. Povolenie na lov zveri je neprenosné na inú osobu.
(3) V povolení na lov zveri musia byť uvedené osobné údaje držiteľa poľovného lístka (ďalej len
"poľovník"), a to meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, údaje o druhu zveri, jej pohlaví, vekovej
triede a počte zveri, ktorú môže loviť, doba, v ktorej môže jednotlivé druhy zveri loviť, a doba platnosti
povolenia.

(4) Poľovnícky hospodár vedie evidenciu vydaných povolení na lov zveri a zodpovedá za to, že vydané
povolenie na lov zveri je v súlade s týmto zákonom.
(5) Povolenie na lov zveri uchováva užívateľ poľovného revíru najmenej tri roky.
(6) Pri plánovaných spoločných poľovačkách vydáva užívateľ poľovného revíru pre všetkých účastníkov
poľovačky len jedno povolenie na lov zveri, ktorého prílohou je zoznam účastníkov spoločnej poľovačky

a zoznam poľovne upotrebiteľných psov zúčastnených na spoločnej poľovačke. Pri love husí a kačíc
na ťahu podľa § 55 ods. 9 nemusí užívateľ poľovného revíru vydať povolenie na lov poľovníckemu
hosťovi, ktorý vykonáva lov za prítomnosti člena poľovníckej organizácie, ktorá poľovný revír užíva,
alebo zamestnanca užívateľa poľovného revíru.
(7)Poskončeníplatnostipovolenianalovzverijejehodržiteľpovinnýodovzdaťhodo30dnípríslušnému

poľovníckemu hospodárovi.

Obžalovaný nedisponoval povolením na lov zveri a nakoľko mu ulovenie zveri preukázané nebolo,
neoprávnený zásah do výkonu práva poľovníctva, spočíval v tom, že na seba previedol zver
neoprávnene ulovenú alebo nájdenú.

Prečin pytliactva vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. Zavinenie vyjadruje vnútorný, psychický vzťah
páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného
činu. Priamy úmysel (dolus directus) vyjadruje vyšší

stupeň zavinenia. Zložka vôľová je tu vyjadrená slovom „chcel”. Zložka vedomostná nie je výslovne
uvedená, je však samozrejmé, že tie skutočnosti, ktoré páchateľ chcel, si zároveň predstavoval aspoň
ako možné. Páchateľ vedel, že následok spôsobí, jeho vznik sledoval - teda ho chcel spôsobiť.

O úmysle obžalovaného previesť na seba zver neoprávnene ulovenú alebo nájdenú, súd nemal

pochybnosti už aj s poukazom na spôsob uloženia mäsa v igelitových sáčkoch (fotodokumentácia).

Podľa zákonného ustanovenia vzťahujúce sa na prečin, z ktorého spáchania bol obžalovaný uznaný
vinným - trest má byť ukladaný podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho na prečin pytliactvo podľa
§ 310 ods. 1 Trestného zákona (TZ), v zmysle ktorého možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody

na dva roky.

Súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 TZ, ani žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle
§ 37 TZ, preto nepristúpil k úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3, ods. 4 TZ.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ)
najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosobyavustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné poukázať na jeho rodinný život - je rozvedený, z manželstva
pochádzajú 2 deti, pričom jedno z nich je zverené jemu, vo veku 19 rokov, ešte študujúce. Býva v
rodičovskom dome v obci Pčoliné, v spoločnej domácnosti s mamou a dcérou.

Obžalovaný má dva záznamy v odpise reg. trestov, obidva sú staršieho dáta (1993 a 2001) s účinkami

zahladenia odsúdenia.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nevyhnutné zohľadnenie všetkých zákonných
kritérií na uloženie trestu tak, aby uložený trest bol nielen trestom zákonným z pohľadu platnej právnej

úpravy, ale aj trestom spravodlivým, teda súladným s Ústavou Slovenskej republiky a Európskym
dohovorom o ochrane ľudských práva základných slobôd, ktorý obžalovanému garantuje právo na
spravodlivý súdny proces, neoddeliteľnou súčasťou ktorého je nepochybne aj právo na uloženie
spravodlivého trestu.

Pri určovaní výmery trestu, bola súdom zohľadnená okrem iného aj kladná správa o povesti
obžalovaného z miesta bydliska (čl. 104a) a prac. posudok (čl. 105).

Podľa § 56 ods. 1 TZ, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného
trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa druhého odseku cit.

ustanovenia, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho
ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia
slobody neukladá.
Poukazujúc na vyššie uvedené, súd považoval za primerané, najmä však dostačujúce uložiť trest
peňažnývovýmere200eur.Súdustanovilpreprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestumoholbyťúmyselne

zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.
Súd zároveň uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, aj trest zákazu činnosti spočívajúci v
zákaze výkonu práva poľovníctva na osemnásť mesiacov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, bol uložený aj trest prepadnutia veci a to: 1 ks ruksak
zelenohnedej farby, v ktorom bol uložený 1 ks plášť do dažďa s maskáčovým vzorom, 1 ks ďalekohľad

zn. BPC 8x30.

Súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, odkázal poškodenú poškodenú Poľovnícku spoločnosť
PAVLOVEC Pčoliné, so sídlom Pčoliné č. 82, s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie, pretože na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Súd poukazuje na vyčíslenie
škody na čl. 99, ktorej výška je určená na základe množstva - váhy srnčej zveri. Túto skutočnosť by bolo
potrebné skúmať pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom - dokazovanie
by bolo nad rámec potrieb trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj

pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že
je výrok nesprávny, alebo že chýba.